1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. I/224/13508-85910/2010/990013-r zo 6. augusta 2010, ktorým ţalovaný
5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu v Šuranoch č. 633/230/1084/10/Hru z
ním predloţených dokladov z elektronickej registračnej pokladnice. Ţalobca bol prítomný pri výsluchu svedkov, k obsahu ich výpovedí nemal pripomienky (aţ na výsluch svedka F. K., ktorý je zamestnancom ţalobcu) a taktieţ bol oboznámený so zisteniami správcu dane v priebehu daňovej kontroly. Colný úrad potvrdil, ţe ţalobca mal v roku 2006 vydaný poukaz na odber červenej nafty v objeme 240.000 litrov. Spoločnosť FORSAGE, spol. s r.o. nakúpila od svojich dodávateľov v roku 2006 naftu v objeme 453.071 litrov, z toho bezhotovostne na faktúry predala 263.955 litrov a hotovostne cez elektronickú registračnú pokladnicu pre iné daňové subjekty predala 56.506 litrov. V hotovosti 2Sţf/42/2011 4 cez elektronickú registračnú pokladnicu zostal predaj v objeme 132.610 litrov, pričom ţalobca predloţil doklady z elektronickej registračnej pokladnice o nákupe pohonných hmôt v objeme 312.600 litrov, čo je o 179.900 litrov viac ako bol predaj pohonných hmôt zistený správcom dane. Správca dane vykonal taktieţ porovnanie spotreby pohonných hmôt ţalobcu a iného daňového subjektu, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť v porovnateľných podmienkach a zistil, ţe spotreba pohonných hmôt u ţalobcu bola v sledovanom období podstatne vyššia. Na základe takto vykonaného dokazovania bol dňa 11.12.2009 spísaný protokol z vykonanej daňovej kontroly a z jeho záverov vyplýva, ţe ţalobca ako daňový subjekt si do výdavkov zaúčtovaných v peňaţnom denníku za rok 2006 zaúčtoval i výdavky pre spoločnosť FORSAGE, spol. s r.o. za nákup pohonných hmôt a takto si zníţil základ dane. Správca dane dospel k tomu záveru, ţe
ţalobcom predloţených dokladov mu neboli dodané pohonné hmoty a výdavky
týchto dokladov mu nemoţno uznať ako daňové výdavky. V protokole z daňovej kontroly je okrem iného uvedené, ţe príjmy ţalobcu za rok 2006 po daňovej kontrole bo li 61.749.928,50 Sk (v daňovom priznaní
ţalobcu 61.745.077,--Sk) a výdavky ţalobcu po daňovej kontrole boli 50.257.250,30 Sk (v daňovom priznaní ţalobca uviedol výdavky 61.412.909,--Sk), čo znamená, ţe daňové výdavky ţalobcu boli za rok 2006 zníţené o sumu 11.155.658,70 Sk, daňové príjmy boli zvýšené o sumu 4.851,50 Sk a základ dane bol potom zvýšený o sumu 11.160.510,20 Sk. K protokolu o vykonanej daňovej kontrole sa písomne vyjadril i ţalobca, ktorý nesúhlasil so závermi správcu dane, ţe pohonné hmoty mu neboli dodané v ním deklarovanom mnoţstve. Zdôraznil, ţe dokazovanie bolo vykonané jednostranne a vychádzalo z predpokladu, ţe dodávateľ mal správne údaje a on ako odberateľ a kontrolovaný daňový subjekt mal údaje nesprávne. Pri zisťovaní skutkového stavu krajský súd poukázal na to, ţe medzi účastníkmi bol spor o tom, či sa ţalobcom tvrdený nákup pohonných hmôt od spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o. na základe ním predloţených dokladov z elektronickej registračnej pokladnice uskutočnil a či vynaloţenie výdavkov 2Sţf/42/2011 5 na nákup pohonných hmôt bolo pre daňové účely dostatočne preukázané, teda či sa jedná o daňovo uznateľné výdavky. V preskúmavanej veci krajský súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 OSP a zameral sa na otázky, či boli alebo neboli porušené niektoré ţalobcom namietané procesné zásady daňového konania, či vykonané dôkazy, z ktorých správca dane vychádzal a ktoré ţalobca taktieţ v ţalobe namietal, sú natoľko relevantné, ţe z nich moţno logicky vyvodiť skutkový záver, ku ktorému ţalovaný dospel. Krajský súd pripomenul, ţe jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti.
1 zákona o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. V daňovom konaní sa vţdy berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Uvedené výkladové pravidlo ustanovuje, ţe v daňovom konaní je rozhodujúci skutočný obsah právneho úkonu, t.j. ekonomický charakter plnení jednotlivých zmluvných strán, ktoré sú obsahom právneho úkonu. I pri daňovej kontrole správca dane vţdy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci. Daňové subjekty majú zákonom určenú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t.j. poskytovať mu súčinnosť v daňovom konaní, ktorá spočíva v ich dobrovoľnej účasti, pričom dôkazné bremeno v daňovom konaní však vţdy spočíva na daňovom subjekte a jeho povinnosťou je najmä preukázať, ţe údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne. Úlohou správcu dane je na základe daňovej kontroly zistiť a objasniť všetky skutočnosti uvedené daňovým subjektom v daňovom priznaní, aby správne určil daňovú povinnosť. Aby daňové orgány mohli v daňovom konaní realizovať základné zásady daňového konania, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 zákona o správe daní. O takýto prípad v danej veci išlo a krajský súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových 2Sţf/42/2011 6 orgánov, ani iné ich porušenie vyššie citovaného zákona, pretoţe i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predloţené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval
názoru krajského súdu i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa obrátil s konkrétnymi otázkami na vypočutých svedkov a poţiadal o poskytnutie súčinnosti i iné orgány a daňové subjekty. V preskúmavanej veci sa krajský súd stotoţnil so skutkovými zisteniami a právnym záverom ţalovaného. Ţalovaný správne poukázal na výsledky daňovej kontroly, nepresvedčivé svedecké výpovede, oznámenia doţiadaných orgánov, zistenia u iných daňových subjektov a pod.. Medzi účastníkmi konania však ostali sporné skutkové okolnosti ţalobcom tvrdených obchodných transakcií, ktoré správca dane ani ţalovaný nepovaţovali za dostatočne preukázané na to, aby boli splnené podmienky na uznanie výdavkov na nákup pohonných hmôt za daňové výdavky ovplyvňujúce základ dane. Po oboznámení sa s obsahom predloţeného administratívneho spisu i krajský súd dospel k záveru, ţe doklady, ktorým korešpondujú výdavkové pokladničné doklady vystavené ţalobcom v priebehu roku 2006 z elektronickej registračnej pokladnice, predloţené ţalobcom a vystavené dodávateľom pohonných hmôt – spoločnosťou FORSAGE, spol. s r.o. sú v rozpore s kontrolnou páskou z elektronickej registračnej pokladnice predloţenou touto spoločnosťou za obdobie od 2.1.2006 do 4.1.2006, od 16.1.2006 do 23.1.2006, od 28.1.2006 do 17.3.2006, od 24.3.2006 do 31.3.2006, od 21.4.2006 do 24.4.2006, od 20.5.2006 do 22.5 .2006, kontrolnou páskou za mesiac september 2006 a od 9.10.2006 do 30.10.2006, od 2.11.2006 do 7.11.2006, od 13.11.2006 do 30.11.2006 a od 11.12.2006 do 28.12.2006. Doklady predloţené ţalobcom za účelom preukázania nákupu pohonných hmôt sa na kontrolnej páske dodávateľa nenachádzajú, resp. nesúhlasia s kontrolnou páskou, pokiaľ ide o poradové číslo, čas predaja, mnoţstvo, druh a cenu tovaru. Na základe týchto zistení potom správca dane vyvodil záver v tom zmysle, 2Sţf/42/2011 7 ţe neuznal výdavky ani za nákup pohonných hmôt, ktorý mal ţalobca realizovať vo vyššie označených obdobiach a ani za obdobie mesiacov jún, júl a august 2006, za ktoré obdobie dodávateľ pohonných hmôt kontrolné pásky nepredloţil vôbec. Denné uzávierky dodávateľa tovaru za jednotlivé mesiace roku 2006 sa p ritom zhodovali s dennými uzávierkami za tieto mesiace uvedenými v knihe pokladnice a trţieb, ktoré predloţil dodávateľ tovaru. Správca dane na overenie správnosti kontrolných pások dodávateľa preveril v rámci daňovej kontroly u iného daňového subjektu (ktorý sa zaoberá poľnohospodárskou činnosťou a nakupoval pohonné hmoty u spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o.) ním predloţené doklady z elektronickej registračnej pokladnice a tieto vo všetkých poloţkách súhlasili, z čoho správca dane vyvodil záver o správnosti predloţených kontrolných pások dodávateľa. Ide však o nepriamy dôkaz na vyvrátenie tvrdení ţalobcu o nákupe pohonných hmôt od tohto dodávateľa v mnoţstve
predloţených dokladov. Preverovaním jednotlivých obchodných transakcií ţalobcu na základe ním predloţených dokladov teda správca dane zistil a konštatoval, ţe dodávky pohonných hmôt od spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o. ţalobca nevedel reálne preukázať a jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní a samotná skutočnosť, ţe ţalobca predloţil doklady z elektronickej registračnej pokladnice, ktoré mali zároveň slúţiť ako dodací list, ešte neznamená, ţe tovar mu bol skutočne vyššie označenou spoločnosťou a v deklarovanom mnoţstve i dodaný. Predovšetkým
názoru krajského súdu nebol preukázaný pôvod pohonných hmôt (dodávateľ ţalobcu nepredal v roku 2006 taký objem pohonných hmôt cez elektronickú registračnú pokladnicu ako deklaroval ţalobca), ich skutočné dodanie ţalobcovi a dodávky deklarovaného objemu pohonných hmôt nebolo moţné preukázať ani výsluchom svedkov – zamestnancov ţalobcu a spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o.. Na základe takto zisteného skutkového stavu krajský súd dospel k rovnakému záveru ako správca dane a to, ţe ţalobca v rámci daňového konania nepreukázal reálne dodávky deklarovaného objemu pohonných hmôt, ktoré mu mala
predloţených dokladov z elektronickej registračnej pokladnice dodať spoločnosť 2Sţf/42/2011 8 FORSAGE, spol. s r.o.. Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru ţalobcovi, teda dodanie reálneho plnenia, nebolo moţné ani výdavky vynaloţené
výdavkových pokladničných dokladov uznať ako daňové výdavky, a to s poukazom na ust. § 21 ods. l zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. decembra 2006 (ďalej len „zákon o DP“), v zmysle ktorého daňovými výdavkami okrem iného nie sú ani výdavky (náklady), ktorých vynaloţenie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Krajský súd zopakoval, ţe doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodávky
účtovných dokladov musia byť vo vzájomnej súvislosti a musia mať povahu faktu, čo znamená, ţe deklarované údaje je moţné preveriť a osvedčiť samotným dodávateľom a odberateľom alebo osobami konajúcimi za účastníkov obchodného vzťahu. Uvedené znamená, ţe všetky účtovné doklady preukazujúce dodanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny musia byť vystavené na materiálnom podklade, teda na základe preukázateľného dodania a prevzatia tovaru. V danom prípade vykonané dokazovanie poukazuje na záver, ţe doklady boli vystavené bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia ako základnej podmienky pre uplatnenie daňovo uznateľného výdavku. Obchodné prípady, ktoré ţalobca povaţuje za uskutočnené zdaniteľné plnenia a ku ktorým predloţil doklady z elektronickej registračnej pokladnice vystavené spoločnosťou FORSAGE, spol. s r.o., nespĺňajú atribúty daňových transakcií a ţalobca nepreukázal kauzu právneho úkonu
prezentovaného zámeru. Uvedené znamená, ţe v daňovom ani v súdnom konaní ţalobca nepreukázal, ţe ním predloţené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§ 2 písm. j/) zákona o DP jednoznačne vyplýva, ţe základ dane je definovaný ako rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon teda priamo predpokladá vecnú a časovú súvislosť medzi príjmami a výdavkami, a to v zdaňovacom období, v ktorom boli 2Sţf/42/2011 9 príjmy dosiahnuté a výdavky (náklady) uplatnené. Časovú súvislosť je potrebné dodrţať pri jednotlivých nákladových poloţkách, ktoré sa vzťahujú k zdaniteľným príjmom. Zákon akceptuje len tie výdavky a náklady, ktoré vyplývajú z účtovníctva (§ 2 písm. i/ zákona o DP) a v ustanovení § 19 ods. 1 tohto zákona je upravená všeobecná zásada pre uplatnenie daňovo uznaných výdavkov. Za takýto výdavok pre zistenie základu dane zákon uznáva len výdavok vynaloţený na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), výdavok daňovníkom riadne preukázaný (podmienka preukázateľnosti) a výdavok uplatnený vo výške ustanovenej buď daňovým zákonom alebo osobitným predpisom (podmienka rozsahu). Kaţdý výdavok musí byť fyzicky doloţený a zaúčtovaný v súlade so zásadami pre vedenie účtovníctva. Ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov, týkajúca sa vzťahu výdavkov k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti, výdavky sa uznajú do výšky ustanovenej daňovým zákonom.
názoru krajského súdu daňové orgány poskytli ţalobcovi dostatočný priestor a vyzývali ho na to, aby preukázal, ţe ním predloţené listinné doklady (doklady z elektronickej registračnej pokladnice a výdavkové pokladničné doklady) boli vystavené na základe skutočného plnenia. V dostatočnom rozsahu vykonali i potrebné zistenia, a to výsluchom svedkov a doţiadaním na iné orgány a daňové subjekty. S poukazom na zistenie správcu dane, ţe spoločnosť FORSAGE, spol. s r.o. nakúpila v roku 2006 naftu v objeme 453.071 litrov, z toho bezhotovostne na faktúry predala 263.955 litrov a v hotovosti na predaj cez elektronickú registračnú pokladnicu pre iné daňové subjekty predala 56.506 litrov, potom ţalobca jednoznačne nemohol nakúpiť v roku 2006 u tohto dodávateľa pri hotovostnom predaji naftu v objeme 312.600 litrov, pretoţe na celkový hotovostný predaj ostalo len 189.116 litrov(453.071 l-263.955 l). K tvrdeniam ţalobcu v podanej ţalobe povaţoval krajský súd za potrebné uviesť, ţe formálna existencia dokladu z elektronickej registračnej pokladne spolu s výdavkovými pokladničnými dokladmi ţalobcu nie sú predpokladom pre uznanie daňových výdavkov. Existenciu zákonných podmienok pre uznanie výdavku ako 2Sţf/42/2011 10 daňového výdavku musí preukázať daňovník, ktorý si daňový výdavok uplatňuje. Tieto podmienky boli spochybnené predovšetkým tým, ţe ţalobca deklaroval v roku 2006 nákup nafty od spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o. v objeme 312.600 litrov, pričom sa jednalo o hotovostný nákup cez registračnú pokladňu. Takýto predaj v hotovosti cez elektronickú registračnú pokladnicu nebol z vyššie uvedených dôvodov moţný a
názoru krajského súdu mnoţstvo ţalobcom nakúpenej nafty nebolo moţné objasniť ani výsluchom svedkov – zamestnancov ţalobcu a čerpacej stanice. Vykonaním znaleckého dokazovania, ktoré ţiadal ţalobca, by bolo moţné preukázať, či ţalobcom predloţené doklady pochádzajú z elektronickej registračnej pokladnice spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o., ale nepreukázal by sa ţalobcom deklarovaný nákup nafty. Ţalobca ako súkromne hospodáriaci roľník má právo na nákup nafty do poľnohospodárskych strojov za účelom zabezpečenia svojich dodávok, resp. poskytovania sluţieb. Ţiadnym spôsobom však v priebehu daňovej kontroly nevysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k nákupu ním deklarovaného objemu nafty na čerpacej stanici, keď
oznámenia príslušného colného úradu mal ţalobca vydaný odberný poukaz na nákup daňovo zvýhodneného minerálneho oleja (červená nafta) v objeme 240.000 litrov v roku 2006 a tento limit ani nevyčerpal. K ďalšiemu tvrdeniu ţalobcu v podanej ţalobe, ţe daňové orgány neuviedli konkrétne ustanovenie § 19 zákona o DP, ktoré mal porušiť, je potrebné uviesť, ţe pri vymedzení výdavkov, ktoré si môţe daňovník dane z príjmov fyzických osôb odpočítať od príjmov zahŕňaných do základu dane z príjmov, treba vychádzať z ustanovenia § 2 písm. i) vyššie citovaného zákona,
ktorého daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov preukázateľne vynaloţený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka. Ustanovenie § 19 vyššie citovaného zákona bezprostredne nadväzuje na takéto vymedzenie daňových výdavkov, pričom predovšetkým upravuje určité podmienky, pri splnení ktorých moţno určitý výdavok uplatniť, resp. upravuje moţnosť uplatnenia ich určitej výšky (limitované výdavky) pri vyčíslení základu dane z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie. Ţalobca tieto 2Sţf/42/2011 11 podmienky nesplnil, v dôsledku čoho
názoru súdu daňové orgány dôvodne konštatovali, ţe porušil ust. § 19 vyššie citovaného zákona. S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, ţe správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď ţalobcovi dodatočne vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie roku 2006 v sume 70.387,60 € a taktieţ správne postupoval i ţalovaný, keď dodatočný platobný výmer potvrdil . Z obsahu preloţeného administratívneho spisu vyplýva, ţe daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo moţné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a ţalovaného, ktorí urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o DP.
názoru krajského súdu ţalobca v ţalobe neuviedol ţiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť postupu a rozhodnutí správcu dane a ţalovaného vo vzťahu k dani z príjmov ţalobcu za rok 2006. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa zmenil a rozhodol tak, ţe ţalobe sa vyhovuje a priznal ţalobcovi náhradu trov konania, nakoľko
jeho názoru krajský súd neposúdil vec správne po právnej stránke, v dôsledku čoho nesprávne rozhodol, nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli v prospech ţalobcu, keď ich buď nevykonal alebo tie ktoré vykonal vyhodnotil jednostranne . Poukázal na to, ţe počas celého daňového konania vychádzal ţalovaný len z podkladov spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o. a vyhodnotil ich ako správne, a to bez toho, aby ich pravosť a správnosť overil, hoci o jej konaní boli váţne pochybnosti.
jeho názoru, ak bola dôvodná pochybnosť o úplnosti a preukaznosti účtovníctva spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o., bolo potrebné preveriť, či neboli uskutočnené i nákupy, ktoré sa nenachádzali v účtovníctve tejto spoločnosti. Tieto dôkazy nikto nevykonal. Jediný dôkaz, ktorý mohol potvrdiť alebo spochybniť pravosť dokladov vydaných z ERP spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o. 2Sţf/42/2011 12 bolo vypracovanie znaleckého posudku. Napriek tomu, ţe ţalobca vykonanie tohto dôkazu navrhol a táto registračná pokladnica bola v tom čase správcovi dane aj k dispozícii, správca dane tento dôkaz nevykonal. Týmto znaleckým dokazovaním by sa
názoru ţalobcu preukázalo, ţe doklady, ktoré má ţalobca k dispozícii, boli vystavené ERP spoločnosťou FORSAGE, spol. s r.o., ţe táto naftu skutočne dodala a to napriek skutočnosti, ţe nemá v poriadku evidenciu a účtovníctvo. Tieţ namietal, ţe krajský súd si osvojil závery ţalovaného o nedôveryhodnosti svedeckých výpovedí bez toho aby uviedol, v čom tieto povaţuje za nedôveryhodné a aby odôvodnil v čom a koho svedeckú výpoveď povaţuje za nepresvedčivú , nakoľko svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili čerpanie pohonných hmôt a taktieţ sa nevysporiadal s otázkou, ako z oznámení doţiadaných orgánov ako aj zo zistení iných daňových subjektov vyplynulo, ţe ţalobca sporné pohonné hmoty nekúpil a nepouţil na svoje zdaniteľné plnenia.
jeho názoru sa tak ţalovaný, ako aj krajský súd nevysporiadali s otázkou, ako mohlo 7 zamestnancov ţalobcu pracovať celý rok na všetkých jeho strojoch, vyprodukovať tovar a sluţby v hodnote viac ako 60 miliónov slovenských korún (presne 61.745.077,--Sk), a nepouţiť ani 1 liter PHM z 312.600 litrov, nákup ktorých mal riadne zaúčtovaný a zdokladovaný, napriek tomu, ţe bolo jednoznačne preukázané z predloţených dokladov, ţe bez čerpania nafty, ktorú ţalovaný spochybnil a neuznal do nákladov, by ţalobca nemohol dodať tovar a sluţby v hodnote niekoľko desiatok miliónov slovenských korún v roku 2006 a taktieţ so skutočnosťou, ako mohol ţalovaný preukázať, ţe ţalobca naftu skutočne nečerpal za obdobie, za ktoré dodávateľ nepredloţil kontrolné pásky a rovnako nebrali do úvahy jeho vysvetlenia týkajúce sa nákupov tak „červenej“ (zvýhodnenej) ako aj „bielej“ (čerpanej na čerpacej stanici) nafty. Zopakoval tieţ svoje námietky uvedené v ţalobe, ktoré sa týkali nedostatočného vymedzenia ustanovenia právneho predpisu, porušenia ktorého sa mal ţalobca dopustiť a na záver poukázal na to, ţe krajský súd rovnako ako ţalovaný dospeli k záveru, ţe iba dôkazy v neprospech ţalobcu sú správne a vierohodné a dôkazmi v jeho prospech sa ani nezaoberali ani nevysporiadali. Takýto postup 2Sţf/42/2011 13 je
neho nesprávny a v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (rozsudok č. SţoKS/147/2006, z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe v konaní nemoţno pouţiť iba dôkazy, ktoré sú v neprospech ţalobcu a tie ktoré sú v jeho prospech bez odôvodnenia nepouţiť). Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril listom z 12. augusta 2011, v ktorom ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to, ţe v odvolaní ţalobca uvádza len tie skutočnosti, ktoré uţ boli predmetom pojednávania pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa krajský súd v napadnutom rozsudku náleţite vysporiadal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. apríla 2012
1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov preukázateľne vynaloţený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka
11, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloţenie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, .. 2Sţf/42/2011 14
2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyţadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
ods. 3 správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
ods. 6 pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
ods. 8 právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.
5 písm. c) daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote
odseku 10 druhej vety.
1 dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
ods. 4 ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
ods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 2Sţf/42/2011 15 Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného, ktorým mu bol vyrubený rozdiel dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006 v sume 70.387,60 €, nakoľko ţalobca do daňových výdavkov v roku 2006 zahrnul výdavky, ktorých vynaloţenie na daňové účely nevedel v daňovom konaní dostatočne preukázať. Odvolací súd sa stotoţnil s preskúmavaným rozhodnutím krajského súdu v celom rozsahu a na jeho doplnenie povaţuje za potrebné uviesť len toľko, ţe ţalobca nepredloţil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnú spotrebu pohonných hmôt v objeme, v ktorom ich nákup v priebehu daňovej kontroly správca dane spochybnil. Tvrdenie ţalobcu, ţe pokiaľ mal správca dane dôvodnú pochybnosť o úplnosti a preukaznosti účtovníctva spoločnosti FORSAGE, spol. s r.o., bolo potrebné preveriť, či neboli uskutočnené i nákupy, ktoré sa nenachádzali v účtovníctve tejto spoločnosti, nezodpovedá obsahu administratívneho spisu, ani odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, nakoľko je zrejmé, ţe správca dane po zistení nezrovnalostí v dokladoch predloţených ţalobcom a v tých, ktoré obsahovali kontrolné pásky registračnej pokladnice dodávateľa, vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia, či zo strany ţalobcu došlo v roku 2006 k nákupu pohonných hmôt v deklarovanom mnoţstve, avšak z vykonaného dokazovania vyplynul pravý opak. Ţalobca tak v konaní pred správnymi orgánmi, ako aj v konaní pred súdom prvého stupňa nevysvetlil, ako je moţné, ţe spoločnosť FORSAGE, spol. s r.o. nakúpila v roku 2006 naftu v objeme 453.071 litrov, z toho bezhotovostne na faktúry predala 263.955 litrov a v hotovosti na predaj cez elektronickú registračnú pokladnicu pre iné daňové subjekty predala 56.506 litrov, avšak
účtovných dokladov ţalobcu tento v roku 2006 nakúpil u spoločnosti FORSAGE s r.o. pri hotovostnom predaji naftu v objeme 312.600 litrov, pričom na celkový hotovostný predaj ostalo len 189.116 litrov (453.071 l - 263.955 l). Ţalobca neuviedol, ţe by nakupoval tieto pohonné hmoty u iného dodávateľa ako spol. FORSAGE s r.o.. 2Sţf/42/2011 16 Námietku ţalobcu, ţe jeho 7 zamestnancov nemohlo pracovať celý rok na všetkých jeho strojoch, vyprodukovať tovar a sluţby v hodnote viac ako 60 miliónov slovenských korún (presne 61.745.077,--Sk), a nepouţiť ani 1 liter PHM z 312.600 litrov, nákup ktorých mal riadne zaúčtovaný a zdokladovaný, odvolací súd povaţuje za zavádzajúcu, nakoľko správca dane mu neuznal na základe vykonaného dokazovania nákup pohonných hmôt vo výške 11.155.658,70 Sk, t. j. výdavky v hodnote vyše 50 mil. Sk mu uznal. Taktieţ ostatné dôkazy vykonané ţalovaným nasvedčovali tomu, ţe ţalobca nespotreboval v roku 2006 pohonné hmoty v deklarovanom objeme. Pokiaľ ţalobca namietal nezrozumiteľnosť rozhodnutia ţalovaného súvisiacu s nepresnosťou výroku, odvolací súd povaţuje za potrebné pripomenúť, ţe daňový nedoplatok tak, ako bol vymedzený v rozhodnutí správcu dane aj ţalovaného, bol nezameniteľný, presný a určitý. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe v súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i
názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. 2Sţf/42/2011 17 Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými námietkami ţalobcu. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny
1 a 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému ich náhrada neprináleţí. Pokiaľ ide o zmenu v osobe ţalovaného, táto nastala v dôsledku prijatia zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, § 2 ods. 1 a § 10 ods. 1. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 18. apríla 2012 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.