ich tvrdení spracovať pôvodný pozemok na nový pozemok, a teda pokiaľ hodnotil dôkazy kaţdý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, ţe 2 5 Cdo 197/2011 ţaloba je nielenţe v celom rozsahu nedôvodná, ale je navyše vzhľadom aj na výsledok súdneho konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 10 C 374/2002, účelová. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. l O.s.p. Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 24. februára 2011, sp.zn. 9 Co 181/2010, rozsudok súdu prvého stupňa súdu ako správny
potvrdil. Po preskúmaní veci sa plne stotoţnil so záverom vysloveným súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí o tom, ţe v prejednávanej veci sa vôbec nejedná o spracovanie veci v zmysle ust. § 135b Občianskeho zákonníka. Konštatoval, ţe navozením skládky odpadu sa nevytvorila nová vec, a takáto nová vec nevznikla ani tým, ţe si ţalobcovia vydelili z pôvodného pozemku, vedeného v katastri nehnuteľnosti pod KN-C 2599/1, trvalé trávnaté porasty, o výmere 2836 m2, zapísané na LV č. X. pre kat. úz. R., geometrickým plánom časť pozemku a tento označili číslom KN-C č. 2599/13. Nimi navozený odpad a materiál sa stal iba súčasťou pôvodného pozemku, resp. súčasťou pôvodnej časti pozemku KN-C 2599/1 nedošlo ani k vytvoreniu novej veci hmotnej, ani novej veci v právnom slova zmysle. Ďalej mal za to, ţe súčasť veci nie je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov a zdieľa osud po právnej stránke veci hlavnej. Ak otázka vlastníctva k hlavnej veci k pozemku KN-C 2599/1 - trvalé trávnaté porasty o výmere 2836 m2 zapísanému na LV č. X. bola vyriešená v konaní Okresného súdu Čadca sp.zn. 10 C 374/2002 v spojení s rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho, týmto vyriešením otázky vlastníctva k hlavnej veci bola vyriešená aj otázka vlastníctva k jej súčasti, teda k tomu, čo ţalobcovia na časť tohto pozemku navozili a čo dnes nemoţno zrejme fakticky, a nie je ani v záujme ţalobcov to od pozemku oddeliť. Taktieţ konštatoval, ţe pre nadobudnutie vlastníctva vydrţaním musia byť splnené viaceré zákonné podmienky, a to jednak spôsobilosť predmetu vydrţania, nerušené dobromyseľné uţívanie veci po zákonom stanovenú dobu a dobromyseľnosť ako jedna z najzákladnejších podmienok vydrţania, ktorú v danom prípade nepovaţoval za splnenú. Navyše mal za to, ţe nadobudnutie vlastníctva spracovaním veci a jej vydrţaním sa vzájomne vylučujú. V danom prípade ţalobcovia tvrdili, ţe nadobudli vlastníctvo spracovaním, aţ následne po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty popísali skutočnosti, od ktorých odvodzovali vznik vlastníctva vydrţaním. V priebehu odvolacej lehoty skutočnosti, ktoré by oprávňovali odvolací súd posudzovať splnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníctva týmto spôsobom neprodukovali, a preto na nimi uvedené nové skutočnosti neprihliadol. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. 3 5 Cdo 197/2011 Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/, 2/. Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením § 237 písm. f) O.s.p., tým, ţe ţalobkyni 2/ bola odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe sa nemohla k veci osobne vyjadriť a tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené. Ďalej namietali, ţe konanie je postihnuté aj vadou konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p., t.j. ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom posúdení veci. V závere dovolania uviedli, ţe dovolanie podávajú aj z dôvodu, ţe v predmetnom konaní moţno mať za to, ţe sa ním riešia otázky zásadného právneho významu, a to - či si odporujú dva vlastnícke tituly, vydrţanie veci a vytvorenie veci prvotnou okupáciou. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu aj súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalovaný na výzvu súdu prvého stupňa, aby sa vyjadril k predmetnému dovolaniu zaslal sériu dokumentov technického charakteru, k samotnému dovolaniu sa však nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či ich opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa . V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. V danom prípade dovolaním ţalobcov 1/ a 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého 4 5 Cdo 197/2011 odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je
1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). So zreteľom na ţalobcami 1/ a 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci im súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom 5 5 Cdo 197/2011 chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Základné právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného ţivota účastníkov, alebo v rozsahu povaţovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z
2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. V ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p. Občiansky súdny poriadok bliţšie upravuje postup súdu v nadväznosti na poţiadavku uskutočnenia pojednávania, a to v reakcii na súčinnosť, resp. nečinnosť účastníkov konania. Je v ňom vyjadrený princíp arbitrárneho poriadku - princíp,
ktorého súd vedie konanie tak, aby vydal meritórne rozhodnutie aj bez súčinnosti účastníkov. V prípade, ak účastník z dôleţitého dôvodu poţiada o odročenie pojednávania, súd pojednávanie odročí; ak však účastník konania nepoţiada o odročenie pojednávania (resp. ak dôvod, ktorý uvádza pre odročenie pojednávanie súd nepovaţuje za dôleţitý) a v prípade, ak sa účastník z pojednávania ospravedlní a netrvá na svojej účasti na pojednávaní, súd pokračuje v konaní a môţe rozhodnúť vo veci, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Z obsahu spisu súd zistil, ţe na pojednávaní pred súdom prvého stupňa
je porušením práva kaţdého byť prítomný na prerokovaní svojej veci. V predmetnej veci súd prvého stupňa pojednávanie na prejedanie veci samej nariadil a účastníkov a ich právnych zástupcov aj riadne predvolal. Ţalobkyňa 2/ sa však svojho práva byť prítomnou na pojednávaní a realizovať na ňom svoje procesné oprávnenia, vlastným rozhodnutím, sprostredkovaným súdu jej právnym zástupcom na pojednávaní
ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie rozsudku musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru 9 5 Cdo 197/2011 o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. (čoho sa ţalobcovia v konaní domáhali, čo bolo predmetom odvolania ţalobcov 1/ a 2/ ako sa k dovolaniu vyjadril ţalovaný, ktoré skutočnosti mal za preukázané, z akých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil). Uviedol, ţe sa stotoţňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a dodal, ţe navozením skládky odpadu sa nevytvorila nová vec, a takáto nová vec nevznikla ani tým, ţe si ţalobcovia vydelili z pôvodného pozemku geometrickým plánom časť pozemku a nimi navozený odpad a materiál sa stal iba súčasťou pôvodného pozemku, pričom súčasť veci nie je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov a zdieľa osud po právnej stránke veci hlavnej. Odvolací súd sa vyjadril aj k námietke, resp. tvrdeniu ţalobcov 1/ a 2/ o tom, ţe vlastníctvo k predmetu sporu nenadobudli nielen postupom
Občianskeho zákonníka, ale ani vydrţaním
Uviedol, ţe tento spôsob nadobudnutia vlastníctva ţiadali ţalobcovia posúdiť aţ zjavne po uplynutí zákonom stanovenej, 15-dňovej odvolacej lehoty a ţe odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, ktoré nemoţno ďalej meniť ani dopĺňať. Napriek tomu uviedol, ţe k nadobudnutiu vlastníctva vydrţaním musia byť splnené viaceré zákonné podmienky, pričom mal za to, ţe dobromyseľnosť, ako jedna z najzákladnejších podmienok vydrţania, nepovaţoval za splnenú a ţe nadobudnutie vlastníctva spracovaním veci a jej vydrţaním sa vzájomne vylučujú. V závere uviedol, ţe v danom prípade ţalobcovia aţ po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty popísali skutočnosti, od ktorých odvodzovali vznik vlastníctva vydrţaním, a preto na ne neprihliadol. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu obsahuje
názoru dovolacieho súdu dostatočné skutkové aj právne dôvody, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie vo veci dovolateľov a nemoţno ho povaţovať za zrejme neodôvodnené a arbitrárne. Dôvody, na ktorých zaloţil svoje rozhodnutie, nie sú
názoru dovolacieho súdu rozporné alebo svojvoľné. Odvolací súd v podstate prevzal skutkový stav ako ho ustálil súd prvého stupňa (aj keď ho slovne vyjadril inak) a stotoţnil sa aj s jeho právnym názorom. Pokiaľ dovolatelia podávajú dovolanie aj z dôvodu, ţe v predmetnej veci sa riešia otázky zásadného právneho významu, dovolací súd poznamenáva, ţe v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. je len odvolací súd oprávnený svojím výrokom vysloviť prípustnosť dovolania, ak dospeje k názoru, ţe jeho rozsudok je po právnej stránke zásadného významu. 10 5 Cdo 197/2011 Nie je pritom právne významný názor samotného účastníka na právnu zásadnosť rozhodnutia, ktoré napadol dovolaním. Ţalobcovia 1/ a 2/ ďalej namietali aj skutočnosť, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobcov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalobcami vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcom 1/ a 2/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie. 11 5 Cdo 197/2011 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 15. februára 2012 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.