← Slovensko

znalecký postudok a jeho hodnotenie podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku

Najvyšší súd 6Sţp/6/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci ţalobcu: Ľ. K., bytom H., právne zastúpeného Mgr. Michalom Zemanom, advokátom, Advokátska kancelária Zárecký Zeman Ďurišová, so sídlom Medená 18, Bratislava, proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Ţiline, odbor štátnej stavebnej správy, so sídlom Andreja Kmeťa 17, Ţilina, za účasti účastníka v konaní: Ing. M. H., bytom L., právne zastúpeného Procházka & partners, spol. s r.o., so sídlom Búdková 4, Bratislava, za ktorú koná JUDr. Radoslav Procházka, konateľ a advokát, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2009/00004/Kod zo dňa 12. januára 2009, o odvolaní ţalovaného a účastníka konania Ing. M. H. proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 20S/9/2009- 332 zo dňa 9. decembra 2010 v časti výroku o zrušení rozhodnutia č. 2009/00004/Kod zo dňa 12. januára 2009 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, ako aj proti výroku o náhrade trov konania, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 20S/9/2009-332 zo dňa 9. decembra 2010 v časti výroku o zrušení rozhodnutia ţalovaného č. 2009/00004/Kod zo dňa 12. januára 2009 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie p o t v r d z u j e . 6Sţp/6/2011 2 Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 20S/9/2009-332 zo dňa 9. decembra 2010 v časti výroku o náhrade trov konania z m e ň u j e tak, ţe ţalovaný je p o v i n n ý nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 1.034,24 €, na účet právneho zástupcu ţalobcu JUDr. Michala Zemana, do troch dní. Ţalovaný je p o v i n n ý nahradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 78,55 €, na účet právneho zástupcu ţalobcu JUDr. Michala Zemana, do troch dní. Najvyšší súd Slovenskej republiky účastníkovi v konaní Ing. M. H. náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Ţiline (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 2 písm.

  1. a)a
  2. c)Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) zrušil v záhlaví uvedené rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím ţalovaný správny orgán, ako príslušný odvolací orgán podľa § 4 písm.
  3. b)zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) zamietol odvolanie Ľ. K. (ţalobcu) a potvrdil rozhodnutie Mesta Ţilina č. C-3382/2007-Db zo dňa 23. marca 2007 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým Mesto Ţilina ako Spoločný obecný úrad v Ţiline (ďalej len ako „prvostupňový správny orgán“), na úseku územného konania a stavebného poriadku, ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“ alebo „zákon č. 50/1976 Zb.“) povolil podľa § 66 stavebného zákona 6Sţp/6/2011 3 stavbu: Stavebné úpravy, prístavby a nadstavba domu č. 198/17 na H. v Ţiline – Stráţove so zmenou vyuţitia na administratívnu budovu a prípojka NN, Ţumpa. Krajský súd ďalej napadnutým rozsudkom zrušil uznesenie Krajského súdu v Ţiline č. k. 20S/9/2009-110 zo dňa 10. marca 2009, ktorým bola odloţená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného č. 2009/00004/Kod zo dňa 12. januára 2009. O trovách konania rozhodol krajský súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 OSP a v konaní úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 1.890,67 €. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolávajúc sa na ustanovenia § 88b, § 88a ods. 7 stavebného zákona, § 34 ods. 3, 5, § 36 a § 59 ods. 1 správneho poriadku uviedol, ţe vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu ţalovaného správneho orgánu v rámci tohto konania bolo potrebné, aby sa vysporiadal s viacerými ţalobnými dôvodmi ţalobcu, ktorých časť povaţoval za dôvodné a časť povaţoval za nedôvodné. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku, ktorou ţalobca namietal prekáţku začatého konania (prekáţka litispedencie) dôvodiac tým, ţe bolo preukázané, ţe Krajský súd v Ţiline rozsudkom vydaným pod sp. zn. 10S/5/2005 zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Ţiline č. 2004/01560/Kod zo dňa 5. novembra 2004 potvrdzujúce rozhodnutie Mesta Ţilina č. C-9670/2004-Db zo dňa 30. augusta 2004 podľa § 250j ods. 2 písm.
  4. c)a
  5. d)OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe predmetom stavebného povolenia bola stavba – stavebné úpravy, nadstavba a prístavba domu č. 198/17 na H. v Ţiline-Stráţove – vznik dvoch bytových jednotiek, prípojka NN a ţumpa v k.ú. S. na pozemku parc. č. X.,2,3 KN pre ţiadateľa – stavebníka P. H. a manţelku M.. Dôvodil tieţ tým, ţe v rámci správneho konania a teda aj preskúmavacieho konania pred súdom nebolo sporné, ţe pôvodný ţiadateľ Ing. P. H. a manţelka M. previedli darovacou zmluvou predmetnú stavbu na svojho syna Ing. M. H., pričom toto oznámenie bolo Mestu Ţilina oznámené podaním doručeným dňa 22. februára 2006. Stotoţniac sa s názorom ţalovaného správneho orgánu, ţe pri prekáţke litispendencie musí ísť o totoţnosť veci aj o totoţnosť účastníkov konania konštatoval, ţe v danom prípade ide o pokračovanie pôvodného konania a iné označenie spisovej značky nespôsobuje nezákonnosť takéhoto rozhodnutia vzhľadom na to, ţe došlo aj k zmene účelu stavby tak, ako bolo uvedené v stavebnom povolení, keď predtým išlo o stavebné povolenie dvoch bytových jednotiek a teraz ide o povolenie stavebných úprav, nadstavby a prístavby domu s administratívnym účelom. Doplnil tieţ, ţe podľa jeho názoru nejde o úplne nové 6Sţp/6/2011 4 stavebné konanie, nakoľko sa zmenil účel prístavby, nadstavby domu na administratívnu budovu tak, ako to odôvodnil v odôvodnení rozhodnutia ţalovaný správny orgán poukazujúc tieţ na to, ţe dôvod pre zastavenie konania nebol daný ani z toho dôvodu, ţe skutkový stav a skutkové okolnosti sa oproti pôvodnému návrhu nezmenili, pričom navrhovanou novou zmenou budúceho účelu uţívania stavby sa pôvodne navrhované pôdorysné, výškové a dispozičné usporiadanie stavby nezmenilo, tzn. podstata povoľovanej veci zostala zachovaná. Rovnako za nedôvodnú vyhodnotil námietku ţalobcu, ktorou poukazoval na to, ţe neprebehlo územné konanie argumentujúc ustanovením § 88b stavebného zákona, v súlade s ktorým sa ustanovenia § 88 ods. 1 aţ 6 stavebného zákona nevzťahujú na konanie o stavbách, pri ktorých bolo zrušené právoplatné stavebné povolenie z dôvodu, ţe bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením s tým, ţe na opakované konanie o ţiadosti o stavebné povolenie sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 a § 66 stavebného zákona, čo znamená, ţe na dané konanie sa nebude vzťahovať konanie oddielu 8, a to územné konanie podľa § 32 a nasl. stavebného zákona. Znakom irelevantnosti označil aj ďalšiu námietku ţalobcu, ktorou vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu, ţe stavebný úrad mal najskôr povoliť zmenu osoby stavebníka z Ing. P. H. s manţelkou M. na Ing. M. H. poznamenajúc, ţe z ustanovení správneho poriadku, ktorý sa podľa § 140 stavebného zákona vzťahuje na stavebné konanie, nevyplýva tak, ako je tomu napr. podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 92), ţe by správny orgán mal rozhodovať osobitným rozhodnutím o zmene resp. zámene účastníka správneho konania v prípade, keď dôjde k prevodu práv a povinností na základe právneho úkonu, tak ako tomu bolo v danom prípade, keď pôvodní ţiadatelia o vydanie stavebného povolenia uzatvorili so svojím synom Ing. M. H. darovaciu zmluvu. Z uvedeného dôvodu mal za to, ţe pokiaľ prvostupňový správny orgán postupoval ďalej v konaní so stavebníkom Ing. P. H. bez rozhodnutia o zmene (zámene) účastníkov stavebného konania, nemôţe len táto skutočnosť spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko je zrejmé a nesporné, ţe práva a povinnosti k stavbe boli prevedené práve na Ing. M. H.. Stotoţniac sa s námietkou ţalobcu, ktorou poukazoval na neakceptovanie skutkových záverov znaleckých posudkov, ktoré boli vyhodnocované v rámci správneho – stavebného 6Sţp/6/2011 5 konania zdôraznil, ţe práve tieto skutočnosti boli dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm.
  6. a)a
  7. c)OSP a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. V tejto súvislosti uviedol, ţe v rámci stavebného konania boli k problematike presvetlenia, preslnenia (insolácie) vypracované dva znalecké posudky. Znalecký posudok č. 7/2005 vypracovaný Ing. Irenou Kreutzovou pre základný odbor stavebníctvo, odvetvie stavebná fyzika, dňa 29. júla 2005 si dal v rámci stavebného konania vypracovať ţalobca na vlastné náklady, pričom predmetom znaleckého posudku bolo posúdenie vplyvu nadstavby a prístavby rodinného domu na pozemku parc. č. X. na susedný rodinný dom na pozemku parc. č. X. v katastrálnom území S. na denné osvetlenie podľa STN 730580 – denné osvetlenie budov a na preslnenie podľa STN 734301 – budovy na bývanie (zo znaleckého posudku ako aj z výpovede znalkyne vyplynulo, ţe znalkyňa nebola oprávnená posudzovať interiér domu, táto len zisťovala rozmiestnenie miestností s trvalým pobytom ľudí a oknami orientovanými k rozostavanej stavbe, pričom vychádzala zo znaleckého posudku Ing. Pilátika). Uviedol ďalej, ţe zo záveru znaleckého posudku Ing. Štefana Seka - znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, poruchy stavieb, stavebná fyzika, odhad hodnoty nehnuteľnosti - č. 6/2008 zo dňa 12. júna 2008, ktorý sa vyjadroval aj k otázke jednotlivých nadzemných podlaţí, a to k prvému nadzemnému podlaţiu, k druhému nadzemnému podlaţiu a k podkroviu, konkrétne či tieto majú charakter bytu alebo nebytového priestoru, vyplýva, ţe prvé nadzemné podlaţie je povaţované za nebytový priestor určený na podnikanie a druhé nadzemné podlaţie vrátane podkrovia bolo určené na bývanie. V súvislosti so záverom znaleckého posudku Ing. Štefana Seku poukázal na to, ţe je nesporné, ţe ţalobca v rámci stavebného konania namietal posúdenie prvého nadzemného podlaţia ako nebytového priestoru a rovnako namietal, ţe podkrovie nie je priestorom na bývanie, avšak ţalovaný správny orgán sa stotoţnil s vyhodnotením prvého nadzemného podlaţia rodinného domu ako nebytového priestoru a rovnako sa stotoţnil so záverom, ţe bytový priestor tvorí druhé nadzemné podlaţie. V nadväznosti na znalecké dokazovanie upozornil ďalej na to, ţe znalkyňa Ing. Irena Kreutzová uviedla, na rozdiel od znaleckého posudku Ing. Seku, ţe povalový priestor v čase ohliadky nebol určený a zariadený na bývanie, nebolo vydané ţiadne rozhodnutie, či uţ stavebné alebo kolaudačné a preto sa týmto podlaţím ani nezaoberala. Ďalej poukázal na to, ţe ţalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe z projektovej dokumentácie Jaroslava Špičáka zo dňa 29. októbra 2004 a rovnako z jeho vyjadrenia na ústnom pojednávaní vyplýva, ţe podkrovie bolo uţ v roku 2004 ako byt uţívané a preto bolo aj spracovateľom dokumentácie z hľadiska preslnenia posudzované. Rovnako mal za to, ţe z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia 6Sţp/6/2011 6 vyplynulo, ţe na rozdiel od znalca Ing. Seku sám ţalovaný správny orgán vyhodnotil podkrovie tak, ţe toto nespĺňa kritérium bytu podľa príslušných článkov STN 734301, najmä čl. 7.2.2 z hľadiska dodrţania minimálnej svetelnej výšky obytných miestností. Ďalej povaţoval za potrebné poukázať na názor ţalovaného správneho orgánu vo vzťahu k preslneniu a osvetleniu rodinného domu ţalobcu, v zmysle ktorého z predloţených znaleckých posudkov vyplynulo jednotné stanovisko, ţe 30° tieniaci uhol nie je v danom prípade splnený, nakoľko z posudku Ing. Seku vo vzťahu k bytu na druhom nadzemnom podlaţí je zrejmé, ţe ide o tieniaci uhol 65°, z čoho vyplýva, ţe byt ako celok nespĺňa poţiadavku normy na jeho dostatočné preslnenie. Ďalej poukázal na to, ţe znalec Ing. Seko uviedol, ţe byt na treťom nadzemnom podlaţí – podkrovie spĺňa poţiadavku STN 734301 čl. 4.2 na preslnenie jeho obytných miestností vo vzťahu k uţ uskutočnenej stavbe. Na druhej strane však znalkyňa Ing. Kreutzová vyhodnotila z hľadiska času preslnenia a denného osvetlenia prvé a druhé nadzemné podlaţie rodinného domu ako dva samostatné byty so zhodnými pôdorysnými usporiadaniami vysloviac záver, ţe zmenou stavby bývalého rodinného domu sa insolácia (preslnenie) v obytných miestnostiach rodinného domu ţalobcu zníţila nad prípustnú mieru a obidva byty v kritickej dobe – 1.3. a 13.10. nie sú preslnené. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd zastal názor, ţe ţalovaný správny orgán nepostupoval pri hodnotení obidvoch znaleckých posudkov v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti zdôrazniac, ţe zásada voľného hodnotenia dôkazov v ţiadnom prípade nemôţe znamenať ľubovôľu zo strany správneho orgánu, ktorý je povinný uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ďalej je povinný uviesť, ako zhodnotil vykonané dôkazy, vrátane odôvodnenia príčin, pre ktoré neboli niektoré dôkazy vykonané s tým, ţe odôvodnenie musí byť relatívne podrobné. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe nestačí iba uviesť aké dôkazy boli vykonané, ale musí byť uvedené aj hodnotenie týchto dôkazov, pričom správny orgán musí zdôvodniť, ktoré skutočnosti má dokazovaním jednoznačne preukázané, resp. do akej miery bola určitá skutočnosť preukázaná s tým, ţe absencia takéhoto postupu by robila rozhodnutie nepreskúmateľným s následkom zrušenia takéhoto rozhodnutia druhostupňovým správnym orgánom prípadne súdom. Poukazujúc na rozporné závery vyplývajúce z predloţených znaleckých posudkov prvostupňový súd konštatoval, ţe na odstránenie niektorých rozporov bude potrebné, aby ţalovaný správny orgán v predmetnej veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie zamerané na vyhodnotenie 6Sţp/6/2011 7 znaleckých posudkov predloţených znalcami Ing. Irenou Kreutzovou a Ing. Štefanom Sekom, ako aj odborného vyjadrenia Jaroslava Špičáka vrátane posudzovania odborných záverov vyslovených samotným ţalovaným správnym orgánom, ktorý v konečnom dôsledku vyvodzoval a robil odborné závery vo vzťahu k posudzovaniu nadzemných podlaţí rodinného domu ţalobcu (byt, nebytový priestor) a taktieţ napokon hodnotil aj presvetlenie a preslnenie prístavby a nadstavby (výpočty) vo vzťahu k rodinnému domu ţalobcu, pričom mal za to, ţe tieto názory mali vyplývať zo záverov znaleckého dokazovania a mali byť z neho aj verifikované. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na stanovisko Ţilinskej univerzity v Ţiline, Ústavu súdneho inţinierstva (ďalej len ako „ÚSI“) zo dňa 23. apríla 2009 a na vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré boli doloţené po skončení stavebného konania, a z ktorých vyplynulo, ţe znalec Ing. Seko pri vypracovaní znaleckého posudku č. 6/2008 pochybil. Vychádzajúc z uvedeného uviedol, ţe bude potrebné, aby v rámci administratívneho konania bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, ktorý sa k veci vyjadrí vo vyššie uvedenom rozsahu s tým, ţe bude potrebné, aby vyslovil odborné závery vo vzťahu k charakteru jednotlivých miestností (nadzemných podlaţí) rodinného domu ţalobcu, a to vo vzťahu k prvému nadzemnému podlaţiu, vo vzťahu k druhému nadzemnému podlaţiu a vo vzťahu k tretiemu nadzemnému podlaţiu (podkroviu), teda či ide o bytové, resp. nebytové priestory pred realizáciu a po realizácii zmeny stavby stavebníka. Zároveň uviedol, ţe bude potrebné, aby sa znalec v rámci kontrolného posudku vyjadril k odbornej otázke preslnenia, presvetlenia v rámci aplikácie príslušných STN a tieţ k zníţeniu preslnenia jednotlivých miestností vo vzťahu k realizovanej zmene susednej stavby a predovšetkým, aby bol skúmaný stav pred realizáciou zmeny susednej stavby a po realizácii zmeny susednej stavby. Preto vzhľadom na vyššie uvedené závery krajský súd konštatoval, ţe rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ OSP) a tieţ z nesprávneho právneho posúdenia veci (§250j ods. 2 písm. a/ OSP) majúc zároveň za to, ţe ţalovaný správny orgán nemohol sám posudzovať odborné otázky, keď vo veci boli vypracované znalecké posudky súdnymi znalcami. Z týchto dôvodov preto zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V konaní úspešnému ţalobcovi krajský súd priznal náhradu trov konania v sume 1.890,67 €, nesúladne s jeho návrhom, ktorým si ţalobca uplatnil náhradu trov konania 6Sţp/6/2011 8 v celkovej výške 2.516,54 €. Priznané trovy konania pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 1.824,67 € a zo zaplateného súdneho poplatku v sume 66 €. Trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1.824,67 € pozostávajú z odmeny za štyri úkony právnej sluţby vykonaných v roku 2009 a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 26. januára 2009 [v sume trojnásobku základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení účinnom do 31. mája 2009 /ďalej len ako „vyhláška č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. mája 2009“/ v spojení s § 13 ods. 1 citovanej vyhlášky)], za ohliadku nehnuteľnosti a poradu s klientom dňa 31. januára 2009 v trvaní 1 hod. a 15 min., za vypracovanie právneho rozboru dňa 12. februára 2009 a za písomné podanie na súd – ţaloba dňa 22. februára 2009, t.j. za rok 2009 priznal ţalobcovi odmenu za úkony právnej sluţby vo výške 802,35 € a za tri úkony právnej sluţby vykonaných v roku 2010 a to za konanie pred MS SR – preskúmanie podkladov a prevzatie dokumentov dňa 15. novembra 2010, za poradu s klientom dňa 19. novembra 2010 v trvaní 2 hod. a 15 min. a za účasť na pojednávaní dňa 9. decembra 2010, t.j. za rok 2010 priznal ţalobcovi odmenu za úkony právnej sluţby vo výške 400,77 €. Ďalej sú súčasťou priznaných trov právneho zastúpenia reţijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) v celkovej výške 49,43 € (4x 6,95 € v roku 2009 a 3x 7,21 € v roku 2010), náhrada preukázaných cestovných výdavkov (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky v spojení so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) v celkovej výške 207,71 € a to za pouţitie osobného motorového vozidla v súvislosti s ohliadkou nehnuteľnosti vykonanou dňa 31. januára 2009 v sume 110,16 € a s účasťou na pojednávaní na Krajskom súde v Ţiline dňa 9. decembra 2010 v sume 97,55 €, náhrada za stratu času (§ 15 písm. b/, § 17 citovanej vyhlášky) v celkovej výške 106,46 € a to za čas strávený na ceste Bratislava – Ţilina a späť v trvaní 4 polhodiny v súvislosti s úkonom ohliadka nehnuteľnosti dňa 31. januára 2009 v sume 46,36 € (4x 11,59 €) a za čas strávený na ceste Bratislava – Ţilina a späť v trvaní 5 polhodín v súvislosti s účasťou na pojednávaní v sume 60,10 € (5x 12,02 €) a daň z pridanej hodnoty v sume 257,95 €. Rozsudok krajského súdu, v časti výroku o zrušení v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ako aj v časti výroku o náhrade trov konania, napadol v zákonnej lehote ţalovaný správny orgán, domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne. 6Sţp/6/2011 9 V pomerne rozsiahlom odvolaní vytýkal v prvom rade prvostupňovému súdu, ţe svoj záver o tom, ţe sa dôsledne neriadil ustanovením § 34 ods. 5 správneho poriadku, pokiaľ ide o voľné hodnotenie dôkazov, zdôvodnil len všeobecnou citáciou povinností vyplývajúcich z tohto ustanovenia s výsledkom potreby vykonania kontrolného znaleckého dokazovania, bez toho, aby sám vyloţil, v čom konkrétne ţalovaný podľa tohto ustanovenia pochybil alebo aké konkrétne zásadné rozpory v posudkoch si vyţadujú vypracovať kontrolný znalecký posudok. V tejto súvislosti tieţ namietal závery krajského súdu, ţe jednak jeho rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a tieţ, ţe „žalovaný správny orgán nemohol sám posudzovať odborné otázky, keď vo veci boli vypracované znalecké posudky súdnymi znalcami“. Odvolávajúc sa na ustanovenia § 250i ods. 1, § 123 a § 125 OSP a § 32 ods. 1 a § 34 ods. 1 správneho poriadku namietal, ţe keďţe rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu, pre zistenie ktorého je rozhodujúci najmä stav v čase prejednávania meritórnej veci, iné dôkazné prostriedky (napr. rozhodnutia, listiny a pod.) sú prípustné len za predpokladu, ţe tieto môţu prispieť k objektívnemu objasneniu a posúdeniu celkového skutkového stavu v prejednávanej veci, pričom z odôvodnenia rozsudku krajského súdu je zrejmé, ţe pri preskúmavaní rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu nepostupoval v súlade s ustanovením § 250i ods. 1 OSP, nakoľko pri posudzovaní a skúmaní jeho postupu v súvislosti s hodnotením skutočného stavu veci sa len jednostranne priklonil k tvrdeniam ţalobcu a ním predloţeným dôkazom (znalecký posudok vyhotovený Ing. Irenou Kreutzovou, stanovisko ÚSI, vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR /ďalej len „MS SR“/), ako aj k dôkazom ţalobcom zadováţeným v odvolacom konaní, s tým, ţe ich podrobné a náleţité hodnotenie v samotnom odvolacom rozhodnutí absolútne odignoroval, naviac ani nevysvetlil a neodôvodnil, v čom boli jeho zistenia na základe vykonaných dôkazov skutočného stavu veci nedostatočné a následne hodnotiace úvahy nesprávne. Poukázal na to, ţe krajský súd na str. 16 aţ 17 citoval, aj to len čiastočné hodnotenia znalcov, v rozsahu, ktorý nemohol byť pre objektívne posúdenie skutočného stavu veci pre krajský súd rozhodujúci. Namietal, ţe krajský súd sa bez relevantného zdôvodnenia priklonil k vyššie citovaným dôkazom, ktoré neboli súčasťou ţalobného návrhu, tieto boli predloţené ţalobcom dodatočne, pričom sa o nich dozvedel aţ z mailu, ktorý mu doručil právny zástupca ţalobcu dňa 1. decembra 2010, t.j. 8 dní pred pojednávaním a nie na základe upovedomenia súdom v zmysle § 123 OSP. Argumentoval ďalej tým, ţe z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe pre posúdenie 6Sţp/6/2011 10 skutočného stavu veci a pre posúdenie jeho postupu postačovali krajskému súdu len výňatky z obsahu znaleckých posudkov a vyššie uvedené stanoviská, konkrétne zo záveru znaleckého posudku vypracovaného Ing. Irenou Kreutzovou, resp. z jej výpovede postačovala krajskému súdu jej výpoveď, ţe pri vypracovaní znaleckého posudku, ako znalec, nebola oprávnená posudzovať interiér domu, ale len zisťovať rozmiestnenie miestností s trvalým pobytom ľudí s oknami orientovanými k rozostavanej stavbe a zo záveru znaleckého posudku Ing. Štefana Seka postačovalo krajskému súdu len jeho posúdenie vyslovené v posudku, ţe I. NP pokladá za nebytový priestor určený na podnikanie a II. NP je určené na bývanie vrátane podkrovia, ktoré tvrdenia mal ţalobca v konaní aj namietať. Upozornil na to, ţe na strane druhej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol krajský súd síce aj jeho hodnotenie v rámci odvolacieho správneho rozhodnutia, avšak toto hodnotenie a závery uviedol len čiastočne a neúplne a v takom rozsahu, aby tieto len podporovali tvrdené pochybnosti ţalobcu. Preto poukázal na to, ţe z odvolacieho rozhodnutia (str. 8 aţ 12) vyplýva, ţe sa náleţitým spôsobom a rozsiahlo zaoberal v prvom rade najmä dokazovaním súvisiacim s tvrdením ţalobcu, ţe na rozdiel od stanoviska znalca Ing. Seku obsiahnutého v jeho znaleckom posudku, ţe bytovému účelu v jeho rodinnom dome slúţi výlučne len II. NP a podkrovie, bytovým účelom naopak slúţi I. a II. NP, kým podkrovie domu je podľa neho len povalovým priestorom, pričom dôkladnosť dokazovania bola nevyhnutná najmä z hľadiska správneho vyhodnotenia dopadu navrhovanej stavby na preslnenie, ako aj presvetlenie obytných miestností bytu /ov/ v rodinnom dome ţalobcu, resp. na ich zníţenie. Na základe vykonaného dokazovania, poukazujúc na všetky skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov, dôkazných prostriedkov a tvrdení účastníkov, ako aj z výpovedí svedkov počas znaleckého dokazovania a v súlade s vykonávacími predpismi, dospel k záveru, ţe podľa čl. 2.7 a čl. 7 STN 73 4301 „Budovy na bývanie“ kritérium bytu mohli spĺňať len priestory na II. NP v dome ţalobcu. Vo vzťahu k I. NP a podkroviu v dome ţalobcu konštatoval, ţe tieto nemohol za bytové priestory povaţovať, nakoľko ich usporiadanie nespĺňalo kritériá bytu stanovené citovanou STN 73 4301 a jej vyššie uvedenými článkami, pričom tieto dôvody boli podrobne odôvodnené na str. 11 a 12 odvolacieho správneho rozhodnutia doplniac, ţe ako dôkaz boli v tomto smere pouţité najmä presné merania vykonané ÚSI na stavbe ţalobcu, ktoré ÚSI následne za odplatu poskytol znalcovi Ing. Štefanovi Sekovi pre vypracovanie znaleckého posudku a z uvedeného dôvodu povaţuje ich verifikáciu kontrolným znaleckým posudkom, tak ako to uloţil krajský súd v zrušujúcom rozsudku, za zbytočnú a neodôvodnenú. Poukazujúc ďalej na posudok vypracovaný Ing. Karolom Pilátikom v máji roku 1977 a na posudok vypracovaný znalcom Arch. Jozefom Knezekom v novembri roku 1977 6Sţp/6/2011 11 v nadväznosti na kolaudačné rozhodnutie vydané býv. Mestským národným výborom – odbor výstavby, vod. hosp. a energetiky Ţilina dňa 7. decembra 1970 pod č. Výst. 5466/1970 (právoplatné dňa 15. decembra 1970), vyhodnotiac práve kolaudačné rozhodnutie ako dôkazný podklad pre posúdenie skutočného stavu veci, tak ako to vyslovil ÚSI vo svojom stanovisku, za bezpredmetný, uviedol, ţe za predpokladu, ak by krajský súd náleţite prihliadal na tieto posudky, zistil by, ţe na rodinnom dome ţalobcu po vydaní kolaudačného rozhodnutia boli vykonávané stavebné úpravy, ktorými sa postupne zasahovalo do jeho dispozičného a funkčného usporiadania jeho vnútorných priestorov. V tejto súvislosti konštatoval, ţe aj napriek existencii týchto posudkov pre posúdenie vnútorných priestorov domu ţalobcu, ani tieto posudky pre zistenie skutočného stavu veci neboli relevantné, nakoľko boli v dome ţalobcu od roku 1977 vykonávané postupne ďalšie stavebné úpravy, meniace zásadným spôsobom nielen dispozičné usporiadanie vnútorných priestorov v dome ţalobcu oproti stavu 1977, ale meniace tieţ pôdorysné a výškové usporiadanie zdôrazniac, ţe ţalobca oprávnenia k ich realizácii v priebehu správnych konaní nepreukázal. Odvolávajúc sa na princíp súdnej ochrany a ochrany zakotvenej v Ústave Slovenskej republiky, majúc za to, ţe táto spočíva najmä v ochrane práva legálne zaloţeného tzn. práva zaloţeného na základe konkrétneho oprávnenia a nie práva zaloţeného neoprávnene uviedol, ţe vlastníckemu právu ako právu absolútnemu je moţné poskytnúť ochranu najmä resp. len vtedy, ak bolo nadobudnuté v súlade so zákonom, čo nie je daný prípad. Rovnako namietal, ţe krajský súd sa náleţite nezaoberal ani nepravdivým tvrdením ţalobcu, resp. jeho právneho zástupcu obsiahnutým v ţalobnom návrhu bod 1. Ad b/ „Osvetlenie“, ţe schodisko na juţnej strane jestvuje na jeho dome od jeho počiatku, keď tomuto tvrdeniu jednoznačne odporujú získané dôkazné prostriedky, konkrétne z porovnania znaleckých posudkov z roku 1977 vyhotovených Ing. Karolom Pilátikom a Jozefom Knezekom so znaleckým posudkom Ing. Štefana Seka, najmä jeho príloh P3 aţ P4/3 - na ktorých sú zachytené údaje o dispozičnom riešení domu ţalobcu v súčasnosti - je zrejmé, ţe k stavebným zmenám na stavbe ţalobcu, či uţ z hľadiska pôdorysného ako aj výškového preukázateľne po roku 1970 dochádzalo a teda jednoznačne a preukázateľne došlo doplniac, ţe pôdorysná zmena domu spočívajúca v prístavbe, v ktorej je umiestnený schodiskový priestor, je z porovnania týchto posudkov nepochybne zjavná (postačí porovnať pôdorysné usporiadanie). K odôvodneniu a záveru krajského súdu, ţe sa ako súd musel stotoţniť so ţalobnou námietkou ohľadne neakceptovania skutkových záverov v znaleckých posudkoch vo vzťahu k hodnoteniu preslnenia a presvetlenia jeho vnútorných obytných priestorov 6Sţp/6/2011 12 opätovne poukazujúc na skutočnosť, ţe pre posúdenie prípadného negatívneho dopadu povoľovanej stavby, či uţ na preslnenie alebo presvetlenie obytných miestností rodinného domu ţalobcu, je preukázateľne potrebné skúmať len II. NP rodinného domu ţalobcu, keďţe iba toto spĺňalo kritériá bytu podľa príslušných článkov STN 73 4301 s tým, ţe posúdenie si vyţadovala konkrétne obytná miestnosť nachádzajúca sa v juhovýchodnom nároţí tohto podlaţia, označená v znaleckom posudku Ing. Štefana Seka ako miestnosť č. 201 (obývacia izba) a v znaleckom posudku Ing. Ireny Kreutzovej len všeobecne ako „obývacia izba“ konštatoval, ţe jednoduchým výpočtom zistil, opierajúc sa pritom o posudok Ing. Štefana Seka (najmä prílohy P4/2 – náčrty z merania, ktoré vykonal a následne do výkresov zakreslil ÚSI), ţe posudzovaná miestnosť obývacej izby má celkovú podlahovú plochu 29,93 mᶟ a osvetľovacie otvory obývacej izby (skladobné rozmery), cez ktoré bol posudzovaný čas jej preslnenia sú okno na východnej fasáde o ploche 1,322x1,397=1,85 mᶟ, balkónové dvere s oknom o ploche 0,889x2,0+1,278x1,4=3,57 mᶟ, t.j. celková plocha osvetľovacích otvorov je 5,42 mᶟ, ktorá je preukázateľne väčšia ako 1/10 podlahovej plochy miestnosti 2,99 mᶟ doplniac, ţe podľa zamerania z celkovej obytnej plochy bytu 80,08 mᶟ na 1/3 pripadá plocha 26,70 mᶟ, ktorá je menšia ako plocha preslňovanej miestnosti 29,93 mᶟ. V tejto súvislosti zdôraznil skutočnosť, ţe ţalobca ním vypočítané údaje o podlahovej ploche obývacej miestnosti a ploche osvetľovacích otvorov tejto miestnosti v ţalobnom návrhu nespochybnil. Vo vzťahu ku krajským súdom namietanému odklonu od záverov vyslovených v posudku argumentoval tým, ţe tento odklon nastal najmä od údajov pre výpočet vyššie uvedených plôch (podlahových a osvetľovacích otvorov) znalkyne Ing. Ireny Kreutzovej, ktorá vo svojom znaleckom posudku vychádzala z celkovej podlahovej plochy obývacej miestnosti 28,20 mᶟ, pričom podľa skutočného zamerania však podlahová plocha predstavuje 29,93 mᶟ a z plochy osvetľovacích otvorov 2,25 mᶟ, avšak podľa skutočného zamerania táto plocha predstavuje 5,42 mᶟ, doplniac tieţ, ţe z obsahu posudku Ing. Ireny Kreutzovej nie je navyše zrejmé, akým spôsobom a na základe akých riadnych meraní údaje pre výpočet plôch získala. V tejto spojitosti poukázal na to, ţe na otázku, v priebehu správneho konania vo veci prejednania znaleckého posudku, znalkyňa uviedla, ţe pre posúdenie pouţila ako podklad znalecký posudok vyhotovený Ing. Pilátikom, ktorý však, ako bolo uţ vyššie uvedené, nemôţe byť, vzhľadom na vykonávané zmeny na ţalobcovej stavbe po jeho vypracovaní, relevantný ako podklad pre takýto výpočet a z tohto dôvodu povaţoval svoj odklon od obsahu znaleckého posudku Ing. Ireny Kreutzovej, pokiaľ ide o výpočet podlahových plôch a plôch osvetľovacích otvorov, za oprávnený a odôvodnený doplniac, ţe podal na menovanú znalkyňu podnet na preskúmanie jej postupu pri vypracovaní znaleckého posudku na MS SR. 6Sţp/6/2011 13 Zdôvodniac odklon od vypracovaných znaleckých posudkov ďalej tým, ţe tieto logicky popierajú výsledky a hodnoty v nich uvedené poukázal na ich jednotlivé časti, konkrétne na graf znázornený v prílohe 17 a 18 znaleckého posudku Ing. Ireny Kreutzovej, jednoznačne preukazujúci, ţe preslnenie obývacej miestnosti aj po dokončení stavby bude aj naďalej v celkovej dĺţke 3 hodiny 20 minút (cez okno orientované na východ a juh) a na textovú časť znaleckého posudku Ing. Štefana Seka na strane 6, pre hodnotenie obývacej izby na II. NP v dĺţke 3 hodiny 45 minút a zotrval na svojom názore vyslovenom v odvolacom rozhodnutí, ţe byt na II. NP rodinného domu súp. č. 199 vo vlastníctve ţalobcu bude spĺňať kritérium na jeho preslnenie podľa čl. 4.2.1.2 písm. b), čl. 4.2.1.1 a čl. 4.2.1.2 druhej vety písm.
  8. d)STN 734301 aj po riadnom dokončení stavby podľa predloţenej a stavebným úradom odsúhlasenej projektovej dokumentácie, pretoţe celková plocha osvetľovacích otvorov posudzovanej miestnosti je preukázateľne väčšia ako 1/10 jej podlahovej plochy a plocha tejto obytnej miestnosti je súčasne väčšia ako 1/3 celkovej obytnej plochy bytu s tým, ţe obytná miestnosť je preslnená viac ako normou stanovené 3 hodinové preslnenie pri bytoch majúcich dve a viac obytných miestností a teda z uvedeného vyplýva, ţe byt je ako celok preslnený (čl. 4.2.1.1). Vo vzťahu k zníţeniu času preslnenia v byte uviedol, ţe je nepopierateľné, poukazujúc na oba znalecké posudky, ţe k jeho zníţeniu dôjde, avšak na strane druhej poukázal na to, ţe sa v konaní nepreukázalo, ţe zostávajúci čas, aj keď povoľovanou stavbou zníţený, by sa zníţil pod normou stanovenú hranicu minimálnej dĺţky preslnenia 3 hodiny /čl. 4.2.1.2 písm. d)/ a z uvedeného dôvodu dospel k záveru, ţe byt bude spĺňať poţiadavky na jeho preslnenie aj po dokončení stavby. V tejto súvislosti preto zastal názor (nestotoţniac sa zároveň so stanoviskom ÚSI, ktoré bolo dôvodom nariadenia znaleckého dokazovania zo strany krajského súdu), ţe ďalšie kontrolné dokazovanie, tak ako to uloţil krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, je nedôvodné. Záverom svojho odvolania opätovne zdôraznil svoj nesúhlas s tvrdením krajského súdu, ţe ako konajúci správny orgán nemohol sám posudzovať odborné otázky, keď vo veci boli vypracované znalecké posudky, dôvodiac ustanoveniami § 34 ods. 5 a § 36 správneho poriadku, v ktorých nie je taxatívne uloţená povinnosť správneho orgánu bezvýhradne rešpektovať znalecké posudky, ich obsah a závery najmä v prípade, ak tieto nezodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z ďalších dôkazov, vykonaných správnym orgánom v konaní. Majúc za to, ţe znalecký posudok sa preto hodnotí rovnako ako ktorýkoľvek iný dôkaz, teda hodnotí sa ako dôkaz jednotlivo a v súhrne všetkých získaných 6Sţp/6/2011 14 dôkazov a v ich vzájomnej súvislosti konštatoval, ţe nevybočil zo zákonných medzí ustanovených v správnom poriadku, keď na základe hodnotenia a následného posúdenia dospel k čiastočne odlišným záverom (najmä pokiaľ ide o závery o splnení poţiadaviek podľa STN), ktoré podrobne a náleţitým spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia aj zdôvodnil. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe pokiaľ mal krajský súd pochybnosti o týchto záveroch, mal svoje pochybnosti náleţite v rozsudku aj uviesť a konkretizovať doplniac, ţe krajskému súdu nič nebránilo tieto svoje pochybnosti postupom podľa § 250i v spojení s § 125 a nasl. OSP odstrániť. Zároveň mal za to, ţe krajský súd vybočil zo svojich zákonných medzí, keď poprel práva a oprávnenia jeho zamestnancov vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 5 správneho poriadku, t.j. hodnotiť podklady po odbornej stránke. V spojitosti s výrokom napadnutého rozsudku o náhrade trov konania, povaţujúc ho za nedôvodný a neprimeraný, namietal krajským súdom mu uloţenú povinnosť uhradiť tarifnú odmenu vo výške jej trojnásobku za právne sluţby poskytnuté v roku 2009 v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. dôvodiac tým, ţe krajskému súdu postačovalo len samotné uplatnenie náhrady trov konania k tomu, aby trojnásobok tarifnej odmeny priznal, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku, v časti týkajúcej sa odôvodnenia výroku o náhrade trov konania, nie je zrejmé, ktoré z poskytovaných právnych sluţieb v roku 2009 povaţoval a hodnotil krajský súd za tak mimoriadne ťaţké a časovo náročné, vyţadujúce si znalosť cudzieho práva alebo cudzieho jazyka, ktoré by si zaslúţili odmenu v takejto výške, navyše ak dôvody podanej ţaloby sa zásadne neodlišovali od dôvodov uvedených ţalobcom uţ v odvolaní podanom proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Vo vzťahu k jednotlivým úkonom právnej sluţby namietal priznanie odmeny ţalobcovi vo výške trojnásobku tarifnej odmeny za obhliadku nehnuteľnosti právnym zástupcom vykonanú dvakrát a za úkon právnej sluţby vykonaný v roku 2010 (bod 7 – úkony súvisiace s konaním pred MS SR dňa 15. novembra 2010 spojené s preskúmaním podkladov a prevzatím dokumentov), nakoľko mu nebolo zrejmé, aké podklady právny zástupca na MS SR preskúmaval a aké dokumenty mal prebrať, poukazujúc zároveň na to, ţe v podkladoch pre uplatnenie nároku chýba doklad potvrdzujúci vykonanie úkonu právnym zástupcom na MS SR, vrátane preberania akýchkoľvek dokumentov a ich špecifikácia a naviac mal za to, ţe výdavky spojené s podaním podnetu proti znaleckému posudku si mal ţalobca v celom rozsahu znášať sám. Záverom upriamil pozornosť na zásadu úspechu v konaní smerodajnú pre rozhodnutie súdu o náhrade trov konania, ktorou sa podľa jeho názoru krajský súd 6Sţp/6/2011 15 neriadil, keď mal za to, ţe ţalobcovi nemala byť priznaná plná výška náhrady trov právneho zastúpenia, nakoľko ţalobca mal v konaní úspech len čiastočný. V zákonnej lehote napadol rozsudok krajského súdu v časti výroku o zrušení preskúmavaného rozhodnutia a v časti výroku o trovách konania účastník v konaní Ing. M. H., povaţujúc ho v napadnutej časti za nezákonný v zmysle § 250ja ods. 1 OSP v spojení s § 205 ods. 2 písm.
  9. f)OSP, nakoľko mal za to, ţe krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Zhrnúc dôvody odvolania do dvoch častí namietal absenciu aktívnej legitimácie ţalobcu a vyhodnotenie znaleckých posudkov krajským súdom. V súvislosti s absenciou aktívnej legitimácie ţalobcu, odvolávajúc sa na ustanovenia § 247 ods. 1 OSP a § 250 ods. 2 OSP a na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţ 239/96 zo dňa 31. januára 1997, sp. zn. 6Sţ 88/97 zo dňa 26. novembra 1997, sp. zn. 2Sţo 129/2007 zo dňa 25. júna 2008 a sp. zn. 3 Sţo-KS 90/2005, poukázal na skutočnosť, ţe konkrétne tvrdenie ţalobcu o tom, ţe bol rozhodnutím správneho orgánu ukrátený na svojich právach je podľa ustálenej judikatúry osobitnou náleţitosťou ţaloby, ktorú je súd pri preskúmavaní rozhodnutia povinný skúmať z úradnej povinnosti. Zdôraznil, ţe túto skutočnosť opakovane namietal predovšetkým vo svojom vyjadrení k ţalobe, ako aj vo svojom vyjadrení zo dňa 7. decembra 2010 a v tejto súvislosti vytkol krajskému súdu, ţe z napadnutého rozsudku nie je nijako zrejmé, ako dospel k záveru, ţe v ţalobe sa toto konkrétne porušené subjektívne právo uvádza, pretoţe v celej ţalobe a ani vo vyjadrení ţalobcu z 1. decembra 2010 sa nenachádza ani jediná konkrétna zmienka v podobe čo len vety, či aspoň slova konkretizujúceho subjektívne práva ţalobcu, k porušeniu ktorých malo dôjsť preskúmavaným rozhodnutím doplniac, ţe tobôţ nie je moţné v ţalobe nájsť ani odkaz na ţiadne ustanovenie právneho predpisu, z ktorého by porušenie subjektívnych práv ţalobcu vyplývalo. Okrem toho sa domnieval, ţe krajský súd v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 OSP nezdôvodnil svoje závery dostatočne, keďţe porušenie subjektívnych práv ţalobcu nie je v napadnutom rozsudku ţiadnym spôsobom odôvodnené, ani nijako pomenované či špecifikované, majúc za to, ţe na vyvodenie predmetného záveru krajskému súdu jednoducho stačilo, ţe v ţalobe boli uvedené pochybenia ţalovaného. Rovnako namietal, ţe z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ţe sa krajský súd námietkami vedľajšieho účastníka ţiadnym spôsobom nevysporiadal, ako keby vôbec neboli uplatnené a ani nezdôvodnil, prečo sa nimi vôbec nezaoberal. Z týchto dôvodov mal za to, ţe krajský súd rozhodol nesprávne, keď ţalobu zamietol, čo zakladá dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku v časti výroku 6Sţp/6/2011 16 o zrušení preskúmavaného rozhodnutia podľa § 250ja ods. 3 druhá veta v spojení s § 220 OSP. V súvislosti s vyhodnotením znaleckých posudkov sa domnieval, ţe krajský súd nesprávne vyhodnotil námietku ţalobcu týkajúcu sa neakceptovania skutkových záverov jednotlivých znaleckých posudkov, ktoré boli v správnom konaní vykonané. Poukázal na to, ţe podľa existujúcej súdnej praxe, „správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel“ (rozsudok NS SR z 24. novembra 2010, sp. zn. 2 Sžo 47/2010; tiež rozsudok NS SR z 25. júna 2008, sp. zn. 2 Sžo 129/2007), avšak mal za to, ţe krajský súd sa uvedeným neriadil. Vychádzajúc z existujúcej súdnej praxe (R 1/1981), v zmysle ktorej nie je moţné ukladať znalcom posudzovanie právnych otázok, namietal záver krajského súdu (str. 18, posledný odsek), ktorým vymedzil znalcovi úlohu vyjadriť sa k právnej skutočnosti, či v danom prípade ide o byty alebo nebytové priestory na jednotlivých nadzemných podlaţiach ţalobcovho domu, keďţe uvedená právna skutočnosť je daná právoplatným kolaudačným rozhodnutím príslušného stavebného úradu (podľa kolaudačného rozhodnutia sa povolilo ţalobcovi uţívanie rodinného domčeka, v ktorom ţiadne byty nie sú špecifikované) a navyše táto skutočnosť bola potvrdená aj miestnou ohliadkou vykonanou ţalovaným. Dajúc do pozornosti, ţe ţalovaný uţ počas odvolacieho konania nariadil vykonanie znaleckého posudku Ústavom súdneho inţinierstva Ţilinskej univerzity, avšak ÚSI tento posudok nevyhotovil napriek piatim urgenciám poukázal na to, ţe aţ následne bol Ing. Seko poverený vypracovaním posudku, ku ktorému mal spolu so ţalobcom pripomienky, ktoré boli prerokované na konaní zvolanom ţalovaným za účasti znalca, ţalobcu, stavebníka a projektanta, ako aj za účasti Ing. Kreutzovej, ktorá vypracovala prvý posudok na základe objednávky ţalobcu. Dôvodil ďalej tým, ţe nakoľko od podania ţiadosti o stavebné povolenie trvalo stavebné konanie takmer tri roky a pre nečinnosť ÚSI nebolo moţné jeho znalecký posudok získať, bolo úlohou ţalovaného správneho orgánu vyhodnotiť získané dôkazy a zistené skutkové okolnosti podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku a primerane sa vysporiadať s prípadnými namietanými rozpormi dodajúc, ţe to ţalovaný v danom prípade aj urobil, teda zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, ktoré následne aj podrobne odôvodnil. Upriamil pozornosť 6Sţp/6/2011 17 na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, v ktorom sa ţalovaný správny orgán, takmer na 20 stranách, dostatočne vyporiadal s rozpormi namietanými ţalobcom, pričom zároveň na 25 stranách podrobne a logicky odôvodnil v súlade s § 46 a § 47 správneho poriadku, ktoré zákonné dôkazové prostriedky pouţil, ako zistil skutkový stav a akým postupom k svojmu záveru dospel a preto mal za to, ţe je daný dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku v merite veci podľa § 220 OSP tak, ţe ţaloba bude zamietnutá. Taktieţ sa domnieval, upriamiac pozornosť na rozsudok NS SR z 12. januára 2010 sp. zn. 5Sţf/19/2009, ţe krajský súd svoje závery, týkajúce sa nedostatočného zistenia skutkového stavu v napadnutom rozsudku, v rozpore s § 157 ods. 2 OSP nezdôvodnil dostatočne, dodajúc, ţe v napadnutom rozsudku iba zrekapituloval argumentáciu ţalobcu, zmienil sa o vybraných podaniach ţalovaného a vedľajšieho účastníka (ďalšie dôleţité vyjadrenia a argumenty ţalovaného a vedľajšieho účastníka opomenul) a citujúc texty zákonných ustanovení, sa nijako nezaoberal podstatnými argumentmi, ktoré namietal spolu so ţalovaným, pričom na záver vyslovil bez bliţšieho logického odôvodnenia, ţe porušenie povinnosti ţalovaného spočíva v tom, ţe „nedostatočne zistil skutkový stav veci a že žalovaný správny orgán nemohol sám posudzovať odborné otázky, keď boli vo veci vypracované znalecké posudky“, vyhodnotiac zároveň takýto postup za nesúladný s príkazom na presvedčivé odôvodnenie obsiahnutým v § 157 ods. 2 OSP, nakoľko účastníkom konania neposkytuje ţiadnu moţnosť zistiť, prečo na ich argumenty, odkazujúce okrem iného na relevantnú judikatúru, správny súd neprihliadol. Odvolávajúc sa na judikatúru Súdneho dvora EÚ (napríklad prípady 15/85 Abruzzo alebo 14/61 Hoogovens) poukázal na to, ţe za istých okolností ani prípadná nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu nemôţe byť dôvodom pre zásah do dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka správneho konania dodajúc, ţe v priebehu konania apeloval na to, aby „mal súd na pamäti, že rozhodnutím bude najviac a neprimerane zasiahnutý do svojich práv práve on ako stavebník“, t.j. aby pri rozhodovaní vzal do úvahy skutočnosť, ţe stavebník dobromyseľne nadobudol významné procesné aj hmotnoprávne nároky a práva, pričom k uvedenému sa krajský súd v napadnutom rozsudku nijako nevyjadril. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 9. decembra 2010, č. k. 20S/9/2009-332 vo výroku o zrušení napadnutého rozhodnutia a vo výroku o trovách konania zmenil tak, ţe ţaloba sa 6Sţp/6/2011 18 zamieta a ţalobca je povinný uhradiť mu náhradu trov konania, vrátane DPH na účet jeho právneho zástupcu a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania bez jej bliţšej špecifikácie. Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniam ţalovaného a účastníka v konaní Ing. M. H. sa podrobne vyjadroval k vzneseným odvolacím námietkam. K námietke, ktorou ţalovaný poukazoval na to, ţe krajský súd poprel jeho oprávnenie voľne hodnotiť dôkazy v správnom konaní tým, ţe neuznal jeho oprávnenie odchýliť sa od záverov obsiahnutých v znaleckých posudkoch uviedol, ţe uznáva, ţe správny orgán je oprávnený hodnotiť dôkazy na základe voľnej úvahy doplniac však, ţe to neznamená svojvôľu, ktorú aplikoval ţalovaný, ako aj stavebný úrad. Odvolávajúc sa na ustanovenie § 36 správneho poriadku zdôraznil, ţe správny orgán má povinnosť ustanoviť znalca, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôleţitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, pričom táto povinnosť nie je dotknutá ani vtedy, ak pracovník správneho orgánu disponuje týmito potrebnými znalosťami s tým, ţe prípadné odborné vedomosti pracovníka v danej oblasti len môţu usmerniť správny orgán pri obstarávaní ďalších dôkazov doplniac, ţe otázka preslnenia je odbornou skutočnosťou, na ktorú treba ustanoviť znalca, nakoľko o tejto skutočnosti si správny orgán nemôţe urobiť vlastný úsudok a uţ vôbec nie taký, ktorý je v rozpore so závermi znalca. Poukázal ďalej na to, ţe zo znaleckých posudkov (aj znaleckého posudku Ing. Seka, aj znaleckého posudku Ing. Kreutzovej) vyplýva, ţe aby obytná miestnosť (byt) bola preslnená, musí byť súčasne splnených niekoľko podmienok (nielen skutočnosť, ţe je jedna miestnosť preslnená aspoň 3 hodiny) odvolávajúc sa na znalecký posudok Ing. Seka, ktorý túto skutočnosť riadne odôvodňuje (čl. III. bod 2), keď uvádza, ţe „Aj keď je splnená požiadavka ... na preslnenie aspoň jednej miestnosti bytu v trvaní 3 h....., nesplnenie kritéria v dodržaní stanoveného ekvivalentného tieniaceho uhla znamená, že byt ako celok nespĺňa požiadavku normy na jeho dostatočné preslnenie.“ Za zavádzajúce označil odvolávanie sa ţalovaného na znalecký posudok Ing. Kreutzovej (údajne prílohy č. 17 a 18), podľa ktorého preslnenie má trvať 3 hod. 20 min, pričom z uvedených príloh vyplýva len preslnenie v dĺţke 2 hod. 55 min; opačný záver nie je ničím podloţený a nevyplýva ani zo znaleckého posudku, poukazujúc zároveň na tú skutočnosť, ţe obaja znalci (Ing. Seko aj Ing. Kreutzová) tvrdia, ţe preslnenie na II. NP netrvá 3 hodiny. Práve z uvedeného dôvodu mal za to, ţe svojvoľné vyhodnotenie znaleckého posudku 6Sţp/6/2011 19 (v rozpore s ním) samo o sebe predstavuje dôvod na zrušenie druhostupňového rozhodnutia, bez ohľadu na akékoľvek iné skutočnosti uvádzané ţalovaným. V súvislosti s tvrdením ţalovaného, ţe sa nemôţe domáhať ochrany v stavebnom konaní, stavu zaloţeného neoprávnene, povaţoval za potrebné uviesť, ţe ţalovaný ničím nepreukázal jeho protiprávne konanie pri úpravách domu, poukazujúc na to, ţe schodisko sa v jeho dome nachádzalo od počiatku, keďţe išlo a ide o jediný prístup do priestorov na II. NP a do podkrovia; pripustil však určité úpravy (dverný otvor a pod.), doplniac však, ţe tieto úpravy boli uskutočnené aţ po realizácii a v dôsledku nelegálnej stavby vedľajšieho účastníka. Nesúhlasiac s názorom ţalovaného, ţe si svojimi úpravami v dome zavinil vzniknutú situáciu, vyhodnotiac ho za nepodloţený, upriamil pozornosť na predmet stavebného konania, ktorým bolo povolenie stavby vedľajšieho účastníka (jeho predchodcu), pričom ţalovaný sa snaţí navodiť situáciu, ţe ak si chce nejaký stavebník postaviť stavbu, jeho sused je povinný uskutočniť vo svojom dome úpravy tak, aby stavebníkova stavba vyhovovala právnymi predpisom. Záverom v súvislosti s týmto tvrdením ţalovaného poukázal na skutočnosť, ţe zo správneho konania vyplýva, ţe pred realizáciou stavby vedľajšieho účastníka nebola jeho stavba zatienená, pričom po jej realizácii došlo k jej zatieneniu (nedostatočnému preslneniu). K odvolaniu účastníka Ing. M. H., ţalobca v písomnom vyjadrení uviedol, ţe nemôţe súhlasiť s jeho tvrdením, ţe v ţalobe netvrdil, ţe bol ukrátený na svojich právach, keď uvedená skutočnosť vyplývala zo ţaloby a bola taktieţ uvedená i ďalších jeho podaniach majúc za to, ţe zo ţaloby boli zrejmé všetky skutočnosti, ktoré boli potrebné pre posúdenie zákonnosti druhostupňového rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu s tým, ţe akýkoľvek iný výklad by znamenal denegatio iustitie. K rozhodnutiam, na ktoré v súvislosti s touto odvolacou námietkou poukazoval účastník Ing. M. H., zastal ten názor, ţe ustanovenia rozhodnutí sú vytrhnuté z kontextu, doplniac, ţe tieto súdne rozhodnutia posudzovali prípady, kde (
  10. i)sa buď len všeobecne tvrdilo, ţe zákon bol porušený rozhodnutím správneho orgánu (bez označenia konkrétneho zákona, resp. ustanovenia), (
  11. ii)ţalobca neuviedol, akými konkrétnymi nezákonnosťami rozhodnutie správneho orgánu trpelo, (iii) ţalobu podal niekto iný v prospech osoby, ktorej práva boli porušené rozhodnutím správneho orgánu, a pod.. Ďalej zaujal stanovisko k tvrdeniu účastníka, ţe krajský súd napadnutým rozsudkom zasiahol do jeho dobromyseľne nadobudnutých práv, vyhodnotiac ho za absurdné. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe účastník (resp. jeho právny predchodca) nebol dobromyseľný, nakoľko 6Sţp/6/2011 20 po vydaní a nadobudnutí právoplatnosti prvého stavebného povolenia bola na súd podaná ţaloba a súd odloţil vykonateľnosť stavebného povolenia, avšak stavebník staval ďalej a stavbu dokončil ešte v čase, keď nemal vykonateľné stavebné povolenie. V súvislosti s námietkou účastníka (ako i ţalovaného), ţe krajský súd sa nevysporiadal so všetkými jeho výhradami povaţoval za potrebné uviesť, ţe krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného z dôvodu nedostatočného vykonania znaleckého dokazovania a svojvoľného hodnotenia znaleckých posudkov, pričom rozhodnutie krajského súdu je v tomto smere riadne odôvodnené doplniac, ţe krajský súd sa vysporiadal v tejto spojitosti so všetkými vznesenými námietkami a rovnako aj s námietkami procesného charakteru. Vo vzťahu k odvolacím námietkam dotýkajúcich sa výroku o náhrade trov konania, rovnako povaţujúc tento výrok napadnutého rozsudku za správny, konštatoval, ţe krajský súd správne uznal v roku 2009 (do 31. mája 2009) zvýšenie základnej sadzby na trojnásobok, nakoľko išlo o vec mimoriadne ťaţkú a časovo náročnú z dôvodu, ţe išlo o mimoriadne rozsiahlu dokumentáciu a odbornú problematiku doplniac, ţe skutočnosť, ţe si daná vec nevyţadovala znalosť cudzieho jazyka, nemá vplyv na túto danosť, nakoľko výnimočná obtiaţnosť a časová náročnosť sama o sebe opodstatňovala takéto zvýšenie. Vo vzťahu k namietaným úkonom právnej sluţby uviedol, ţe v danej veci bolo potrebné, nakoľko išlo o zloţitú situáciu, uskutočniť obhliadku nehnuteľností (jednak stavby ţalobcu a jednak stavby vedľajšieho účastníka) s tým, ţe po tejto obhliadke sa ešte uskutočnili rokovania, kde sa rozoberal ďalší postup a dôsledky vyplývajúce z obhliadky, majúc za to, ţe toto predstavovalo mimoriadne ťaţký úkon berúc do úvahy náročnosť a obsiahlosť predmetného konania. Zdôvodnil ďalej, ţe posledné stretnutie bolo potrebné uskutočniť z dôvodu vyjadrení účastníka a ţalovaného a v súvislosti s pripravovaným pojednávaním zdôrazniac, ţe všetky tieto stretnutia boli účelné pre súdne konanie. Pre úplnosť uviedol, ţe v danej veci je namieste aplikácia ustanovenia § 250k ods. 2 OSP, keďţe ţalovaný sa nerešpektovaním znaleckých posudkov podstatne odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku krajského súdu. Nesúhlasiac s výhradou ţalovaného, ţe mu nepatrí plná náhrada trov konania, nakoľko nemal vo veci plný úspech poukázal na to, ţe druhostupňové rozhodnutie bolo zrušené v celom rozsahu. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade trov konania účastníkom Ing. M. H. odvolávajúc sa na OSP uviedol, ţe tento neumoţňuje priznať vedľajšiemu účastníkovi (ktorý je na strane ţalovaného) náhradu trov konania s tým, ţe v tomto konaní moţno uloţiť náhradu trov konania len ţalovanému. 6Sţp/6/2011 21 Z uvedených dôvodov preto navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky napadnutý rozsudok potvrdiť s tým, ţe ţiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil sumou 157,09 €. K vyjadreniu ţalobcu zaslal svoje vyjadrenie účastník v konaní Ing. M. H., ktoré bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) doručené dňa 2. mája 2011. Z uvedeného vyjadrenia najvyšší súd, aby opätovne neopakoval uţ vyššie uvedené odvolacie námietky účastníka Ing. H. vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, povaţoval za potrebné uviesť niekoľko stanovísk účastníka Ing. H. vo vzťahu k vyjadreniu ţalobcu. Predovšetkým sa vyjadroval k tvrdeniu ţalobcu, týkajúceho sa spochybňovania záverov znalcov ţalovaným správnym orgánom, o potrebe dať preto vyhotoviť kontrolný znalecký posudok (k tomuto záveru dospel aj krajský súd) konštatujúc, ţe aj takýto kontrolný znalecký posudok by však podliehal zásade voľného hodnotenia dôkazov ţalovaným a ten by musel znovu urobiť práve to, čo urobil, t.j. namiesto automatického prebratia záverov znaleckého posudku sa s ním vlastnou argumentáciou vysporiadať, zdôrazniac zároveň, ţe ţalovaný teda nespochybňuje závery znalcov ako také, ako sa domnieva ţalobca, ale „len“ na základe vykonaného dokazovania odstraňuje rozpory medzi nimi, čím realizuje svoju zákonnú povinnosť. V spojitosti s nariadením kontrolného znaleckého posudku má zároveň pochybnosť, či má ţalobca skutočný záujem podrobiť sa znaleckému skúmaniu, keď z jeho doterajšieho správania počas správneho konania moţno usudzovať, ţe opäť odmietne prístup znalcom k svojej nehnuteľnosti, ako to uţ v správnom konaní urobil. Vo vzťahu k namietanej absencii tvrdenia ţalobcu o ukrátení na subjektívnych právach doplnil, ţe nejde o formálnu náleţitosť – nedostatok podania, na doplnenie ktorého by mal súd vyzývať podľa § 43 ods. 1 OSP, ale ide o nedostatok zakladajúci absenciu aktívnej vecnej legitimácie. Za zavádzajúce označil tvrdenia ţalobcu o tom, ţe nebol počas uskutočňovania stavby dobromyseľný, keďţe on stavbu neuskutočňoval, stavebníkom bol jeho právny predchodca, ktorý odklad vykonateľnosti neignoroval a o stanovisko ako má postupovať s uskutočňovaním stavby v tejto situácii poţiadal aj viaceré orgány, ktoré ďalšie uskutočňovanie stavby ţiadnym rozhodnutím nezastavili. Do pozornosti odvolaciemu súdu dal ďalej skutočnosť, ţe v čase, keď poţiadal o stavebné povolenie, bola stavba uţ postavená 6Sţp/6/2011 22 a neuţívaná, vyhodnotiac zároveň rozhodnutie krajského súdu v spore 10S/5/05, ktorým zrušil právnemu predchodcovi pôvodné stavebné povolenie, za nezákonné a ako také ho napadol sťaţnosťou na ESĽP (sťaţnosť č. 13105/7, H. v. Slovenská republika). Rovnako za nesprávny označil názor ţalobcu, ţe mu nemôţe byť priznaná náhrada trov konania podoprúc svoj úsudok § 93 ods. 4 OSP v spojení s §246c ods. 1 OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolania prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe tak odvolaniu ţalovaného, ako aj odvolaniu účastníka v konaní Ing. M. H. proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bolo zrušené v záhlaví uvedené rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, nemoţno priznať úspech. Avšak vo vzťahu k odvolaniu ţalovaného proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania vzhliadol odvolací súd jeho odvolanie za dôvodné. Právoplatné rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Ţiline je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve na základe ţaloby podľa druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 a nasl.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Správne súdnictvo zabezpečuje kontrolu zákonnosti rozhodnutia. Keďţe súd nie je oprávnený rozhodnúť vo veci samej, je pre posúdenie veci rozhodujúci právny (ale aj skutkový) stav v čase rozhodovania správneho orgánu (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP). 6Sţp/6/2011 23 Konanie a rozhodovanie súdu o ţalobe podanej proti rozhodnutiu ţalovaného je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti OSP a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia ţalovaného. Správny súd preberá od správneho orgánu nielen dôkazný stav, ale aj jeho právne hodnotenie. In

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.