Najvyšší súd 1 Obo 75/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľáko

§ 214ods.

1 písm. a/ O.s.p. a keďţe dospel k záveru, ţe je dôvodné, rozsudok súdu l. stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Dovolací súd uznesením zo dňa 31.03.2010, sp. zn. 1 Obdo V 54/2009 zrušil zamietajúci rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 9.9.2009, č. k. 2 Obo 16/2009-2002 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa odôvodnenia rozhodnutia dovolací súd konštatoval, ţe odvolací súd sa neriadil ust. § 213 ods. 2 a 3 v spojení s ust. § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. V tomto konštatovaní dovolací súd uvádza, ţe odvolací súd nariadil na prejednanie odvolania ţalovaného pojednávanie, ale nezopakoval, resp. nedoplnil dokazovanie. Predovšetkým nezopakoval výsluch znalca Ing. K. k záverom jeho znaleckého posudku z 9. apríla 2008 č. 59/2008, ktorý bez podkladových materiálov vyhotovil horeuvedený znalecký posudok, v ktorom vyslovil názor, ţe z technického hľadiska nie je moţné jednoznačne zodpovedať, či vozidlo Škoda, resp. vozidlo Mitsubishi s prívesným vozíkom nedodrţalo, resp. nezrušilo bezpečný beţný odstup. Znalec v znaleckom posudku uviedol, ţe oba uvedené varianty sú z technického hľadiska akceptovateľné. Odvolací súd len poukazuje na jeho svedeckú výpoveď z 15. októbra 2008, a to, na základe akého podkladu, resp. dôkazu dospel k názoru, ţe vozidlo Škoda počas predchádzania nenarazilo do vozíka, ţe vozík sa začal prevracať z inej príčiny, napr. z dôvodu prejazdu cez nerovnosť 1 Obo 75/2010 5 na ceste, pričom nerovnosť na ceste nebola predmetom skúmania v znaleckom posudku, keďţe miesto nehody nevedel identifikovať ani policajt, ani účastníci nehody. Následne znalec pripustil, ţe z technického hľadiska mohol bezpečný beţný odstup zrušiť vodič vozidla Mitsubishi, ako aj vodička vozidla Škoda. Podľa záveru dovolacieho súdu z uvedeného vyplýva, ţe právny názor, z ktorého vychádzal odvolací súd pri svojom rozhodnutí, nie je v súlade so závermi znaleckého posudku znalca a ani jeho svedeckou výpoveďou. Dovolací dôvod podľa ust. § 241 ods. 2 písm.

1. b)a
2. c)O.s.p. bol naplnený, lebo v danej veci moţno prijať záver, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu je rozsudok odvolacieho súdu nesprávny. Z citovaného konštatovania dovolacieho súdu vyplýva, ţe vytkol odvolaciemu súdu isté, podľa neho pochybenia v postupe konania, nevyslovil však vo veci samej záväzný právny názor. Podľa vyjadrenia ţalobcu v podanom dovolaní bola prioritou konania súdov miera účasti na spôsobenej škode a znalec ju určil pomerom 50:50; má však zato, ţe určenie miery účasti nie je otázkou technickou, ale právnou, teda rozhodnutie nie je na znalcovi. Odvoláva sa tieţ na nový znalecký posudok, ktorý si dal vyhotoviť. V závere uvádza, ţe nemôţe súhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyvodzuje len zo záverov znaleckého posudku Ing. K. Podľa neho v štádiu hodnotenia nebral do úvahy to, ţe samotná vodička p. Č. zavinenie dopravnej nehody v plnom rozsahu priznala, a teda uznala škodu, v správnom konaní zaplatila pokutu. V tomto smere aj oznámením poistnej udalosti poţiadala ţalovaného, aby likvidoval náhradu škody ţalobcu a v čase oznámenia v ţiadnom prípade nemohla byť v strese a nespomenúť si na nerovnosť na ceste, keď si na ňu spomenula po viac ako 5 rokoch. Na tomto základe odvolací súd opätovne prejednal odvolanie ţalovaného podľa § 212 ods.

§ 214ods.

1 písm. a/ O.s.p., vzal do úvahy aj obsah ţalobcovho dovolania a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. 1 Obo 75/2010 6 Odvolací súd predovšetkým povaţoval za potrebné vyrovnať sa s dovolacím súdom uznaným pochybením, ktorých sa v konaní odvolací súd dopustil. Pokiaľ dovolací súd povaţoval za porušenie ust. § 213 ods. 3 O.s.p. okolnosť, ţe odvolací súd nezopakoval, resp. nedoplnil dokazovanie, odvolací súd poukazuje na znenie cit. ustanovenia, v ktorom sa súdu stanoví povinnosť opakovať dokazovanie len v prípade jeho potreby. Je nepochybné, ţe o potrebnosti alebo nepotrebnosti rozhoduje konajúci súd. Odvolací súd prirodzene pri vyuţívaní záverov znaleckého posudku vychádzal predovšetkým z vlastných vedomostí a skúseností aktívneho účastníka cestnej premávky. V súlade s týmto vysvetlením treba interpretovať aj odôvodenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v znení: Na pojednávaní dňa 15.10.2008 znalec výslovne uvádza (č. l. 169), ţe vozidlo Škoda počas predchádzania nenarazilo do vozíka, vozík sa začal prevracať z inej príčiny, napr. z dôvodu prejazdu cez nerovnosť na ceste a na č. l. 170 jednoznačne konštatuje, ţe zrušenie bezpečného odstupu vozidla Škoda nebolo príčinou prevracania vozíka a poukazuje pritom na rovnaký úsudok v znaleckom posudku. Odvolací súd v tejto súvislosti vzal od úvahy aj vyjadrenie ţalobcu ako svedka na pojednávaní dňa 16.05.2007, kde uvádza, ţe vo vozidle Mitsubishi boli traja ľudia, teda nebol sám a ţe vozidlo Škoda jazdiace za ním neregistroval. Čo značí, ţe nesledoval ani prívesný vozík, ktorý mal zavesený na svojom vozidle, pričom uvádza, ţe v mieste bola ľavotočivá zákruta. Pokiaľ sa ţalobca v celom konaní odvolával na policajný záznam o dopravnej nehode, ktorý podľa neho rozhodol, ţe nehodu spôsobila vodička p. Č. a sama to uznala zaplatením pokuty, podľa odvolacieho súdu spomenutý doklad zavinenie vodičky nepreukazuje. Tak napr. v tomto zázname sa o poškodení prívesu vozíka uvádza poškodenie pravého kolesa a ľavého blatníka, ale v pripojenom zápise S., a.s. zo dňa 12.12.2001 ľavý a pravý blatník, predná náprava, rozbité ľavé zadné svetlo. Pokiaľ ide o skutočnosť, ţe p. Č. zaplatila pokutu, táto neznamená aj uznanie zavinenia nehody, najmä ak sa vezme zreteľ na situácii, ţe nehoda sa stala 9.2., teda v zime o 16,45 hod, čo značí, ţe bola tma, na ceste mimo obce a vodička mala v aute aj svoje dieťa. Pokiaľ sa ţalobca domnieva, ţe znalec Ing. K. určil mieru účasti ţalobcu a p. Č. na spôsobenej škode pomerom 50:50, odvolací súd sa s touto jeho mienkou nestotoţnil. Uţ v odôvodnení dovolaním napadnutého rozsudku odvolací súd poukázal na výpoveď Ing. K. na pojednávaní dňa 15.10.2008, (č. l. 169) kde tento výslovne uvádza, 1 Obo 75/2010 7 ţe vozidlo Škoda počas predchádzania nenarazilo do vozíka, vozík sa začal prevracať z inej príčiny, napr. z dôvodu prejazdu cez nerovnosť na ceste a na č. l. 170 jednoznačne konštatuje, ţe zrušenie bezpečného odstupu vozidla Škoda nebolo príčinou prevracania vozíka a poukazuje pritom na rovnaký úsudok v znaleckom posudku. K tomuto treba dodať, ţe síce podľa ţalobcu bola cesta suchá, ale svedok z miesta nehody p. T. na pojednávaní dňa 16.05.2007 vypovedal, ţe vozovka nebola suchá, nevie však, či pršalo alebo padal sneh s daţďom. Aj podľa vodičky p. Č. bola vozovka mokrá. Keďţe v konaní si ţalobca uplatnil nárok zo zodpovednosti vodičky vozidla Škoda za dopravnú nehodu, odvolací súd z uvedeného uzavrel, ţe miera jej zodpovednosti je nulová, teda, ţe dopravnú nehodu nezavinila. Odvolateľ vo svojom odvolaní navrhol konanie zastaviť z dôvodu, ţe nie je v spore pasívne legitimovaný. Svoju námietku oprel o ust. § 9 ods. 2 vyhl. č. 423/1991 Zb. Odvolací súd zistil, ţe táto námietka odvolateľa je dôvodná. Podľa § 9 ods. 2 vyhl. poškodený má právo na plnenie proti poisťovni, ak poisťovňa po skončení vyšetrovania a od dohodnutia výšky náhrady škody s poškodeným alebo po obdrţaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody (§ 9 ods. 1 vyhl.) písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť. Z uvedeného vyplýva, ţe povinnosť poisťovne plniť poškodenému sa viaţe na povinnosť ako škodcu plniť poškodenému. To platí aj pre vznik nároku poškodeného voči poisťovni. Pokiaľ je zodpovednosť poisteného za škodu sporná a nedošlo k dohode poisťovne a poškodeného podľa § 9 ods. 2 vyhlášky, nie sú dané podmienky vzniku priameho nároku poškodeného na plnenie proti poisťovni, ktorý by mohol byť uplatnený ţalobou proti poisťovni (v takom prípade treba, aby poškodený uplatnil nárok na náhradu škody voči škodcovi). Samotné odmietnutie poisťovne plniť poškodenému ešte nezakladá priamy nárok poškodeného proti poisťovni. Keďţe teda v rozhodovanom prípade sa nepreukázalo, ani ţalobca netvrdil, ţe sa s poisťovňou dohodol o výške náhrady škody, resp., ţe mu bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, nevznikol medzi poškodeným a poisťovňou osobitný právny vzťah, na základe ktorého by poisťovňa bola povinná poskytnúť mu plniť a poškodený by bol oprávnený domáhať sa plnenia voči poisťovni. Na tomto základe odvolací súd rozhodnutie súdu l. stupňa, keďţe nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. 1 Obo 75/2010 8 Názor dovolacieho súdu, ktorým spochybnil postup odvolacieho súdu, spočíva v tom, ţe síce v jeho konaní nedošlo k vadám podľa § 237 O.s.p., ale konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Ďalej odcitoval, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie a ţe sa neriadil ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p., ktoré ustanovenie taktieţ odcitoval (str. 6 jeho zrušujúceho uznesenia). Svoje intencie v zrušujúcom uznesení zhrnul do jedného odseku (necelých jedenásť riadkov) svojho zrušujúceho uznesenia (str. 7). Spočíva v tom, ţe: „Predovšetkým nezopakoval výsluch znalca Ing. K. k záverom jeho znaleckého posudku z

1. apríla 2008 č. 59/2008, ktorý bez podkladových materiálov vyhotovil hore uvedený znalecký posudok, v ktorom vyslovil názor, ţe z technického hľadiska nie je moţné jednoznačne zodpovedať, či vozidlo Škoda, resp. vozidlo Mitsubishi s prívesným vozíkom nedodrţalo, resp. nezrušilo bezpečný beţný odstup. Znalec v znaleckom posudku uviedol, ţe oba uvedené varianty sú z technického hľadiska akceptovateľné. Odvolací súd len poukazuje na jeho svedeckú výpoveď z
2. októbra 2008, a to na základe akého podkladu, resp. dôkazu dospel k názoru, ţe vozidlo Škoda počas predchádzania nenarazilo do vozíka, ţe vozík sa začal prevracať z inej príčiny, napr. z dôvodu prejazdu cez nerovnosť na ceste, pričom nerovnosť na ceste nebola predmetom skúmania v znaleckom posudku, keďţe miesto nehody nevedel identifikovať ani policajt, ani účastníci nehody“. Prvostupňový súd nariadil správne dokazovanie znalcom na posúdenie skutočnosti, na ktoré nemá odborné znalosti (§ 127 O.s.p.). Predtým táto udalosť, ktorá predchádzala ţalobe, bola priam lajdácky vyšetrená, dokonca nebolo určené ani jej presné miesto, kde k nehode došlo. Bolo nielen záujmom, ale aj povinnosťou ţalobcu, aby dopravná nehoda bola čo najpresnejšie a najdôslednejšie vyšetrená. Zakladať zodpovednosť ţalovanej poisťovne na tom, ţe bola uloţená vodičke motorového vozidla Škoda bloková pokuta a ţe ju zaplatila, nie je moţné. Rozhodnutím v blokovom konaní súd nie je viazaný (§ 135 ods. 1 posledná veta O.s.p.). Znalec nebol svedkom nehody a jeho závery zodpovedajú podkladom, ktoré mu boli predloţené, teda znalecký posudok, na ktorom nemoţno zodpovednosť zaloţiť. Jasne uviedol aj pri výsluchu pred prvostupňovým súdom, prečo nemohol objektívne dôjsť k iným záverom a jeho opakovaný výsluch by nič nepriniesol. Revíziu znaleckého posudku, ak je potrebná, nariadi súd kontrolným znalcom (alebo ústavom) podľa § 127 ods. 2 O.s.p. Nemoţno pripustiť taký postup, ţe účastník si nezávisle na súde objedná osobu zapísanú v zozname znalcov, aby podľa jeho pokynov 1 Obo 75/2010 9 vypracoval hodnotiacu mienku, ako sa to stalo v tomto prípade, keď na ţiadosť ţalobcu takto postupoval Ing. L.Š. a na tom si zakladal ţalobca následne svoje práva. Pokiaľ ide o opakovanie a doplnenie dokazovania, tento problém bol riešený kolektívom odborníkov po účinnosti novely OSP, zákona č. 519/1991 Zb. v Komentári (EUROUNION, spol. s r. o., Bratislava 1999), keď táto problematika bola riešená vo vysvetlivkách k § 213 (str. 358) takto: „Odvolací súd môţe opakovať alebo aj doplniť dokazovanie. K opakovaniu dokazovania spravidla dôjde vtedy, ak pravdivosť dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom posúdi odvolací súd ako nevierohodnú, ak toto dokazovanie bolo neúplné alebo iné okolnosti (dôkazy) si vyţadujú dokazovanie zopakovať. Opakuje sa len dôkaz, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné opakovať. Odvolací súd môţe dokazovanie doplniť. Postupuje pritom podľa § 120 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. Rozsah doplnenia a dokazovania stanoví odvolací súd. Môţe ísť aj a kombináciu opakovania niektorých dôkazov a doplnenia novými dôkazmi. Uvedené dokazovanie môţe vykonať odvolací súd buď sám, ak nejde o rozsiahlejšie dokazovanie alebo prostredníctvom prvostupňového, alebo doţiadaného súdu. Opakovanie niektorých dôkazov priamo odvolacím súdom je účelnejšie vtedy, ak odvolací súd podľa vlastného názoru vidí potrebu vykonať tieto dôkazy. Ani doplnené či zopakované dokazovanie nepodmieňuje zmenu napadnutého rozhodnutia, ak po vyhodnotení dokazovania odvolací súd dospeje k názoru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne. K doplneniu alebo zopakovaniu dokazovania môţe dôjsť priamo z iniciatívy odvolacieho súdu alebo účastníkov. Táto iniciatíva môţe vyplynúť priamo z odvolania (odpovede na odvolanie), kde sa spochybňujú dôkazy, vytýka neúplnosť dokazovania a pod.“ Tento výklad je ďalej doplnený o hodnotenie názoru, podľa ktorého, ak má dôjsť k zmene prvostupňového rozhodnutia, treba dokazovanie zopakovať vţdy. K tomuto názoru sa uvádza: „Tento názor však nielenţe je prekonaný, ale nikdy nebol v súlade so zákonnou úpravou. V podstate popiera devolutívny účinok v apelačnom princípe odvolania. Naviac je v rozpore s úpravou odvolania (ods. 1), keď vyslovuje viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, teda názorom súdu, ktorého rozhodnutie preskúmava. Zákon nepozná „odchýlenie sa od skutkových zistení“, ale dostatočne alebo 1 Obo 75/2010 10 nedostatočne zistený skutkový stav. Je v rozpore aj so zásadou hospodárnosti opakovať dokazovanie tam, kde niet na to dôvod, kde odvolací súd povaţuje dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom čo do kvality a kvantity za vyčerpávajúce. Nie je namieste ani námietka, ţe sa porušuje zasadá priamosti konania. Zákon presne stanovuje, ako treba viesť dokazovanie, výsluch svedkov (§ 126), aj zabezpečenie ostatných dôkazov a len po ukončení dokazovania dochádza k hodnoteniu dôkazov (§ 132). Vyhodnotenie dôkazov je vecou súdu a nemá nič spoločné s priamosťou konania, naopak, do tejto činnosti súdu nemôţu ani svedkovia, ale ani účastníci zasahovať“. Na tomto názore nič nemení ani opačná následná úprava § 213 ods. 1 (odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa) ani odsekom 2, pretoţe odvolací súd nemienil pouţiť a nepouţil iné ustanovenie právneho predpisu ako prvostupňový súd a konečne (ods. 3) ani nezistil, ţeby súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Toto dokazovanie vyhodnotil a vyslovil právny záver. Neznamená to, ţe ten istý skutkový stav nemôţe vyhodnotiť inak a dôjsť k inému právnemu záveru, ako prvostupňový súd. V takom prípade dovolací súd má striktne dodrţať stanovený postup v § 243b ods. 1 posledná veta a nie zrušovať také rozhodnutie odvolacieho súdu. V priebehu dvojinštančného konania účastník v kaţdom jeho štádiu procesný nedostatok, ţe pre vedenie sporu nemá druhý účastník procesnú legitimáciu, môţe namietať a nemoţno konštatovať, ţe „s tým sa vyporiadal prvostupňový súd“. Nebolo nikde konštatované, na čom bola zaloţená pasívna legitimácia poisťovne. Ona nebola účastníčkou dopravnej nehody a jej zodpovednosť je zaloţená na poistnej zmluve zo zákonného poistenia. Poisťovňa môţe plniť aj priamo poškodenému, ale pre takýto postup sú stanovené osobitné podmienky. Keďţe odmena znalca je vo výške 9 348 Sk /310,30 Eur/ a bola v rozdiele jej vyúčtovania a ţalovaným zaplateného preddavku znalcovi uhradená zo štátnych prostriedkov a následne súd l. stupňa v napadnutom rozsudku zaviazal úhradou tohto rozdielu ţalovaného, odvolací súd zaviazal ţalobcu zaplatiť túto sumu ţalovanému. Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa § 142 ods.

§ 224ods.

1 O.s.p. právo na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. V prvostupňovom konaní ţalovaný zloţil na znalecké dokazovanie preddavok v sume 5 000 Sk (165,97 Eur) a sumu 144,33 Eur 1 Obo 75/2010 11 ako doplatok znaleckého posudku. V odvolacom konaní zaplatil ţalovaný súdny poplatok v sume 684,13 Eur. Odvolací súd mu náhradu týchto trov ţalobcom priznal. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 6. októbra 2010 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová