← Slovensko

o zaplatenie 765,46 eur s prísl.

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Obdo 53/2011 – 391 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu C., s. r. o., so sídlom v B., zastúpeného JUDr. PaedDr. I. P., PhDr. advokátom, so sídlom v B., proti ţalovanej J. T., bývajúcej v T., zastúpenej Advokátskou kanceláriou N. & N., s. r. o., so sídlom v B. 21, o zaplatenie 765,46 eur s prísl., ktorá sa viedla na Okresnom súde v Galante pod sp. zn. 13 Cb 177/2009–270, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 5 apríla 2011, č. k. 21 Cob 502/2010 – 318, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovanej o d m i e t a . Ţalovaná j e p o v i n n á zaplatiť ţalobcovi na účet jeho zástupcu 25,67 eur náhrady trov konania. O d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom z

  1. novembra 2010 č. k. 13 Cb 177/2009–270 zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi 174,75 eur s úrokmi z omeškania a 294,23 eur náhrady trov konania, keď predchádzajúcim uznesením z
  2. decembra 2009 potom, ako ţalobca vzal ţalobu čiastočne späť, zastavil konanie v časti o zaplatenie 620,71 eur. 2 3 Obdo 53/2011 Súd prvého stupňa takto rozhodol na základe skutkového zistenia, ţe účastníci
  3. júla 2007 uzavreli zmluvu na neurčitú dobu, o sprostredkovaní podľa § 513 Obch. zák. na sprostredkovanie poistenia. Jej nedeliteľnou časťou boli všeobecné obchodné podmienky ( VOP ). Zmluvný vzťah zanikol z podnetu ţalovanej dňom
  4. januára
  5. Ţalobca
  6. júla 2007 vyplatil zo svojho účtu ţalovanej 21 065 Sk ( 699,22 eur ), čo predstavuje 80 % priemernej provízie, ktorú ţalovaná dosahovala v spoločnosti C. akciová spoločnosť, s ktorou bola v sprostredkovateľskom vzťahu pred vznikom zmluvného vzťahu so ţalobcom a to z dôvodu šesťtýţdňového oneskorenia vyplácania provízií od uvedenej spoločnosti. Ţalobca si uvedené peňaţné prostriedky na základe zmluvy poţičal od spoločnosti A., a. s. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Rôzna bola interpretácia charakteru a účelu uvedeného plnenia účastníkmi, najmä otázka návratnosti poskytnutých peňaţných prostriedkov. Podľa ţalobcu išlo o preddavok na províziu, ktorý mala ţalovaná vrátiť, resp. malo prísť k ich započítaniu ak dosiahne produkciu. Podľa ţalovanej išlo o nenávratne poskytnuté prostriedky vyplatené na základe verejného prísľubu, ktorý urobil jeden zo zakladateľov ţalobcu J. K. B. na stretnutí v Banskej Bystrici
  7. júna 2007, pričom prostriedky počas trvania zmluvného vzťahu neboli vykazované ako záväzok ţalovanej, čo sa podľa ţalovanej písomne potvrdilo vo vyhlásení
  8. marca
  9. Ţalobca po ukončení zmluvného vzťahu jednostranne započítal províziu, na vyplatenie ktorej jej vznikol nárok vo výške 524,47 eur. Ich vyplatenie sa ţalovaná nedomáhala ani v predmetnom ani v inom súdnom konaní. Podľa súdu prvého stupňa medzi účastníkmi existoval obchodnoprávny záväzkový vzťah upravený § 262 ods. 1 Obch. zák., zákonom o poisťovníctve a zákonom o sprostredkovaní poistenia a zaistenia. Ţalovaná na základe predmetného zmluvného vzťahu vyvíjala pre ţalobcu činnosť smerujúcu k uzavretiu poistných zmlúv alebo iných jeho finančných produktov a ţalobca sa jej za to zaviazal vyplatiť odplatu – províziu dojednanú vo VOP, pretoţe ide o odplatnú zmluvu a odplatnosť záväzkového vzťahu je jeho podstatnou náleţitosťou. Z charakteru predmetného zmluvného vzťahu, ako odplatného vyplýva povinnosť ţalovanej vrátiť ţalobcovi akékoľvek finančné prostriedky, ktoré jej boli vyplatené titulom provízie, resp. zálohy na províziu na vyplatenie, ktorej za existencie zmluvného vzťahu nesplnila podmienky. 3 3 Obdo 53/2011 Pokiaľ ide o tvrdenie ţalovanej, ţe na stretnutí v Banskej Bystrici
  10. júna 2007 odznel verejný prísľub, ktorého podmienkou bolo uzavretie zmluvy so ţalobcom, za čo mala byť kaţdému uchádzačovi vyplatená odmena, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe neboli splnené základné podmienky, preto verejný prísľub podľa § 850 a nasl. Obč. zák. Stretnutie na, ktorom mal odznieť nebolo prístupné širokej verejnosti ale zúčastnili sa ho len vopred osobne pozvaní účastníci, alebo účastníci pozvaní prostredníctvom svojich vedúcich pracovníkov. Navyše údajný prísľub urobil zakladateľ ţalobcu ešte pred vznikom ţalovaného ( ten vznikol zápisom do obchodného registra
  11. júna 2007 ). Ak by aj bol prísľub relevantný, bol by z neho vzhľadom na ustanovenia § 57 ods. 1, § 62, § 64 Obch. zák., zaviazaný p. B. a nie ţalobca. K obrane ţalovanej, ţe došlo k odpusteniu dlhu formou vyhlásenia z
  12. marca 2009 v ktorom sa písomne potvrdzovali jednotlivé vyúčtovania, ktoré záväzok ţalovanej neobsahoval, súd prvého stupňa uviedol, ţe jedným zo spôsobov zániku záväzku dlţníka je síce aj odpustenie jeho dlhu veriteľom bez uspokojenia, nie je to však jednostranný úkon, ale na jeho relevanciu je potrebný aj súhlas dlţníka a dohoda musí mať písomnú formu. Zo sporného vyhlásenia vôľa ţalobcu odpustiť dlh nevyplýva a nie je splnená ani podmienka písomnej formy. Súd pretoţe mal z vykonaného dokazovania za to, ţe sporné peňaţné prostriedky boli odporkyni vyplatené titulom zmluvného záväzkového vzťahu ako záloha na sprostredkovateľskú províziu, čomu nasvedčuje aj pasívne správanie ţalovanej, ktorá akceptovala jednostranné zápočty provízií, na vyplatenie ktorých jej vznikol nárok, povaţoval ţalobu za dôvodnú. Ţalovanú preto zaviazal na zaplatenie rozdielu medzi vyplatenou zálohou a výškou započítaných provízií. Krajský súd v Bratislave rozhodujúc a odvolaní ţalovanej rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe dokazovanie v rozsahu vykonanom súdom prvého stupňa povaţuje za dostatočné. V rozhodnutí sa podrobne zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a vznesenými námietkami a tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záver, ku ktorému dospel je správny. 4 3 Obdo 53/2011 Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia vzal do úvahy aj skutočnosť, ţe hoci dohoda o návratnosti zálohy na províziu nebola jednoznačne medzi účastníkmi dohodnutá, dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa je dostatočné pre vytvorenie komplexného pohľadu na okolnosti prípadu, vrátane podmienok existujúcich v súvislosti s vyplatením provízie ţalovanej. Za správny povaţuje aj záver súdu prvého stupňa, ţe prejav p. B. na stretnutí v Banskej Bystrici
  13. júna 2007 nie je verejným prísľubom, lebo nebola splnená podmienka verejnosti a určenia neobmedzenému počtu osôb. Správny je aj názor súdu prvého stupňa, ţe neboli splnené podmienky preto, aby sa konanie ţalobcu dalo povaţovať za smerujúce k odpusteniu dlhu. Odvolací súd za nesprávny povaţoval názor ţalovanej, ţe ak sa nejednalo o verejný prísľub, treba poskytnutie zálohy povaţovať za uzavretie inominátnej zmluvy, podľa ktorej bolo povinnosťou ţalovanej ukončenie zmluvného vzťahu so spoločnosťou C. a povinnosťou ţalobcu poskytnúť zato plnenie – províziu. Z vykonaného dokazovania nebol zistený vznik právneho vzťahu, z ktorého by bolo moţné plnenie kvalifikovať ako nenávratné plnenie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, ţe záloha mala prekryť obdobie, kým ţalovaná získa príjmy z následnej sprostredkovateľskej činnosti vykonávanej pre ţalobcu. Ak by ţalovaná pokračovala v činnosti pre ţalobcu, získala by ďalšie provízie, ktoré by sa nepochybne započítali proti zálohe. Keďţe zmluvný vzťah účastníkov skončil skôr ako sa vyplatená záloha takýmto spôsobom konzumovala s nárokom na províziu, získala prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a takto získaný majetkový prospech musí ţalobcovi vydať. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť
  14. mája
  15. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Ako dôvod uviedla, ţe postupom súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom, čím je daná prípustnosť aj dôvodnosť dovolania podľa § 237 písm. f) O. s. p. Uvedené pochybenie spočíva v tom, ţe odvolací rozsudok je nedostatočne odôvodnený a odvolací súd sa v ňom nedostatočne vysporiadal s námietkami ţalovanej, ktoré sú pre posúdenie veci kľúčové, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. V rozhodnutí odvolací súd len zreprodukoval argumentáciu súdu prvého stupňa a uviedol, ţe sa stotoţňuje s jeho odôvodnením, hoci v prejednávanej veci takýto postup ( zrejme § 219 ods. 2 O. s. p. ) nebol na mieste. Odvolací súd v rozsudku vôbec nereagoval na argumenty ţalovanej a na výčitku, ţe nevzal do úvahy výpovede svedkov, 5 3 Obdo 53/2011 ktorí boli vypočutí v prejednávanej veci a ďalších, ktorí boli vypočutí v iných obdobných konaniach. Osvojil si argumentáciu konateľa ţalobcu p. Š., ktorú podporil len svedok B., ktorý je spoločníkom ţalobcu a svedok D., pričom ani tieto výpovede neboli jednotné a boli v nich rozpory. Tým, ţe súdy nevzali do úvahy výpovede 18 svedkov, jednoznačne upreli ţalovanej právo konať pred súdom. S ich výpoveďami sa odvolací súd nevysporiadal a nevysvetlil, prečo ich nevzal do úvahy. Ţalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( sp. zn. 1 Cdo 232/2000 ), na niektoré nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a judikatúru Európskeho súdu, z ktorých vyplýva, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Ak rozhodnutie nereaguje na argumenty účastníkov, ktoré sú pre rozhodnutia rozhodujúce a nedáva špecifickú odpoveď práve na tieto argumenty, nie je dodrţaná poţiadavka spravodlivého súdneho procesu a znamená porušenie ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu ( čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky ). Ţalobca v rozsiahlom vyjadrení k dovolaniu ţiadal potvrdiť rozsudok odvolacieho súdu, ako vecne správny. Súdy podľa neho riadne zistili skutočný stav veci a správne ho aj po právnej správne posúdili. Dovolanie je preto neprípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) predovšetkým skúmal, či napadnuté rozhodnutie je moţné účinne dovolaním napadnúť. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 238 O. s. p. je prípustné dovolanie proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ods. 1 ), proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ods. 2 ) a proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, 6 3 Obdo 53/2011 alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
  16. V prejednávanej veci nejde o ţiaden z vymenovaných prípadov, preto proti predmetnému rozsudku ustanovenie § 238 O. s. p. prípustnosť dovolania nezakladá. Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je však dovolanie prípustné, ak je daný niektorý z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. Okrem iných je to aj prípad, ak bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f O. s. p. ). Tohto dôvodu prípustnosti sa dovoláva ţalovaná. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Zdrojom porušenia procesných práv ţalovanej je podľa nej skutočnosť, ţe súd prvého stupňa nevzal do úvahy výpovede svedkov a rozhodnutie zaloţil na argumentácii ţalobcu, ktorá bola podporená len výpoveďou konateľa ţalobcu a svedka B.. Neprihliadol na výpovede 18 svedkov a nevysvetlil prečo ich do úvahy nevzal. Odvolací súd odvolaním vyčítaný nedostatok neodstránil. V podstate ide o výčitku, ţe súd prvého stupňa zaloţil svoje rozhodnutie na nesprávnom hodnotení dôkazov, dôsledkom čoho je nesprávny skutkový záver, na ňom zaloţený nesprávny právny záver a z toho vyplývajúce nesprávne rozhodnutie. Odvolací súd nesprávne rozhodnutie potvrdil. Takto vytýkané chyby nemoţno podľa názoru dovolacieho súdu povaţovať za odňatie moţnosti účastníka konať pred súdom. Ţalovaná mal moţnosť uplatniť všetky práva, ktoré jej procesná predpis priznáva. Súd prvého stupňa v konaní vykonal všetky navrhované dôkazy a účastníci na poslednom pojednávaní pred vyhlásením rozsudku, zrejme po poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p. výslovne uviedli, ţe vykonanie ďalších dôkazov nenavrhujú ( č. l. 250 spisu ). Dovolateľkou tvrdené skutočnosti, by znamenali, ţe konania bolo postihnuté vadami ( inými vadami ako sú uvedené v § 237 ), ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ). Sú to skutočnosti, ktoré môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť. Znamená to, ţe dovolací súd 7 3 Obdo 53/2011 by na uvedené procesné vady mohol prihliadnuť len, ak by proti napadnutému rozhodnutiu bolo dovolanie prípustné z iných dôvodov. Za dôvod naplňujúci podmienku prípustnosti dovolania dovolací súd nepovaţoval ani druhý dôvod uvádzaný v dovolaní. Dovolateľ za dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ povaţuje nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa. Jeho nedostatočnosť podľa neho spočíva v tom, ţe odvolací súd sa riadne nevysporiadal s podstatnými argumentmi, ktorými ţalovaný odôvodňoval nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom na uvedenú námietku navrhovateľa bolo potrebné zaujať právny záver o tom, či nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., alebo či má za následok (len) procesnú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. Treba prisvedčiť ţalovanej ţe vada konania uvedená v § 237 písm. f/ O. s. p. znamená vţdy porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd ( napr. II. ÚS 261/06 ). To však neznačí, ţe by zároveň nevyhnutne platil aj opak, teda to, ţe kaţdé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje aţ intenzitu vady konania v zmysle § 237 O. s. p. Ústava Slovenskej republiky neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich moţnej nápravy v opravnom konaní. Bliţšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj moţnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje Občiansky súdny poriadok aj predpoklady a podmienky, za ktorých moţno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch niţších stupňov. Najzávaţnejším procesným vadám konania, ktorú sú taxatívne vymenované v § 237 O. s. p., pripisuje Občiansky súdny poriadok osobitný význam – vady tejto povahy povaţuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania ( § 237 O. s. p. ) a zároveň tieţ za prípustný dovolací dôvod ( § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. ). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania nedosahujúcim stupeň závaţnosti procesných vád v zmysle § 237 O. s. p. pripisuje Občiansky 8 3 Obdo 53/2011 súdny poriadok význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na rozdiel od procesných vád vymenovaných v § 237 O. s. p., povaţuje síce za relevantný dovolací dôvod ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ), nie však za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania. Uvedený záver je obsiahnutý uţ v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  17. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 111/1998 ( časť právnej vety „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“ ). Z tohto judikátu vychádza dlhoročná ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá povaţuje nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu za vadu konania, ktorá môţe zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť podľa § 237 ods. 1 O. s. p. O aktuálnosti uvedeného judikátu svedčí okrem iných aj nedávne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
  18. novembra 2011 sp. zn. IV ÚS 487/2011, podľa ktorého uvedený právny názor k výkladu § 237 písm. f/ O. s. p. povaţuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný a neporušujúci základné práva sťaţovateľa. Dovolací súd, vychádzajúc z uvedeného judikátu preto dospel k záveru, ţe na vytýkanú vadu rozhodnutia odvolacieho súdu - nedostatočné odôvodnenie, by mohol prihliadnuť len vtedy, ak by bolo dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu prípustné z iného dôvodu. Z uvedeného vyplýva, ţe nebol naplnený dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Keďţe dovolací súd nezistil ani iný dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania ( § 242 ods. 1 O. s. p. ), dovolanie ţalovaného ako neprípustné podľa § 218 ods. l O. s. p. v spojení s ustanovením 243b ods. 5 O. s. p. odmietol, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Riadiac sa pritom právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. 9 3 Obdo 53/2011 Úspešný ţalobca má podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 244 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli v dovolacom konaní. Jeho trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom za jeden úkon právnej pomoci ( vyjadrenie k dovolaniu ) 18,26 eur ( § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. ) a z náhrady výdavkov v paušálnej výške 7,41 eur ( § 16 ods. 3 tarify ), spolu 25,67 eur. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  19. februára 2012 JUDr. Peter Dukes, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.