1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 37036/2007-3 zo dňa
1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal, náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v prípade potvrdzujúceho rozsudku pripustil dovolanie. Žalobca namietal, že v konaní pred krajským súdom došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 205 ods. 2, § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP. Poukazoval na to, že v odôvodnení rozhodnutia na 16-tich riadkoch rozobral námietky žalobcu, pričom žalovanému ponechal v odôvodené priestor o 9 riadkov väčší, akoby chcel súd naznačiť, že nie sú účastníci rovnakej váhy a rovnakého postavenia. Poukázal na to, že krajský súd správne konštatoval, že proti právoplatným rozhodnutiam colných orgánov o prepadnutí tovaru alebo veci (správne malo byť zrejme o zabezpečení tovaru) boli podané na krajský súd dve samostatné žaloby. V tejto súvislosti žalobca pripomenul, že prejednávajúci senát krajského súdu sa opakovane za svojho nie dlhotrvajúceho pôsobenia v agende stretol s rozhodnutiami, ktoré bolo vždy a bez výhrad Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky potvrdené, ale nikdy sa nestretol s tým, že proti jednému právoplatnému rozhodnutiu podali dva subjekty dve žaloby. Tvrdil, že súd nepochopil zásadné zásady preskúmania toho ktorého rozhodnutia správneho orgánu a dopustil sa fatálneho omylu, ak dôvody rozsudkov Krajského súdu Bratislava a Najvyššieho 3 5Sžf/30/2011 súdu Slovenskej republiky „použil“ ako vyriešenú prejudiciálnu otázku vo veci preskúmania iného rozhodnutia o inom inštitúte z. č. 511/1992 Zb.. Pri nejednotnom postupe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý pri preskúmavaní rozhodnutí o zabezpečení tovaru a veci niekedy judikuje, pri „predbežnom opatrení“, ktorým je zabezpečenie tovaru alebo veci, súdy nepreskúmavajú a odvolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu odmieta. Poukazoval na to, že taký či onaký výrok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je pre súd prejednávajúci presne označené rozhodnutie colného úradu a Colného riaditeľstva Slovenskej republiky záväzným. Uviedol, že je úplne nepochopiteľným, že súd argumentuje dôvodmi rozhodnutie, ktoré nie je rozhodnutím „nadriadeného“ súdu v zmysle § 226 OSP. Ďalej poukazoval na to, že družstvo je
Obchodného zákonníka spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, založeným za účelom podnikania alebo zabezpečenia hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov a tento subjekt v čase, keď napĺňal hospodárske či sociálne, alebo iné sociálne potreby členov, zabezpečil svojim členom aj alkohol, takpovediac v záujme plnenia socialistických úloh jednotného roľníckeho družstva (ďalej aj „JRD“). Teda iná garnitúra vedenia „iného družstva“ zabezpečila potrebu svojich členov a predmet záujmu umiestnila v priestoroch, ktoré slúžili na podnikanie (vtedy socialistické), ale aj na uspokojovanie záujmov členov JRD. Tvrdil, že evidentne bol lieh vyrobený vtedy legálnou formou a nepochybne bola odvedená aj spotrebná daň, hoc na základe iného práva. Namietal, že krajský súd neodôvodnil právne skutočnosti, ktoré predmetnú vec robia špecifickou, čím urobil rozsudok nepreskúmateľným a tým odňal účastníkovi právo konať a mať právo na rozhodnutie so všetkými zákonnými náležitosťami. Namietal, že súd odmietol vyhodnotiť, že pôvod a spôsob nadobudnutia tovaru mali členovia družstva a nie štatutár „úplne iného subjektu“, ktorý síce je právnym nástupcom, ktorý však všetky práva a povinnosti na seba prevziať nemohol, pretože zánikom jedného hospodárskeho a politického systému zanikli ako právne inštitúty aj ako daňové, či účtovné predmety či plnenie. JRD muselo uchovávať doklady iba po dobu svojej existencie. Uviedol, že JRD nikdy vlastníctvo k liehu nenadobudlo a teda transformáciou, či akýmkoľvek privatizačným procesom lieh neprešiel do vlastníctva „nového subjektu“ a tak neprešla ani jeho účtovná ani majetková evidencia. Súd a ani colné orgány ani len hypoteticky nenaznačili ako a akým spôsobom by bolo možné preukázať, že lieh skutočne pochádza z páleníc označených družstevníkmi, keď tieto pálenice buď zanikli, ale hlavne už ich činnosť z rokov dávno minulých nemôže byť účtovne, daňovo ani inak administratívne preukázaná. V konkrétnom prípade výrobcovia už neexistujú, alebo už nie je preukázateľné zaplatenie dane. 4 5Sžf/30/2011 Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie žalobcu zo dňa
1 zákona o správe daní, zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní, správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečený tovar a veci riadne opatrovať. Toto opatrenie 5 5Sžf/30/2011 sa použije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, môže správca dane na náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať previesť na miesto vhodné na tento účel. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečených vecí. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha pripúšťa. Pri zabezpečovaní tovaru a veci sa postupuje primerane
.
2 zákona o správe daní, správca dane vydá o zabezpečení tovaru alebo veci rozhodnutie o zabezpečení, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia tovaru alebo veci. Proti rozhodnutiu o zabezpečení sa možno odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.
2 zákona o správe daní, ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania, proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo veci v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno odvolať. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní je procesným predpisom, ktorý upravuje správu daní a poplatkov. Je súčasťou zmien právnych predpisov v rámci zavedenia daňovej reformy k
ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona o správe daní),
ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 zákona o správe daní). Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal najvyšší súd za preukázané, že Colný úrad v Bratislave vydal dňa 21.02.2005 rozhodnutie č. SCÚ- 65/2005/P14, ktorým v zmysle § 14a zákona o správe daní zabezpečil 4.769,5 litra liehu špecifikovaného vo výroku rozhodnutia, a to z dôvodu, že žalobca pri miestnom zisťovaní nevedel preukázať spôsob nadobudnutia predmetného liehu, ktorý mal v držbe. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím č. 29725/2005 zo dňa 23.10.2006 napadnuté rozhodnutie o zabezpečení liehu potvrdil. Uvedené rozhodnutie napadol žalobou tak žalobca (žaloba bola na Krajskom súde v Bratislave zaevidovaná pod sp. zn. 1S/470/2006) ako aj šiesti členovia družstva – žalobcu (žaloba bola zaevidovaná na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/475/2006). Ďalej mal najvyšší súd za preukázané, že krajský súd konanie vo veci žaloby podanej šiestimi členmi družstva - žalobcu zastavil uznesením sp. zn. 2S/475/2006 zo dňa
3 zákona o správe daní, teda na vydanie rozhodnutia o prepadnutí zaisteného tovaru. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že pôvodné JRD nikdy vlastníctvo k predmetnému liehu nenadobudlo a teda transformáciou, či akýmkoľvek privatizačným procesom lieh neprešiel do vlastníctva „nového subjektu“ a tak neprešla ani jeho účtovná ani majetková evidencia, túto námietku považuje najvyšší súd za právne irelevantnú. Nie je totiž v danom prípade rozhodujúce, či mal alebo nemal žalobca predmetný lieh vo svojom vlastníctve, rozhodujúcim je skutočnosť, že predmetný lieh sa nachádzal v prevádzkových priestoroch žalobcu označovaných ako Nová pivnica v Bratislave, Kúkoľová ul. a teda žalobca mal predmetný lieh v čase miestneho zisťovania vykonávaného colnými orgánmi v držbe. Najvyšší súd Slovenskej republiky nesúhlasí s námietkou žalobcu, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/470/2006 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/79/2008 (týkajúce sa zabezpečenia predmetného liehu) 8 5Sžf/30/2011 krajský súd „použil“ ako vyriešenú prejudiciálnu otázku v tomto preskúmavacom konaní. Ako už bolo vyššie uvedené rozhodnutiu o prepadnutí tovaru musí predchádzať rozhodnutie o zabezpečení tovaru. Pokiaľ účastník konania v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tohto tovaru (preukáže pôvod a spôsob nadobudnutia liehu), colný orgán vydá rozhodnutie, ktorým zruší rozhodnutie o zabezpečení tovaru. Takéto rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania a proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. V danom prípade však žalobca v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení 4.769,5 litra liehu, ktorý mal v deň miestneho zisťovania, t. j. dňa 10.02.2007 v držbe, pôvod a spôsob nadobudnutia predmetného liehu colnému orgánu nepreukázal, a nepreukázal to ani v priebehu súdneho preskúmavacieho konania, bol daný zákonný dôvod pre vydanie rozhodnutia o prepadnutí tovaru č. 19987/2007-5282 zo dňa 08.03.2007 potvrdeného rozhodnutím č. 37036/2007-3 zo dňa 01.04.2009, ktoré sú predmetom tohto súdneho preskúmacieho konania. Napokon žalobca pôvod a spôsob nadobudnutia predmetného zabezpečeného liehu nepreukázal ani v rámci preskúmavacieho konania o preskúmanie rozhodnutia o prepadnutí liehu, preto krajský súd rozhodol vecne správne, keď žalobu
1 OSP zamietol.
názoru najvyššieho súdu je právne irelevantná aj námietka žalobcu, že pôvod a spôsob nadobudnutia liehu mali preukazovať členovia družstva a nie štatutár „úplne iného subjektu“, ktorý je právnym nástupcom pôvodného JRD.
názoru najvyššieho súdu vyššie citované ustanovenie § 14a ods. 2 zákona o správe daní, treba vykladať tak, že je povinnosťou predovšetkým držiteľa zabezpečeného tovaru a to bez ohľadu na to, či je vlastníkom tohto tovaru alebo nie, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení odstrániť pochybnosti, ktoré k zabezpečeniu tohto tovaru viedli. V danom prípade žalobca ako držiteľ tovaru, nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, pôvod a spôsob nadobudnutia predmetného liehu. Napokon toto nepreukázal ani v tomto konaní. Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, že námietky žalobcu, vznesené v odvolaní nemožno považovať za opodstatnené, a preto
250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 OSP napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil. 9 5Sžf/30/2011 Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.01.2012 zrušené Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť colníctva pôsobiace na adrese Vazovova ulica 2, 815 11 Bratislava, odvolací súd
4 OSP na strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. marca 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.