1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. I/223/7524-45090/2010/992517-r zo
l písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon o správe daní“) v sume 1.155,90 € z rozdielu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) určenej správcom dane
pomôcok za zdaňovacie obdobie február
pomôcok určený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2001 v sume 244.385,--Sk (t.j. 8.112,10 €). Rozhodnutie ţalovaného č. I/223/3970-77374/2007/991545-r z
l písm. c) zákona o správe daní za nezákonné iba z dôvodu, ţe platobný výmer správcu dane potvrdený ţalovaným povaţuje za nezákonný z dôvodu, ţe v obdobných veciach boli zrušené rozhodnutia ţalovaného o určení rozdielu DPH na základe toho istého protokolu o určení dane
pomôcok. K naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 35 ods. l písm. c) zákona o správe daní
názoru krajského súdu dôjde vtedy, ak je správcom dane určená daň alebo rozdiel dane
pomôcok
6 zákona o správe daní. Platobným výmerom č. 709/230/36922/06/ZIM z 3. novembra 2006 vydaným
4 zákona o správe daní bol na základe protokolu o určení dane
pomôcok za zdaňovacie obdobie február 2001 určený ţalobcovi rozdiel DPH v sume 244.385,--Sk. Tento platobný výmer nadobudol právoplatnosť, čím boli splnené právne podmienky pre postup správcu dane
l písm. c) zákona o správe daní. Krajský súd poukázal na to, ţe v čase vydania prvostupňového rozhodnutia o uloţení pokuty, ako aj preskúmavaného druhostupňového rozhodnutia, bolo právoplatným a vykonateľným „základné“ rozhodnutie ţalovaného z 12. októbra 2007, z ktorého správne orgány oboch stupňov vychádzali pri uloţení pokuty, a teda boli splnené všetky právne podmienky
1 písm. c) zákona o správe daní pre sankčný postih ţalobcu. V súvislosti so zrušením rozhodnutia ţalovaného č. I/223/3970 - 77374/2007/991545-r z
19 zákona o správe daní a vydali príslušné rozhodnutia. 2Sţf/46/2011 4 Vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu existujúceho v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP) dospel krajský súd k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ţalobu zamietol. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu a ţalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko
jeho názoru je tento nesprávny a nezákonný. Nesprávnosť a nezákonnosť videl konkrétne v tom, ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S 19691/2010-81 z 13. januára 2011, ktorým bolo vyhovené ţalobe ţalobcu v druhovo identickej veci. Ak teda v druhovo rovnakých rozhodnutiach ţalovaného súd dospel k záveru, ţe tieto nie sú v súlade s ústavou zakotvenými právami ţalobcu, potom opačný záver súdu nemoţno akceptovať.
názoru ţalobcu súd prvého stupňa zvolil krajne formalistický prístup pri preskúmavaní ţalobou napadnutého rozhodnutia. Vychádzal z formálnych podmienok ustanovených pre uloţenie pokuty, pričom nebral do úvahy, ţe konanie, ktoré predchádzalo vydaniu takéhoto rozhodnutia, zasahovalo do ţalobcových v Ústave Slovenskej republiky zakotvených práv. Opätovne poukázal na to, ţe výsledkom postupu správcu dane a neskôr aj ţalovaného, ktorí mu vyrubili rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie, ktoré bolo predmetom daňovej kontroly, bolo 13 rozhodnutí – platobných výmerov, ktoré boli v konečnom dôsledku predmetom súdneho prieskumu, pričom 8 bolo zrušených, pretoţe v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu platobných výmerov, bola zistená vada (nesprávne zloţenie kontrolnej skupiny), ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Ţalobca zdôraznil, ţe sa ocitol v situácii, keď na jednej strane, 8 z 13 2Sţf/46/2011 5 rozhodnutí o vyrubení dane bolo súdom zrušených ako nezákonných a na druhej strane, 5 druhovo identických rozhodnutí zostalo v platnosti a na základe ich nezrušenia správca dane a neskôr aj ţalovaný vydali resp. potvrdili rozhodnutie o uloţení pokuty. Tento stav
jeho názoru nie je moţné povaţovať za štandardný a v súlade s princípmi právneho štátu, ktorého atribútom je okrem iného právna istota a dôvodné očakávanie kaţdého, ţe v druhovo identických veciach budú orgány štátu postupovať rovnako. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe ţalobcovi bolo za zdaňovacie obdobia február aţ december 2001, január 2002 a december 2000 vydaných 13 platobných výmerov o určení dane
pomôcok. Na základe podaných ţalôb, boli v 5-ich prípadoch potvrdené rozsudky KS Košice o zamietnutí ţaloby. V 8-ich prípadoch NS SR zmenil rozsudky KS Košice tak, ţe zrušil rozhodnutia ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ţalobca v odvolaní uvádza, ţe bolo 8 rozhodnutí o vyrubení dane zrušených. Uvedené nezodpovedá skutočnosti, pretoţe zrušené boli len rozhodnutia ţalovaného ako odvolacieho orgánu. Platobné výmery správcu dane o určení dane
pomôcok zrušené neboli. Ţalovaný ako odvolací orgán v odvolacom konaní proti 8 platobným výmerom o určení dane
pomôcok rozhodol tak, ţe odvolanie pre neodôvodnenosť zamietol. Všetkých nanovo vydaných 8 rozhodnutí ţalovaného je opakovane predmetom súdneho preskúmania. V tomto konkrétnom prípade na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 8 Sţf 7/2009 z 1. júla 2010 ţalovaný opakovane rozhodol o odvolaní proti platobnému výmeru o určení dane
pomôcok za zdaňovacie obdobie február 2001 a rozhodnutím č. I/223/20205-126051/991545-r zo dňa 13. decembra 2010 odvolanie pre neodôvodnenosť zamietol. Za situácie, keď platobný výmer o určení dane
pomôcok je právoplatný, bol správca dane povinný uloţiť ţalobcovi pokutu
ustanovenia § 35 ods. 1 písm. c) zákona o správe daní a
názoru ţalovaného nie sú dôvody na zrušenie uloţenej pokuty. 2Sţf/46/2011 6 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. apríla 2012
1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Zákonom č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo zrušením zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pričom jeho pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, pričom sídlo daňovej sekcie Finančného riaditeľstva je na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 OSP v spojení s § 250 ods. 4 OSP na strane ţalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného.
6 zákona o správe daní ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemoţno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani
odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníţenie základu dane, alebo v prípadoch
2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený pouţiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. 2Sţf/46/2011 7 Takýmito pomôckami môţu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových zdruţení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
1 písm. c) zákona o správe daní, správca dane uloţí daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a dane alebo rozdielu dane určenej správcom dane
pomôcok (§ 29 ods. 6).
1 veta prvá OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal rozsudok krajského súdu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v jeho odôvodnení, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s rozsudkom krajského súdu stotoţňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za vhodné doplniť nasledovné: Predmetom súdneho preskúmavania v danom prípade je rozhodnutie ţalovaného, ktorým uloţil ţalobcovi pokutu
1 písm. c) a ods. 2 zákona o správe daní. Ţalobca ani v ţalobe, ani v odvolaní nenamieta vecnú správnosť tohto rozhodnutia, ani výšku uloţenej sankcie a napokon ani dôvod, pre ktorý bola sankcia uloţená. 2Sţf/46/2011 8 Odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe v tomto súdnom konaní nie je moţné preskúmavať rozhodnutie správcu dane resp. ţalovaného, ktoré nadobudlo právoplatnosť a jeho správnosť podlieha samostatnému súdnemu prieskumu. Za týchto okolností postupoval ţalovaný správne a v súlade so zákonom, keď vydal napadnuté rozhodnutie, nakoľko takýto postup mu striktne ukladá zákon o správe daní v ustanovení § 35 ods. 1 písm. c). Prvostupňový súd tieţ správne poukázal na zákonnú moţnosť zrušenia uloţenej pokuty (§ 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov) v prípade, ak by bolo rozhodnutie ukladajúce ţalobcovi daňovú povinnosť určenú
pomôcok neskôr zrušené. Uvedený postup zostal zachovaný aktuálne účinnou právnou úp ravou obsiahnutou v ustanovení § 155 ods. 12 daňového poriadku. Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe platobné výmery vo vyššie uvedených 8 prípadoch boli zrušené, toto jeho tvrdenie nemá oporu v spisovom materiáli, nakoľko zrušené boli len rozhodnutia ţalovaného, ktorými boli platobné výmery potvrdené. Samotné platobné výmery zostali v platnosti. K rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorým vyhovel ţalobe ţalobcu, na ktorý ţalobca poukázal v odvolaní, najvyšší súd uvádza, ţe sa nejedná o všeobecne záväzný prameň práva, ale ide o individuálne rozhodnutie súdu, k toré je záväzné pre účastníkov konania v konkrétnom jednotlivom prípade. Ako uţ bolo vyššie uvedené, najvyšší súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v prejednávanej veci a dospel k záveru, ţe argumenty v ňom uvedené sú logické a sú podloţené relevantnými zákonnými ustanoveniami. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne 2Sţf/46/2011 9 a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny
1 a 2 OSP potvrdil. O trovách konania rozhodol súd
1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 18. apríla 2012 JUDr. Alena Poláčková PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.