Obsah (6)

§ 45§ 142§ 224§ 241§ 37§ 80

7 Cdo 80/2011 R O Z S U D O K V M E NE S L O V E NS K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Švecovej a členov senátu JUDr. Oľgy

názoru súdu prvého stupňa, právny úkon (záväzok) primátora mesta Piešťany urobený v zápisnici nebol ani určitý, ani zrozumiteľný (ako to vyţaduje ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka), o čom svedčia viaceré odlišné rozhodnutia exekučných súdov, ako aj nález ústavného súdu. V notárskej zápisnici, ktorá mala byť exekučným titulom, nebol vyznačený predmet plnenia, nebolo z nej zrejmé, čo má povinná osoba splniť. Nebola tak splnená podmienka vyplývajúca z ustanovenia v § 43 Exekučného poriadku, kde k potvrdeniu o vykonateľnosti bolo potrebné pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej by bolo zjavné, ţe bola splnená podmienka (alebo ţe oprávnený splnil, prípadne 7 Cdo 80/2011 3 zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti), aby na základe týchto dokladov a tomu zodpovedajúcemu povereniu súdu mohol exekútor exekúciu vykonať. Napriek tomu, exekútor vydal exekučný príkaz dňa 9.12.2005 pre pohľadávku 17.066.840 Sk, hoci sa táto suma v notárskej zápisnici vôbec nenachádza. Aj keby mal exekútor k dispozícii zmluvu o poskytnutí právnej pomoci a jej dodatok č. 1, neurčitosť a nezrozumiteľnosť nebolo moţné odstrániť ani ich prostredníctvom, lebo došlo ku kumulácii viacerých chýb (odkaz na neexistujúci čl. II bod 1. Dodatku k zmluve, označovanie základu pre určenie odmeny – raz ako „pohľadávka v sume 82 000 000 Sk, inokedy ako „zmluva o predaji podniku“ a z toho vyplývajúce ďalšie nejasnosti). K námietke ţalovaných (ţe ide o zákaz navrátenia do predošlého stavu) súd prvého stupňa uviedol, ţe sa vzťahuje výlučne len na exekučné konanie; nemoţno ho aplikovať v exekučných sporoch, v ktorých exekučný súd nekoná

§ 45Exekučného poriadku.

K ďalšej námietke ţalovaných (ţe vo veci ide o prekáţku rozhodnutej veci) uviedol, ţe v konaní pred Okresným súdom Bratislava I bolo rozhodnuté o návrhu na určenie neplatnosti notárskej zápisnice (na čom nemôţe byť naliehavý právny záujem), naproti tomu v tomto konaní navrhovateľ ţiadal určiť neplatnosť právneho úkonu“. Súd napokon neuveril ani námietke, ţe spor ţalobcu vyplývajúci zo zmluvy o predaji podniku bol neistý, lebo uvedené tvrdenie ţalovaní nepreukázali. Z týchto dôvodov súd určil, ţe právny úkon ţalobcu obsiahnutý v bode 4. Notárskej zápisnice je neplatný a so zreteľom na to, ţe súhlas ţalobcu s exekúciou je viazaný na neplatný právny úkon, rozhodol súd nevyhnutne aj o neplatnosti súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. O náhrade trov konania rozhodol

§ 142ods.1 v spojení s § 151 ods.

1 a 7 O. s. p. Na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 4. mája 2010 sp. zn. 5 Co 201/2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe návrh zamietol. Odvolací súd sa nestotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa (ţe ţalobca má na poţadovanom určení naliehavý právny záujem) nakoľko určovacia ţaloba má preventívnu povahu a v danom prípade na základe notárskej zápisnice došlo k exekúcii. Za týchto okolností nie je zrejmé, aká prevencia sa sleduje v predmetnej veci. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe v prípade, ţe právo uţ porušené bolo, je ţalobcovi k dispozícii ţaloba na plnenie (§ 80 písm. b/ O. s. p.) , konkrétne na vydanie bezdôvodného obohatenia ako z plnenia neplatného právneho úkonu, kde by sa otázka neplatnosti riešila ako prejudiciálna, bez potreby vedenia ďalších súdnych sporov. V tomto prípade však určovacia ţaloba nemôţe odstrániť spornosť ţalobcovho práva, keď nie je naplnená podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p.; preto súd 7 Cdo 80/2011 4 ţalobu zamietol. K námietke prekáţky rozhodnutej veci sa odvolací súd stotoţnil s odôvodnením súdu prvého stupňa. O trovách konania vrátane odvolacieho konania uviedol, ţe o nich rozhodne

§ 224ods.

4 O. s. p. súd prvého stupňa. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca dovolanie. Jeho prípustnosť vyvodil z ustanovenia § 238 ods.1 O. s. p. Navrhol, aby dovolací súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí (§ 234b ods. 2, druhá veta O. s. p). Navrhol aj odloţiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku (243 O. s. p.). Dôvodil tým, ţe konanie je postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), keď odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmal nad rámec ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. Totiţ, neexistencia naliehavého právneho záujmu (čím odvolací súd odôvodnil svoje zmeňujúce rozhodnutie) nebola uplatnená v odvolaní odporcov smerujúcim proti rozsudku súdu prvého stupňa. Ďalej dovolateľ uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2, písm. c/ O. s. p.), keď na poţadovanom určení je stále naliehavý právny záujem a odvolací súd v rozpore so spravodlivosťou a formalisticky aplikoval právne predpisy. Zdôraznil tieţ, ţe aj v exekúcii sa bránil všetkými dostupnými prostriedkami, okrem iného aj podaním návrhu na určenie v roku 2002, t.j. ešte v čase, keď exekúcia nebola vykonaná ( pred novembrom 2005). Počas exekučného konania sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v náleze z 22.11.2006 sp. zn. II. ÚS 85/06 rovnako ako Krajský súd v Trnave v uznesení z 30.9.2002 sp. zn. 9 Co 22/02 konštatovali, ţe právny záväzok obsiahnutý v notárskej zápisnici je neurčitý a nevykonateľný. Avšak v dôsledku nečinnosti súdov a protiprávneho rozhodovania exekučného súdu k exekúcii došlo. Neplatnosť právneho úkonu nebola v ţiadnom z doterajších konaní pojatá do výroku, nakoľko na takého určenie je oprávnený len súd v rámci konania o určovacej ţalobe. To, ţe sa odvolací súd nezaoberal vecou meritórne, odporuje § 3 a § 7 O. s. p., pretoţe absolútne neplatný právny úkon je naďalej predmetom notárskej zápisnice a protiprávny stav preto trvá. Nadbytočnosť ţaloby (ktorú uvádza odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia) spôsobili samotné súdy, keď právoplatne bolo rozhodnuté aţ po vykonaní exekúcie v roku

1. Dovolateľ tieţ poukázal na rozsah vykonaného dokazovania, na zásadu hospodárnosti konania a vyslovil nesúhlas s tým, ţe mal podať ţalobu na plnenie (na vydanie bezdôvodného opatrenia). Predmetná ţaloba bola podaná dôvodne (v čase jej podania) a súdy by nemali hľadať spôsob, ako formálne aplikovať právne 7 Cdo 80/2011 5 predpisy, ale mali by pristupovať k prípadu individuálne, aby rozhodnutie vychádzalo z potreby dodrţania základnej spravodlivosti, čo sa v predmetnej veci nestalo. Ţalovaní 1/ a 2/ navrhli dovolanie zamietnuť a ţalobcu zaviazať na zaplatenie náhrady trov dovolacieho konania, lebo dovolaním napadnutý rozsudok povaţovali za vecne správny. Uviedli, ţe samotný ţalobca konal nehospodárne, keď uţ v roku 2005 (v čase vykonania exekúcie) vedel, ţe vo veci chýba naliehavý právny záujem, preto mu nič nebránilo, aby podal návrh na zmenu ţaloby. Aţ po štyroch rokoch, po rozhodnutí súdu prvého stupňa, podal na Okresný súd Bratislava III dňa 14.12.2009 ţalobu v zmysle § 80 písm. b/ O. s. p. na vrátenie bezdôvodného obohatenia, vedené pod sp. zn. 6 C 144/
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O. s. p. ) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods.1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods.1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Zmyslom dovolacieho konania je preskúmať rozhodnutia odvolacích súdov v prípadoch stanovených zákonom a z hľadiska stanovených dovolacích dôvodov a zjednať nápravu tam, kde rozhodnutie odvolacieho súdu z pohľadu právneho posúdenia a zákonnosti procesného postupu súdu, poprípade podkladov skutkových zistení vo výsledkoch dokazovania, nemôţe obstáť.

§ 241ods.2 O.

s. p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne (§ 242 ods. 1 O. s. p.) zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. sa dovolací súd zaoberal najskôr otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád 7 Cdo 80/2011 6 vymenovaných v § 237 O. s. p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie v predmetnej veci nie je postihnuté ţiadnou procesnou vadou uvedenou v ustanovení § 237 O. s. p. Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle § 241 ods. 2 písm. c) OSP omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ OSP).

§ 37ods.

1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v prvom rade v konaní vyriešiť, pred samotným posúdením neplatnosti právneho záväzku obsiahnutého v notárskej zápisnici N 469/97, NZ 439/97 spísanej notárom JUDr. Ivanom Macákom 26. novembra 1997, ako aj súhlas ţalobcu s vykonateľnosťou tejto zápisnice bolo, či ţalobkyňa má na určovacej ţalobe naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm.

1. c)OSP (ako to napokon urobil aj odvolací súd). Z ustanovenia § 80 písm.
2. c)OSP vyplýva, ţe návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, ţe v čase rozhodovania súdu na určení práva alebo právneho vzťahu je naliehavý právny záujem, zaťaţuje navrhovateľa. 7 Cdo 80/2011 7 Naliehavosť právneho záujmu, predpokladaná uvedeným ustanovením, nachádza svoje vyjadrenie v navrhovanom petite. Určovacou ţalobou sa navrhovateľ môţe domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, ţe určitý právny vzťah alebo právo tu je (tzv. pozitívna určovacia ţaloba), alebo ţe tu nie je (tzv. negatívna určovacia ţaloba). Ţalobca (v predmetnej veci) jeho existenciu odôvodňoval tým, ţe bez takéhoto určenia sa nemôţe účinne domáhať nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného ţalovanými na jeho úkor, ţe platnosť dohody je potrebné vyriešiť ako predbeţnú otázku v spore, v ktorom sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia od ţalovanej, a ţe sa jednalo o čerpanie značných finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, o ktoré bol štát ukrátený, a je treba tento stav uplatňovanou ţalobou, ktorá je len prvým opatrením k náprave, reparovať určitý protiprávny stav. Odvolací súd správne poukázal na platnú právnu úpravu, ktorá v ustanovení v § 80 O. s. p. výslovne ustanovuje, čoho sa môţe ţalobca domáhať, čiţe aké sú právne prípustné druhy ţalôb z hľadiska ţalobných návrhov (tzv. petitu).

§ 80písm.

1. c)OSP návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V citovanom zákonnom ustanovení ide o určovaciu ţalobou, ktorou ţalobou sa ţalobca môţe domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, ţe určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však ţalobca môţe domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy, ak právne postavenie ţalobcu je bez poţadovaného určenia ohrozené alebo neisté. Následný vyhovujúci výrok súdu o poţadovanom určení potom existujúce ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení ţalobcu odstraňuje bez toho, ţe by ukladal splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, ţe naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi ţalobcom a ţalovaným, ktorý je ohrozením ţalobcovho právneho postavenia a ktorý moţno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva uţ došlo, určujúci výrok súdu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ uţ nemá význam a nápravu porušeného právo moţno dosiahnuť ţalobou na plnenie v zmysle ustanovenia § 80 písm.
2. b)OSP. V prípade porušeného práva totiţ uţ preventívna ochrana nemá ţiadny zmysel. Ţalobca v takomto prípade uţ nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. 7 Cdo 80/2011 8 Najvyšší súd SR po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe ţalobca v predmetnom súdnom spore tento naliehavý právny záujem na poţadovanom určení nepreukázal. Jeho námietka spočívajúca v tom, ţe odvolací súd zisťoval existenciu naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení nad rámec svojej prieskumnej činnosti, nie je dôvodná. Totiţ pri určovacej ţalobe ( o akú ide aj v predmetnej veci) existencia naliehavého záujmu na poţadovanom určení je procesnou podmienkou jej prípustnosti v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p., preto sa súdy s ňou museli náleţite zaoberať. Existenciu naliehavého právneho záujmu bolo treba skúmať z hľadiska posúdenia, či podaná ţaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva ţalobcu. Povinnosť preukázať jeho existenciu zaťaţuje ţalobcu (ktorý sa domáha poţadovaného určenia). Pokiaľ chce osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí jednak poukázať na skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi konania a k nutnosti určenia (súdom) či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a jednak vysvetliť, ţe práve podaná ţaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Ak ţalobca svoj naliehavý právny záujem na poţadovanom určení nepreukáţe (nevysvetlí, neosvedčí), predstavuje to nedostatok naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení a súčasne aj dôvod, pre ktorý ţaloba nemôţe obstáť a pre ktorý ju treba zamietnuť (viď aj rozhodnutie 1 Cdo 91/2006). Pokiaľ sa teda odvolací súd zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení, nerobil tak nad rámec svojej prieskumnej činnosti, ako na to nesprávne poukazuje ţalobca. Rovnako nie sú dôvodné ani ďalšie námietky ţalobcu spočívajúce v tom, ţe exekúcii sa bránil všetkými dostupnými prostriedkami (vrátane návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky), ţe k exekúcii došlo v dôsledku nečinnosti súdov a protiprávneho rozhodovania exekučného súdu, ţe neplatnosť právneho úkonu nebola v ţiadnom z doterajších konaní pojatá do výroku, ţe protiprávny stav preto trvá, ţe nadbytočnosť ţaloby (ktorú uvádza odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia) spôsobili samotné súdy, keď právoplatne bolo rozhodnuté aţ po vykonaní exekúcie v roku 2010, nie sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci. Zisťovanie existencie naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení (§ 80 písm. c/ O. s. p.) preto nemoţno povaţovať za hľadanie spôsobu formálnej aplikácie právnych 7 Cdo 80/2011 9 predpisov ako sa to mylne domnieva ţalobca. Navyše, ţalobcovi nič nebránilo domáhať sa aj príslušného plnenia či uţ v rámci samostatnej ţaloby alebo aj v rámci alternatívneho, resp. eventuálneho petitu popri ţalobe v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p., ktoré taktieţ takémuto riešeniu nebráni. Inak, obsah spisu tomu aj nasvedčuje, ţe ţalobca bol odvolacím súdom k takémuto riešeniu aj vedený (vid zápisnicu o pojednávaní pred odvolací súdom) Ţalobca však (s poukazom na zásadu hospodárnosti konania) vyslovil nesúhlas s odporúčaným riešením (ţe mal podať ţalobu na plnenie - na vydanie bezdôvodného opatrenia). Z týchto okolností nemoţno vyčítať odvolaciemu súdu, ţe pri rozhodovaní predmetnej veci vychádzal z vyššie uvedených hľadísk a z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorá sa uţ dávno premietla aj do právnej teórie (napr. rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 49/2003, 3 Cdo 147/2008, 1 Cdo 4/2006, Rc 88/1968 a ďalšie). Nemoţno preto vyvodiť záver, ţe konanie je postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), ani záver, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2, písm. c/ O. s. p.). Keďţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny, dovolací súd dovolanie ţalobcu v súlade s ustanovením § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní úspešným ţalovaným I/ a II/ nepriznal náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5, v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.), lebo v dovolacom konaní ţalovaní nevynaloţili predmetné trovy účelne. Totiţ obaja ţalovaní sú advokáti a ich zástupkyňa vo vyjadrení k dovolaniu argumentačne ničím nerozšírila podstatu procesných prejavov samotných ţalovaných v doterajšom konaní. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 7 Cdo 80/2011 10 V Bratislave 29. marca 2012 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta