zák. a iné prerokoval na verejnom zasadnutí 13. septembra 2010 v Bratislave odvolania obţalovaných B. A., N. P., J. B., M. P., R. B., H. H., M. T., J. P. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktoré podali proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 24.februára 2009, sp.zn. BB – 3T 3/2008 a rozhodol t a k t o :
A., N. P., J. B., M. P., R. B., H. H., M. T., J. P. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a j ú. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku z 24.februára 2009, sp.zn. BB – 3T 3/2008 boli v bode 1/ obţalovaní B. A., N. P., J. B., Š. S., M. P., R. B., H. H. a M. T. uznaní za vinných zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
A., N. P. a J. B. a Š. S. uznaní za vinných z trestného činu vraţdy
1,ods. 2 písm. b/,písm. i/,písm. j/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších 2 2 Toš 5/2009 predpisov (Tr. zák.), obţalovaní A., P., a B. formou spolupáchateľstva
zák. a obţalovaný S. formou pomoci
1 písm. c/ Tr. zák., v bode 3/ boli obţalovaní B. A., N. P., a J. B. uznaní za vinných z trestného činu hrubého nátlaku, formou spolupáchateľstva
1,ods. 2 písm. a/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ( Tr. zák.), v bode 4/ bol obţalovaný N. P. uznaný za vinného z trestného činu hrubého nátlaku
č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr .zák.) v bode 5/ boli obţalovaní P. T. a J. P. uznaní za vinných z trestného činu vydierania spolupáchateľstvom
aj samostatne
1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ( Tr. zák.) v bode 6/ boli obţalovaní M. P. a R. B. uznaní za vinných z trestného činu všeobecného ohrozenia, spolupáchateľstvom
2, § 179 ods. 1,ods. 2 písm. a/, písm. c/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ( Tr. zák.) a z trestného činu poškodzovania cudzej veci, spolupáchateľstvom
2, § 257 ods. 1,ods. 4 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ( Tr. zák.), v bode 7/ boli obţalovaní M. P., R. B. a M. T. uznaní za vinných zo zločinu poškodzovania cudzej veci
1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona v bode 8/ bol obţalovaný H. H. uznaný za vinného z trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 písm. a/, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ( Tr. zák.), 3 2 Toš 5/2009 v bode 9/ bol obţalovaný H. H. uznaný za vinného z trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 písm. a/, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ( Tr. zák.), všetci obţalovaní na skutkovom základe, ţe 1/ v presne nezistenom čase najneskôr na prelome rokov 2003 - 2004 zosnoval B. A. zločineckú skupinu, ktorú najneskôr v tom istom období zaloţil spolu s N. P., J. B. a jej členmi sa postupne stali M. Č., Š. S., M. P., R. B., M. T., H. H. a ďalšie doteraz nestotoţnené osoby predovšetkým z V. K. a okolia, v úmysle priamo alebo nepriamo získavať finančné a rôzne iné výhody viacerými formami koordinovanej trestnej činnosti s cieľom páchať prečiny a zločiny predovšetkým v regiónoch T., M., V. K., S. a Č. nad T. a príleţitostne aj na ostatnom území S. okrem iného aj v ďalších bodoch skutkovej vety rozsudku popísanou činnosťou smerujúcou najmä k zabezpečeniu podriadenosti poškodených subjektov nárokom skupiny, pričom táto skupina je vertikálne a horizontálne štruktúrovaná tak, ţe jej vedúcim je B. A., jeho zástupcom N. P., a vykonávanie jednotlivých protiprávnych činov a činnosti smerujúcej k zachovaniu a ochrane skupiny majú na starosti J. B., Š. S., M. P., R. B., M. T., H. H., M. Č. a ďalšie doteraz nestotoţnené osoby. 2/ dňa
2, s pouţitím § 35 ods. 2, ods. 3 a § 29 ods. 3 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) výnimočný súhrnný trest odňatia slobody na doţivotie.
2 písm. c) zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2T 31/2001 z
2, s pouţitím § 35 ods. 2, a § 29 ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) výnimočný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 23 (dvadsaťtri) rokov.
2 písm. c) zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. 8 2 Toš 5/2009 Obţalovanému J. B.
2, s pouţitím § 35 ods. 2, a § 29 ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) výnimočný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 22 (dvadsaťdva) rokov.
2 písm. c/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Obţalovanému Š. S.
2, s pouţitím § 35 ods. 2, a § 29 ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) výnimočný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov.
2 písm. c/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Obţalovanému M. P.
2, s pouţitím § 35 ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
2 písm. c) zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.) bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Obţalovanému R. B. 9 2 Toš 5/2009
2 ,s pouţitím § 35 ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
2 písm. c) zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.) bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Obţalovanému M. T.
4 Trestného zákona, s pouţitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov.
4 Trestného zákona bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráţenia. Zároveň súd zrušil rozsudok Okresného súdu v Michalovciach sp. zn. 3T 196/2005 z 13.marca 2007 vo výroku o treste, vo vzťahu k obţalovanému M. T., a boli zrušené aj všetky rozhodnutia na tento výrok o treste obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením trestu, stratili podklad. Obţalovanému H. H.
5, s pouţitím § 35 ods. 2 a § 40 ods. 4 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.
3 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.) bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 písm. a/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.) trest prepadnutia veci a to 7,9 kg funkčných priemyselných trhavín PERUNIT 20 (6,4 kg), DANUBIT 1 (0,6 kg) a DANUBIT 2 (0,9 kg), 1 ks elektrickej rozbušky DEP-S, 1 ks elektrického iniciátora EPIC a 1 ks elektrického iniciátora EPIM, mobilného telefónu zn. E. a elektrických drôtov zaistených v rámci konania. 10 2 Toš 5/2009
ods. 6 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.) súd vyslovil, ţe vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Obţalovanému P. T.
1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.) trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
1 písm. a/ , § 59 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.) bol obţalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť mesiacov). Obţalovanému J. P.
1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.) trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
1 písm. a/ , § 59 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.) bol obţalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
1 písm. d/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) súd uloţil aj ochranné opatrenie – zhabanie vecí a to dvoch kusov ručných protitankových granátov RPG, podomácky vyrobený tlmič hluku výstrelu o dĺţke 271 mm a priemere 30,5 mm, nedovolene upravenú brokovnicu zn. Theate Frerez kalibru 16/16 výrobného čísla S 4131, 55 ks rozličných brokových a guľových nábojov, nedovolene upravenú opakovaciu guľovnicu zn. Mauser model 98 kalibru 7,92 mm Mauser, nedovolene upravený samopal zn. Federal Engineering model XC900 kalibru 9 mm Luger (9x19) výrobného čísla 1296/1272 vyrobený v USA, nedovolene vyrobenú jednovýstrelovú pištoľ zhotovenú z hlavne pištole zn. „Z“ model Champion pôvodného kalibru 4 mm Flobert výrobného čísla 12196 s tlmičom ,zaistených v tomto konaní. 11 2 Toš 5/2009 V odsudzujúcej časti rozsudok prvostupňového súdu uţ nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k obţalovanému P. T.. Konanie vo vzťahu k obţalovanému Š. S. a obţalovanému J. K. bolo vylúčené na samostatné konanie. Tým istým rozsudkom bol obţalovaný M. P.
c/ Trestného poriadku oslobodený spod obţaloby pre skutok právne posúdený ako trestný čin krádeţe
1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.), ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ţe dňa 04.novembra 2005 v čase okolo 19.00 hod., v priestoroch benzínového čerpadla E. v Z., okres M. po tom, čo M. Č. pri barovom pulte stojaceho M.. G. udrel jedenkrát baseballovou palicou do oblasti stredu temena hlavy zhora, následkom čoho tento upadol do bezvedomia, pristúpil M. P. k leţiacemu M. G. a z nohavíc mu odcudzil finančnú hotovosť v sume 40.000,- Sk (1.327,76 €) a mobilný telefón zn. E. v hodnote 6.075,- Sk (201,65 €), čím mu takto spôsobil škodu v hodnote 46.075,-Sk (1.529,41 €). Obţalovaní M. P. a R. B. boli
c/ Trestného poriadku oslobodení spod obţaloby pre skutok právne posúdený ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 písm. a/, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.), ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe, ţe dňa
c/ Trestného poriadku oslobodený spod obţaloby pre skutok právne posúdený ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
a/, písm. b/, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.), ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe, ţe v bliţšie nezistený deň, najpravdepodobnejšie v mesiacoch marec alebo apríl roku 2005 si M. P. doposiaľ nezisteným spôsobom a od nezistenej osoby, v rozpore so zákonom č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, zadováţil podomácky vyrobený tlmič hluku výstrelu o dĺţke 271 mm a priemere 30,5 mm, nedovolene upravenú brokovnicu zn. Theate Frerez kalibru 16/16 výrobného čísla S 4131, 55 ks rozličných brokových a guľových nábojov, nedovolene upravenú opakovaciu guľovnicu zn. Mauser model 98 kalibru 7,92 mm Mauser, nedovolene upravený samopal zn. Federal Engineering model XC900 kalibru 9 mm Luger (9x19) výrobného čísla 1296/1272 vyrobený v USA, nedovolene vyrobenú jedno výstrelovú pištoľ zhotovenú z hlavne pištole zn. „Z“ model Champion pôvodného kalibru 4 mm Flobert výrobného čísla 12196 s tlmičom, pričom tieto neoprávnene prechovával, následne v priestoroch autoservisu v M. na ulici P. poţiadal Š. H. o uschovanie červenej športovej tašky, do ktorej predtým uloţil tieto zbrane, neuviedol mu však obsah tašky, pričom Š. H. dňa 25.05.2006 túto tašku s obsahom uvedených zbraní vydal vyšetrovateľovi PZ. Obţalovaný N. P. bol
c/ Trestného poriadku oslobodený spod obţaloby pre skutok právne posúdený ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 písm. a/, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.), ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ţe v bliţšie nezistenej dobe roku 2005, najpravdepodobnejšie v letných mesiacoch si N. P. doposiaľ nezisteným spôsobom a od nezistenej osoby, v rozpore so zákonom č.190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, zadováţil hromadne účinné strelné zbrane, a to 4 ks ručné protitankové granáty, z ktorých dva kusy si ponechal a ukryl na neznámom mieste, a o ukrytie zvyšných dvoch kusov poţiadal H. H., s čím H. H. súhlasil, tieto 2 kusy ručných protitankových granátov od N. P. prevzal a následne tieto zabalené v cestovnej taške odniesol Š. J. do miesta jeho trvalého bydliska a poţiadal ho, 13 2 Toš 5/2009 aby tašku u seba ukryl, ktorý tak urobil bez toho, aby vedel, čo je jej obsahom a túto následne dňa 25.05.2006 dobrovoľne vydal príslušníkom Policajného zboru SR. O uplatnených nárokoch na náhradu škody prvostupňový súd rozsudkom rozhodol takto:
1 Trestného poriadku súd zaviazal obţalovaných B. A., N. P., J. B. a Š. S. spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej L. N., škodu vo výške 1.131,41 EUR ( jedentisícstotridsaťjeden eur, štyridsaťjeden centov) (t. j. 34.085,– Sk).
2 Trestného poriadku bola poškodená L. N. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
3 Trestného poriadku bol poškodený M. G. s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
1 Trestného poriadku boli obţalovaní B. A., N. P. a J. B. zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému C. L., škodu vo výške 663,88 EUR ( šesťstošesťdesiattri eur, osemdesiatosem centov) (t. j. 20.000,- Sk).
2 Trestného poriadku bol poškodený C. L. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
1 Trestného poriadku boli obţalovaní M. P. a R. B. zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej A. C. škodu vo výške 63.674,73 EUR, (šesťdesiattritisícšesťstosedemdesiatštyri eur, sedemdesiattri centov) (t. j. 1.918.265,- Sk) poškodenej obchodnej spoločnosti A. – S. P., a.s. so sídlom B., D. R.R. škodu vo výške 71.211, 78 EUR (sedemdesiatjedentisíc dvestojedenásť eur, sedemdesiatosem centov) (t. j. 2.145.326,- Sk) poškodenej obchodnej spoločnosti C.-C. B. S., s.r.o., so sídlom B., T. škodu vo výške 502,26 EUR ( päťstodva Eur, dvadsaťšesť centov) (t. j. 15.131,- Sk), 14 2 Toš 5/2009 poškodenej obchodnej spoločnosti P.-C. S. so sídlom N. M. škodu vo výške 1.115,22 EUR (jedentisícstopätnásť eur a dvadsaťdva centov, (t. j. 33.597,- Sk), poškodenej obchodnej spoločnosti S. S. a.s., so sídlom B., S. M. škodu vo výške 361,65 EUR (tristošesťdesiatjeden eur, šesťdesiatpäť centov) (t. j. 10.895,- Sk), poškodenej obchodnej spoločnosti K. a.s., so sídlom R. L., okres Ţ. škodu vo výške 247,43 EUR (dvestoštyridsaťsedem eur, štyridsaťtri centov) (t. j. 7.454,- Sk ).
2 Trestného poriadku boli poškodení A. C. a obchodná spoločnosť C.-C. B. S., s.r.o. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.
1 Trestného poriadku boli obţalovaní M. P., R. B. a M. T. zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému Ing. J. Š. škodu vo výške 5492,76 EUR (päťtisíc štyristodeväťdesiatdva eur, sedemdesiatšesť centov) (t. j. 165.475,- Sk).
2 Trestného poriadku bol poškodený Ing. J. Š. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR vo vzťahu k obţalovaným N. P., J. B. a M. P. čo do výroku o treste a vo vzťahu k oslobodzujúcej časti rozsudku a obţalovaní B. A., N. P., J. B., M. P., R. B., H. H., M. T. a J. P. vo vzťahu k odsudzujúcej časti rozsudku. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v písomných dôvodoch odvolania, vo vzťahu k obţalovanému M. P. (oslobodzujúca časť rozsudku - poškodený M. G.) uviedol, ţe tento bol usvedčovaný výpoveďou svedkyne D. Š. v prípravnom konaní. Výpoveď zmenila aţ na hlavnom pojednávaní v prospech obţalovaného P. s odôvodnením, ţe na usvedčujúcu výpoveď ju naviedol M. Č. a keďţe s ním ţila v spoločnej domácnosti, nechcela mať s ním konflikty. V tejto súvislosti prokurátor v dôvodoch odvolania dal do pozornosti skutočnosť, ţe svedkyňa Š. usvedčovala nielen obţalovaného P. z krádeţe peňazí poškodenému G., ale predovšetkým usvedčovala M. Č. zo spáchania trestného činu ublíţenia na zdraví so zbraňou, ktorého sa proti poškodeným dopustil práve M. Č.. Je preto nelogické, aby svedkyňa v prípravnom konaní pravdivo 15 2 Toš 5/2009 usvedčovala svojho partnera M. Č. z fyzického útoku so zbraňou na dve osoby a súčasne by nepravdivo usvedčovala pre ňu v podstate neznámu osobu z krádeţe peňazí. Poukázal aj na výpoveď svedka S., ktorý potvrdil, ţe peniaze mu dal M. P., ktorému ich podala Š.. Táto výpoveď potvrdzuje, ţe poškodený G. peniaze mal, tieto mu na pokyn obţalovaného P. zobrala svedkyňa Š., ktorá ich dala P. a ten z nich následne 5 000,- Sk dal svedkovi S.. Obţalovaní M. P. a R. B. boli usvedčovaní výpoveďami svedkov L. S. a čiastočne D. Š.. Svedok S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, ţe M. Č. mu hovoril o útoku pripravovanom na osobné auto Mgr. F., povedal mu odkiaľ pochádza výbušnina a tieţ to, ţe túto pod auto majú dať obţalovaní M. P. a R. B.. Poukázal na skutočnosť, ţe svedok S. vypovedal aj k iným skutkom trestnej činnosti obţalovaného B. A. a spol., pričom jeho výpovede korešpondovali aj s ďalšími dôkazmi zadováţenými v tejto trestnej veci, preto je nelogické neveriť výpovedi tohto svedka práve v tomto bode a spochybniť účasť obţalovaných P. a B. na spáchaní skutku. Vo vzťahu k obţalovanému M. P. v oslobodzujúcej časti rozsudku prokurátor v dôvodoch odvolania ďalej uviedol, ţe z hľadiska zistených dôkazov prezentovaných na hlavnom pojednávaní moţno konštatovať záver, ţe obţalovanému H. H. zbrane priniesol obţalovaný P.. O uschovanie zbraní ho poţiadal N. P.. Zbrane boli prenesené svedkom S. a obţalovaným H. na jeho benzínovú stanicu a následne S. povedal obţalovanému P., aby ich odniesol preč, ţe ich tam drţať nebude. Zbrane vyzdvihol obţalovaný P.. Svedkovi S. niet dôvod neveriť, pretoţe popísal aké zbrane boli v taškách. Konanie obţalovaného N. P. v oslobodzujúcej časti rozsudku potvrdzoval obţalovaný H. H.. Jeho výpoveď zodpovedala aj ostatným dôkazom zadováţeným v konaní. Zmenu výpovede obţalovaný H. na hlavnom pojednávaní nevysvetlil. Pri rozhodovaní o treste obţalovanému M. P.,
názoru prokurátora, prvostupňový súd dostatočne nezohľadnil, ţe zainteresovanosť obţalovaného P. na páchaní trestnej činnosti zločineckej skupiny bola širšia a miera jeho zavinenia vyššia, čo pri uznaní viny aj za skutky, pre ktoré bol v tomto konaní oslobodený spod obţaloby, podmieňuje uloţenie dlhšieho trestu odňatia slobody v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby. Obţalovaný P. sa dopustil viacerých trestných činov, neboli u neho zistené ţiadne poľahčujúce okolnosti. Ako na priťaţujúcu okolnosť je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, ţe obţalovaný trestnú činnosť 16 2 Toš 5/2009 páchal ako člen spolčenia, v trestnej činnosti pokračoval dlhší čas, v minulosti uţ bol odsúdený. Ide teda u neho o kumuláciu viacerých priťaţujúcich okolností. Vo vzťahu k obţalovanému N. P. špeciálny súd pri rozhodovaní o treste nevzal do úvahy všetky okolnosti rozhodujúce pre uloţenie trestu. Obţalovaný sa trestnej činnosti dopúšťal ako člen zločineckej skupiny, v skupine pôsobil ako druhá najvyššie postavená osoba, plne rešpektoval pokyny vedúceho skupiny, obţalovaného A. a tieto prenášal na podriadených. Sám sa aktívne zapájal do trestnej činnosti pri páchaní jednotlivých skutkov, neprejavil ani najmenšiu ľútosť, z trestnej činnosti profitoval a príjmy z trestnej činnosti tvorili u neho hlavný zdroj obţivy. V styku s poškodenými vystupoval arogantne, bol si vedomý povesti zločineckej skupiny v ktorej pôsobil a z tejto ťaţil. Psychologickým posudkom boli síce naznačené isté moţnosti jeho resocializácie, avšak záujem na ochrane spoločnosti pred páchateľom takejto závaţnej trestnej činnosti vyţaduje jeho dlhodobú elimináciu zo spoločnosti. Prokurátor v dôvodoch odvolania vyslovil presvedčenie, ţe u obţalovaného sú splnené podmienky pre uloţenie výnimočného trestu
2 Tr. zák. účinného do
znalcov úplne vymiznuté, avšak prevýchova obţalovaného a ochrana spoločnosti pred ním vyţaduje jeho dlhodobú izoláciu od spoločnosti. Taktieţ u tohto obţalovaného neboli zistené ţiadne poľahčujúce okolnosti. Trestný čin spáchal z obzvlášť zavrhnutia hodnej pohnútky surovým spôsobom, vyuţijúc niečiu bezbrannosť, ako člen spolčenia. V trestnej činnosti pokračoval po dlhší čas, pričom spáchal viac trestných činov a bol uţ aj v minulosti odsúdený. Všetky tieto skutočnosti aj u tohto obţalovaného podmieňujú uloţenie nepodmienečného trestu odňatia slobody na hornej hranici trestnej sadzby, čiţe 25 rokov. 17 2 Toš 5/2009 V závere, s poukazom na tieto dôvody prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
ods.1,ods.2 Trestného poriadku a
1 písm. b/, písm. d/, písm. e/ Trestného poriadku v naznačenom rozsahu zrušil napadnutý rozsudok a
1 vo vzťahu k obţalovaným N. P., M. P. a R. B. vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Vo vzťahu k obţalovanému J. B. navrhol, aby odvolací súd sám rozhodol
3 Trestného poriadku a obţalovanému
2 Tr.zák. účinného do 31. decembra 2005 uloţil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov, na výkon uloţeného trestu, aby zaradil obţalovaného do III. nápravnovýchovnej skupiny a zároveň, aby obţalovaného zaviazal k náhrade alikvotnej časti spôsobenej škody. Obţalovaní B. A., N. P., J. B., M. P. a R. B. v písomných dôvodoch odvolania, ktoré podali prostredníctvom obhajcu JUDr. M. K. (č.l. 7394-7396,7399-7402) uviedli, ţe s rozhodnutím špeciálneho súdu sa nestotoţňujú a povaţujú ho za nesprávne a najmä nezákonné. Poukázali na záväzný pokyn dozorujúceho prokurátora, ktorým nariadil vyšetrovateľovi skúmať, či v rámci zločineckej skupiny existoval nejaký vnútorný kódex, alebo či v skupine boli stanovené nejaké sankcie za nevykonanie pokynov a len v prípade preukázania týchto skutočností, bude moţné ustáliť záver, ţe išlo o zločineckú skupinu. V tomto smere však neexistujú ţiadne dôkazy a zo zadokumentovaných výpovedí tieto skutočnosti nevyplývajú. Dokazovaním tieţ nebola preukázaná deľba práce medzi jej jednotlivými členmi a obţalovaní sa zdruţovali len z titulu dlhoročného kamarátstva. Vyslovili názor, ţe dokazovaním nebola preukázaná ani časová existencia zločineckej skupiny. Jediným usvedčujúcim dôkazom v tomto konaní je výpoveď svedka M. Č., ktorá je však z mnohých aspektov nevierohodná. Ide o kontroverznú osobu, ktorá v snahe vyhnúť sa trestnoprávnym dôsledkom spolupracovala so zloţkami polície a v priebehu konania menil svoje výpovede. Z obsahu spisu tieţ vyplýva, ţe M. Č. uţíval steroidy a drogy, ktorá skutočnosť podstatným spôsobom zniţuje vierohodnosť jeho výpovedí a dlhodobé uţívanie anabolík môţe mať vplyv na psychické a psychologické poruchy. Podstatnou z hľadiska hodnotenia jeho výpovedí je aj jeho posledná výpoveď učinená v písomnej podobe s podpisom overeným notárom, v ktorej svedok poprel všetky svoje predchádzajúce usvedčujúce výpovede. V tomto smere v dôvodoch odvolania poukázali aj na výpoveď svedka T., a na list medzi svedkami T. a Č. napísaný vo forme otázok a odpovedí vo väzbe,
ktorého sa svedok Č. mal o vraţde A. N. dozvedieť len sprostredkovane a voči 18 2 Toš 5/2009 obţalovaným vypovedal len preto, lebo sa tak dohodol s vyšetrovateľmi. Tieţ výpoveď svedka S. vykazuje mnoho znakov nevierohodnosti. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok
1 písm. a/, b/, c/, d/ Trestného poriadku a
1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Obţalovaný B. A. odvolanie odôvodnil aj sám, a to dvomi rozsiahlymi podaniami z 20.mája 2009 (193 strán textu) a zo 7. apríla 2010 (49 strán textu), ku ktorým doplnil aj ďalšie listinné dôkazy. Uviedol, ţe jeho odvolanie smeruje proti všetkým výrokom rozsudku a tento rozsudok povaţuje za nezákonný a nespravodlivý. Tvrdí, ţe ho odsúdil protiústavný súd, pričom na siedmich stranách rozoberá dôvody, pre ktoré Špeciálny súd v Pezinku povaţuje za súd protiústavný. V tomto smere ako dôkaz č.1 priloţil k svojmu tvrdeniu návrh skupiny poslancov Národnej rady SR na začatie konania
čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. V podaní, ktorým odvolanie doplnil na stranách 1-14 opätovne namietal, ţe bol odsúdený protiústavným súdom a zaoberal sa rozhodnutím Pléna Ústavného súdu PL.ÚS 17/2008. Konštatoval, ţe špeciálny súd nebol nezávislým súdom, lebo sudcovia sa museli podrobiť bezpečnostnej previerke, ktorú vydáva orgán výkonnej moci. Poukázal tieţ na osobné príplatky vyplácané sudcom. Ďalej namietal, ţe vo veci rozhodol senát v nezákonnom zloţení, pretoţe vec pôvodne napadla do senátu v zloţení predseda senátu JUDr. G., a členovia senátu JUDr. S. a JUDr M. Senát v tomto zloţení boli
jeho názoru zákonní sudcovia
čl. 48 Ústavy SR a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Poţiadal odvolací súd aby preskúmal, či pridelenie veci v poradí druhému senátu bolo v súlade s Rozvrhom práce Špeciálneho súdu v Pezinku. Ako dôkaz č.2 obţalovaný A. pripojil k odvolaniu zápisnicu o hlavnom pojednávaní v trestnej veci obţalovaného M. P. vedenej na Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK 2T 14/2007, z ktorej vyplýva, ţe členom senátu v tejto veci bol aj JUDr. H., ktorá okolnosť bola
jeho názoru dôvodom na vylúčenie JUDr. H. z prejednávania tejto trestnej veci. V písomných dôvodoch odvolania na strane 13-16 namieta spôsob vedenia výsluchu vo vzťahu k svedkovi J. Š.. Postup predsedu senátu povaţuje za prejav subjektívnej aj objektívnej zaujatosti. Ďalšia odvolacia námietka obţalovaného smeruje k tomu, ţe predseda senátu nerozhodol o námietke 19 2 Toš 5/2009 zaujatosti, ktorú vzniesol voči znalkyni MUDr. D. C. a na strane 17 aţ 24 uvádza podrobne dôvody, pre ktoré nadobudol presvedčenie, ţe znalkyňa bola voči jeho osobe zaujatá, spochybnil jej odbornosť a kompetentnosť, čo dokladoval dôkazmi č. 3 a 4. Ďalšou skutočnosťou, pre ktorú má oprávnené pochybnosti o dostatočnej nezaujatosti senátu rozhodujúceho vo veci je skutočnosť, ţe senát prišiel do styku s nezákonnými dôkazmi, resp. s dôkazmi procesne nespôsobilými, a to s nezákonne získanými telefonickými odposluchmi (nebol daný súhlas sudcu). Za nezákonné dôkazy povaţuje aj výpovede svedka Č. a obţalovaného S., ktoré boli získané tak, ţe tieto osoby boli ovplyvňované vyšetrovateľmi, aby vypovedali v jeho neprospech (dôkazy č. 5, 6 a 7). V doplnení podaného odvolania namietal, ţe hoci bol predseda senátu disciplinárne stíhaný, NBÚ mu neodňal bezpečnostnú previerku, hoci tak urobiť mal. Vyslovil podozrenie, ţe výkonná moc si takýmto spôsobom vynucuje od JUDr. H. ţelané rozsudky.
jeho názoru záujem výkonnej moci je o jeho osobu, nepopierateľný o čom svedčia rôzne tlačové konferencie generálneho prokurátora a policajného prezidenta. Okolnosť, ktorá tieţ u neho vzbudzuje pochybnosť o nezaujatosti JUDr. H. voči jeho osobe, sú jeho konexie na politických predstaviteľov, konkrétne na bývalého ministra L., s ktorým sú kamaráti. Ďalšia odvolacia námietka obţalovaného smerovala k tomu, ţe súd v konaní neakceptoval jeho návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom napr. svedkov R. Š. - N., M. A., I. C., L. Č., A. Č., B. L.. Senát dal jasne najavo, ţe sa ponáhľal s vyhlásením rozsudku, čo pochopil, keď sa dozvedel z médií, ţe
jeho názoru nie je v súlade s hmotnoprávnymi ani procesnoprávnymi predpismi. Vo vzťahu ku skutku v bode 1 rozsudku namietal, ţe u neho i obţalovaného P. bolo viackrát vznesené obvinenie pre ten istý skutok- dôkaz č.
Tr..zák., lebo na to neboli
jeho názoru splnené zákonné podmienky (dôkaz č. 11). Prokurátor zas
neho porušil zákon, keď vec týkajúcu sa vraţdy poškodeného M. Š. vylúčil na samostatné konanie. Jedná sa o svojvoľné postupy orgánov činných v trestnom konaní a súd sa s nimi nevyporiadal. V ďalšej časti odvolania obţalovaný podrobne rozoberá osoby spoluobţalovaných a svedkov P. T., Z. B., Š. S., M. Č., L. S., dôvody pre ktoré
jeho názoru proti nemu vypovedali a namieta spôsob vedenia ich výsluchov tak zo strany vyšetrovateľov ako i súdu. Listinnými dôkazmi č. 15/1 a 15/2 namietal obţalovaný postup vyšetrovateľov pri vstupe do jeho bytu, keď pouţili výbušninu a jeho druţku A. P. spútali, musela kľačať na zemi a mierili na ňu samopalom. Na takýto postup sa sťaţoval. Na strane 129 aţ 192 obţalovaný A. podrobne, zo svojho pohľadu, analyzuje dôkaznú situáciu vo vzťahu ku skutku v bode 2 - vraţda poškodeného N.. Zaoberá sa osobou M. Č., rozpormi v jeho výpovedi a z toho vyplývajúcej ţiadosti, aby bol s ním konfrontovaný čo súd odmietol. V tejto súvislosti poukazuje na rôzne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ohľadne práva obvineného vypočuť alebo dať vypočuť svedka a klásť mu otázky. Poukázal na skutočnosť, ţe svedok Č. uţíval anabolické steroidy. Ďalej sa obţalovaný zaoberá osobou spoluobţalovaného S., svedka Z. B. a obsahom ich výpovedí. Namietal, ţe súd vo vzťahu k tomuto skutku ignoroval výpoveď svedka Z. C. (dôkaz č.17). Analyzuje výpovede svedkov Š., N. a policajta K.. Vo vzťahu ku skutku v bode 3 uviedol, ţe tento skutok sa nestal, vypovedal o ňom iba C. L. a ostatní svedkovia uvádzali len to, čo sa dozvedeli od neho. Tvrdil, ţe od M. D. sa dozvedel, ţe za usvedčujúcu výpoveď voči jeho osobe, bolo ako odmena zastavené trestné stíhanie vedené proti C. L. a M. D.. Obţalovaný N. P. odvolanie podané jeho obhajcom doplnil aj samostatným písomným podaním (č.l. 7378-7386). Namieta, ţe v konaní nebolo dostatočne preukázané, ţe by sa dopustil ţalovaných skutkov. Vyslovil názor, ţe celý súd sa niesol v duchu, čím skôr ich všetkých odsúdiť. Skutky nespáchali a svedkovia, ktorí proti nim vypovedali, boli k tomu donútení. Namietal tieţ, ţe v konaní boli porušené jeho práva obhajoby. Je nepochopiteľné, ţe vo vzťahu ku skutkom, ktoré boli vylúčené na samostatné konanie súd vyslovil procesné pochybenia a zároveň zaujal stanovisko, ţe vo vzťahu ku skutkom, pre ktoré bol uznaný za vinného procesné predpisy porušené neboli. Odvolacia námietka tohto obţalovaného smerovala aj k tomu, ţe vyšetrovateľ mu neumoţnil dostatočné štúdium spisu, bol ukrátený o právo oboznámiť sa so spisom a navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Ďalej obţalovaný namietal procesný postup vyšetrovateľov pri výsluchu svedka Č., pričom sa v tejto súvislosti 21 2 Toš 5/2009 odvolával na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Čl. 6 ods.1 písm. d/, ako i na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. V ďalšej časti podaného odvolania podrobne analyzoval výpovede svedkov Č., T., Z. B., J. Š. a spoluobvineného S.. Namietal, ţe neboli na súde vypočutí ním navrhovaní svedkovia, z čoho mal pocit, ţe súd sa ponáhľa odsúdiť ich. Vyslovil presvedčenie, ţe v tomto prípade mala byť pouţitá zásada trestného konania in dubio pro reo. Ţiadal preto, aby odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil späť súdu na ďalšie došetrenie. Obţalovaný M. P. tieţ doplnil advokátom zdôvodnené odvolanie vlastným podaním (č.l. 7248-7249), v ktorom uviedol, ţe v konaní mu nebolo preukázané, ţe by mal byť členom zločineckej skupiny a nikto ho z tohto skutku neusvedčuje. Nikdy od spoluobţalovaných nedostal a ani nemal sľúbené ţiadne finančné prostriedky. V konaní tieţ nebolo dôkazmi preukázané, ţe by sa podieľal na podpálení erotických klubov A. a G. C.. Z tohto ho usvedčuje len svedok S., ktorý si to vymyslel, lebo sa sám chce vyhnúť trestnému stíhaniu za rôznu trestnú činnosť. Po vypálení týchto dvoch erotických salónov sa jediným vlastníkom erotického salónu v okrese M. stal práve svedok S., teda práve on mal motív na vypálení týchto salónov. V čase keď bol vo väzbe, boli rovnakým spôsobom vypálené ďalšie dva začínajúce erotické salóny v tomto regióne, mechanizmus ich podpálenia bol identický. Poukázal na skutočnosť, ţe svedok S. bol v minulosti liečený na psychiatrii, bol usvedčovaný aj z uţívania psychotropných látok. Za povšimnutia hodnú povaţoval tieţ informáciu, ţe svedok teraz podniká s bývalým šéfom Úradu boja proti organizovanej kriminalite, svedkom Mgr. S. R.. V závere podaného odvolania namietal aj procesný postup súdu, keď viaceré vznášané námietky senát po krátkej prestávke vyriešil len konštatovaním, ţe sa necíti byť zaujatý. Obţalovaný H. H. odvolanie zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. O. T. (č.l. 7359-7364), ktorým napáda rozsudok vo všetkých jeho výrokoch o vine a treste týkajúcich sa jeho osoby. Uviedol, ţe pokiaľ sa súd opieral pri rozhodovaní o jeho vine o výpoveď spoluobţalovaného T., jeho výpoveď je nehodnoverná najmä v časti, ţe mal robiť obţalovanému A. ochranku a tým sa zúčastňovať na činnosti skupiny a prechovávať zbrane pre skupinu. Neobstojí najmä jeho tvrdenie, ţe tieto informácie mal mať od samotného obţalovaného A.. Aj výpoveď svedka S. je taktieţ nevierohodná, pokiaľ hovorí o organizačnej štruktúre zločineckej skupiny, rozdelení úloh v nej a celkove o jej činnosti, lebo pokiaľ by tieto skutočnosti poznal, musel by sám byť v hierarchii skupiny na určitom 22 2 Toš 5/2009 stupni postavenia a poznať jej činnosť ako sa i sám podieľať na tejto činnosti. Výpoveď svedka S. odmietol v dôvodoch odvolania ako nepravdivú a zavádzajúcu aj vo vzťahu ku skutku v bode 8. V trestnej veci obţalovaného P., v konaní pred vojenským súdom, tento svedok priznal kto bol iniciátorom celej akcie, kto pripravil výbušný nástraţný systém a kto na jeho pozemku, bez jeho vedomia prechovával funkčné trhaviny. Vo vzťahu ku skutku v bode 9 rozsudku má za to, ţe na hlavnom pojednávaní dostatočne vysvetlil za akých okolností a od koho prevzal tašku, ktorú následne odovzdal Š. J., pričom o obsahu tašky sa dozvedel aţ od vyšetrovateľa R.. Na zaistených zbraniach a trhavinách neboli zaistené ţiadne jeho daktyloskopické stopy. V závere odvolania uviedol, ţe nedostával ţiadne pokyny ani od A., ani od iných spoluobţalovaných. Nikdy nebol v štruktúre skupiny a nebol v nej ani ako vojak -vykonávateľ. Nedostával ţiadne odmeny, ani nepoţíval iné výhody. Ţiadal preto, aby odvolací súd
b/, c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Obţalovaný M. T. v dôvodoch odvolania podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. M. V. (č.l. 7243-7245) uviedol, ţe vo veci neexistuje jediný priamy alebo nepriamy relevantný dôkaz, ktorý by ho bez akejkoľvek pochybnosti usvedčoval zo spáchania skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu.
jeho názoru nie je moţné vo veci rozhodnúť inak, ako ho spod obţaloby oslobodiť. Prvostupňový súd sa pri hodnotení dôkazov neriadil jednou zo základných zásad trestného konania, a to zásadou in dubio pro reo. Neriadil sa ani zásadami trestného konania ustálenými v zákonných ustanoveniach § 2 ods. 10,12 Trestného poriadku. Navrhol, aby odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku obţalovaného spod obţaloby oslobodil, alternatívne, aby rozsudok súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V doplňujúcich dôvodoch odvolania (č.l. 7367-7375) obţalovaný T., prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, ţe ani jeden zo zabezpečených dôkazných prostriedkov nemoţno pri ich hodnotení posúdiť ako dôkaz proti nemu. Z dôkazov nevyplýva ţiadna okolnosť, alebo súvislosť, ktorá by bez akejkoľvek pochybnosti dávala moţnosť aplikovať vymedzenie skutkovej podstaty zločinu
Svedok M. Č. vo výpovedi, v ktorej podrobne popisuje zločineckú skupinu výslovne označil troch obţalovaných, medzi nimi aj obţalovaného T., ktorí v zločineckej skupine neboli. V dôvodoch odvolania obţalovaný podrobne rozviedol kde sa nachádzal a čo robil v období od roku 1998 aţ do roku 2006, z ktorých skutočností 23 2 Toš 5/2009 vyplýva, ţe nemal ani teoretickú moţnosť byť v ţalovanom období akýmkoľvek spôsobom činný pre údajnú skupinu, alebo ju podporovať. Ţiadny z obţalovaných (A., P., B.) neuviedol vo svojich výpovediach bliţší vzťah k obţalovanému T. a ani ho nespájali so ţiadnymi aktivitami.
výpovede svedka Č., iniciátorom vypálenia erotických salónov A. a G. C. bol svedok S.. S výpoveďou tohto svedka sa súd dostatočne nevyporiadal, hoci ho sám predseda senátu označil za problematického svedka. Poukázal na to, ţe pokiaľ nebol iniciátorom ani organizátorom týchto skutkov a ani nič o nich nevedel obţalovaný A., nemoţno obţalovaného T. uznať za vinného zo spáchania skutku v bode 1, a to ani v prípade, ak by súd bol predsa len toho názoru, ţe sa dopustil skutku v bode 7 rozsudku a ţe zločinecká skupina bola preukázaná, nakoľko by v prípade obţalovaného T. absentoval akýkoľvek skutok v súvislosti so zločineckou skupinou. Obţalovaný J. P. v dôvodoch odvolania zdôraznil, ţe od začiatku trestného stíhania spáchanie ţalovaného skutku popieral. Dôkazmi, ktoré súd vykonal nebolo preukázané, ţe by poškodeného fyzicky napadol, alebo ţe by ho vydieral.
jeho názoru súd neúplne zistil skutkový stav a jednostranne vyhodnotil vykonané dôkazy, výlučne len v jeho neprospech. Navrhol preto, aby odvolací súd po preskúmaní veci zrušil napadnutý rozsudok
a/, b/, c/, d/ Trestného poriadku a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaných odvolaní primárne zistil, ţe nie je daný dôvod pre ich zamietnutie
1 Tr. por. (odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku
3 Tr. por., preto postupom
1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, ţe podané odvolania nie sú dôvodné Po preskúmaní obsahu predloţeného spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe orgány činné v trestnom konaní postupovali tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie, § 2 ods. 10 Tr. por. 24 2 Toš 5/2009 Všetky dôkazy boli získané zákonným spôsobom a súd ich hodnotil jednotlivo i v ich súhrne,
svojho vnútorného presvedčenia, zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu, riadiac sa pri tom ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. V súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. prvostupňový súd dôkladne v dôvodoch rozsudku vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia je zrejmé ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaných a tieţ, akými právnymi úvahami sa súd spravoval keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a uloţených trestov, pokiaľ ide o odsudzujúcu časť rozsudku a akými právnymi úvahami sa riadil, keď obţalovaných pre určité skutky oslobodil spod obţaloby. S dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotoţnil.
3 Tr.zák. (v znení účinnom do 31. augusta 2009, teraz odsek 4) zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden, alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti,
, alebo niektorý z trestných činov korupcie,
ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej, alebo inej výhody. Pre naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
zák., z ktorého uznal prvostupňový súd za vinných v bode 1 rozsudku obţalovaných B. A., N. P., J. B., M. P., R. B., H. H. a M. T., je nevyhnutné, aby boli splnené všetky zákonné znaky zločineckej skupiny v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 129 ods.3 Tr.zák. (v znení účinnom v čase dokonania činu, teraz odseku 4). Prvostupňový súd sa veľmi dôsledne, vo vzťahu ku všetkým obţalovaným, zaoberal naplnením týchto zákonných znakov. 25 2 Toš 5/2009 Správne ustálil, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ţe zločinecká skupina v posudzovanej veci je štruktúrovanou skupinou najmenej siedmich osôb (o vine, resp. nevine, obţalovaného Š. S. odvolací súd v tomto konaní nerozhodoval, vylúčil ho na samostatné konanie). Štruktúrovanosť skupiny znamená hierarchické rozdelenie jej členov z hľadiska postavenia a vplyvu v skupine. Z výpovedí svedkov M. Č., Z. B., L. S., C. S., C. L., V. G., ale i spoluobţalovaných P. T., ktorý je uţ právoplatne odsúdený, Š. S., ktorého trestná vec je vylúčená na samostatné konanie a H. H. vyplynulo, ţe z hľadiska štruktúry skupiny na jej čele stojí obţalovaný B. A., mnohými označovaný ako „ šéf“, alebo „boss“. Z titulu tejto pozície, obţalovaný A. rozdeľoval v skupine úlohy a v tomto smere vydával príkazy. Jeho najbliţšími spolupracovníkmi boli obţalovaní N. P. a J. B.. Ďalší obţalovaní boli akýmisi radovými členmi tejto skupiny, ktorí sa rôznym spôsobom podieľali na páchaní trestnej činnosti na základe príkazov od B. A.. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, ţe prvostupňový súd správne v dôvodoch rozsudku konštatuje, ţe členstvo v zločineckej skupine neznamená, ţe páchateľ musí byť do skupiny prijatý nejakým formálnym spôsobom a musí sa podieľať po celú dobu jej existencie na kaţdej protiprávnej činnosti, pozná všetkých jej členov a ich postavenie v skupine a pod. Postačí, ak sa obţalovaný začlení do organizačnej štruktúry skupiny, cíti sa byť súčasťou skupiny a vykoná pre ňu čo i len jeden protiprávny čin. Časovú existenciu zločineckej skupiny B. A., špeciálny súd správne ustálil na dobu páchania ţalovanej trestnej činnosti – skutkov nadväzujúcich na tento trestný čin. Prvostupňový súd sa v tomto smere vyporiadal i s obhajobou niektorých obţalovaných, ţe nemohli byť členmi zločineckej skupiny pretoţe boli vo väzbe, alebo sa nachádzali na inom mieste, neţ na ktorom pôsobila zločinecká skupina. Vzatie do väzby niektorého člena skupiny neznamená rozbitie skupiny a skutočnosť, ţe by táto ukončila svoju činnosť. V tejto súvislosti je treba konštatovať i to, ţe súd prvého stupňa správne posudzoval tento trestný čin
trestného zákona účinného od 1. januára 2006, keďţe sa jedná o trváci trestný čin a jeden skutok (konkrétne skutok v bode 7 rozsudku), bol spáchaný za účinnosti tohto zákona. 26 2 Toš 5/2009 Ďalším znakom zločineckej skupiny je koordinovanosť jej činnosti. Z vykonaného dokazovania, výpovedí vyššie označených svedkov a spoluobţalovaných jasne vyplýva, ţe zločinecká skupina operovala v juţnej časti východného Slovenska, ktoré územie chcela mať plne pod svojou kontrolou tým spôsobom, ţe reagovala na podnikateľské aktivity, prípadne na protiprávnu činnosť (pašovanie cigariet, nafty a pod.) rôznych subjektov, ktoré zastrašovala, vyvíjala na ne nátlak s cieľom jednak udrţiavať stav akejsi podriadenosti a strachu, ale i s jednoznačným cieľom získať finančné prostriedky (poškodený N., poškodený C. L., podpálenie erotických salónov a pod). Aktivity skupiny boli sústavné, plánované a koordinované. Zločinecká skupina vyvíja svoje aktivity s cieľom spáchať jeden, alebo viacej zločinov a s cieľom získať finančnú alebo inú výhodu. Odvolací súd sa stotoţňuje s konštatovaním prvostupňového súdu, ţe kaţdý z obţalovaných, ktorí boli uznaní za vinných zo spáchania zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny sa dopustili minimálne jedného skutku trestného činu uvedeného v ustanovení § 129 ods. 3 Tr. zák. (v jeho znení účinnom v čase dokonania činu). Dôsledne sa zaoberal i obhajobou obţalovaného A., ţe on sa mal dopustiť len jedného zločinu vo vzťahu k zločineckej skupine (vraţda poškodeného N. ), ale tento nebol spáchaný so ziskuchtivým motívom. Na základe uvedeného aj odvolací súd je toho názoru, ţe obţalovaní A., P., B., P., B., T. a H. naplnili svojim konaním popísaným v bode 1 rozsudku pojmové znaky zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
zák. a ich konanie bolo aj správne právne posúdené. Obţalovaní B. A., J. B. a N. P. popierali spáchanie skutku ustáleného v bode 2 rozsudku. Napriek tejto skutočnosti, ich vinu mal nepochybne preukázanú i odvolací súd. Vychádzal predovšetkým z výpovede svedka M. Č.. Tento svedok veľmi podrobne popísal, ţe to boli práve obţalovaní A., B. a P., ktorí sa podieľali na vraţde poškodeného N.. Popísal
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.