Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžd/34/2011 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

§ 58ods.

1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Trnave č. p.: ORP-P-894/DI-TT-SK-2009 z 27.11.2009, ktorým bola ţalobcovi

§ 22ods.

2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej na účely tohto rozsudku tieţ „zák. č. 372/1990 Zb.“) uloţená sankcia - pokuta vo výške 100,- € a súbeţne - zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace s uloţením povinnosť nahradiť trovy priestupkového konania. 2. Pri svojom rozhodnutí ţalovaný vychádzal zo skutkového stavu, ţe ţalobca dňa 14.1.2009 o 08.20 hod. viedol ako vodič motorové vozidlo tov. zn. Škoda Octávia, EČ: T. v Trnave na kriţovatke Kalinčiakova – T. Vansová, kde vchádzal do kriţovatky po ulici Kalinčiakovej, ktorá je označená ako vedľajšia cesta, pričom nedal prednosť v jazde motorovému vozidlu tov. zn. Peugeot 206, EČ: T., ktoré viedla ako vodička D.

§ 22ods.

1 písm. l) zák. č. 372/1990 Zb.

§ 19ods.

1 zák. č. 315/1996 Z.z. vodič, ktorý prichádza na križovatku po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta.

§ 22ods.

1 písm.

1. l)zák. č. 372/1990 Z.z. priestupku sa dopustí ten, kto porušením uvedeným v písmene
2. k)[iným konaním, neţ ako je uvedené v písmenách
3. a)aţ h), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky] bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu. 3 1Sžd/34/2011 4. K námietke ţalobcu, ţe miesto nehody bolo pri stredovej čiare, na úrovni vstupnej brány cintorína na ulici T. Vansovej, tzn. jednoznačne mimo kriţovatky ulíc Kalinčiakova – T. Vansovej, na základe čoho spochybňuje hodnovernosť odborného vyjadrenia Ing. L., sa ţalovaný vyjadril tak, ţe zistený skutkový stav tomuto nezodpovedá. Zo spisového materiálu vyplýva, ţe asi 10 minút po nehode na základe telefonátu vodičky prišiel na miesto jej priateľ Ing. J. na terénnom vozidle s EČ: T., ktorý na mieste dopravnej nehody sa ju snaţil ukľudniť. Takto čakali v jeho vozidle na príchod polície. Medzičasom bol za ţalobcom, ktorého poţiadal aby zotrval na mieste nehody, pretoţe zavolali políciu, na čo mal ţalobca reagovať podráţdene. 5. Menovaný Ing. J. nesúhlasí s tvrdením ţalobcu, ţe mal nejakým spôsobom manipulovať so stopami na mieste dopravnej nehody, napríklad takým spôsobom, ţe mal rozkopávať úlomky a črepiny smerom ku kriţovatke. Naopak, poškodené vozidlo tov. zn. Peugeot 206 sa nachádzalo na chodníku natočené priamo do vchodu cintorína a na naliehanie pohrebnej sluţby bolo vozidlo presunuté zatočením vľavo a posunuté mimo vchod rovnobeţne s múrom. Aţ po zdokumentovaní miesta dopravnej nehody vošiel do kriţovatky, kde sa pozeral na úlomky vo vozidlách. Avšak ani v tomto prípade sa ich nedotýkal, nemanipuloval s nimi, resp. ich v ţiadnom prípade nerozkopával, lebo bol obutý v letnej obuvi, ktorá mu bránila v cca 7 cm kašovitom snehu ich rozkopávať. 6. Po preskúmaní výpovedí ţalobcu (19.01.2009), resp. jeho manţelky Ing. N., ktorá sa v čase predmetnej nehody s ním nachádzala vo vozidle, ţalovaný zistil, ţe ţalobca svoje tvrdenie o rozkopávaní úlomkov uviedol aţ 23.06.2009 a Ing. G. tú istú argumentáciu uviedla aţ do zápisnice o podaní oznámenia, ktorá bola spísaná 12.08.2009. Odvolací orgán preto uvedené tvrdenie vyhodnotil ako účelové. 7. V priestupkovom konaní bol ustanovený znalec Ing. M., ktorému boli poloţené tri nasledujúce otázky: 1. Posúďte a uveďte technickú príčinu vzniku dopravnej nehody, uveďte miesto a vzájomnú polohu vozidiel v čase zráţky. 4 1Sžd/34/2011 2. Posúďte pravdepodobnosť mechanizmu vzniku dopravnej nehody

výpovedí oboch vodičov, ako aj spolujazdkyne – manţelky vodiča G. účastných na dopravnej nehode, vyjadrite sa k spôsobu jazdy oboch vodičov.

1. Vyjadrite sa k doručenému vyjadreniu vzniku dopravnej nehody vodiča JUDr. G..
2. K prvej otázke znalec uviedol, ţe vzájomná poloha vozidiel a ich poloha na ceste v čase zráţky zodpovedá polohe, kedy vozidlo Peugeot 206 jazdí pribliţne v strede pravého jazdného pruhu ulice T. Vansovej (súbeţne s pozdĺţnou osou tejto ulice) v smere k ulici Hospodárska a vozidlo Škoda Octavia uskutočňuje výjazd z ulice Kalinčiakova na ulicu T. Vansovej smerom doprava. Na základe vzájomnej polohy vozidiel v čase zráţky a na základe miesta zráţky je moţné konštatovať, ţe výsledky technickej analýzy nehodového deja korešpondujú so skutočnosťami, ktoré uvádza vo svojej výpovedi vodička vozidla Peugeot 206, teda ţe príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody bolo nedanie prednosti v jazde zo strany vodiča vozidla Škoda Octavia.
3. K druhej otázke znalec uviedol, ţe mechanizmus predmetnej dopravnej nehody v zmysle skutočnosti, ktoré uvádza vodička vozidla Peugeot 206 pani P., je z technického hľadiska prijateľný. Mechanizmus vzniku predmetnej dopravnej nehody v zmysle skutočnosti, ktoré uvádza vodič vozidla škoda Octavia M. a spolujazdkyňa v tomto vozidle N.G., je z technického hľadiska neprijateľný. Vzhľadom na to je dôvodné konštatovať, ţe technika jazdy vodiča vozidla Škoda Octavia nebola správna, pričom nesprávnosť jeho techniky jazdy spočíva v tom, ţe pri vjazde do kriţovatky nedal prednosť v jazde vodičke vozidla Peugeot
5. K tretej otázke znalec uviedol, ţe Podrobné vyhodnotenie technickej prijateľnosti jednotlivých skutočností, ktoré uvádza JUDr. G. vo svojom vyjadrení k dopravnej nehode zo dňa 19.1.2009, je vykonané v časti 2.3 odborného vyjadrenia. Mechanizmus vzniku dopravnej nehody v zmysle skutočnosti, ktoré uvádza vodič vozidla Škoda Octavia JUDr. M. vo svojom vyjadrení k dopravnej nehode zo dňa 19.1.2009, je z technického hľadiska neprijateľný. 5 1Sžd/34/2011
6. Na základe týchto skutočností ţalovaný ako odvolací orgán dospel jednoznačne k záveru, ţe vykonané dôkazy a vykonané dokazovanie postačujú na to, aby bolo ţalobcovi spoľahlivo preukázané spáchanie predmetného priestupku. II. Konanie na prvostupňovom súde
7. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ţalobu z 02.09.2010 na Krajský súd v Trnave.
8. Krajský súd v Trnave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov pred jeho vydaním v rozsahu dôvodov ţaloby a ţalobu ako nedôvodnú zamietol.
9. Krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zachyteného v administratívnom spise, najmä zo zhodných vyjadrení uvedených vo výpovediach svedkov Ing. M. a Ing. J., ktorí zhodne lokalizovali miesto dopravnej nehody do kriţovatky ul. Kalinčiakova - T. Vansovej.

krajského súdu miesto dopravnej nehody bolo zdokumentované aj príslušníkmi polície a fotodokumentáciou nachádzajúcou sa v spisovom materiáli.

1. Takisto krajský súd v odôvodnení zdôraznil význam odborného vyjadrenia č. 14/2009 podaného Ing. M., znalcom z odboru doprava cestná, odvetvia technický stav cestných vozidiel, ktorý za príčinu vzniku predmetnej dopravnej nehody označil konanie ţalobcu, tzn. nedanie prednosti vjazde zo strany vodiča Škoda Octavia (ţalobcu).
2. Uvedený znalec

krajského súdu konštatuje, ţe mechanizmus vzniku predmetnej dopravnej nehody v zmysle skutočnosti, ktoré uvádza vodička vozidla Peugeot 206 D.P., je technického hľadiska prijateľný, čo sa však nedá povedať o opise mechanizmu vzniku predmetnej dopravnej nehody v intenciách výpovede ţalobcu a jeho manţelky N., tzn. ţe nehoda sa nestala na kriţovatke ul. Kalinčiakova - T. Vansovej, ale aţ za touto kriţovatkou. Tento mechanizmus dopravnej nehody znalec označil ako z technického hľadiska neprijateľný. 6 1Sžd/34/2011

1. Vo vzťahu k námietke ţalobcu týkajúcej sa moţného manipulovania so stopami dopravnej nehody, krajský súd s odkazom na priloţenú fotodokumentáciu a odborné stanovisko znalca uviedol, ţe z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody jednoznačne vyplýva, ţe stopa č. 1 zachycuje zhluk úlomkov laku a plastov z obidvoch vozidiel, ktorý je typický pre miesto, v ktorom dochádza k vzájomnému oddeleniu vozidiel na konci zráţky. Premiestnenie takéhoto zhluku úlomkov kopaním je z technického hľadiska vylúčené.
2. Námietku ţalobcu, ţe znalec počas konfrontácie uviedol, ţe nesprávnosť jazdy vodiča vozidla Škoda - Octávia nespočíva v ničom, krajský súd po vyhodnotení textu odmietol ako jednostranne skresľujúcu argumentáciu zo strany ţalobcu.
3. Opravným uznesením z
4. júla 2011 č.k. 14S/60/2010-57 krajský súd opravil časť odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti o pomere hlasov. III. Odvolanie žalovaného/žalobcu/stanoviská A)
5. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 24.6.2011 (č. l. 55) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalobca vyjadril nesúhlas s vyhodnotením miesta, kde sa stala dopravná nehoda. V súvislosti s týmto zdôraznil vzťah svedkov k prejednávanej veci a ďalej to, ţe znalec si odporoval pri neskoršom výsluchu.
6. Ţalobca najmä poukázal na význam polohy úlomkov z havarovaných vozidiel, pričom v súvislosti s ich rozmiestnením vyslovil svoje jednoznačné pochybnosti, ţe predmetné úlomky, tak ako boli na ceste umiestnené, sa toto nemohlo udiať v dôsledku nárazu v malej rýchlosti, ale dostali sa do značnej vzdialenosti od seba „nejakou“ inou silou.
7. V súvislosti s uvedeným ţalobca citoval časť odôvodenia rozsudku krajského súdu,

ktorého premiestnenie takéhoto zhluku úlomkov kopaním je z technického hľadiska vylúčené, a súčasne poukázal na to, ţe pri konfrontácii medzi ním a znalcom, znalec na poloţené otázky nevedel odpovedať. 7 1Sžd/34/2011

1. Ďalej ţalobca poukázal aj na to, ţe znalec na poloţenú otázku, v čom spočívala nesprávnosť jeho jazdy, neodpovedal. Takisto zdôraznil tú skutočnosť, ţe tak, ako to bolo zakreslené, sa dopravné nehoda nestala a ţe znalec sa nezaoberal tým, ţe nepozornosť jazdy spolu so zlými poveternostnými podmienkami mali za následok dopravnú nehodu.
2. Záverom ţalobca s poţiadavkou, aby sa odvolací súd oboznámil s logickým stavom vzniknutým v čase dopravnej nehody

stanoviska ţalobcu, konfrontoval ho s jeho objasnením, ako prišlo k posunu úlomkov a prečo sa vozidlo nachádzalo tam, kde bolo zakreslené, poţadoval zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie veci ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. B)

1. Napriek výzve krajského súdu z
2. júla 2011 (č. l. 62) na písomné vyjadrenie k pripojenej fotokópii odvolania ţalobcu sa vyjadrenie ţalovaného v súdnom spise nenachádza. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave nepovaţovalo za potrebné sa aktívne zapojiť do súdneho konania. C)
3. Podaním doručeným na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 11.10.2011 doručil právny zástupca ţalobcu odborné vyjadrenie znalca Ing. P., PhD., s adresou M. k dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 14.01.2009, na kriţovatke ulíc Kalinčiakovej a T. Vansovej v obci Trnava. V tomto podaní právny zástupca ţalobcu poukázal na to, ţe uvedené odborné vyjadrenie jednoznačne vyvracia nelogičnosť vyjadrení znalca z prípravného konania tak, ako to napádali uţ v podaných odvolaniach, vyjadreniach a osobne pri konfrontácii. Tieţ uviedol, ţe nevie, prečo nebol uţ v štádiu priestupkového konania do veci pribratý kontrolný znalec.
4. V uvedenom znaleckom úkone bola úloha znalca zadávateľom (tzn. ţalobcom) vymedzená 2 nasledovnými otázkami: 1.Vyhodnoťte technickú príčinu predmetnej dopravnej nehody. 8 1Sžd/34/2011 2.Posúďte technickú prijateľnosť výpovede vodiča vozidla Škoda Octavia.
5. Znalec v predmetnom odbornom posudku na základe deformácií, resp. určitých poškodení obidvoch vozidiel, ktoré vznikli v dôsledku ich vzájomného silového pôsobenia, ich následného pohybu po zráţke (obr. na str. 14 aţ 17) a mechanizmu vzniku poškodenia jednotlivých vozidiel, stanovil tak vzájomnú polohu vozidiel (obr. č. 1 a 3) ako aj polohu miesta zráţky (obr. 2). Súčasne znalec ako technicky menej logický a preto aj menej pravdepodobnejší označil variant C pohybu vozidla Škoda Octavia, vychádzajúci z tvrdenia pasaţierov tohto vozidla, ţe v okamihu zráţky stálo dlhý čas (cca 10 s).
6. V odpovedi na prvú otázku znalec konštatoval, ţe (súd cituje relevantný text odborného vyjadrenia) „Z technického hľadiska nie je možné zistiť, či vozidlo Škoda Octavia v okamihu zrážky stálo, alebo sa pohybovalo malou rýchlosťou (do cca 10 km/h). Ak vozidlo Škoda Octavia v okamihu zrážky stálo – v takomto prípade nie je možné zistiť aký čas uplynul, od okamihu zastavenia tohto vozidla, po okamih zrážky vozidiel. Tento čas je však podstatný a rozhodujúci pre vyhodnotenie príčiny predmetnej dopravnej nehody. ... V predmetnom prípade z technického hľadiska nie je možné ustáliť, ktorý z uvedených variantov (A, B, alebo C) nastal. Možno iba vyhodnocovať technickú logickosť daných variantov. Variant A a B sa javia ako technicky logické a preto pravdepodobnejšie, oproti variantu C. “
7. Pri druhej otázke znalec uviedol, ţe „Jednotlivé skutočnosti uvádzané vo výpovedi vodiča vozidla Škoda Octavia sú z technického hľadiska prijateľné, okrem uvádzaného miesta zrážky. Z technického hľadiska nie je prijateľné, aby k zrážke došlo vo vzdialenosti cca 30 m za križovatkou.“
8. Obdobne ako je uvedené vyššie (bod č. 25) ani v prípade výzvy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17.10.2011 na písomné vyjadrenie k pripojenej fotokópii odborného vyjadrenia znalca Ing. P., PhD. nebolo v stanovenej lehote do súdneho spisu doručené, a po 9 1Sžd/34/2011 telefonickom preverení Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne dospel k záveru, ţe Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave nepovaţovalo za potrebné sa aktívne zapojiť do súdneho konania. IV. Právne názory odvolacieho súdu
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

1. Najvyšší súd sa celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Na druhej strane podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je skutková otázka, či moţné nejasnosti týkajúce sa zistenia skutkového stavu znalcom a namietané ţalobcom na základe nielen jeho subjektívnych pocitov ale aj predloţeného, v poradí druhého odborného stanoviska, spochybňujú dostatočným spôsobom skutkový stav. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
2. Predovšetkým Najvyšší súd musí po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatovať, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil 10 1Sžd/34/2011 od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody) v zmysle hore načrtnutej otázky.
3. Najvyšší súd konštatuje, ţe základným odvolacím dôvodom je v zmysle argumentácie právneho zástupcu (výsluchy svedkov, ktorí však vo veci mali vzťah; najpodstatnejšou skutočnosťou je, kde sa stala dopravná nehoda; podstatné vo veci sú úlomky, ktoré boli na mieste nájdené; a pod.) to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), a súčasne spochybňuje výsledky znaleckej činnosti.
4. Vo vzťahu k formulácii odvolacích dôvodov Najvyšší súd uvádza, ţe ich záväznosť a obsah je najmä vymedzený v ustanoveniach § 205 ods. 1, § 205a ods. 1 a § 212 O.s.p.

§ 205ods.

1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

§ 205aods.

1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

1. a)sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. b)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3. c)odvolateľ nebol riadne poučený

§ 120ods.

4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. 11 1Sžd/34/2011

§ 212ods.

1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nakoľko ţalobca nespadá do skupiny výnimiek uvedených v § 212 ods. 2 O.s.p., je Najvyšší súd jeho odvolacími dôvodmi v tomto konaní viazaný. 37. Ďalej vo vzťahu k vymedzeniu odvolacích dôvodov Najvyšší súd upozorňuje na svoju staršiu judikatúru,

ktorej „S právom účastníka podať odvolanie proti meritórnemu rozsudku prvostupňovému súdu je nerozlučne spojená jeho povinnosť v odvolaní presne v zmysle usmernenia obsiahnutého v § 205 ods. 1 O.s.p. špecifikovať právne nedostatky napadnutého rozsudku prvostupňového súdu (tzn. v čom sa napadnutý rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny), ktorých rozsah je striktne vymedzený v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. Naopak ako na neprípustné so samotnou myšlienkou odvolacieho súdneho konania je potrebné nazerať na to odvolaná alebo jeho časť, v ktorej účastník v nekonkrétnej a súčasnej vo všeobecnej rovine polemizuje s nedostatky správneho rozhodnutia, avšak z týchto svojich úvah nevyvodzuje, v rozpore so zásadou hospodárností súdneho konania, argumenty o nesprávnosti odvolaním napadnutého rozsudku alebo o vadách v postupe prvostupňového súdu. Pripustením takéhoto konania by sa vlastne zmarila hlavná úloha súdov, ktorá spočíva v náprave nezákonného stavu v primeranej lehote.“ (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sţf 55/2007 z 13.05.2008 – dostupné na internetovej stránke).

1. Ţalobca v súvislosti so svojim odvolacím dôvodom vyjadril iba všeobecne formulovaný nesúhlas s vyhodnotením miesta, kde sa stala dopravná nehoda, a tieţ zdôraznil vzťah svedkov k prejednávanej veci a ďalej to, ţe znalec si odporoval pri neskoršom výsluchu. Avšak svoju základnú povinnosť konkretizovať odvolací dôvod v zmysle hore citovanej judikatúry, tzn. v čom konkrétne si znalec odporoval, prečo je táto skutočnosť relevantná pre zistenie skutkového stavu, ďalej prečo sa ţalobca domnieva, ţe pre vzťah svedkov k prejednávanej veci by ich svedectvo malo mať inú vypovedaciu hodnotu, si nesplnil. Preto nemôţe Najvyšší súd uvedenú argumentáciu za odvolacie dôvody a preto sa s nimi ani nemôţe zaoberať. 12 1Sžd/34/2011
2. Takisto spochybňovanie zadokumentovanej polohy úlomkov z havarovaných vozidiel, pričom v súvislosti s ich rozmiestnením ţalobca vyslovil svoje jednoznačné pochybnosti, ţe predmetné úlomky, tak ako boli na ceste umiestnené, tak toto sa nemohlo udiať v dôsledku nárazu v malej rýchlosti, ale dostali sa do značnej vzdialenosti od seba „nejakou“ inou silou, je iba proklamačným vyhlásením, ktoré musí byť zo strany ţalobcu preukázané dôkazným prostriedkom. Nakoľko tak ţalobca nevykonal, Najvyšší súd prisvedčil argumentácii krajského súdu, ktorý vychádzal z odpovedí a zistení znalca Ing. M.L..
3. K tým odvolacím dôvodom ţalobcu, ktoré spoločne spochybňovali verbálne vyjadrenia znalca Ing. M.L., poukazuje Najvyšší súd na postavenie, úlohu a zodpovednosť znalca v súdnom konaní (bliţšie zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj § 127 O.s.p.). Znalec je štátom aprobovanou osobou, ktorej ustanovením do konkrétneho súdneho konania vzniká zodpovednosť za riadne a včasné splnenie zadanej znaleckej úlohy pod sankciou poriadkového, administratívneho alebo trestného postihu, ak si svoju povinnosť nesplní alebo inak zmarí základnú úlohu súdu pri poskytovaní spravodlivosti. Potom, pokiaľ ţalobca chcel spochybniť závery znalca (premiestnenie takéhoto zhluku úlomkov kopaním je z technického hľadiska vylúčené), resp. poukazoval na to, ţe pri konfrontácii medzi ním a znalcom, znalec na poloţené otázky nevedel odpovedať, bolo jeho povinnosťou predloţiť k týmto tvrdeniam také dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili.
4. Najmä k tomu, či znalec bol povinný na otázky ţalobcu odpovedať, resp. ako sa mal znalec správať počas konfrontácie so ţalobcom, musí Najvyšší súd zdôrazniť, ţe v zmysle základného procesného pravidla ovládajúceho priebeh pojednávania, tzn. aj vykonanie výsluchu samotného (§ 127 ods. 1 a § 117 a § 118 ods. 3 O.s.p.) znalec na otázky poloţené účastníkmi neodpovedá, pokiaľ otázky smerujú k poznaniu, ktoré konajúci súd nepovaţuje za nutné zistiť, resp. objasniť. Navyše otázky smerujúce na znalca počas procesu dokazovania sú limitované iba snahou objasniť technickú, odbornú alebo inak nejasnú argumentáciu znalca ním pouţitú pri splnení úlohy znalca; zakázané sú otázky kapciózne a sugestívne. Otázky 13 1Sžd/34/2011 s iným obsahom môţu uţ od znalca vyţadovať výkon znaleckej činnosti, tzn. ţe sú základom pre znaleckú úlohu. Potom, ak je zo strany konajúceho súdu na znalcovi poţadované vykonanie ďalšej znaleckej úlohy, musí mu súd na jej splnenie vytvoriť podmienky, tzn. najmä písomné zadanie a primerané časové obdobie.
5. Najvyšší súd tieţ poukazuje na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (najmä vec: Garcia Ruiz v. Španielsko‚ rozsudok z 21.01.1999, sťaţnosť č. 30544/96), prostredníctvom ktorej sa nastolila trvalá poţiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníka konania, ktorú nie je moţné vykladať v tom duchu, ţe krajský súd bol povinný minimálne v rozsahu argumentácie ţalobcu (v danej veci veľmi detailným spôsobom vyjadrená) sa s kaţdým argumentom ţalobcu rovnako podrobne zaoberať. Naopak, v súlade so zásadou procesnej hospodárnosti a koncentračným princípom správneho súdnictva vyjadreným v medziach ţaloby (§ 6 v spojení s § 250j ods. 1 O.s.p.) krajský súd analyzoval a na zistené ţalobné dôvody dostatočným spôsobom poskytol ţalobcovi odpoveď.
6. Vo vzťahu k odbornému vyjadreniu znalca Ing. P., PhD. Najvyšší súd s poukazom na vyššie citované (bod č. 36) ustanovenie § 205a ods. 1 písm. b) O.s.p., ţe ide o dôkazný prostriedok, ktoré nebol uplatnený pred súdom prvého stupňa, a preto sú pri odvolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu vo veci samej odvolacím dôvodom iba vtedy, pokiaľ ním má byť preukázané, ţe v predchádzajúcom konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Najvyšší súd však v uvedenom odbornom vyjadrení nenašiel ani náznak toho, ţe by sa v ňom signalizovali takéto vady pri zisťovaní skutkového stavu. Znalec, predovšetkým pri odpovedi na prvú otázku vyslovil znalecký záver (body č. 29 a 30), ţe nie je moţné ustáliť, či vozidlo ţalobcu v okamihu zráţky stálo alebo sa pohybovalo malou rýchlosťou (do cca 10 km/h, avšak ako najmenej pravdepodobný mechanizmus dopravnej nehody označil priebeh dopravnej nehody opísanej ţalobcom. Navyše v odpovedi na druhú otázku znalec priamo vylúčil moţnosť, aby miesto zráţky bolo lokalizované vo vzdialenosti cca 30 m za kriţovatkou. 14 1Sžd/34/2011
7. Ďalej Najvyšší súd musí konštatovať, ţe na spochybnenie prv predloţeného odborného stanoviska znalca nepostačuje predloţenie ďalšieho stanoviska od iného znalca. V súvislosti s moţnosťou hodnoverne spochybniť úkon znaleckej činnosti konajúci senát Najvyššieho súdu poukazuje na svoju staršiu judikatúru,

ktorej „pri námietke, že znalecký posudok trpí vadami, Najvyšší súd konštatuje, že aj v tomto prípade sú žalobkyne zaťažené dôkazným bremenom, tzn. že musia preukázať, že znalkyňa namietaným postupom porušila štandardy znaleckej činnosti, a preto znalecký posudok je v súdnom konaní nepoužiteľný. Na základe uvedeného sa odkazuje na ustanovenie § 127 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré oprávňuje každého požiadať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o vypracovanie odborného posudku k uvedenej problematike.“ (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sţso 36/2010 z 23.08.2011- dostupný na internetovej stránke súdu).

1. Z uvedeného vyplýva, ţe spochybnenie dôkazného prostriedku vyhotoveného subjektom verejného práva, napríklad odborného vyjadrenia znalca osvedčujúceho vznik dopravnej nehody, je moţné vykonať iba procesne relevantným spôsobom, tzn. preukázať odbornú nemoţnosť takéhoto vzniku predloţením iného, hodnoverného znaleckého úkonu
2. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovaných rozhodnutiach sp.zn. 1 Sţso 36/2010 a 5 Sţf 55/2007, pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom

§ 219ods.

2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 47. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešný ţalobca má právo na úplnú náhradu trov tohto konania. 15 1Sžd/34/2011

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava priestupkového konania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
2. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil svoje oprávnenie.

§ 12ods.

1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde. Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil, a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 15. mája 2012 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová