zaplatenie 24.199,01 €

Najvyšší súd 1 Cdo 120/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky , v právnej veci ţalobcu Š.so sídlom v B., IČO X., proti ţalovaným 1/ M.K., bývajúcemu v P., 2/ M.Š., bývajúcemu v P., 3/ M.Č., bývajúcemu v P., zastúpeného JUDr. J.B., advokátkou v P., o zaplatenie 24.199,01 € (729 019,50 Sk), vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 16 C 75/2005, na dovolanie ţalovaného 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

1. januára 2008, sp. zn. 24 Co 295/2007, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z
2. januára 2008 , sp. zn. 24 Co 295/2007 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Galanta rozsudkom z
3. januára 2007, č. k. 16 C 75/2005-125 uloţil ţalovanému 1/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi 729 019,50 Sk a trovy konania 1 385 Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; ţalobu voči ţalovaným 2/ a 3/ zamietol; ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému 3/ na účet jeho advokátky trovy konania 115 577 Sk a 16 737 Sk 19% DPH a ţalovanému 2/ na účet jeho advokátky trovy konania 64 814, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia vychádzal z toho, ţe záväzkovo právny vzťah účastníkov konania je absolútnym obchodnoprávnym vzťahom zaloţeným zmluvou o úvere (zmluvou č. 307/4286/2001 z
4. marca 2002 o poskytnutí podpory uzatvorenej podľa zák. č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov - 2 5 Cdo 120/2010 ďalej tieţ zmluvou) zabezpečeným ručiteľským záväzkom ţalovaných 2/ a 3/) v zmysle § 261 ods. 4, § 263 ods. 1, § 311 ods. 1, § 344, § 351 ods.1, § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ţalovaný 1/ ako dlţník nesplnil svoju povinnosť zo zmluvy a preto ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 388 991,50 Sk ako nesplatenej časti úveru, sumy 273 753,50 Sk ako nezaplateného úroku a 66 274,50 Sk ako zmluvnej pokuty (10% podľa vyčíslenia banky z nesplatenej časti úroku ku dňu zaslania odstúpenia od zmluvy), všetko vyčíslené ku dňu zaslania odstúpenia od zmluvy ţalobcom ţalovanému 1/ (k
5. marcu 2005). Ţalovaný 1/ uznal čo do základu i výšky ţalovanú pohľadávku na súdnom pojednávaní. Súd nezistil podmienky prechodu ručiteľského záväzku u ţalovaných 2/ a 3/ pre nesplnenie povinnosti ţalovaného 1/ zriadiť záloţné právo obmedzenia prevodu nehnuteľnosti v prospech ţalobcu. Ţalobca riadne odstúpil od zmluvy a zmluva voči ručiteľom neobsahuje ţiadne záväzky v prípade odstúpenia od zmluvy, preto ţalobu voči ţalovaným 2/ a 3/ zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a § 149 ods. l O.s.p. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom z
6. januára 2008 sp. zn. 24 Co 295/2007 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovaných 1/ aţ 3/ zaviazal zaplatiť ţalobcovi 729 019,50 Sk a náhradu trov konania 1 385 Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, ţe plnením jedného zo ţalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných ţalovaných. Stotoţnil sa so súdom prvého stupňa, ţe povinnosť vrátiť dlţnú sumu s úrokmi je charakteristickým znakom úverovej zmluvy v zmysle § 497 a násl. Obchodného zákonníka. Dospel k záveru, ţe záväzok ţalovaného 1/ z úverovej zmluvy vrátiť poskytnuté peňaţné prostriedky s úrokom nezanikol ani po riadnom odstúpení od zmluvy ( § 351 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka a § 506 Obchodného zákonníka). Splnenie tejto povinnosti zostáva zabezpečené ručiteľským záväzkom ţalovaných 2/ a 3/, ktorý má akcesorickú povahu. Ručením moţno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti (§ 304 ods. 2 Obchodného zákonníka). Odvolací súd preto zaviazal ţalovaných 2/ a 3/ spolu so ţalovaným 1/ na zaplatenie preukázaného dlhu tak, ţe plnením jedného zo ţalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných ţalovaných. Na námietky ţalovaného 2/ 3 5 Cdo 120/2010 a 3/, ţe ručiteľský záväzok nevznikol, pretoţe v čase podpisu zmluvy dlh ţalovaného 1/ ešte neexistoval (§ 546 Občianskeho zákonníka) a ţe ručiteľ môţe odoprieť plnenie, keď veriteľ zavinil, ţe pohľadávku nemôţe uspokojiť dlţník (§ 549 Občianskeho zákonníka), neprihliadol, nakoľko ručiteľský záväzok v predmetnej veci je potrebné posudzovať podľa komplexnej úpravy uvedenej v Obchodnom zákonníku (§ 303 - § 312); tieto vzťahy nemoţno podriadiť pod ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 261 ods. 4 Obch. zák.), tak ako bolo nesprávne uvedené v čl. VII bode 7.1 zmluvy. Rozsudok odvolacieho súdu napadli ţalovaní 2/, 3/ dovolaním. Konanie o dovolaní ţalovaného 2/ bolo zastavené uznesením Okresného súdu Galanta z
7. novembra 2009 č. k. 16C 75/2005-260 v dôsledku nesplnenia poplatkovej povinnosti za podanie dovolania poplatníkom. Ţalovaný 3/ ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu zrušil a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, ţe odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Predovšetkým namietal, ţe Zmluva o poskytovaní podpory č. X. uzavretá medzi účastníkmi nie je obchodnoprávnym záväzkovým vzťahom; jedná sa o osobitný druh zmluvy, ktorej obsahové náleţitosti upravuje špeciálny zákon (zákon č. 124/1996 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania.). Ţalobca nebol zriadený ako podnikateľ, ale ako právnická osoba, prostredníctvom ktorej sa uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Uvedená podpora štátu je poskytovaná za podmienok uvedených osobitným zákonom a v prípade, ak tieto nie sú v uvedenom zákone alebo zmluve upravené, postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka. Preto na ručiteľský vzťah ţalovaných 2/ a 3/ (akcesorický vzťah) sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ţalovaní 2/ a 3/ ako ručitelia mali za splnenie záväzku zo zmluvy ručiť po dobu zriadenia záloţného práva ţalovaným 1/ k bytu v prospech ţalobcu. Ţalobca ako veriteľ svojou nedbanlivosťou zavinil, ţe ţalovaný 1/ ako dlţník nemôţe pohľadávku uspokojiť a preto ţalovaný 3/ ako ručiteľ môţe plnenie podľa § 549 Občianskeho zákonníka odoprieť. Aj ručiteľské vyhlásenie podľa Obchodného zákonníka musí mimo iných náleţitosti obsahovať presné vymedzenie záväzku, na ktoré sa ručenie vzťahuje. 4 5 Cdo 120/2010 V zmysle čl. VII zmluvy sa ţalovaní 2/ a 3/ v ručiteľskom vyhlásení nezaviazali k plneniu príslušenstva dlhu – zvýšenej úrokovej sadzby a zmluvnej pokuty, preto veriteľ nemá právo ţiadať väčšie plnenie neţ to, k akému sa ručitelia zaviazali. Zákonné podmienky vyţadujú, aby osoba poskytujúca zabezpečenie prejavila súhlas s voľbou reţimu Obchodného zákonníka, alebo v čase vzniku zabezpečenia táto osoba vedela, ţe zabezpečovaný záväzok sa spravuje Obchodným zákonníkom. Ţalobca odstúpil od zmluvy nie len vo vzťahu k ţalovanému 1/, ale aj vo vzťahu k ţalovaným 2/ a 3/ ako ručiteľom, čím zanikli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy; pokiaľ by došlo k odstúpeniu od zmluvy len voči ţalovanému 1/ ručiteľské záväzky by zostali zachované. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu označil rozsudok odvolacieho súdu za vecne správny a ţiadal dovolanie zamietnuť. Poukázal (o i.) na text predmetnej zmluvy, z ktorej vyplýva, ţe ţalovanému 1/ poskytol podporu vo forme úveru, bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy ide o absolútny obchod ( § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), pri ktorom sa účastníci nemôţu dohodnúť, ţe sa ich vzťahy budú spravovať iným zákonom (napr. Občianskym zákonníkom). Obdobne i vzťahy pri zabezpečení záväzku z úverovej zmluvy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odstúpením od zmluvy záväzok z nej nezaniká, ale naďalej trvá. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátkou (§ 241 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe (v napadnutej časti) ho treba zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Občiansky súdny poriadok umoţňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v § 241 ods. 2 O. s. p. Dovolanie môţe byť podané iba z dôvodov, ţe: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo 5 5 Cdo 120/2010 veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dôvody opodstatnenosti dovolania dovolací súd neposudzuje len podľa toho, ako boli slovne vyjadrené (naformulované), ale predovšetkým podľa obsahu tohto opravného prostriedku (§ 41 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p.). Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O. s. p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. sa dovolací súd zaoberal najskôr otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd však ich existenciu nezistil a napokon ani sám dovolateľ takého vady netvrdil. K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, ţe (pokiaľ sú splnené ďalšie procesné predpoklady – najmä čo do včasnosti podania dovolania a jeho podania oprávnenou osobou) zakladá existencia procesnej vady konania v zmysle § 237 O. s. p., na ktorú poukazuje ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) na rozdiel od toho nezakladá prípustnosť dovolania, je však relevantný 6 5 Cdo 120/2010 dovolací dôvod, ktorý (v prípade jeho opodstatneného uplatnenia) vedie k zrušeniu dovolaním napadnutého rozhodnutia. Na existenciu procesných vád konania tejto povahy (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O. s. p.) musí dovolací súd vziať vţdy zreteľ – či uţ bolo na ne v dovolaní poukázané alebo nie (viď § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.). V prípade nesprávneho právneho posúdenia veci (ktoré je v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. tretím dovolacím dôvodom), je situácia iná. Samo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá prípustnosť dovolania a na tento dovolací dôvod sa ani nevzťahuje § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý (§ 242 ods. 1 veta prvá O. s. p.), pričom (ako uţ bolo uvedené vyššie) je viazaný tým, ako účastník konania vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod. Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti dovolania má v prípade dovolania, v ktorom bol uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., osobitný význam práve úplné, vecne správne a efektívne vymedzenie dovolacieho dôvodu. Pri tomto dovolacom dôvode totiţ dovolací súd preskúmava správnosť právneho posúdenia veci niţšími súdmi len z aspektov uvedených a dostatočne vysvetlených v dovolaní; nad rámec toho, čo dovolateľ uplatnil v dovolaní ako nesprávnosť právneho posúdenia, nie je dovolací súd oprávnený ani povinný skúmať, v čom ešte (čo v dovolaní nebolo uplatnené a vysvetlené) spočíva nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, ţe na poţiadanie dlţníka poskytne v jeho prospech peňaţné prostriedky do určitej sumy, a dlţník sa zaväzuje poskytnuté peňaţné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obch. zák.). Zmluva o úvere je dohodou, ktorou sa jedna strana (veriteľ) zaväzuje, ţe na poţiadanie druhej strany (dlţníka) poskytne v jeho prospech peňaţné prostriedky do určitej čiastky, a druhá strana sa zaväzuje poskytnuté peňaţné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. V otázke, kto môţe byť zmluvnou stranou, ktorá sa zaviaţe ako veriteľ 7 5 Cdo 120/2010 poskytnúť druhej zmluvnej strane peňaţné prostriedky Obchodný zákonník nemá ţiadne obmedzenie, jej veriteľom môţe byť ktorákoľvek právnická alebo fyzická osoba, a to aj osoba, ktorá nie je podnikateľom. Zmluva o poskytnutí podpory č. 307/4286/2001 uzavretá podľa zákona č. 124/1996 Z .z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, ktorou sa ţalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť ţalovanému 1/ podporu vo forme úveru 395 000 Sk pri základnej úrokovej sadzbe 3,6%, obsahuje podstatné náleţitosti úverovej zmluvy. Jej predmet (viď čl. II zmluvy) označuje konkrétnu formu poskytovanej podpory v podobe úveru na kúpu bytu, čo zodpovedá zákonom prezumovanej forme uvedenej v § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania. Záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzku z úverovej zmluvy, sa spravujú Obchodným zákonníkom. Pouţitie obchodného zákonníka na tieto vzťahy účastníci nemôţu dohodou vylúčiť (obdobne tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 115/99). Za obchodné záväzkové vzťahy povaţuje právna úprava aj ďalšie vzťahy, bez zreteľa na povahu účastníkov, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka; právne vzťahy zaloţené zmluvou o úvere (497 Obchodného zákonníka) preto zo zákona reprezentujú doktrinálnu kategóriu tzv. „absolútnych obchodov“. Jej rozhodujúcim znakom je forma (typ) vzťahu, nie jeho subjekty; nevyţaduje sa, aby išlo výlučne o vzťahy medzi podnikateľmi. V právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvy o úvere, ako aj v právnom vzťahu, ktorý vznikne zo zabezpečenia záväzku dlţníka v takomto vzťahu, sa jeho subjekty riadia Obchodným zákonníkom. Skutočnosť, ţe ide o absolútny obchod vylučuje dohodou strán o voľbe Obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods. 1,2 Obchodného zákonníka (tzv. voľbu práva). Ide teda o kogentnú povahu citovaného právneho ustanovenia, ktorá spôsobuje, ţe vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy, sa 8 5 Cdo 120/2010 spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Pouţitie Obchodného zákonníka na tieto vzťahy účastníci nemôţu dohodou vylúčiť (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
8. mája 2000, sp.zn. 4 Obo 115/99). Moţno preto uzavrieť, ţe pre vzťahy, ktoré sa podľa § 261 spravujú Obchodným zákonníkom, si účastníci nemôţu ani dohodnúť, ţe ich vzťah sa bude spravovať iným zákonom (napr. Občianskym zákonníkom), lebo ustanovenie § 261 ods. 3, písm. d/ Obchodného zákonníka je ustanovením kogentným, t. j. ktoré nepripúšťa jeho modifikáciu ani vylúčenie jeho normatívneho (zaväzujúceho) účinku dohodou zmluvných strán. Na druhej strane treba zdôrazniť, ţe právna úprava kladie na platnosť právnych úkonov mnohé poţiadavky (ustanovené napríklad v § 37, 38 Obč. zák. ). Ich nesplnenie sankcionuje neplatnosťou samotného právneho úkonu. Jedným zo zákonných ustanovení, ktoré je z hľadiska platnosti právneho úkonu relevantné, je aj ustanovenie § 39 Obč. zák., podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Z obsahu spisu, najmä z článku článku VII zmluvy o poskytnutí podpory číslo 307/4286/2001 (Záručné podmienky) ale (okrem iného) vyplýva, ţe účastníci konania si aj napriek kogentnej povahe ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka, zabezpečili poskytnutú podporu ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 546 aţ 560) (viď bod
9. 1.) a odvolací súd sa pri rozhodovaní predmetnej veci nevysporiadal s uvedenou skutočnosťou; neposúdil zmluvu aj z hľadiska ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a nezohľadnil ani ďalšie (na spomínanú skutočnosť) nadväzujúce následky, teda neposúdil a nevyjadril názor na prípadnú neplatnosť vyššie uvedeného právneho úkonu, a to buď celého alebo len jeho časti (§ 41 Obč. zák.). Na neplatnosť právneho úkonu súd musí vţdy prihliadnuť. Absolútna neplatnosti totiţ znamená, ţe vznik, zmena alebo zánik práv alebo povinností podľa absolútne neplatného právneho úkonu vôbec nenastali; táto neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc). 9 5 Cdo 120/2010 So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie v predmetnej veci je zaťaţené aj inou vadou (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). ktorá v konečnom dôsledku bránila dovolaciemu súdu pristúpiť k posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu (v napadnutej časti) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 243b ods. 2, 3 O. s. p. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
10. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
11. marca 2012 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta 10 5 Cdo 120/2010