Obsah (9)

§ 250j§ 198§ 406§ 209§ 412§ 5§ 6§ 208§ 219

Najvyšší súd 8Sžf/19/2011 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babia

§ 250jods.

2 písm. c/, e/ O.s.p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie ţalovanému rozhodnutie zo dňa 14.7.2004, č. 49173/2002 v spojení s rozhodnutím Colného úradu Bratislava zn. 14176/2002-520110/31-27 zo dňa 31.7.2002, 2 8Sžf/19/2011 ktorým ţalovaný ako odvolací orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Bratislava tak, ţe nahradil výrokovú časť a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná, pretoţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutia colných orgánov sú pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné a rozhodnutie vo vymedzení okruhu účastníkov trpí vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Pri preskúmavaní rozhodnutia zistil, ţe prvostupňový správny orgán, Colný úrad Bratislava

ust. § 406 ods. 1 colného zákona č. 238/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov vymeral, a po zápise do účtovných dokladov

ust. § 407 ods. 3 colného zákona v súlade s ust. § 410 ods. 4 colného zákona oznámil povinným dlţníkom

§ 198ods.

3 písm. b/ colného zákona č. 180/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov ako dlţníkom spoločným a nerozdielnym colný dlh v celkovej výške 7 997 663 Sk. V dôsledku podaného odvolania ţalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie a nahradil výrokovú časť a jeho odôvodnenie. Colný dlh mal

tohto rozhodnutia vzniknúť dňa 18.10.2000 nezákonným odňatím tovaru s obchodným pomenovaním „DONESTOS - CLUJ“ čistiaci roztok pre potravinársky priemysel, podliehajúceho dovoznému clu spod colného dohľadu

§ 198ods.

1 zákona č. 180/1996 Z. z., ktorý bol do tuzemska dovezený cez hraničný priechod Bratislava Rusovce – cesta dňa 18.10.2000, ktorý je okamihom odňatia tovaru spod colného dohľadu a vzniku colného dlhu

§ 198ods.

2 zákona č. 180/1996 Z. z. Ţalobou zo dňa 13.8.2004 sa ţalobca v

1. rade R. G. domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktoré ţiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Predmetná vec po postúpení uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Sţ/128/2004-17 zo dňa 30.8.2004 bola zapísaná na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S 295/
2. Ţalobcovia v
3. a
4. rade P. P. a R. A. sa rovnako ţalobou zo dňa 19.9.2004 domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktoré ţiadali zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uvedená vec bola zapísaná na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S 123/
5. Keďţe sa jednalo o preskúmanie zákonnosti toho istého rozhodnutia ţalovaného a ţalobcov ako spoločných a nerozdielnych dlţníkov, krajský súd spojil obidve veci na spoločné konanie, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 1S 295/
6. 3 8Sžf/19/2011 Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, ţe dňa 18.10.2000 prepravila právnická osoba U., S., X. V., L. R., na územie Slovenskej republiky 24 tisíc litrov tovaru s obchodným pomenovaním „DONESTOS - PLUS CLUJ“, deklarovaný ako čistiaci roztok pre potravinársky priemysel. Tovar bol dopravcom na pohraničnom colnom úrade riadne prihlásený a prepustený do colného reţimu tranzit. Dováţaná látka „DONESTOS - PLUS CLUJ“ bola nesprávne zatriedená ako povrchový prípravok, jednalo sa o preparát na báze rafinovaného etylalkoholu 94,7%, teda išlo o tovar, ktorý podlieha dovoznému clu, a ktorý bol

správnych orgánov nezákonne odňatý spod colného dohľadu, za čo bol ţalobcom a spoločnosti U. oznámený colný dlh vo výške 7 997 663 Sk. Predovšetkým sa krajský súd, ako to uviedol v odôvodnení, musel vysporiadať s tvrdením ţalobcov, ţe ţalovaný nepouţil právnu normu, ktorú pouţiť mal. Ţalovaný v napadnutom rozhodnutí totiţ uviedol, ţe v súlade so zákonom zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, teda rozhodol vo veci samej. K takémuto postupu ho viedla skutočnosť, ţe colný úrad pri vydávaní rozhodnutia aplikoval nesprávny právny predpis pri posúdení hmotnoprávnej stránky veci. Ďalej poukázal na § 458 ods. 1 zákona č. 238/2001 Z. z.,

ktorého sa na konanie začaté pred 1.7.2001 pouţijú doterajšie predpisy. To

ţalovaného však nevylučuje zásadu retroaktivity, a preto ak rozhodujúce skutočnosti pre vznik colného dlhu, ako aj naplnenie kvalifikačných znakov dlţníkov nastali za účinnosti zákona č. 180/1996 Z. z., treba ich posudzovať

tohto zákona. Z tohto tvrdenia ţalovaného nie je zrejmé, či sa pri právnom posúdení veci riadil colným zákonom č. 180/1996 Z. z. alebo neskorším zákonom č. 238/2001 Z. z. Pokiaľ sa riadil oboma právnymi predpismi súčasne, opomenul účastníkom vysvetliť, prečo sa v niektorých otázkach riadil ustanoveniami jedného predpisu, v iných druhého. Uţ vo výroku napadnutého rozhodnutia sa objavujú viaceré odkazy na jeden aj druhý zákon, a z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo je colný dlh vymeraný

§ 406ods.

1 zákona č. 238/2001 Z. z., avšak dlţníci boli kvalifikovaní

§ 198ods.

3 zákona č. 180/1996 Z. z., colný dlh bol vymeraný

§ 209ods.

1 zákona č. 180/1996 Z. z., a suma dovoznej platby

§ 412ods.

1 zákon č. 238/2001 Z. z. Rovnaké ako aj ďalšie odkazy na oba uvedené predpisy sú obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia, pričom bolo povinnosťou ţalovaného tento postup riadne zdôvodniť. 4 8Sžf/19/2011 Krajský súd uţ vo viacerých rozhodnutiach vyslovil názor, ţe pokiaľ bol predmetný tovar nezákonne odňatý spod colného dohľadu za účinnosti zákona č. 180/1996 Z. z., moţno okolnosti vzniku colného dlhu posúdiť len

tohto zákona, pretoţe práve tento zákon bol platný a účinný v čase, keď posudzované okolnosti nastali. Bolo by nepochybne v rozpore so zákonom, keby boli ţalobcovia uznaní za colných dlţníkov a bol im vymeraný colný dlh

právneho predpisu, ktorý v čase vzniku colného dlhu nebol účinný. Preto ak aj bolo správne konanie týkajúce sa vymerania predmetného colného dlhu začaté aţ za účinnosti zákona č. 238/2001 Z. z. (teda po 1.7.2001), bolo potrebné okolnosti vzniku colného dlhu, a z toho vyplývajúce povinnosti zainteresovaných osôb, posúdiť

ustanovení zákona č. 180/1996 Z. z. Uloţenie povinnosti ţalobcom zaplatiť colný dlh

právneho predpisu, ktorý v čase vzniku colného dlhu ešte neplatil, by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu, právnej istoty a zákazu retroaktivity právnej normy. Pre úplnosť treba dodať, ţe colný dlh vzniká fakticky, priamo nastaním zákonom predpokladaných skutočností (§ 198 ods. 2 zákona č. 180/1996 Z. z.) a rozhodnutie colného úradu túto skutočnosť iba deklaruje. Výrok teda neznie konštitutívne a nedošlo by ani v danom prípade ku konštitutívnej aplikácii ustanovení colného zákona č. 180/1996 Z. z., ktorý uţ nebol účinný v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Deklaratórne je rozhodnutie aj v časti určenia dlţníkov. Z vyššie uvedeného pohľadu mal ţalovaný svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodniť, čo však neurobil, a preto účastníci tieto okolnosti namietali dôvodne. Dôvodnou je tieţ námietka týkajúca sa preukázania vedomosti odňatia tovaru spod colného dohľadu. S poukazom na § 198 ods. 3 písm. c/ zákona č. 180/1996 Z. z. colného zákona, musí byť v prípade ţalobcov preukázaná ich vedomosť o tom, ţe sa tovar odníma spod colného dohľadu. Bolo na ţalovanom aby preukázal, ţe ţalobcovia v postavení colného orgánu si boli vedomí odňatia tovaru spod colného dohľadu. Zároveň bolo povinnosťou ţalovaného uviesť, ktorú konkrétnu povinnosť, uvedenú v konkrétnom ustanovení colného zákona, ţalobcovia ako colníci porušili. V tomto smere nie je postačujúcou úvaha, ţe ţalobcovia si ako colníci museli byť vedomí toho, ţe nezaevidovaním tovaru do registra odoslaného tovaru spôsobia moţnosť odňatia tovaru spod colného dohľadu. Vedomosť o odňatí tovaru spod colného dohľadu musí byť jednoznačná, nepostačuje moţnosť takejto vedomosti. Súd nevylučuje, ţe takéto konanie colníka môţe byť dôvodom pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti, avšak pre oznámenie colného dlhu musí byť vedomosť colníka o odňatí tovaru spod colného dlhu preukázaná jednoznačne. 5 8Sžf/19/2011 Krajský súd ďalej zistil, ţe rozhodnutie ţalovaného trpí vadou v otázke vymedzenia okruhu účastníkov konania, pretoţe účastníkom správneho konania bola spoločnosť U., S., X. V., L. R.. V liste Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii zo dňa 28.2.2006 adresovanom súdu sa uvádza, ţe na základe výsledkov právnej pomoci z L. bolo zistené, ţe akciová spoločnosť K. bola dňa 15.11.2001 vyregistrovaná z administratívy Mestského úradu vo V., pretoţe bola reorganizovaná a rozdelená na niekoľko subjektov. Túto informáciu potvrdzuje aj zásielka, ktorá sa vrátila ţalovanému z L. R. ako nedoručená, zrejme z dôvodu likvidácie spoločnosti. Pokiaľ spoločnosť U. zanikla bez právneho nástupcu pred alebo počas správneho konania, mal ţalovaný v konaní pokračovať bez tejto spoločnosti. Pokiaľ spoločnosť má jedného či viacerých právnych nástupcov, bolo povinnosťou ţalovaného pokračovať v konaní s právnymi nástupcami. Je totiţ povinnosťou správneho orgánu zisťovať okruh účastníkov konania v kaţdom štádiu správneho konania. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný včas odvolanie v ktorom uviedol, ţe napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, preto ho ţiada zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd sa

ţalovaného stotoţnil s názorom ţalobcov poukazujúcich na súvislosť medzi prebiehajúcim trestným konaním a správnym konaním, s tým ţe prebiehajúce trestné konanie má význam aj pre správne konanie. S touto otázkou sa ţalovaný vysporiadal vo svojom rozhodnutí zn. 49173/2002 bolo vydané dňa 14.7.2004. Poukázal na rozdielnosť právnej úpravy a sledovaného účelu v správnom konaní a trestnom konaní, ako aj skutočnosť, ţe spolu nesúvisia. Ďalej ţalovaný namietal, vyslovený právny názor súdu, ţe sa dôsledne nevysporiadal s otázkou preukázania vedomosti ţalobcov ako dlţníkov o tom, ţe predmetný tovar sa odníma spod colného dohľadu. Uviedol, ţe dlţníci boli právne kvalifikovaní

§ 198ods.

3 písm. b/ zákona č. 180/1996 Z. z., pretoţe za účinnosti tohto zákona colný dlh vznikol, a len

tohto zákona mohli byť okolnosti vzniku colného dlhu (právne i skutkové okolnosti) colným orgánom posudzované. Prie riadny výkon colného dohľadu

§ 5ods.

1 zákona č. 180/1996 Z. z. rozumie súhrn úkonov a opatrení, ktorých vykonávanie patrí do pôsobnosti colných orgánov.

§ 6ods.

1 zákona č. 180/1996 Z. z. sa pri colnom dohľade zisťuje druh, mnoţstvo a iné skutočnosti o tovare, ktoré sú potrebné na posúdenie, či sa dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru uskutočňujú alebo uskutočnili v súlade s colnými predpismi a osobitnými predpismi. Pre naplnenie podmienok právnej kvalifikácie dlţníka v zmysle § 198 ods. 3 písm. b/ zákona č. 180/1996 Z. z. je síce potrebné preukázať vedomosť alebo moţnosť vedomosti určitej osoby o tom, ţe tovar sa odníma spod colného dohľadu, avšak nie je 6 8Sžf/19/2011 potrebné preukazovať porušenie konkrétneho ustanovenia zákona č. 180/1996 Z. z. touto osobou. Pre naplnenie právnej kvalifikácie určitej osoby ako dlţníka

§ 198ods.

3 písm. b/ zákona č. 180/1996 Z. z. s ohľadom na formuláciu uvedeného zákonného ustanovenia nie je potrebné tejto osobe preukázať vedomosť o tom, ţe sa určitý tovar odníma spod colného dohľadu (netreba dokazovať úmyselné alebo aspoň vedomé konanie), ale stačí preukázať tejto osobe nepriamy úmysel, t.j. skutočnosť, ţe táto osoba si mala byť vedomá, ţe tovar sa odníma spod colného dohľadu. Pre riadny výkon colného dohľadu je nevyhnutné, aby bol tovar, ktorý je predloţený colným orgánom, a ktorý sa nachádza pod colným dohľadom riadne evidovaný, a aby boli colnými orgánmi archivované všetky dokumenty (napr. príslušné diely JCD), na základe ktorých moţno colný dohľad nad predmetným tovarom riadne vykonávať. Nezapísanie tovaru, predloţeného colným orgánom do evidencie vedenej týmito orgánmi (register odoslaného tovaru) a priame zničenie písomných dokumentov týkajúcich sa colného konania vo vzťahu k tomuto tovaru, znemoţňuje riadny výkon colného dohľadu a umoţňuje odňatie tovaru spod colného dohľadu. V danom prípade je zrejmá priama súvislosť medzi konaním ţalobcov a medzi znemoţnením výkonu colného dohľadu nad tovarom a jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu. Zo skutkového stavu veci je zrejmé, ţe ţalobcovia sa svojim aktívnym a vedomým konaním zúčastnili na nezákonnom odňatí predmetného tovaru spod colného dohľadu. Krajský súd v Bratislave vyslovil vo svojom rozsudku právny názor, ţe rozhodnutie ţalovaného trpí vadou v otázke vymedzenia účastníkov konania, lebo právny nástupca alebo nástupcovia právnickej osoby U., nemajú vedomosť o správnom konaní, v ktorom im bol oznámený colný dlh. Colný dlh vznikol dňa 18.10.2000 nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu. V danom okamihu sa v zmysle § 198 ods. 3 písm. b/ zákona č. 180/1996 Z. z. všetky osoby, ktoré sa na tomto odňatí zúčastnili, stali dlţníkmi. Colný úrad rozhodnutím zn. 14180/2002-520110/31-31 zo dňa 31.7.2002 túto skutočnosť len právne relevantným spôsobom deklaroval, avšak nekonštituoval. V súlade so zásadou solidarity dlţníkov

§ 208zákona č.

180/1996 Z. z. môţu colné orgány vymerať colný dlh a vyţadovať jeho plnenie od ktoréhokoľvek dlţníka. Ak by bol colný dlh oznámený osobe, ktorá nemôţe byť právne kvalifikovaná ako dlţník (resp. voči osobe, ktorá neexistuje), bol by takýto úkon voči tejto osobe neúčinný, čo by však nemalo vplyv na oznámenie colného dlhu osobám, ktoré naplnili kvalifikačné znaky dlţníka, a ktoré existujú. Prípadná zodpovednosť iných osôb nezbavuje osoby, ktoré boli v súlade so zákonom právne kvalifikované ako dlţníci ich zodpovednosti za vzniknutý colný dlh a ich povinnosti tento colný dlh zaplatiť. Pri doručovaní písomností, vrátane rozhodnutia o oznámení colného dlhu zahraničnej právnickej osobe U., S., X. V., L. 7 8Sžf/19/2011 R., postupoval ţalovaný i colný úrad v súlade s ust. § 25 aţ § 26 správneho poriadku. Oznámenie colného dlhu právnickej osobe, ktorá zanikla, resp. ktorá sa pretransformovala, zlúčila alebo rozdelila s inou právnickou osobu, nie je ţiadnym spôsobom na ujmu iným osobám, ktoré boli právne kvalifikované ako dlţníci. Zodpovednosť týchto osôb ako dlţníkov v zmysle § 198 ods. 3 písm. b/ zákona č. 180/1996 Z. z., resp. ich povinnosť plniť celý colný dlh v zmysle solidárnej zodpovednosti

§ 208zákona č.

180/1996 Z. z. tým nie je ţiadnym spôsobom dotknutá. Ţalobcovia v

1. a
2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedli, ţe zaloţili do spisu právoplatné uznesenie Špeciálneho súdu v Pezinku BB-3Tš/32/2006 zo dňa 4.7.2007 (potvrdené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tošs/46/2007 zo dňa 19.3.2008). Špeciálny súd skúmal rovnakú otázku ako ţalovaný v správnom konaní, t.j. či sa ţalobcovia – colníci P. P. a R. A. dopustili porušenia povinností stanovených colným zákonom odňatím tovaru spod colného dohľadu (jednalo sa o chemickú látku DONESTOS CLUJ, str. 12, 13 uznesenia Špeciálneho súdu). Trestné konanie sa začalo na základe trestného oznámenia ţalovaného a jedná sa o rovnaký skutkový dej ako uvedený v preskúmavanom rozhodnutí. Špeciálny súd právoplatným uznesením vec odmietol a vrátil vec prokurátorovi s tým, ţe „obţaloba musí presne špecifikovať, ktorí obvinení presne aké ustanovenia colného zákona svojim konaním porušili, a nemôţe len všeobecne uviesť odkaz na paragraf zákona. Navyše povinnosti uloţené v ustanoveniach colného zákona uvedené v obţalobe, ktoré mali porušiť obvinení sa týkajú osôb akými sú napríklad osoby, ktoré prepravujú tovar, deklarant, dopravca, prepravca“. Špeciálny súd jasne naznačuje, ţe ustanovenia o odňatí tovaru spod colného dohľadu nemoţno ani teoreticky aplikovať na colníkov. V poslednej vete uznesenia Špeciálny súd odporúča prokuratúre po vrátení veci zváţiť „reálnosť podania obţaloby“ na obvinených. Pokiaľ Špeciálny súd po siedmich rokoch trestného konania proti ţalobcom nezistil porušenie colného zákona ţalobcami – bývalými colníkmi, má táto okolnosť značný význam aj pre súvisiace správne konanie o oznámení colného dlhu (osobitne keď sú jedinými dôkazmi proti ţalobcom listiny z trestného spisu). Ţalovaný aj Špeciálny súd skúmali otázku porušenia povinností stanovených colným zákonom, vychádzajúc z rovnakých dôkazov. Ţalobcovia sú si samozrejme vedomí toho, ţe Špeciálny súd sa otázkou porušenia povinností uvedených v colnom zákone zaoberal z hľadiska moţných trestnoprávnych dôsledkov, zatiaľ čo ţalovaný z hľadiska zodpovednosti za colný dlh. Nepochybne ale Špeciálny súd, aj ţalovaný, museli najprv zistiť, či vôbec došlo k porušeniu ustanovení colného zákona ţalobcami. A uţ v tejto 8 8Sžf/19/2011 otázke dospeli k diametrálne odlišným záverom. Ţalovaný nevysvetlil zrozumiteľne, prečo v niektorých otázkach aplikoval ustanovenia zákona č. 180/1996 Z. z. a v iných zákona č. 238/2001 Z. z. Ţalobcovia netvrdia, ţe ţalovaný aplikoval nesprávne ustanovenia zákona, ale v napadnutom rozhodnutí chýba zrozumiteľné vysvetlenie prečo boli aplikované ustanovenia oboch predpisov. Ţalovaný v odvolaní poukazuje na dovoz tovaru DONESTOS CLUJ PLUS do Slovenskej republiky, opätovne bez toho, aby konkretizoval protiprávne konanie ţalobcov. Opätovne neuvádza, ktoré konkrétne colným zákonom stanovené povinnosti mali ţalobcovia porušiť. Bolo povinnosťou ţalovaného preukázať aj to, ţe sa jednalo o konanie vedomé, nie nedbanlivostné. Nedbanlivostné konanie môţe byť postačujúce pre prepustenie zo sluţobného pomeru, nie však pre oznámenie colného dlhu. Rozhodnutie ţalovaného o oznámení colného dlhu takmer 8 miliónov korún je pre ţalobcov a ich rodiny likvidačné. Tvrdenia ţalovaného nasvedčujú moţnému protiprávnemu konaniu zahraničných dovozcov a deklarantov, ktorí deklarovali reţim tranzitu a tovar následne (moţno) zostal na území Slovenskej republiky, vo vzťahu k ţalobcom nepreukazujú nič. V otázke vymedzenia okruhu účastníkov ţalovaný uvádza, ţe ak by bol colný dlh oznámený osobe, ktorá nemôţe byť právne kvalifikovaná ako dlţník (resp. voči osobe, ktorá neexistuje), bol by takýto úkon voči tejto osobe neúčinný, čo by však nemalo vplyv na oznámenie colného dlhu osobám, ktoré naplnili kvalifikačné znaky dlţníka, a ktoré existujú. Z rozsudku súdu vyplýva, ţe účastník správneho konania spoločnosť U. uţ v roku 2001 zanikla (prípadne nie je zrejmé či mala nejakého právneho nástupcu alebo nie). Na rozdiel od ţalovaného sa ţalobcovia domnievajú, ţe účastníci správneho konania musia byť určení úplne jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností. Pokiaľ by bola argumentácia ţalovaného pravdivá, bolo by moţné oznámiť colný dlh napr. aj mŕtvemu. K tomu poukazujú aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v inej veci povaţoval nesprávne vymedzenie okruhu účastníkov konania za dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa (58/2007 ZSP, 1Sţ-o-KS/105/2006). V prípade viacerých solidárnych dlţníkov je presné vymedzenie účastníkov správneho konania ešte dôleţitejšie, nakoľko v prípade plnenia jedným solidárnym dlţníkom by tento mal mať právo regresu vo vzťahu k ostatným dlţníkom, toto by bolo ťaţko uplatniteľné pokiaľ nebude zrejmé kto bol vlastne účastníkom konania. V kaţdom prípade je nesprávne vymedzenie účastníkov správneho konania závaţnou vadou konania a rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedených v odvolaní ţalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 O.s.p.) bez pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta 9 8Sžf/19/2011 prvá O.s.p.) a

§ 250ja ods.

3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

§ 219ods.

2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených ţalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. V danom prípade napadnutým rozhodnutím colný dlh

zistenia colných orgánov vznikol

§ 198ods.

1 colného zákona č. 180/1996 Z. z. nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu. Vyššie uvedené nákladné vozidlo (tovar) uniklo spod dohľadu colných orgánov tak, ţe tovar s obchodným pomenovaním „DONESTOS - CLUJ PLUS“ deklarovaný ako čistiaci roztok pre potravinársky priemysel nebol pri vstupe na územie SR zaregistrovaný colnými orgánmi do registra odoslaného tovaru ani následne dodaný ţiadnemu colnému orgánu v tuzemsku, čím vznikol colný dlh. Colné orgány konštatovali, ţe k tejto skutočnosti došlo úmyselným konaním colníkov – ţalobcov – a právnickej osoby U., tovar prepravujúcej, ktorých kvalifikovala

§ 208zákona č.

180/1996 Z. z. ako spoločných a nerozdielnych dlţníkov, lebo si boli vedomé, alebo si mali byť vedomé, ţe sa tovar odníma spod colného dohľadu. Tieţ uviedli, ţe neskúmali mieru zavinenia jednotlivých účastníkov konania – povinných dlţníkov, ktorá nemá ţiaden vplyv na zodpovednosť za vznik colného dlhu naplnením príslušných zákonných podmienok určených v zákone č. 180/1996 Z. z. Je treba súhlasiť s krajským súdom, ţe v kaţdom prípade musí byť preukázaná vedomosť ţalobcov o tom, ţe sa tovar odníma spod colného dohľadu, ktorá musí byť jednoznačná a k tomu má správny orgán vyuţiť ustanovenia správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), ktoré sú takými zákonnými procesnými mechanizmami, ktoré dokáţu pri zachovaní všetkých procesných práv účastníkov zistiť stav veci čo najúplnejšie a najobjektívnejšie, a musí byť samozrejmosťou, ţe na základe 10 8Sžf/19/2011 výsledkov zadováţených v konaní k nim správny orgán podá náleţité vysvetlenie, čím zvýšeniu dôvery v správne orgány napomôţe.

§ 198ods.

1 zákona č. 180/1996 Z. z. colný dlh pri dovoze tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, vzniká jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu. Dlžníkom je

1. a)osoba, ktorá tovar odňala spod colného dohľadu,
2. b)každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si vedomá alebo si mala byť vedomá, že tovar sa odníma spod colného dohľadu,
3. c)kaţdá osoba, ktorá získala alebo drţala tovar odňatý spod colného dohľadu a v čase získania alebo uschovávania si bola vedomá alebo si mala byť vedomá, ţe tovar bol odňatý spod colného dohľadu,
4. d)osoba, ktorá má plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z dočasného uskladnenia tovaru alebo z reţimu, do ktorého bol tovar prepustený, (§ 198 ods. 3 vyššie cit. zákona). Na tomto mieste najvyšší súd musí zdôrazniť, ţe ţalovaný sa dostatočne nezaoberal správnym určením okruhu účastníkov konania. Preskúmavaným správnym rozhodnutím bola ţalobcom ako dlţníkom uloţená povinnosť zaplatiť colný dlh spoločne a nerozdielne. Preto v súlade s ust. § 250 ods. 2 aţ 4 O.s.p. účastníkom nielen správneho ale aj súdneho konania má byť aj právnická osoba U. pre nerozlučné spoločenstvo práv so ţalobcami, lebo aj na ňu sa bude vzťahovať rozhodnutie. Preto je povinnosťou správneho orgánu zistiť, a v prípade ak táto spoločnosť zanikla, jej právnych nástupcov a ak takých niet, podloţiť to dôkazom. Tejto právnickej osobe bola totiţ uloţená povinnosť spoločne a nerozdielne so ţalobcami zaplatiť colný dlh. Ako účastník konania má procesné práva, preto jej musí byť umoţnené, aby ich mohla v konaní pred správnym orgánom riadne uplatniť. Keďţe ide o účastníka, ktorý ním aj v súdnom preskúmavacom konaní (v prípade odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu) musí byť zo zákona (§ 250 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 91 ods. 2 O.s.p.), bola by mu potom postupom súdu odňatá moţnosť pred ním konať. 11 8Sžf/19/2011 Krajský súd svoje rozhodnutie zaloţil tieţ na zistení, ţe ţalovaný po zmene prvostupňového rozhodnutia nahradením výroku a jeho odôvodnenia opomenul účastníkom vysvetliť a odstrániť ich pochybnosti o aplikácii colného zákona č. 180/1996 Z. z. a colného zákona č. 238/2001 Z. z. účinného od 1.7.2001 ako procesnoprávneho predpisu. Je potrebné sa s tým stotoţniť, lebo správny orgán pri tomto postupe mal viesť konanie tak, aby umoţnil uplatnenie procesných práv ţalobcov v rozsahu a obsahu vymedzenom týmto zákonom, čo sa v danom prípade nestalo, a absencia uvedených úvah zakladá nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ako to správne konštatoval krajský súd. Aj z dôvodu, ţe jednému z účastníkov titulom nerozlučného spoločenstva práv so ţalobcami bola postupom správneho orgánu a následne aj súdu odňatá moţnosť konať, bolo potom predčasné, aby najvyšší súd zaujímal podrobnejšie stanovisko k ostatným námietkam čo do merita veci, pretoţe všeobecne platí, ţe ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. Z týchto podstatných dôvodov najvyšší súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny

§ 219ods.

1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250ja ods. 4 O.s.p. potvrdil, lebo nezistil dôvod potrebný na to, aby zmenil alebo zrušil napadnutý rozsudok, keďţe jeho odôvodnenie je logické a zákonné. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a ust. § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcom ich náhradu nepriznal hoci by im v zmysle citovaných ustanovení bola prislúchala, pretoţe si ju neuplatnili a ţalovanému preto, ţe bol neúspešný. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny odvolací prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 22. marca 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská