o vrátenie majetku do konkurznej podstaty žalobcu

Najvyšší súd 1 Obo 25/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci ţalobcu: JUDr. J.G., advokát, Š., N., správca konkurznej podstaty úpadcu P. vo V., IČO: X., zast. JUDr. R.D., advokátom, M., B., proti ţalovanému: P., s.r.o., M., zast. JUDr. S.G., advokátkou, R., P.O.BOX X, N., o vrátenie majetku do konkurznej podstaty žalobcu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.11.2009, č. k. 68 Cbi 23/00-117, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.11.2009, č. k. 68 Cbi 23/00-117 vo veci samej p o t v r d z u j e a vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, ţe ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému trovy konania vo výške 57 350,34 Eur na účet jeho právneho zástupcu. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e: 1 Obo 25/2010 2 Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému trovy konania vo výške 67 944,71 Eur na účet jeho právneho zástupcu. Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalobca sa ţalobou doručenou dňa 25.2.2000 domáhal, aby ţalovaný v prospech konkurznej podstaty úpadcu vrátil všetko, o čo sa odporovanými právnymi úkonmi uvedenými v bode IV. tejto ţaloby dlţníkov majetok ukrátil alebo, ak to nie je moţné, zaplatil ţalobcovi sumu 16 155 310 Sk s 18% úrokom z omeškania odo dňa, kedy došlo k uzavretiu jednotlivých odporovaných právnych úkonov aţ do zaplatenia, ako aj trovy konania. Ţalobca uvádza, ţe uvedené právne úkony vykonali štatutárni, resp. zodpovední pracovníci dlţníka, keď v mene dlţníka vystupovala Ing. A.K. ako predávajúca a za ţalovaného ako kupujúceho boli a sú prostredníctvom obchodných spoločností zodpovední hospodárski pracovníci dlţníka, a to Ing. D.M. a Ing. M.K. Ţalobca uvádza, ţe vyššie uvedenými právnymi úkonmi zaplatil ţalovaný dlţníkovi len sumu 8 700 Sk, pričom o sumu 16 155 310 Sk bola ukrátená majetková podstata úpadcu. Ţalovaný navrhol ţalobu zamietnuť, pretoţe ţalobca nepodal ţalobu v zmysle § 15 ods. 1 ZKV, a preto nie je oprávnený podať predmetnú ţalobu. Súd zistil, ţe uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. Z-2-3K 290/1996 zo dňa 22.8.1997 bol vyhlásený konkurz na majetok dlţníka P., sídlo V. a za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený ţalobca. Ţalobca dňa 25.2.2000 podal na Krajskom súde v Bratislave ţalobu, ktorou sa domáhal, aby ţalovaný v prospech konkurznej podstaty úpadcu vrátil všetko, o čo sa odporovanými právnymi úkonmi uvedenými v bode IV. tejto ţaloby dlţníkov majetok ukrátil alebo, ak to nie je moţné, zaplatil ţalobcovi sumu 16 155 310 Sk s 18% úrokom z omeškania, odo dňa kedy došlo k uzavretiu jednotlivých odporovaných právnych úkonov aţ do zaplatenia, ako aj trovy konania. Po preskúmaní veci súd uzavrel, ţe ţaloba je zmätočná, pretoţe v texte ţaloby ţalobca uvádza, ţe tieto úkony majú (kúpne zmluvy uvedené v ţalobe Dohoda o vydaní majetku) náleţitosti odporovateľného právneho úkonu, pretoţe nimi bola ukrátená majetková podstata úpadcu, avšak výrok ţaloby sa zaoberá vrátením majetku do konkurznej podstaty úpadcu. Pre súd je rozhodujúci výrok, ktorým sa ţalobca domáha vrátenia všetkého, o čo sa odporovanými právnymi úkonmi majetok dlţníka ukrátil a ak to nie je moţné, zaplatiť 1 Obo 25/2010 3 ţalujúcemu ţalobcovi sumu 16 155 310 Sk s 18% úrokom z omeškania. Takýto výrok je v súlade s § 16 ods. 4 ZKV. Súd zisťoval, či v danom prípade ţalobca podal odporovaciu ţalobu na uvedené právne úkony v zmysle § 15 ods. 1 ZKV, avšak takáto ţaloba na Krajskom súde v Bratislave zo strany ţalobcu nebola podaná. Konanie podľa ust. § 15 ods. 4 ZKV sa začína na návrh, pričom ţalobca voči ţalovanému takúto ţalobu nepodal. Odporovateľný právny úkon spája svoje účinky voči konkurzným veriteľom aţ na základe právoplatného rozhodnutia súdu, čo však neznamená, ţe ţalobca sa môţe domáhať plnenia, či uţ vecného alebo peňaţnej náhrady, bez právoplatného rozhodnutia súdu o odporovacej ţalobe podľa § 15 ods. 1 ZKV. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ţalovanému náhradu trov konania vo výške 67 944,71 Eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie. Podľa odvolateľa súd l. stupňa odôvodnil rozsudok tým, ţe ţalobca podal zmätočnú ţalobu, lebo v jej texte sám uvádza, ţe kúpne zmluvy uvedené v ţalobe sú odporovateľnými právnymi úkonmi, ale pre súd je záväzný ţalobný petit, ktorým sa ţalobca domáha vrátenia všetkého, o čo sa odporovateľnými právnymi úkonmi ukrátil majetok dlţníka, alternatívne, aby súd ţalovaného zaviazal zaplatiť sumu 16 155 310 Sk s úrokom z omeškania. Odvolateľ ďalej z odôvodnenia napadnutého rozsudku cituje, ţe podľa názoru súdu odporovateľný právny úkon spája svoje účinky voči konkurzným veriteľom aţ na základe právoplatného rozhodnutia súdu, čo však neznamená, ţe ţalobca sa môţe domáhať plnenia, či uţ vecného alebo peňaţnej náhrady, bez právoplatného rozhodnutia súdu o odporovacej ţalobe podľa § 15 ods. 1 ZKV. Podľa názoru odvolateľa napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a súd l. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní však tieto svoje námietky nijako nekonkretizuje. V podstate len rozoberá nález Ústavného SR, sp. zn. PL.ÚS 6/96 zo

1. júna 1997 a aplikuje ho na spornú vec. K odvolaniu ţalobcu zaslala stanovisko právna zástupkyňa ţalovaného, ktorá navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 1 Obo 25/2010 4 Poukazuje na to, ţe ţalobca vo svojom odvolaní subsumuje na súdený prípad iné právne predpisy a normy a iné právne normy a zákony, ktoré s predmetnou vecou nesúvisia. Svoje odvolanie opiera hlavne o zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v druţstvách, ďalej poukazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka a hlavne Nález ústavného súdu, sp. zn. PL.ÚS 6/96 zo
2. júna 1997, zverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 97, pod č. 218/
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mu čo do zamietnutia ţaloby nemoţno vyhovieť. Z predloţeného spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe ţalobca sa v návrhu doručenom súdu l. stupňa dňa 25.2.2000 domáha rozsudku v znení “Ţalovaný je povinný v prospech konkurznej podstaty Poľnohospodárske druţstvo A. v konkurze; a/ vrátiť všetko, o čo sa odporovateľnými právnymi úkonmi, uvedenými v bode IV. tejto ţaloby dlţníkov majetok ukrátil, alebo, b/ ak to nie je moţné, zaplatiť ţalujúcemu správcovi konkurznej podstaty sumu spolu 16 155 310 Sk s 18% úrokom z omeškania odo dňa, kedy došlo k uzatvoreniu jednotlivých odporovaných právnych úkonov do zaplatenia“. Potom, čo súd l. stupňa na návrh ţalovaného konanie uznesením zo dňa 18.10.2002 prerušil, pokračoval v konaní na návrh ţalobcu zo dňa 25.5.
4. Ţalobca v tomto podaní doplnil odôvodnenie svojej ţaloby odvolaním sa na nález Ústavného SR, sp. zn. PL.ÚS 6/96 zo dňa 16.6.1997 a navrhol, aby súd vydal rozsudok v zmysle podanej ţaloby. Súd prvého stupňa návrh ţalobcu zamietol s odôvodnením ţe ţalobca nepodal odporovaciu ţalobu v zmysle § 15 ods. 1 ZKV. Odvolací súd sa plne s týmto zamietajúcim výrokom a jeho odôvodnením stotoţnil. Podľa § 15 ods. 1 prvá veta ZKV konkurzný veriteľ alebo správca sa môţe domáhať, aby súd určil, ţe dlţníkove právne úkony podľa ods. 2 aţ 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi neúčinné. Aplikácia citovaného ustanovenia § 15 ods. 1 prvá veta ZKV v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p. znamená, ţe petit ţaloby, teda to, čoho sa ţalobca domáha, musí znieť na určenie, ţe dlţníkove, v ţalobe označené právne úkony, sú voči konkurzným veriteľom právne neúčinné. 1 Obo 25/2010 5 Z citovaného znenia časti petitu jednoznačne vyplýva, ţe tento nie je v súlade s cit. ust. § 15 ods. 1 prvá veta ZKV. Je pravda, ţe podľa § 16 ods. 4 veta za bodkočiarkou ZKV, všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlţníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty a ak to nie je moţné, musí sa poskytnúť peňaţná náhrada, avšak nevyhnutným predpokladom moţnosti aplikácie tohto ustanovenia je splnenie podmienky stanovenej v cit. ust. § 16 ods. 4 veta po bodkočiarku ZKV, a to je, ţe právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca s úspechom odporoval, je voči konkurznému veriteľom právne neúčinný. To v rozhodovanom spore značí, ţe správca musel byť úspešný v ţalobe o určenie, ţe dlţníkove právne úkony podľa § 15 odsekov 2 aţ 6 ZKV sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Pokiaľ ţalobca v návrhu na pokračovanie v prerušenom konaní zo dňa 25.5.2009 doplnil svoje tvrdenie, ţe v ţalobe uvedené veci patria do konkurznej podstaty, odvolaním sa na nález Ústavného SR, sp. zn. PL. ÚS 6/96 zo dňa
5. júna 1997, súd l. stupňa správne uzavrel, ţe nález sa nedá vo veci aplikovať. Aj v odvolaní sa ţalobca zameral na preukazovanie neplatnosti v ţalobe uvedených kúpnych zmlúv a aj dohody o vydaní majetku druţstva zo dňa 2.12.1995, nijako však náleţite nespochybnil záver súdu, ktorý ţalobu zamietol preto, ţe ţalobca nepodal odporovaciu ţalobu. Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok v ţalobu zamietajúcom výroku potvrdil. Ţalobca sa odvolal do celého výroku rozsudku, čiţe aj do priznanej náhrady trov konania. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia tohto výroku, ako aj vyúčtovania odmeny za zastupovanie právnou zástupkyňou, uzavrel, ţe v tejto časti je odvolanie dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu na účelné bránenie sa voči tvrdeniu ţaloby boli potrebné len úkony právnej sluţby vo výške 570 350,34Eur. Odvolací súd nepovaţuje za potrebnú ďalšiu poradu s klientom dňa 18.2.2003, /čiţe len po l. právnom úkone/ ani vypracovanie právneho rozboru nálezu Ústavného SR. Právny zástupca ţalovaného si tieţ ako cestovné vyúčtovala cestu autom z Košíc do Bratislavy, hoci právne zastúpenie ţalovaného prevzala dňa 24.9.2002 ako advokátka s advokátskou kanceláriou N., R. Odvolací súd preto povaţoval za účelné, aby právna zástupkyňa na cestu z Nitry do Bratislavy a späť pouţila autobus, (4 x 4 Eur), čo značí na cestovnom bez straty času 16 Eur. Na tomto základe odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok o náhrade trov ţalovaného tak, ţe mu priznal náhradu trov ţalobcom vo výške 57 350,34 Eur. 1 Obo 25/2010 6 Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretoţe úspešnému ţalovanému v odvolacom konaní účelne vynaloţené trovy nevznikli. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
6. apríla 2010 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: M.