Najvyšší súd 5Sžo/2/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Š., nar. X., bytom O., zastúpeného JUDr. Máriou Kozákovou, advokátkou so sídlom

§ 250dods.

3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zastavil konanie o preskúmanie potvrdenia o skončení sluţobného pomeru Š., zo dňa

1. februára
2. Rozhodol tak po tom, čo z administratívneho spisu zistil, ţe ţalovaný doručil ţalobcovi dňa
3. februára 2011 potvrdenie o skončení sluţobného pomeru, v ktorom poukázal na ustanovenie § 61 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 315/2001 Z. z.“ alebo „zákon o HaZZ“), ktorým súčasne oznámil a potvrdzoval, ţe sluţobný pomer ţalobcu skončil

ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c/ zákona č. 315/2001 Z. z. dňom

1. februára
2. Krajský súd vychádzajúc z obsahu spisového materiálu, ţe ţaloba bola podaná na Krajskom súde v Košiciach dňa
3. marca 2011, konštatoval s poukazom na ustanovenie § 158 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., ţe v danom prípade ide o deklaratórne rozhodnutie ţalovaného, ktorým potvrdzoval skončenie sluţobného pomeru ţalobcu, teda týmto rozhodnutím sa zasiahlo do práv ţalobcu, teda povaţoval toto rozhodnutie za preskúmateľné 5Sţo/2/2012 2 súdom, avšak s poukazom na ustanovenie § 158 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., mal za to, ţe v danom prípade jednomesačná lehota na podanie ţaloby na súd od doručenia deklaratórneho rozhodnutia ţalovaného ţalobcovi uplynula dňa
4. marca 2011, ktorý pripadol na pracovný deň – utorok. Vzhľadom na to, ţe ţalobca podal ţalobu osobne na súde dňa
5. marca 2011, je

názoru krajského súdu zrejmé, ţe ţaloba bola podaná oneskorene. Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil ustanovením § 246c ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ OSP vychádzajúc z toho, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, ţe krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konanie zastavil. Rozhodnutie preto ţalobca povaţuje za nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, lebo nie je jasné, akými úvahami sa súd riadil pri hodnotení dôkazov. Ţalobca vytýkal krajskému súdu, ţe si osvojil poslednú časť vyjadrenia ţalovaného o jednomesačnej lehote, keď konanie zastavil, pričom vo svojom zdôvodnení sa nevyjadril, ako sa vysporiadal s právami ţalobcu, napr. v zmysle § 154 zákona č. 315/2001 Z. z., keď mu neodpustil zmeškanie lehoty pre absenciu poučenia. Ďalej ţalobca poukázal na názor Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Hasičského a záchranárskeho zboru zo dňa 29. apríla 2011 a na to, ţe odporca (správne žalovaný), sa na pojednávaní zrazu domáhal premlčania pre zmeškanie jednomesačnej lehoty, pričom nezdôvodnil súdu, prečo napadnuté rozhodnutie nemá náleţitosti v zmysle § 150a ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z..

ţalobcu potvrdenie o skončení sluţobného pomeru zo dňa

1. februára 2011 nemá náleţitosti v zmysle citovaného ustanovenia zákona a hlavne neobsahuje poučenie o odvolaní, poukazoval pritom na ustanovenie § 154 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. a na to, ţe v uvedenom potvrdení nie je poučenie o jeho právach, rovnako poučenie neobsahujú odpovede na jeho listy z
2. februára 2011 a
3. marca
4. Ţalobca tieţ vytýkal krajskému súdu, ţe neskúmal prečo, odporca (správne žalovaný), keď povaţoval „potvrdenie“ za právoplatné rozhodnutie v zmysle §-u 158 ods. 1, 2 zákona č. 315/2001 Z. z., odvolanie navrhovateľa (správne žalobcu) neposudzoval, v zmysle ďalších ustanovení citovaného zákona a nepoučil ho o jeho právach, ba naopak poučil ho, ţe potvrdenie nepodlieha odvolaciemu ani preskúmavaciemu konaniu. Takýmto nerovnakým prístupom k hodnoteniu práv, keď jednému účastníkovi, i keď nevie zdôvodniť svoj nárok, (keď si protirečí, keď tvrdí, ţe potvrdenie 5Sţo/2/2012 3 nie je preskúmateľné), súd mu ich prizná a o právach druhého účastníka sa vôbec v konaní nezmieňuje a v rozsudku neposudzuje ako hrubé porušenie jeho ústavných práv konať pred súdom. K uvedenému poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5Sţo/75/2010, s ktorého závermi sa stotoţňuje a tvrdí, ţe zastavením konania bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zastavením konania krajský súd

ţalobcu zmaril posudzovanie a rozhodnutie v merite veci, keď v týchto dňoch sa pripravovalo v parlamente prijatie novely zákona. Súdiac z uvedenej situácie sa zákon rôzne aplikuje v praxi, pričom v súčasnosti pri tak vysokej nezamestnanosti je podstatná súdom garantovaná zákonnosť. Ţalobca uviedol, ţe ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodne tak, ţe krajský súd má v konaní pokračovať, povaţuje za rozhodujúce posúdiť a rozhodnúť o nasledovnom:

1. či mu bol správne potvrdený dátum ukončenia sluţobného pomeru,
2. či mu bol správne uvedený dôvod ukončenia sluţobného pomeru. Uviedol, ţe naďalej tvrdí, ţe v čase vydania potvrdenia o skončení sluţobného pomeru neexistoval ţiadny dôvod na jeho ukončenie. Neporušil citované ustanovenie zákona, lebo ten nehovorí o forme, ako má príslušník v takýchto situáciách komunikovať s osobným úradom. Zauţívanou praxou je komunikácia prostredníctvom priameho nadriadeného, ktorý je vţdy ako prvý informovaný. Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe odporca (správne žalovaný) nedisponuje ţiadnym vnútorným predpisom, ktorým by predchádzal nesprávnym výkladom ustanovenia zákona. Túto skutočnosť zneuţíva vo svoj prospech v závislosti od okolností, ktoré sa mu hodia. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe Krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Košiciach bol dňa
3. februára 2011 doručený právoplatný rozsudok Okresného súdu v Trebišove sp. zn. 51/120/2010-76 zo dňa
4. októbra
5. Na základe uvedeného rozsudku bolo preukázateľne zistené, ţe príslušník Š. bol dňa
6. októbra 2010 Okresným súdom v Trebišove právoplatne odsúdený za prečin porušovania domovej slobody

§ 194ods.

1, ods. 2 písm. a/, b/ Trestného zákona. S poukazom na § 63 ods. 1 písm. c/ zákona č. 315/2011 Z. z. ţalovaný uviedol, ţe sa jedná o skončenie sluţobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru priamo zo zákona – „ex lége“. V prípade uvedeného spôsobu skončenia sluţobného pomeru, je sluţobný úrad Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru povinný 5Sţo/2/2012 4 postupovať v súlade s § 63 ods. 2 zákona č. 315/2011 Z. z. a vydať písomné potvrdenie o skončení sluţobného pomeru.

ţalovaného uvedené potvrdenie je oznámením o skutočnosti, ktorá nastala zo zákona a nemá konštitutívny charakter. Nejedná sa o rozhodnutie, ako výsledok konania

§ 150a nasl.

zákona č. 315/2011 Z. z., a teda neobsahuje ani poučenie o odvolaní.

ţalovaného zákon č. 315/2011 Z. z. v danom prípade odvolanie nepripúšťa. Takto potom, ak Krajský súd v Košiciach svojim rozhodnutím č. 7S/36/2011-57 zo dňa 09. novembra 2011 rozhodol, ţe písomné potvrdenie o skončení sluţobného pomeru vydané

§ 63ods.

2 zákona č. 315/2011 Z. z. je deklaratórnym rozhodnutím, ktoré je preskúmateľné súdom je potrebné na základe uvedenej skutočnosti aplikovať ustanovenie § 158 ods. 2 zákona o HaZZ o jednomesačnej lehote na podanie návrhu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia súdom. Z vyššie uvedeného ide o prekluzívnu lehotu ustanovenú priamo v zákone č. 315/2011 Z. z., zmeškanie ktorej má za následok zánik práva na preskúmanie rozhodnutia. Keďţe ţalobca danú lehotu zmeškal, ţalovaný povaţuje jeho tvrdenia uvedené v odvolaní za právne irelevantné. Dňa

1. februára 2012, bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené písomné vyjadrenie ţalobcu k vyjadreniu ţalovaného, v ktorom o. i. uviedol, ţe ţalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa
2. januára 2012 odcitoval zákon s „dovykladaním“ jeho obsahu vo svoj prospech. Tieţ poukázal na to, ţe ustanovenie § 158 ods. 2 č. 315/2001 Z. z. zákona hovorí o jednomesačnej lehote, ale od doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu. Ak taký orgán nie je pri tomto inštitúte ,,potvrdenie“, tak

ţalobcu ho nemoţno aplikovať na jeho prípad a dovykladať jednomesačnú lehotu.

ţalobcu, ak je pravda, k čomu sa ţalobca prikláňa a tvrdí, ţe lex speciális nemá konanie vo veci „potvrdenia o skončení sluţobného pomeru“, tak nastupuje lex generális, a to v § 250b OSP je dvojmesačná lehota, lebo prvým a posledným orgánom, ktorý vo veci jednal je krajské riaditeľstvo. Teda dvojmesačná lehota mu mala uplynúť

1. apríla
2. Ţalobu podal
3. marca 2011, a preto lehotu v zmysle OSP dodrţal. Na záver svojho odvolania ţalobca uviedol, ţe zo zákona mu nezanikol sluţobný pomer a dôvodom nemôţe byť strata bezúhonnosti, ani porušenie pracovnej disciplíny, pretoţe trestný register má čistý. Zotrval na svojom tvrdení, ţe mu bolo súdom odňaté právo konať a obhajovať si svoje práva. 5Sţo/2/2012 5 Na základe z hora uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/36/2011 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP preskúmal napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je potrebné priznať úspech. Najvyšší súd Slovenskej republiky(ďalej aj „najvyšší súd“) z pripojeného spisu krajského súdu a administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe ţalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti potvrdenia ţalovaného Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach o skončení sluţobného pomeru na základe zákona

§ 63ods.

1 písm. c/ zákona č. 315/2011 Z. z.. Uvedené potvrdenie prevzal ţalobca

1. februára 2011, pričom správnu ţalobu podal osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa
2. marca
3. Sluţobný pomer sa skončí aj na základe zákona (§ 63 zákona č. 315/2011 Z. z.).

§ 63ods.

1 písm. c/ zákona č. 315/2011 Z. z. sa sluţobný pomer príslušníka končí nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol príslušník odsúdený za úmyselný trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti.

§ 63ods.

2 zákona č. 315/2011 Z. z. písomné potvrdenie o skončení sluţobného pomeru na základe zákona obsahuje deň, ktorým sa sluţobný pomer skončil a dôvod skončenia sluţobného pomeru.

§ 244ods.

1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postup, sa postupuje

ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). 5Sţo/2/2012 6 Predpokladom postupu súdu

druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP).

§ 247ods.

3 OSP predmetom preskúmania môţe byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva v zmysle § 244 OSP sú rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy. Týmito orgánmi sa rozumejú:

1. a)orgány štátnej správy,
2. b)orgány územnej samosprávy,
3. c)orgány záujmovej samosprávy, ak tak ustanovuje osobitný zákon (predovšetkým orgány rôznych profesijných komôr (napr. Slovenská komora exekútorov, Slovenská komora audítorov a pod.),
4. d)ďalšie právnické osoby, ako aj fyzické osoby, ak im zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (napr. Národná banka Slovenska, Hasičský a záchranný zbor, rozpočtové a príspevkové organizácie na úseku sociálnych sluţieb, stanice technickej kontroly, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a iné). V zmysle odporúčania Rady Európy

platnej právnej úpravy rozhodnutiami správnych orgánov preskúmateľnými v správnom súdnictve sa rozumejú individuálne správne akty, - ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, – ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky môţu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náleţitosti, ak sa dotýkajú, alebo ak sa môţu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických osôb.

§ 158ods.

1 zákona č. 315/2001 Z. z. právoplatné rozhodnutie vo veciach sluţobného pomeru

tohto zákona je preskúmateľné súdom. Návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach sluţobného pomeru sa musí podať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu (§ 158 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.).

§ 250bods.

1 OSP ţaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemoţno odpustiť. Skutočnosť, ţe napadnuté potvrdenie poučenie o moţnosti jeho preskúmania súdom neobsahuje, na tomto závere nič nemení, keďţe v danom prípade nebolo vydané rozhodnutie

§ 150a 150a zákona č.

315/2001 Z. z., ale potvrdenie deklarujúce skončenie služobného pomeru, na základe skutočnosti predpokladanej zákonom

§ 63zákona č.

315/2001 Z. z., pri ktorých tento zákon vyuţitie opravných prostriedkov neumoţňuje.

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd pochybil, keď včasnosť podania ţaloby na preskúmanie potvrdenia o skončení sluţobného pomeru posúdil

ustanovenia § 158 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. a konanie vo veci zastavil. Vychádzajúc z uvedeného ako aj z ustanovenia § 247 ods. 3 OSP bolo v preskúmavanej veci potrebné aplikovať lehotu

ustanovenia § 250b ods. 1 OSP, ktorá 5Sţo/2/2012 8 je dvojmesačná a počíta sa od doručenia rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni (t. j. v danom prípade v jedinom stupni). V ţalobcovom prípade zákonná lehota

Občianskeho súdneho poriadku bola dodrţaná, keď ţalobca osobne podal ţalobu na Krajský súd v Košiciach dňa

1. marca
2. Preto zastavenie konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z
3. februára 2011 z dôvodu oneskorene podanej ţaloby nemá oporu ani v zákone č. 315/2001 Z. z. ani v Občianskom súdnom poriadku a treba ho povaţovať za rozporné s právom na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach o zastavení konania

§ 250ja ods.

3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na nové konanie (§ 221 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), v ktorom vec meritórne prejedná a o nej rozhodne. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. februára 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková