českého právneho poriadku a dospel k záveru, ţe predmetná zmluva 3 3 Obdo 14/2011 je z dôvodu jej neurčitosti absolútne neplatným právnym úkonom, z čoho následne vyvodil, ţe ţalobca sa nemohol stať veriteľom ţalovaného, preto ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
1 O.s.p. v prospech úspešného účastníka. Ţalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobe vyhovieť resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania uviedol, ţe nie je výrazom neurčitosti skutočnosť, ţe postupca deklaruje, ţe postupuje pohľadávku bezodplatne a zároveň prehlasuje, ţe s pohľadávkou je spojené právo na preplatenie odmeny v prípade, ţe postupník – ţalobca pohľadávku vymôţe. Označenie predmetnej zmluvy za zmiešanú, nemôţe byť prejavom jej neurčitosti. Poukázal na to, ţe boli splnené všetky podmienky zmluvy o postúpení pohľadávky a pokiaľ by išlo o len komisionársku zmluvu bez postúpenia pohľadávky, bolo by moţné takéto ustanovenie povaţovať za rozporné so zákonom a ţalobca by tak nikdy nemohol byť v tomto konaní aktívne legitimovaný. Otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné, moţno riešiť len v prípadnom spore medzi postupcom a postupníkom, pre vzťah postupníka a dlţníka táto skutočnosť nemá vplyv. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec
1 a § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal spisový materiál a dospel k záveru, ţe prvostupňový súd musí v ktoromkoľvek štádiu konania skúmať existenciu vecnej aktívnej legitimácie ţalobcu v konaní, ktorá je podmienená platnosťou zmluvy a z nej vyplývajúcich práv a povinností, na ktoré ţalobca poukazuje v súvislosti s ním uplatneným nárokom voči ţalovanému. Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov
platnej právnej úpravy je charakteristické, ţe nastáva ex lege, pôsobí od počiatku / ex tunc / a súd na ňu prihliada ex offo. Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje moţnosť ratihabície, či konvalidácie vydaného právneho úkonu, nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môţe dovolávať kaţdý, pretoţe pôsobí voči všetkým. Môţe sa jej dovolávať dokonca aj ten, kto ju sám spôsobil. 4 3 Obdo 14/2011 V súvislosti s komparáciou vnútroštátnych európskych právnych úprav nemoţno prehliadnuť ani kodifikované súbory zásad zmluvného práva, pričom zásady európskeho zmluvného práva / principles of european contract law PECL /, ktoré upravujú otázky neplatnosti zmlúv pre rozpor so zákonom alebo základnými zásadami, pričom
čl. 15 § 102 ods. 2, 3 je zakotvené, ţe v prípade ak kogentná norma vyslovene neustanovuje aké sú účinky rozporu vo vzťahu k zmluve, moţno určiť, ţe zmluva je účinná v celom rozsahu, ţe je čiastočne účinná alebo neúčinná, prípadne sa musí upraviť. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, ţe ak predmetná právna norma osobitnú sankciu neplatnosti neustanovuje v súvislosti s nedodrţaním základného ustanovenia pre príslušnú uzavretú zmluvu, dôsledky stanoví konajúci sudca. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, preto ho
2 O. s. p. potvrdil. O trovách konania rozhodol
1 O. s. p. v prospech úspešného ţalovaného, ktorému priznal trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci / účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom / v celkovej sume 695,17 eur. Ţalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa
p. Navrhol dovolanie odmietnuť a priznať ţalovanému trovy dovolacieho konania, ktoré vyčíslil v celkovej výške 1 221,94 eur. Najvyšší súd ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / vec preskúmal
1 a § 243 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní rozsudku v rozsahu napadnutého dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné.
1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ust. § 237 aţ § 239 O. s. p. Z uvedených ustanovení vyplýva, ţe dovolanie sa za určitých podmienok pripúšťa jednak proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu a jednak len v prípadoch, ak sú rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu rozdielne, ale pri potvrdzujúcom rozhodnutím odvolacím súdom dovolanie prípustné nie je, ak nebolo pripustené. Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţné dovolaním napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je
tohto ustanovenia rozhodnutie 6 3 Obdo 14/2011 vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti / § 242 ods. 1 /. V prípade, ţe dovolací súd zistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Prípustnosť dovolania
p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa, ale len skutočnosťou, ţe k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne došlo. V predmetnej veci podal ţalobca dovolanie proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu, čo vyplýva z obsahu podaného dovolania z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatek dôvodov. Ak je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým bol výrok rozsudku súdu prvého stupňa potvrdený, je dovolanie prípustné len vtedy, ak súd vyslovil prípustnosť dovolania, pričom v predmetnej nejde o tento prípad. Z uvedeného vyplýva, ţe zákonné podmienky pre podanie dovolania
p. neboli splnené.
1 O. s. p. dovolací súd preskúmáva rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu napadnutého výroku, ktorý vymedzuje kvantitatívna stránka dovolania. Dovolací súd je teda viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom. Z podaného dovolania vyplýva, ţe dovolateľ nesúhlasil s názormi vyslovenými prvostupňovým ako i odvolacím sodom. Odvolaciemu súdu vytýkal aj to, ţe sa nezaoberal jeho námietkami ohľadne zmluvy o postúpení pohľadávok v zmysle publikovaného judikátu.
jeho názoru súdy oboch stupňov vyslovili nesprávny právny záver a rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo dostatočne odôvodnené. Vzhľadom na tieto skutočnosti vznesené v dovolaní sa dovolací súd zaoberal skúmaním, či nedošlo k porušeniu ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. 7 3 Obdo 14/2011 Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. Skutočnosť, ţe súd nevykoná účastníkmi navrhované dôkazy, ani takýto jeho postup nemoţno hodnotiť ako odňatie práva konať pred súdom. Rozhodnutie vyjadruje nezávislé postavenie súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná. O takýto prípad by išlo však vtedy, ak by súd svojim procesným postupom odňal účastníkovi moţnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo v tomto prípade nebolo preukázané.
názoru dovolacieho súdu nedošlo pri rozhodovaní odvolacím súdom k takým procesným vadám konania, ktoré by mali za následok vyslovenie, ţe účastníkovi / ţalobcovi / bola odňatá moţnosť konať pred súdom tak, ako to predpokladá ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Taktieţ neboli zistené ani iné vady konania, pre ktoré by zakladali postup
p.
čl. 46 ods.1 ústavy sa kaţdý môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom základné právo na súdnu ochranu neznamená právo na úspech v konaní pred súdom / II. ÚS 4/94, I. ÚS 40/95 /. K porušeniu ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu resp. na spravodlivý proces by
dohovoru mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, keby tento fakticky odňal moţnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde / II. ÚS 8/2001 /, ale aj tým, ţe súd rozhodol arbitrárne, bez náleţitého odôvodnenia svojho rozhodnutia, alebo ak by sa pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, ţe by zásadne poprel ich účel a význam. V tejto spojitosti nesporne platí, ţe súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní. Odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia, však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. Pokiaľ sa odvolací súd po preskúmaní veci a napadnutého rozsudku stotoţnil s názorom vysloveným prvostupňovým súdom
2 O. s. p., nemoţno 8 3 Obdo 14/2011 túto skutočnosť povaţovať za vadu, ktorá by napĺňala predpoklady zákonom stanoveného dovolacieho dôvodu len preto, ţe účastník s rozhodnutím nesúhlasí. Ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. reaguje na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, keď odôvodnenie rozhodnutia odvolacím súdom je kopírovaním vecne správnych dôvodov napadnutého rozsudku. V takých prípadoch rozhodnutie obsahuje účastníkom známe podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahuje len stručné konštatovanie o správnosti a presvedčivosti napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotoţňuje. Ide o ustanovenie, ktoré umoţňuje odvolaciemu súdu sústrediť sa uţ len na doplnenie presvedčivosti rozhodnutia. Zo znenia tohto nového ustanovenia vyplýva, ţe ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nemusí v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia uvádzať / kopírovať / všetky dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, ale sa môţe v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne ich doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia. V tejto veci sa odvolací súd stotoţnil s výrokom i odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, len spresnil resp. doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v časti posúdenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Dovolací súd pri svojom rozhodovaní sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, pričom platí, ţe dovolaním moţno napadnúť rozhodnutie z dôvodov uvedených v ust. § 242 O. s. p. ale musí ísť o rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné. Pokiaľ dovolateľ opiera svoje dovolanie, ktoré inak nie je prípustné, o nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, ktorý pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 219 ods. 2 O. s. p. sa ţiada dodať, ţe v súčasnej právnej úprave sa môţe odvolací súd obmedziť na vyslovenie, ţe sa stotoţňuje s dôvodmi a výrokom napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa tak ako vyplýva z vyššie uvedeného. V konaní taktieţ nebolo preukázané, ţe by bola splnená niektorá z podmienok zakladajúcich prípustnosť dovolania
p., teda ţe by došlo k závaţným procesným pochybeniam v konaní. Dovolací súd však v súvislosti so skúmaním platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, teda vzťahu postupcu a postupníka, odkazuje na ustálenú judikatúru. 9 3 Obdo 14/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie
4 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. O trovách dovolacieho konania rozhodol tak, ţe úspešnému ţalovanému priznal trovy dovolacieho konania za dva úkony právnej sluţby / prevzatie a príprava, vyjadrenie k dovolaniu / vrátane 19 % DPH a paušálnej náhrady spolu 1 221,94 eur. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. februára 2012 Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.