Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Obdo 48/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H., a. s., so sídlom R., IČO: X., zast. právnou zástupkyňou -advokátkou Mgr. Z. B., so sídlom M. proti žalovanému: Mesto Rajecké Teplice, so sídlom Námestie SNP č. 1/29, 013 13 Rajecké Teplice, IČO: 00 321 591, zast. právnou zástupkyňou - advokátkou JUDr. K. P., so sídlom H., v konaní o zaplatenie 13 792,80 eur s príslušenstvom, na dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 20 Cb 61/2006–106 zo dňa
- 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 13 Cob/339/2010 z
- 2011, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa o d m i e t a . Účastníkom konania náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Žiline rozsudkom č. k. 20 Cb 61/2006–106 zo dňa
- 2007 rozhodol tak, že návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal odporcovi nahradiť trovy konania vo výške 42 023 Sk. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ dňa
- 2004 sa domáhal práva na zaplatenie sumy 415 522 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,6 % ročne od
- 2001 až do zaplatenia. Z predložených dokladov zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená zmluva o dielo č. 42/2000 / č. l. 6-11 /, ktorej súčasťou bola dohoda o cene diela vo výške 4 136 000 Sk, ktorá cena bola dohodnutá na základe výkazu výmer, avšak ako cena pevná. Zistil, že žalovaná suma bola požadovaná ako úhrada za časť diela ,ktoré bolo súčasťou projektovej dokumentácie dohodnutého a realizovaného diela, odplata za takto realizovanú časť diela je tak súčasťou pevnej dohodnutej ceny. Uviedol, že navrhovateľom tvrdené „práce naviac“ nie sú prácami nad rámec dojednaný v zmluve o dielo ale ide o časť diela, pri ktorom v priebehu zhotovenia diela došlo k zmene cien vstupných materiálov potrebných na realizáciu časti diela. Uviedol, že je možné prisvedčiť argumentácii navrhovateľa, že zmluva o dielo nemá obligatórne 2 3 Obdo 48/2011 písomnú formu, zmluvné strany však v tomto prípade výslovne v čl. IX. bod 4 zmluvy, obligatórnosť písomnej formy zmeny dohodli. Uviedol, že dodatok k zmluve o dielo nebol uzatvorený pre nesúhlas mestského zastupiteľstva odporcu a že medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť zaplatenia dohodnutej ceny za dielo vo výške 4 136 000 Sk. K otázke uzatvorenia dodatku č. 2 k zmluve o dielo konštatoval, že keďže mestské zastupiteľstvo odporcu navrhovaný postup neschválilo, nemohol byť uzatvorený ani dodatok č. 2 k zmluve o dielo č. 42/
- Z uvedeného dôvodu žalobu o zaplatenie pohľadávky navrhovateľa, ako pohľadávku, ktorá nemá právny základ, zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. O odvolaní navrhovateľa proti tomuto rozhodnutiu rozhodol ako odvolací súd Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 13 Cob/339/2010 zo dňa
- 2011 tak, že rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k. 20 Cb 61/2006–106 zo dňa
- 2007 potvrdil a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení jeho rozhodnutia uviedol, že odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a verejným vyhlásením rozsudku za rešpektovania ustanovenia § 156 ods. 1, 3 O. s. p. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý odvolanie prejednal bez nariadenia ústneho pojednávania poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 13 Cob/339/2010–184 zo dňa
- 2011 a doručenie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi jeho právnej zástupkyne odporcu č. l. 183 spisu s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia bolo oznámené na úradnej tabuli v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením. Konštatoval, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, k čomu dospel z dôvodov uvedených v odôvodnení a fakt, že odvolanie navrhovateľa bolo podané a odovzdané najneskôr doručovaciemu orgánu v posledný deň
- K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prvotne nariadil pojednávanie na deň
- 2011 uviedol, že k tomuto došlo len z dôvodu vytvorenia možnosti sporovým stranám na uzavretie súdneho zmieru, ktorý dôvod vyplynul aj z z obsahu zápisnice zo dňa
- 2011, keďže zástupkyňa odporcu uviedla, že takýto spôsob ukončenia sporu možný nie je. Keďže krajský súd zo stanoviska právnej zástupkyne vedel, že spor sa nemôže ukončiť súdnym zmierom zvolil postup, že pojednávane bolo odročené na neurčito a následne bol zvolaný postup bez nariadenia ústneho pojednávania. Konštatoval, že takúto možnosť dáva súdu aj zákon O. s. p. a že v konečnom dôsledku boli navrhovateľovi vytvorené všetky podmienky na naplnenie ústavného práva. S poukazom na č. listu 123 spisu v spojení s ustanovením § 372p ods. 1, § 372s O. s. p. konštatoval, že išlo o zákonný postup v prejednávanej veci sa nejednalo o žiaden taxatívny dôvod podľa ustanovenia § 214 ods. 1 písmeno a./ až c./ O. s. p. v zmysle ktorých by bolo potrené vo veci nariadiť ústne pojednávanie 3 3 Obdo 48/2011 a preto bolo na mieste vo veci aplikovať ustanovenie § 214 ods. 2 O. s. p., nakoľko pokiaľ O. s. p. dáva možnosť prejednania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. tak nedochádza, ani k porušeniu práva účastníka a jeho ústavných práv a v konečnom dôsledku navrhovateľovi boli vytvorené podmienky a aj naplnené ústavné právo k poskytovaniu právnej pomoci, čo vyplýva z celého spisu. K veci samej uviedol, že zmluvný vzťah zistený nebol a že ani z obsahu zmluvy nevyplynula cenová doložka, v zmysle ktorej by bolo možné za konkrétnych dohodnutých podmienok meniť pevnú cenu zmluvného diela. Konštatoval, že v spise sa nachádza dodatok č. 2 k zmluve, ktorý nie je podpísaný odporcom, týkal sa diela podľa uzatvorenej zmluvy o dielo, pričom dôvodom návrhu dodatku č. 2 bol cenový rozdiel dodaných asfaltových povrchov. Poukázal na č. l. 65 spisu ako doklad odporcu, uznesenie č. 8/2001, ktoré bolo schválené Mestským zastupiteľstvom v Rajeckých Tepliciach na
- riadnom zasadnutí dňa
- 2001, podľa ktorého bodu IV. došlo k zamietnutiu vyplatenia deficitu navrhovateľovi ako dodávateľovi II. Etapy IBV Vrchy, ktorý vznikol zmenou cenových indexov v roku
- Konštatoval, že nešlo o žiadne naviac práce ale práce podľa uzavretej zmluvy o dielo u ktorých nastal cenový posun. Nejednalo o žiadne naviac práce a potom nemohol aplikovať ani režim dohodnutý v čl. IV. zmluvy bodu
- Keďže k dohode o zmene pevnej ceny nedošlo, nevznikol ani dôvod a ani právny základ k navrhovateľovmu nároku. K argumentácii navrhovateľa, že súd mal jeho nárok posúdiť ako nárok na náhradu škody, prípadne bezdôvodné obohatenie uviedol, že poukázal na žalobu, v ktorej navrhovateľ vymedzil jeho právo ako zaplatenie na základe zmluvného základu. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 243d ods. 1 O. s. p Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou
- 2011 v zákonnej lehote navrhovateľ podal dovolanie doručené
- 2011 proti všetkým výrokom rozhodnutia navrhol ho zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. S poukazom na ustanovenie § 51 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. namietal, že a nedá zistiť, kedy a ako bola vec pridelená sudcom, a teda má za to, že vec nebola pridelená zákonným postupom súd bol nesprávne obsadený a bolo mu odňaté právo na zákonného sudcu. Namietal, že v dôsledku správania sa sudcov mu bolo odopreté právo na rovnosť účastníkov v konaní, nebola daná úprava aby mu bolo doručené vyjadrenie odporcu k odvolaniu, hoci jeho stanovisko je dôležité pre prejednanie veci. Ako ďalšiu vadu namietal, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na dňa
- 2011 a napriek jeho žiadosti o odročenie pojednávanie prebehlo, nakoľko právna zástupkyňa 4 3 Obdo 48/2011 sa vyjadrovala vo veci samej. Odvolací súd rozhodol o odročení pojednávania zo dňa
- 2011 na neurčito a následne rozhodol uznesením o vyhlásení rozhodnutia, bez ústneho pojednávania. Súd teda neprihliadol na vyjadrenie dovolateľa a rozhodol bez účasti sporových strán. Z uvedeného dôvodu dovolateľ namieta porušenie princípov O. s. p., pochybenia sudcov, z ktorého dôvodu má dôvod mať objektívne pochybnosti o nezaujatosti sudcov. Namietaný nesprávny postup prvostupňového súdu nebol odstránený podľa dovolateľa ani v odvolacom konaní, keďže zdôvodnil svoje rozhodnutie iba okolnosťami, ku ktorými môže dospieť iba výsluchom osôb, ktorý však vôbec vykonaný nebol. Namietal nesprávnosť posúdenia odvolacieho súdu nevysporiadanie prvostupňového súdu so všetkými okolnosťami a neprihliadol na skutočnosť, že právo účastníka disponovať s návrhom na začatie konania nie je obmedzené len na prvostupňové konanie, a preto pokiaľ odvolací súd konštatoval, že údajne bol potrebný postup podľa § 95 ods. 1 O. s. p., k čomu zo strany navrhovateľa nedošlo pred okresným súdom podľa dovolateľa takéto stanovisko je v rozpore s zákonom. Podľa dovolateľa bolo povinnosťou odvolacieho súdu výsluchom strán zistiť čo uplatňoval v prvostupňovom konaní a zároveň bolo povinnosťou oprávnenosť nároku posudzovať aj podľa iných hmotnoprávnych ustanovení ako ich posúdil prvostupňový súd, čo vyplýva ja z ustanovenia § 205 ods. f/, § 221 ods. f./ h./ O. s. p. Podľa dovolateľa napadnuté rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu II ÚS 71/ 97, podľa ktorej súd má postupovať nezaujato neutrálne a žiadnemu z účastníkov nenadŕžať a objektívne posúdiť všetky závažné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci. Navrhol odložiť vykonateľnosť rozhodnutia. K dovolaniu navrhovateľa odporca nezaujal žiadne stanovisko. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie navrhovateľa podľa § 240 O. s. p. ako podané v zákonnej lehote spĺňajúce náležitosti dovolania dané ustanovením § 242 O. s. p., s tým že navrhovateľ prípustnosť dovolania odvodzuje ustanovením § 241 ods. 2 písmeno a/, b/, c/, O. s. p. a najmä ustanovením § 237 písmeno f/, g/. O. s. p. Z ustanovenia § 241 ods. 2 písmeno a/, b/, c./ O. s. p. na ktoré sa navrhovateľ odvoláva v dovolaní vyplýva čím možno dovolanie odôvodniť. Toto ustanovenie sa však možno aplikovať za predpokladu, že ide o dovolanie prípustné. Citované ustanovenie sa zaoberá odôvodnením dovolania ale nie prípustnosťou dovolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky / 10a ods. 1 O. s. p. / sa ako prvoradou otázkou musí vysporiadať či ide o dovolanie prípustné. 5 3 Obdo 48/2011 Z ustanovenia § 236 O. s. p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť každé právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie len voči dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. V danom prípade ide o dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Z ustanovenia § 238 O. s. p. vyplýva kedy je prípustné dovolanie tiež proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa. V danom prípade ani jedna z podmienok prípustnosti dovolania zakotvená v ustanovení § 238 O. s. p. splnená nebola. Prípustnosť dovolania je daná aj ustanovením § 237 O. s. p. Z obsahu ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p., na ktoré sa navrhovateľ v jeho dovolaní odvoláva vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Za postup konania, ktorým sa odňala možnosť konať pred súdom nie je ustanovenie § 241 ods. 2 písmeno c/ O. s. p. Ako je už hore vyššie uvedené toto ustanovenie sa vzťahuje na otázku čím možno dovolanie odôvodniť, ale nie na splnenie podmienky prípustnosti dovolania. Ustanovenie § 241 ods. 2 písmeno c/ O. s. p., na ktoré sa dovolateľ odvoláva v jeho dovolaní sa vzťahuje na prípady, keď ide o dovolanie v zmysle zákona prípustné. Posudzovanie otázky, či rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci je otázkou subjektívnou a nemôže zakladať prípustnosť dovolania, nakoľko v takomto prípade by bolo dovolanie prípustné voči každému rozhodnutiu na návrh účastníka, ktorý bol v konaní neúspešný a tvrdí, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Tvrdenie, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení sa nedá označiť za postup súdu, ktorým bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Za odňatie možnosti konať pred súdom s poukazom na ustanovenie § 237 písmeno f/ O. s. p. nie je možné posudzovať, že musí byť evidencia o zákonnom pridelení sudcovi. Otázka možnosti kontroly pridelenia veci sudcom nie je z hľadiska posudzovania prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p. právne relevantná. Názor navrhovateľa, že vec nebola pridelená zákonným postupom podľa ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z. tak isto nemôže byť v danom prípade dôvodom pre založenie prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p., nakoľko zo samotného dovolania je zrejmé, že dovolateľ je názoru, že vec nebola pridelená zákonným postupom, ale tento jeho názor ničím nepreukázal. Ide iba o tvrdenie dovolateľa nezaložené na základe žiadneho relevantného dôkazu, ktoré tvrdenie prípustnosť dovolania s poukazom na citované ustanovenie založiť nemôže. Tvrdenie dovolateľa, že mu bolo odopreté právo na rovnosť účastníkov v konaní, z obsahu spisu taktiež zrejmé, nie je ide o tvrdenie navrhovateľa, ktoré nie je podložené žiadnym hodnoverným dôkazom. Subjektívne tvrdenie 6 3 Obdo 48/2011 účastníka konania o odopretí práva na rovnosť účastníkov v konaní prípustnosť dovolania s poukazom na citované ustanovenie § 237 písmeno f/ O. s. p. založiť nemôže. Dovolací súd na základe dôkazov založených v spise nedospel k záveru, že navrhovateľ bol ukrátený na jeho právach na oboznámenie s obsahom podaní protistrany. Skutočnosť, že pojednávanie Krajský súd v Žiline pojednávanie zvolané na deň
- 2011 neodročil tak ako požadoval navrhovateľ taktiež nie je možné posudzovať za odobratie možnosti konať pred súdom, nakoľko odvolací súd dôvod prečo pojednávanie, neodročil v zápisnici z pojednávania uviedol, a je pravdou, že navrhovateľka jej tvrdenie pre ktoré odročenie pojednávania zvolaného na
- 2011 požadovala, žiadnym dôkazom nedoložila. Pravdou taktiež je, že na tomto pojednávaní sa predsedníčka senátu dotazovala iba na skutočnosť, či je spor možné ukončiť mimosúdnou dohodou . V danom prípade sa dotaz týkal iba odporcu a navrhovateľovi nebolo odopreté žiadne právo, keď sa nemohol vyjadriť k dotazu adresovanému odporcovi týkajúceho sa iba jeho práva, či môže vec ukončiť mimosúdnou dohodou. Z odpovedi odporcu na tento dotaz bolo zrejmé, že vyriešenie súdneho sporu uzavretím mimosúdnou dohodou môže byť posúdená iba v rámci mestského zastupiteľstva, ku ktorej odpovedi navrhovateľ nemal právo a dôvod zaujímať žiadne stanovisko. Išlo o otázku predsedu senátu adresovanú odporcovi a stanovisko navrhovateľa k tejto odpovedi nemohlo mať žiaden právnym význam pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd, preto nepochybil, keď pojednávanie odročil a následne rozhodol s odkazom na ustanovenie § 214 ods.
- Týmto postupom v danom prípade nezabránil navrhovateľovi pred súdom konať. Ide o postup ustanovený zákonom, ktorého aplikácia nemôže zakladať prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p. Tvrdenie navrhovateľa, ohľadne skutočnosti, že bolo povinnosťou odvolacieho súdu pripustiť zmenu petitu z hľadiska právneho posúdenia a nárok, ktorý bol predmetnou žalobou uplatnený ako právo na zaplatenie posúdiť ako právo na náhradu škody, prípadne bezdôvodné obohatenie, dovolací súd z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania s odkazom na ustanovenie § 237 písmeno f/ O. s. p., označil za právne irelevantné. Navrhovateľ v dovolaní nepreukázal prípustnosť dovolania ani podľa ustanovenia § 237 písmeno g/ O. s. p., nakoľko z obsahu spisu nie je zrejmé, že by vo veci rozhodol vylúčený sudca. Najvyšší súd Slovenskej republiky / §10a ods. 1 O. s. p. / nezistil, ani žiaden iný dôvod prípustnosti dovolania zakotvený ustanovením § 237 písmeno f/ O. s. p. a ani dôvod zakotvený ustanovením § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky / §10a ods. 1 O. s. p. / dovolanie navrhovateľa ako neprípustné s poukazom na ustanovenie § 243c O. s. p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 7 3 Obdo 48/2011 písmeno c/ O. s. p. odmietol, ako neprípustné. Účastníkom konania náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2012 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková