← Slovensko

reštrukturalizačné konanie

Najvyšší súd 8Sžf/23/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti T. , a.s., so sídlom v M., B., zastúpenej JUDr. M. O., advokátom so sídlom v Ž., M., proti žalovanému Daňovému úradu Martin, Jesenského 23, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 666/231/67242/09/Sop zo dňa

  1. augusta 2009, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/70/2009-46 zo dňa
  2. marca 2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/70/2009-46 zo dňa
  3. marca 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil žalobou zo dňa 27.10.2009 napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 666/231/67242/09/Sop zo dňa
  4. augusta 2009, ktorým žalovaný nevyhovel reklamácii žalobkyne proti postupu správcu dane vyplývajúceho z oznámenia o kompenzácii nadmerného odpočtu č. 666/231/59502/09/Sop zo dňa 13.7.2009, ktorým správca dane oznámil žalobkyni, že v zmysle § 63 ods.
  5. zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní) vykoná kompenzáciu (k 25.7.2009) nadmerného odpočtu vo výške 16 070,90 € za zdaňovacie obdobie apríl 2009 na daňový nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008, ktorý nebol žalobkyňou zaplatený v lehote splatnosti. 2 8Sžf/23/2011 V napadnutom rozhodnutí správca dane s poukazom na ust. § 95 ods. 1 a 2 zákona o správe daní argumentoval, že pri dani z príjmov zo závislej činnosti možno hovoriť o daňovej povinnosti za rok 2008 až odo dňa vykonania ročného zúčtovania na daň, najneskoršie však od 1.
  6. roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Do tohto termínu hovoríme len o preddavkoch na daň, ako to podporne vyplýva zo znenia § 35b ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu začatia reštrukturalizácie (6.3.2009) nezaplatené preddavky na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008 nenapĺňali podmienku daňovej pohľadávky podľa § 95 ods. 1 zákona o správe daní a preto ich správca dane nemohol uplatniť formou prihlášky. Pri svojom rozhodovaní krajský súd vychádzal z ustanovení zákona o správe daní, z ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako aj z ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 7/2005 Z. z.) a dospel k záveru, že pohľadávka nadobudla splatnosť pred povolením reštrukturalizácie t. j. pred. 8.4.2009 a teda mala byť správcom dane prihlásená do reštrukturalizačného konania a ďalej sa na ňu viažu účinky § 114 písm. f/ zákona č. 7/2005 Z. z. To znamená, že pohľadávku, ktorá sa uplatňuje reštrukturalizačnou prihláškou nemožno voči dlžníkovi započítať. Krajský súd uviedol, že postup žalovaného je v rozpore s účelom a režimom reštrukturalizačného konania, ktoré má viesť k ozdraveniu obchodnej spoločnosti formou pomerného uspokojenia prihlásených „starých“ pohľadávok. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto bolo potrebné žalobe vyhovieť a napadnuté rozhodnutie v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v sume 186,70 € v zmysle § 11 ods. 4 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia za 2 právne úkony právnej pomoci 2 x po 53,40 € a dvakrát paušál po 6,95 € ako aj náhradu za súdny poplatok 66 €. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. 3 8Sžf/23/2011 Uviedol, že súhlasí so záverom súdu, že predmetná daňová pohľadávka na dani zo závislej činnosti za rok 2008 sa stala splatnou dňa 31.3.
  7. Taktiež sa vzhľadom k obsahu ustanovenia § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. stotožňuje so záverom súdu, že reštrukturalizačné konanie sa v predmetnom prípade začalo dňa 7.3.2009 a reštrukturalizácia bola povolená dňa 8.4.
  8. Žalovaný zastáva názor, že predmetnú pohľadávku si správca dane nemohol uplatniť prihláškou a preto sa na ňu nevzťahovali ani účinky § 114 písm. f/ zákona č. 7/2005 Z. z. Poukazoval pritom na ust. § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Poukazoval na to že právna úprava zákona o správe daní (§ 95), podľa ktorej správca dane prihlási každú pohľadávku, ktorá vznikla pred povolením reštrukturalizácie, si odporuje s právnou úpravou ust. § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Vzhľadom k tomu, že si tieto ustanovenia v tejto časti odporujú, aplikuje sa úprava obsiahnutá v ust. § 120 ods. 2 zákona č. 120/2005 Z. z., nakoľko tento zákon je vo vzťahu k reštrukturalizácii zákonom špeciálnym. Správca dane prihlasuje prihláškou tie daňové pohľadávky, ktoré vznikli do dňa vydania rozhodnutia o začatí reštrukturalizačného konania (v konkrétnom prípade do 6.3.2009) a takýto výklad podporuje aj doterajšia prax daňových úradov. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že predmetnú pohľadávku, ktorá vznikla 31.3.2009 si správca dane nemohol uplatniť prihláškou a preto sa na ňu nevzťahovali účinky § 114 písm. f/ zákona č. 7/2005 Z. z. a táto skutočnosť nemohla byť prekážkou pre správcu dane pri započítaní predmetnej daňovej pohľadávky, ktorá vznikla na dani zo závislej činnosti za rok 2008 s nadmerným odpočtom, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl
  9. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení navrhla rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedla, že odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné a rozsudok krajského súdu za vecne správny. Súčasne si uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 130,91 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného /§ 212 ods. 1 OSP/, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 4 8Sžf/23/2011 veta prvá OSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Martin č. 666/231/67242/09/Sop zo dňa 10.8.2009, ktorým nevyhovel reklamácii žalobkyne proti postupu správcu dane vyplývajúceho z Oznámenia o kompenzácii nadmerného odpočtu č. 666/231/59502/09/Sop zo dňa 13.7.
  10. V konaní nebolo sporné, že žalobca je platiteľom dane z príjmu zo závislej činnosti svojich zamestnancov – daňovníkov, že zdaňovacím obdobím je kalendárny rok a splatnosť daňovej povinnosti nastala dňom 31.3.2009 a že správny orgán započítal nedoplatok tejto dane na žalobcom uplatnený nadmerný odpočet, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj
  11. Z hľadiska právneho režimu zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v spojení so špeciálnymi ustanoveniami § 95 zákona o správe daní bolo potrebné posúdiť, či správcovi dane vznikla povinnosť prihlásiť predmetnú pohľadávku z titulu nedoplatku na dani z príjmov zo závislej činnosti v rámci reštrukturalizačného konania. Vychádzajúc zo znenia relevantných zákonných ustanovení, z ktorých vyplýva, že správca dane nemá povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá sa stala splatnou po povolení reštrukturalizácie, dospel krajský súd k záveru, že v danom prípade pohľadávku, ktorá nadobudla splatnosť pred povolením reštrukturalizácie (t. j. pred 8.4.2009), mal správca dane prihlásiť do reštrukturalizačného konania a že sa na ňu viažu účinky § 114 ods. 1 písm. f/ zákona č. 7/2005 Z. z., preto ju nebolo možné započítať, ako to urobil žalovaný. Predmetom súdneho odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/70/2009-46 zo dňa
  12. marca 2011, ktorým prvostupňový súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prejednávanej veci bolo sporné, 5 8Sžf/23/2011 či správne orgány rozhodli zákonne, keď nevyhoveli reklamácii žalobkyne proti postupu správcu dane vyplývajúceho z oznámenia o kompenzácii nadmerného odpočtu, v rámci ktorého správca dane oznámil žalobkyni, že v zmysle § 63 ods. 8 zákona o správe daní vykoná kompenzáciu k 22.8.2009 nadmerného odpočtu vo výške 16 070,90 € za zdaňovacie obdobie apríl 2009 na daňový nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008, ktorý nebol žalobkyňou zaplatený v lehote splatnosti. Podľa právneho názoru žalobkyne takémuto postupu bránilo začatie reštrukturalizačného konania zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 6.3.2009 a následné rozhodnutie o povolení reštrukturalizácie zverejnené 7.4.2009, v dôsledku čoho mal správny orgán uplatniť svoju pohľadávku prihláškou v reštrukturalizácii. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj krajský súd, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pohľadávka správcu dane nadobudla splatnosť pred povolením reštrukturalizácie a preto mala byť prihlásená do reštrukturalizačného konania. Tento záver považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací za predčasný. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval všetky zákonné ustanovenia, ktoré sú pre rozhodnutie relevantné, preto v tomto smere odkazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku. To, ktoré pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a zároveň na ne nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, medzi ktoré patrí aj nemožnosť započítania pohľadávky voči dlžníkovi, upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Ide o tzv. prednostné pohľadávky, ktoré sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a ktoré môže vymedziť len zákon upravujúci reštrukturalizáciu ako zákon špeciálny. Medzi takéto pohľadávky patria podľa § 120 ods. 2 tohto zákona okrem iného pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštruktura- lizačného konania. V zmysle § 113 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o začatí reštrukturalizačného konania rozhodne súd po zistení, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti a reštrukturalizačné konanie začína zverejnením rozhodnutia v Obchodnom vestníku. Do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania súd rozhodne o tom, či reštrukturalizáciu povolí alebo reštrukturalizačné konanie zastaví. Zákonná terminológia je v tomto smere celkom jednoznačná a dôsledne rozlišuje medzi začatím reštrukturalizačného 6 8Sžf/23/2011 konania a povolením reštrukturalizácie, pričom existenciu prednostných pohľadávok, ktoré sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou, podmieňuje ich vznikom po začatí reštrukturalizačného konania. Na tento záver nemá vplyv ustanovenie § 95 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň povolenia reštrukturalizácie alebo po povolení reštrukturalizácie sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po povolení reštrukturalizácie. Nie je sporné, že v prejednávanej veci začalo reštrukturalizačné konanie dňa 6.3.2009, preto pokiaľ pohľadávka správcu dane vznikla po tomto termíne, nemusela byť uplatnená prihláškou a neplatil by pre ňu ani zákaz jej započítania s pohľadávkou žalobcu. Z hľadiska zákona o konkurze a reštrukturalizácii však v tejto súvislosti nie je relevantné, kedy sa pohľadávka stala splatnou, ale kedy vznikla. V konaní bola zatiaľ riešená iba otázka splatnosti predmetnej pohľadávky, pričom nebolo sporné, že sa stala splatnou 31.3.
  13. Avšak vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho posúdenia, nezaoberal sa už námietkou žalobkyne, uplatnenou v žalobe, že odporuje zákonu tvrdenie žalovaného, že o daňovej povinnosti z titulu dane z príjmov za rok 2008 možno hovoriť až odo dňa 31.3.2009, pretože daňová povinnosť vzniká daňovému subjektu už uplynutím kalendárneho roka (t.j. 31.12.2008 o 24.00 hod). Krajský súd sa preto bude musieť vysporiadať s touto námietkou a v závislosti od ustálenia vzniku predmetnej pohľadávky prijať záver, či sa jedná o pohľadávku prednostnú so všetkými dôsledkami s tým spojenými alebo nie. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c OSP). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. 7 8Sžf/23/2011 V Bratislave
  14. marca 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.