Obsah (7)

§ 250b§ 250d§ 146§ 247§ 250§ 250a§ 224

Najvyšší súd 5Sžp/3/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ J., bytom Ţ., 2/ Š., bytom N., 3/ M., bytom Ţ., 4/ M., bytom M., všetkých z

§ 250bods.

2 a 3, § 247 ods. 2 a § 250d ods. 3 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) po zrušení svojho predchádzajúceho rozhodnutia vo veci č. k. 6S/39/2011-37 z

1. apríla 2011 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. júna 2011 sp. zn. 5Sţp/11/2011, keď po výzve na odstránení vád podania a zadováţení podkladov pre rozhodnutie včítane vyjadrenia ţalovaných v druhom a treťom rade a rozhodnutia Obvodného úradu ţivotného prostredia Košice I, odbor ţivotného prostredia, odd. starostlivosti o ţivotné prostredie a územného plánovania č. ŢP-02010/2001– BOR z
3. novembra 2001 mal za preukázané, ţe v zmysle § 250b ods. 3 OSP v nadväznosti na § 250b ods. 2 OSP súd pristúpi k overovaniu tvrdenia ţalobcu o tom, ţe mu nebolo doručené rozhodnutie správneho orgánu, za predpokladu, ţe od vydania tohto rozhodnutia neuplynula doba dlhšia ako tri roky. Rozhodnutie Okresného úradu Košice I, odboru ţivotného prostredia, odd. starostlivosti o ţivotné prostredie a územného plánovania, Hviezdoslavova 7, 040 32 Košice, č. ŢP-02010/2001–BOR, nedoručenie ktorého v správnom konaní ţalobcovia namietajú, má ako dátum vydania uvedený
4. november
5. Z uvedeného je

krajského súdu zrejmé, ţe keďţe od vydania predmetného rozhodnutia uplynula doba podstatne dlhšia ako tri roky, súd nemal dôvod zaoberať sa opodstatnenosťou tvrdenia ţalobcov, ţe im uvedené rozhodnutie nebolo v správnom konaní doručené. Dôvodom zastavenia konania

§ 250dods.

3 bola

krajského súdu tieţ skutočnosť, ţe rozhodnutie Okresného úradu Košice I, odboru ţivotného prostredia, odd. starostlivosti o ţivotné prostredie a územného plánovania, Hviezdoslavova 7, 040 32 Košice, č. ŢP-02010/2001–BOR z 20. novembra 2001 sa stalo právoplatným v dôsledku nevyuţitia riadneho opravného prostriedku, ktorý proti nemu bol prípustný, a tým nie je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu. O trovách konania krajský súd rozhodol

§ 146ods.

1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, ţe účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretoţe konanie bolo zastavené (správne mal výrok v tejto časti znieť „žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“). Proti tomuto uzneseniu podali ţalobcovia v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na pokračovanie v konaní; zároveň ţiadali priznať náhradu trov konania. Namietali, ţe ani napadnuté kolaudačné rozhodnutie č. ŢP-02010/2001–BOR z 20. novembra 2001 vydané právnym predchodcom ţalovaného (v treťom rade), ani stavebné 3 5Sţp/3/2012 povolenie im nikdy neboli doručené a ţe mali byť riadne účastníkmi stavebného konania ako majitelia pozemku, na ktorom sa stavba prevádzala. Tvrdili, ţe aţ nepriamo z rozsudku Krajského súdu v Košiciach (vo veci sp. zn. 4S/23/2003), ktorým bolo zrušené stavebné povolenie, sa o tejto skutočnosti dozvedeli. Poukázali na to, ţe z dokladov v súdnom spise sp. zn. 4S/23/2003 vyplýva, ţe správny orgán bol o existencii dotknutých subjektov informovaný a dokonca mu bola doručená písomná výzva na zastavenie všetkých prác. Tým sa správny orgán voči ţalobcom dopustil schválneho, úmyselného protiprávneho konania, a preto sa na ţalobcov nevzťahuje trojročná premlčacia lehota ale analogicky desaťročná premlčacia lehota

Občianskeho zákonníka, pričom poukázali na ustanovenia § 106 ods. 2 a 3, § 107, § 109 a § 110 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Uviedli, ţe ţaloba bola podaná v roku 2009, a ţe súdy konali aj v rokoch 2001 aţ

1. Namietali, ţe postupom súdu zdanlivo opretým o „druhoradé“ procesné ustanovenie OSP bolo porušené „prvoradé“ základné právo ţalobcov na súdnu ochranu, súdne prejednávanie sporu za účasti strán, pri ktorom by bolo moţné eventuálne dosiahnuť súdny zmier. Tieţ vytýkali krajskému súdu, ţe pri zrušení stavebného povolenia nebolo automaticky zrušené aj kolaudačné rozhodnutie. Takţe ţalobcovia svojou ţalobou suplujú nielen správny orgán, ale aj súd. Ţalovaný v prvom rade vo svojom písomnom vyjadrení poukázal nato, ţe predmetom občianskeho súdneho konania je v konaní uplatňovaný nárok, ktorý vymedzuje ţalobca nielen určením predmetu ţalobným petitom, ale aj určením rozhodných skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo opiera. Stotoţnil sa s názorom krajského súdu, ţe dôkazy, ktoré v tomto smere ţalobcovia (ne)predloţili, boli nepostačujúce. S dôvodmi, pre ktoré konajúci súd konanie zastavil sa stotoţnil. Odhliadnuc od vyššie uvedeného bol toho názoru, ţe ţalobcovia vo svojom odvolaní neuviedli také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu napádaného uznesenia. Preto navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
2. novembra 2011, č. k. 6S/39/2011-77 v celom rozsahu potvrdil. Ţalovaný v druhom rade sa k odvolaniu ţalobcov písomne vyjadril tak, ţe v odvolaní ţalobcov z
3. decembra 2011, podaného na Krajský súd v Košiciach dňa 4 5Sţp/3/2012
4. decembra 2011, sa ako dôvod opätovne uvádza nečinnosť orgánu štátnej správy, a to „
5. vo veci začatia stavebného konania a vydania nového stavebného povolenia a
6. vo veci zrušenia kolaudačného rozhodnutia vydaného na stavbu Nového objektu obchodného domu B. na T.“. K týmto skutočnostiam sa v konaní vyjadroval uţ Okresný úrad ţivotného prostredia Košice listom č. 2011/02436-2 z
7. októbra 2011, zaslaným Krajskému súdu v Košiciach, na obsahu ktorého ţalovaný v druhom rade zotrval. Napriek tomu, ţe

zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov ako aj

OSP (piata časť – Správne súdnictvo) je preskúmanie vyššie uvedeného kolaudačného rozhodnutia z dôvodu zmeškania lehôt neprípustné, ţalovaný v druhom rade uviedol, ţe z písomností bývalého Okresného úradu Košice I. a Krajského úradu Košice jednoznačne vyplýva, ţe v čase vydania napadnutého kolaudačného rozhodnutia ţalobcovia nemali postavenie účastníka konania, preto tvrdenie, ţe im nebolo predmetné kolaudačné rozhodnutie doručené je v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení platnom v novembri 2001 (ďalej aj „stavebný zákon“). V čase kolaudačného konania stavby B. X2 Košice od

1. októbra 2001 do
2. novembra 2001 platný stavebný zákon v § 78 ods. 1 (v znení platnom do
3. apríla 2002) stanovil, ţe „účastníkom kolaudačného konania je stavebník, prípadne užívateľ (prevádzkovateľ), ak je v čase začatia konania známy“. Ďalej dal do pozornosti, ţe ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčacej lehote 10 rokov, na ktoré sa ţalobcovia odvolávajú v závere bodu 4 svojho odôvodnenia, sa vzťahujú na škodu spôsobenú úmyselne, trestným činom korupcie, pri bezdôvodnom obohatení, resp. ak ide o právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Tento bod odvolania preto povaţoval ţalovaný v druhom rade za neopodstatnený a právne irelevantný. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/39/2011-77 zo dňa
4. novembra 2011 o zastavení konania zamietnuť (správne malo byť „uznesenie krajského súdu potvrdiť“ - § 219 ods. 1 OSP v súvislosti s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP). Ţalovaný v treťom rade vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, ţe ţalobcovia v predloţenom odvolaní uvádzajú najmä skutočnosti obsiahnuté uţ v samotnej ţalobe, a preto zotrval na obsahu svojho vyjadrenia zaslaného krajskému súdu dňa
5. októbra 2011 pod číslom ŠVS 2011/02436-2 s tým, ţe napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, povaţuje za zákonné a vecne správne. 5 5Sţp/3/2012 Ďalšie námietky ţalobcov týkajúce sa postupu súdu povaţoval ţalovaný v treťom rade za neopodstatnené a právne irelevantné. Bol toho názoru, ţe súd postupoval v súlade so zákonom, keď s odvolaním sa na ustanovenia § 250 ods. 2 a 3 OSP konanie v zmysle § 250d ods. 3 OSP zastavil. Ako z odôvodnenia uznesenia vyplýva, dôvodom takéhoto postupu bolo nielen uplynutie doby dlhšej ako 3 roky od vydania napadnutého rozhodnutia správneho orgánu ale i skutočnosť, ţe prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu sa stalo právoplatným v dôsledku nevyuţitia riadneho opravného prostriedku. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/39/2011 zo dňa
6. novembra 2011 zamietnuť (správne malo byť „uznesenie krajského súdu potvrdiť“ - § 219 ods. 1 OSP v súvislosti s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nie je moţné priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

§ 247ods.

2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu

tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. 6 5Sţp/3/2012

§ 250ods.

1 veta prvá OSP účastníkmi konania sú ţalobca a ţalovaný. V zmysle § 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 veta prvá OSP aktívne legitimovanou na podanie ţaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia. Ţalobná legitimácia v zmysle § 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 veta prvá OSP musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra ţalobcu, t. j. kedy sa jednostranný úkon správneho orgánu (individuálny správy akt) vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom dotýka ich právnej sféry. Nejde teda iba o to, či úkon správneho orgánu zaloţil, zmenil alebo zrušil či záväzne určil práva a povinnosti ţalobcu, ale o to, či sa

tvrdení ţalobcu v ţalobe, negatívne prejavil v jeho právnej sfére.

§ 250ods.

2 veta druhá OSP podať ţalobu môţe aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Z posledne citovaného zákonného ustanovenia moţno vyvodiť záver, ţe ţalobu môţe podať aj ten, koho správny orgán ako účastníka správneho konania pominul, či uţ nesprávnym výkladom práva alebo nedopatrením. V prípade, ak správny orgán niekomu práva účastníka správneho konania uprie, neoznámi mu začatie konania ani mu nedoručí rozhodnutie, treba postupovať

ustanovenia § 250b ods. 2 OSP.

§ 250bods.

2 OSP ak ţalobu podá niekto, kto tvrdí, ţe mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloţí správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a

okolností odloţí jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloţí správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o ţalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. 7 5Sţp/3/2012 V ustanovení § 250b ods. 2 OSP je zakotvený inštitút tzv. opomenutého účastníka. Ak ţalobu podá niekto, kto tvrdí, ţe mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci s ním ako s účastníkom konania mal konať, súd musí zisťovať nasledujúce skutočnosti: – či mal byť ţalobca účastníkom správneho konania (v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov resp. osobitného právneho predpisu napr. stavebného zákona), – charakter rozhodnutia, ktoré ţalobca ţalobou napáda. Správny súd v rámci konania o ţalobe opomenutého účastníka otázku, či ţalobca je alebo nie je opomenutý účastník, šetrí ako otázku predbeţnú. Súd v týchto prípadoch zabezpečuje, aby správne konanie prebehlo riadne. V zmysle súdnej judikatúry ustanovenie § 250b ods. 2 OSP prelamuje dôsledky § 247 ods. 2 OSP a § 250 ods. 2 OSP v tom, ţe priznáva procesné právo podať ţalobu aj tomu, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal (aj keď ţalobca účastníkom správneho konania bol) a napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené. Vo svojom dôsledku toto ustanovenie pripúšťa podanie ţaloby aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu a pri nevyčerpaní opravných prostriedkov, a to v záujme dôslednej ochrany práv fyzických a právnických osôb (k tomu pozri bliţšie napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 279/2010-21 zo dňa 25. augusta 2010). Ak súd dospeje k záveru, ţe so ţalobcom sa malo konať ako s účastníkom konania, uloţí správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie.

okolností prípadu môţe odloţiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Stanoviskom súdu o povinnosti doručiť účastníkovi správne rozhodnutie je správny orgán viazaný a po uskutočnenom doručení predloţí súdu administratívne spisy na rozhodnutie o ţalobe (povinnosť správneho orgánu informovať súd o tom, ţe po vykonaní doručenia začal konanie o opravnom prostriedku, bola do ustanovenia § 250b ods. 2 doplnená zákonom č. 424/2002 Z. z. s účinnosťou od 01. septembra 2002). Opomenutý účastník sa môţe svojho práva

§ 250bods.

2 OSP účinne domôcť 8 5Sţp/3/2012 len v lehote troch rokov od vydania rozhodnutia, ktoré mu nebolo doručené (§ 250b ods. 3 OSP). V danom prípade ide o lehotu prekluzívnu a objektívnu. Ţalobcovia sa podanou ţalobou domáhali preskúmania a zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Košice I, odboru ţivotného prostredia, odd. starostlivosti o ţivotné prostredie a územného plánovania, Hviezdoslavova 7, 040 32 Košice, č. ŢP-02010/2001– BOR z 20. novembra 2001 tvrdiac, ţe uvedené rozhodnutia im nebolo doposiaľ doručené. Nakoľko ide o rozhodnutie z roku 2001, je zrejmé, ţe postup

§ 250bods.

2 OSP je vylúčený, keďţe prekluzívna trojročná lehota (

§ 250bods.

3 OSP) uţ uplynula [a to 22. novembra 2004 – pondelok (§ 57 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP)]. Nie je preto ani na mieste skúmať, či ţalobcovia mali byť účastníkmi konania, a či by teda zhora opísaný postup

§ 250bods.

2 OSP bol aspoň teoreticky moţný (k tomu pozri bliţšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţp/14/2011 zo 17. augusta 2011 – ASPI ID JUD72708SK). Taktieţ

ustálenej judikatúry správny súd uloţí správnemu orgánu doručiť jeho rozhodnutie ţalobcovi, ktorý tvrdí, ţe rozhodnutie správneho orgánu mu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, len v prekluzívnej trojročnej lehote, ktorej začiatok sa viaţe na deň vydania správneho rozhodnutia (pozri bliţšie napr. R 89/11). Z citovaných zákonných ustanovení a uvedenej judikatúry je zrejmé, ţe námietky ţalobcov vznesené v odvolaní nemôţu obstáť a sú pre danú vec bez právneho významu. Poukazovanie na desaťročnú premlčaciu lehotu

Občianskeho zákonníka nie je namieste, nakoľko trojročná lehota uvedená v ustanovení § 250b ods. 3 OSP je lehotou prekluzívnou, pričom ustanovenia Občianskeho zákonníka sú v správnom súdnictve vzhľadom na charakter, zmysel a účel správneho súdnictva (poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb) neaplikovateľné. Označenie procesných ustanovení OSP ţalobcami zastúpenými kvalifikovaným advokátom za „druhoradé“ (!) a spomenutie moţnosti dosiahnuť v konaní

piatej časti OSP súdny zmier taktieţ nesvedčí o dobrej znalosti procesných predpisov a ich významu a nesvedčí ani o aspoň elementárnej znalosti základných princípov správneho súdnictva. 9 5Sţp/3/2012 V súvislosti s tvrdením ţalobcov, ţe „až nepriamo z rozsudku Krajského súdu v Košiciach (vo veci sp. zn. 4S/23/2003), ktorým bolo zrušené stavebné povolenie, sa o tejto skutočnosti dozvedeli“, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky nedá nespomenúť zásadu, ktorá platila uţ v rímskom práve a

ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostraţitým, opatrným, starostlivým) teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiţ predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môţu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To isté platí aj o vyuţívaní zákonných procesných ustanovení.

§ 250dods.

3 veta prvá OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa ţaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom, ak ţalobca neodstránil vady ţaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu ţaloby, alebo ak ţalobca nie je zastúpený

§ 250aalebo ak ţaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.

2). Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe krajský súd rozhodol správne, keď konanie v predmetnej veci

§ 250dods.

3 OSP zastavil, a preto rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach

250ja ods. 3 veta druhá a § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Skutočnosť, ţe ţalobcovia podali ţalobu na súd oneskorene, t. j. po uplynutí zákonnej trojročnej lehoty na jej podanie

§ 250bods.

3 OSP, a krajský súd konanie o nej zastavil, nemoţno povaţovať za porušenie základného práva upraveného v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 224ods.

1 a § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ţalobcovia neboli v konaní o odvolaní úspešní a ţalovaným preto, ţe im z dôvodu neúspešného odvolania ţalobcov trovy nevznikli, ani si ich neuplatnili a ani im zo zákona náhrad trov konania neprislúcha. 10 5Sţp/3/2012 Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Pouč en i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. februára 2012 JUDr. Jana Bar i c ová , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková