Najvyšší súd Slovenskej republiky 2 MCdo 9/2010 U z n e s en i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. I. Z. bývajúceho v S., proti žalovanému B., s. r. o., so sídlom v B., zas

uznesením krajského súdu bol porušená zákon . Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( § 10a ods. 3 O. s. p. ) , po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( § 243g O. s. p. ) generálny prokurátor Slovenskej republiky ( § 243e ods. 1 O. s. p. ) , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243i ods. 2 O. s. p.

§ 243aods.

1 O. s. p. ) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O. s. p.

§ 242ods.

1 O. s. p. a dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu treba zrušiť. Podľa ustanovenia § 243e ods. 2 O. s. p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta. V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , c/ rozhodnutie spočíva 5 2 M Cdo 9/2010 na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania , ale aj v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 243i ods. 2 O. s. p.

§ 242ods.

1 O. s. p. ) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami , pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V prejednávanej veci súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 150 O. s. p, keď dospel k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešnému žalovanému , spočívajúce v okolnostiach danej veci. Odvolací súd v porovnaní s ním svoje potvrdzujúce uznesenie ( vo výroku o trovách konania ) založil na právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď dospel k záveru , že trovy konania nebolo možné žalovanému priznať z dôvodu ich nevyčíslenia v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia v súlade s § 151 ods. 1 O. s. p. Dovolací súd je toho názoru, že tento postup odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie , neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky . Z ustanovenia § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo , verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa § 1 O. s. p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úcte k právam iných osôb. 6 2 M Cdo 9/2010 Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba ( právnická alebo fyzická ) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ako aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú ( pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z

2. 2001 II. ÚS 14/2009, z
4. 2002 II. ÚS 132/2002, z
6. 2007 III. ÚS 171/2006 ). Právo na súdnu ochranu , okrem Ústavy Slovenskej republiky ( čl. 46 ods. 1 ), Listiny základných práv a slobôd ( čl. 36 ods. 1 ) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( čl. 6 ods. 1 ) , zabezpečujú jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ( napr. § 41 O. s. p., § 115 O. s. p. , § 123 O. s. p. a pod. ). Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka , aby sa jeho vec , ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom postupe. Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím uvedeným postupom porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, pretože svoje rozhodnutie o trovách konania nečakane založil na iných právnych záveroch o dôvode ich nepriznania úspešnému účastníkovi konania, než súd prvého stupňa, v skutočnosti žalovanému odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. Až z rozhodnutia odvolacieho súdu sa žalovaný dozvedel, že odvolací súd vyvodil iný právny záver zo skutočností, ktoré prvostupňový súd , vychádzajúc z iného právneho záveru , nehodnotil. K iným právnym záverom odvolacieho súdu sa účastníci nemali možnosť vyjadriť. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení dôvodu nepriznania náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania, mal správne rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval , znemožnil účastníkovi realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti iných, z pohľadu súdu prvého stupňa neposudzovaných dôvodov nepriznania trov konania. Svojím postupom teda žalovanému odňal možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu zrušil . Keďže aj rozhodnutie súdu prvého stupňa má vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu , zrušil najvyšší súd aj toto rozhodnutie v mimoriadnym dovolaním napadnutej časti ( § 243b ods. 3 O. s. p.

§ 243iods.

2 O. s. p. ). 7 2 M Cdo 9/2010 V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 veta tretia O. s. p. ). Napriek dôvodom, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu, dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že záver odvolacieho súdu , podľa ktorého právny zástupca žalovaného si trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote nevyčíslil, a preto nemohli byť tomuto účastníkovi konania priznané, nemá oporu v zákone . Povinnosť účastníka vyčísliť trovy konania v zákonnej trojdňovej lehote od vyhlásenia rozhodnutia , ktorým sa konanie končí je v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. spojená s prisudzujúcim výrokom. Pokiaľ súd účastníkovi náhradu trov konania neprizná ( ako to bolo v danej veci ) , nemá právny význam, aby si účastník tieto trovy konania vyčísľoval. Žalovanému , ktorému súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal ( z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s. p. ), by vznikol nárok na náhradu trov prvostupňového konania len zmeňujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu , obsahujúcim prisudzujúci výrok ( pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2009 sp. zn. 1 MCdo 10/2008). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. júla 2011 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. Za správnosť: predsedníčka senátu Hrčková Marta Hrčková Marta