a/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa
3 Tr. por. obvinených L. B., J. B., V. R., R. Š. a F. N. ponechal vo väzbe, v bode II. podľa § 72 ods. 1 písm. b/ a § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosti týchto obvinených o prepustenie z väzby na slobodu zamietol, v bode III. podľa § 72 ods. 1 písm. b/ Tr. por., § 80 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. por. per analogiam,
článok 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného F. N. dôveryhodnou osobou A. N. neprijal a v bode IV. podľa § 72 ods. 1 písm. b/ Tr. por., § 81 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. por. per analogiam,
článok 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ponuku A. N. na nahradenie väzby jej syna obvineného F. N. zložením peňažnej záruky neprijal. 2 3 Tost 16/2012 Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení zahlásili obvinení L. B., J. B., V. R., R. Š., prostredníctvom svojich obhajcov, do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosti proti výrokom uznesenia v bodoch I. a II., obvinený F. N., prostredníctvom svojho obhajcu, proti všetkým výrokom uznesenia a matka obvineného F. N. A. N. proti uzneseniu vo vzťahu k jej synovi, ktorú doposiaľ písomne neodôvodnili. Na základe podaných sťažností Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým boli sťažnosti podané a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosti obvinených L. B., J. B., V. R., R. Š., F. N. a matky obvineného F. N. A. N. nie sú dôvodné. Obvinení B., B., R., Š. a N. sú v posudzovanej veci trestne stíhaní na základe uznesenia vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odboru vyšetrovania Bratislava zo dňa 25. marca 2011, sp. zn. ČVS: PPZ- 87/BOK-B-2011, o vznesení obvinenia, pretože sú dôvodne podozriví zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. l, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
i/ Tr. zák. v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v uznesení vyšetrovateľa. Uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odbor Bratislava zo dňa
i/ Tr. zák. v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. a u obvineného J. B. aj pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2, ods. 5 písm. a/ Tr. zák.
a/ Tr. zák. Na základe podanej obžaloby rozhodol senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku o ponechaní všetkých obvinených vo väzbe ako i o zamietnutí ich žiadostí o prepustenie z väzby na slobodu a tiež o neprijatí záruky dôveryhodnej osoby a peňažnej záruky matky obvineného F. N. A. N.. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní spisového materiálu dospel k záveru, rovnako ako súd prvého stupňa, že trestné stíhanie obvinených pre predmetné skutky, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie sa vedie dôvodne, došlo k spáchaniu predmetných skutkov, tieto majú znaky vyššie špecifikovaných trestných činov a existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchali obvinení spôsobom, ako je to uvedené v obžalobe. Najvyšší súd si v tejto súvislosti osvojuje závery súdu prvého stupňa a v ďalšom len na ne odkazuje. Pri rozhodovaní o dôvodnosti ponechania obvinených aj naďalej vo väzbe mal Najvyšší súd na zreteli aj ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný čas, čo je podporené aj judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Vychádzal aj z ustanovenia § 79 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú aj naďalej, resp. 4 3 Tost 16/2012 či sa zmenili, pričom sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a tiež pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu. Rovnako tiež skúmal, či bola dodržaná požiadavka vyplývajúca s ustanovenia § 76 ods. 2 Tr. por., podľa ktorej je prokurátor povinný prepustiť obvineného na slobodu, ak nepodá obžalobu najneskôr 20 pracovných dní pred uplynutím lehoty väzby a zistil pritom, že lehota 20 pracovných dní bola zachovaná. Okrem podozrenia, ako jedného z predpokladov vzatia obvineného do väzby, je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania (po podaní obžaloby) splnená aj ďalšia základná materiálna podmienka, a to existencia väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. Podľa zistenia Najvyššieho súdu uvedené väzobné dôvody, pre ktoré bola obmedzená osobná sloboda obvinených ich vzatím do väzby, sa opiera o celkom konkrétne skutočnosti vyžadované zákonom, pričom z nich vyplýva reálna obava z následkov predpokladaných v ustanovení upravujúcom dôvody kolúznej väzby a preventívnej väzby. Výklad pojmu „konkrétna skutočnosť“ je vecou súdu, ktorý na základe skutkových okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci posúdi, či vzatie obvinených do väzby a ich ďalšie držanie v nej je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemožno dosiahnuť inak. V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti zakladajúce u obvinených dôvody kolúznej a preventívnej väzby vyplývajú z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá im je kladená za vinu, kde táto mala byť spáchaná plánovite, organizovane a vyznačuje sa vysokým stupňom sofistikovanosti. Tieto skutočnosti potvrdili vo svojich výpovediach aj niektorí svedkovia (R., G., P., S.), z výpovedí ktorých tieto skutočnosti vyplývajú. V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na uznesenie Špecializovaného trestného súdu zo dňa 19. apríla 2012, sp. zn. PK-1T 10/2012, kde tento v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal dôvody, pre ktoré považoval väzobné dôvody upravené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. za opodstatnené. Najvyšší súd si závery súdu prvého stupňa osvojuje, s týmito sa v plnej miere stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje. Rovnako si Najvyšší súd osvojil závery súdu prvého stupňa v dôvodoch, pre ktoré neprijal 5 3 Tost 16/2012 záruku dôveryhodnej osoby A. N., matky obvineného F. N., rovnako aj ňou ponúknutú peňažný záruku za nahradenie väzby pre jej syna F. N.. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového uznesenia, preto sťažnosti obvinených L. B., J. B., V. R., R. Š., F. N. a matky obvineného F. N. A. N. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 9. mája 2012 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.