Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžp/3/2011 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu Ing

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom pod sp. zn. 5Sţp 26/2009 a jeho rozsudkom z

1. júna
2. Táto sťaţnosť bola pôvodne vedené pod sp. zn. Rvp 1723/
3. Uznesením Ústavného súdu č. k. IV. ÚS 108/2010-15 z
4. marca 2010 boli sťaţnosti pôvodne vedené pod sp. zn. Rvp 1605/09, sp. zn. 1641/09, sp. zn. Rvp 1691/09 a sp. zn. Rvp 1723/09 prijaté na ďalšie konanie a po spojení na spoločné konanie boli ďalej vedené pod sp. zn. IV. ÚS 108/
5. Ústavný súd svojim nálezom IV. ÚS 108/2010-69 zo dňa
6. októbra 2011 rozhodol, ţe základné právo ţalobcu na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 5 Sţp 6/2009 a jeho rozsudkom z

1. júna 2009, v konaní vedenom pod sp. zn. 5Sţp 33/2009 a jeho rozsudkom z
2. júna 2009, v konaní vedenom sp. zn. 5Sţp 19/2009 a jeho rozsudkom z
3. júna 2009 a v konaní vedenom pod sp. zn. 5Sţp 26/2009 a jeho rozsudkom z
4. júna 2009 boli porušené, a uvedené rozsudky Najvyššieho súdu zrušil a vrátil na ďalšie konania. Zároveň uloţil Najvyššiemu súdu povinnosť zaplatiť náhradu trov konania. Z odôvodnenia vyplýva, ţe ak mal Najvyšší súd povinnosť v namietaných konaniach predloţiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru a neurobil tak, a nesplnenie tejto povinnosti malo zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej, zbavil tým sťaţovateľa, aby sa súčasťou právneho základu pre meritórne rozhodnutie v namietaných konaniach stal výklad práva Európskej únie uskutočnený Súdnym dvorom.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) v ďalšom konaní predovšetkým skúmal procesnú hospodárnosť a účelnosť prejednania a rozhodnutia vo veci účastníctva ţalobcu, ktoré je procesnou podmienkou na širšie uplatňovanie práv ţalobcu v pôvodnom správnom konaní o vydaní súhlasu na pozemnú aplikáciu chemických látok. Na základe výzvy Najvyššieho súdu právna zástupkyňa ţalobcu prostredníctvom vyjadrenia z 30.03.2012 zotrvala na podanej ţalobe a podčiarkla dôvody ţalobcu, ktoré ho oprávňujú poţadovať prejednanie súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu. 4 1Sžp/3/2011
6. Vo vzťahu k moţnej účelnosti ďalšieho konania ţalobca poukázal na tú skutočnosť, ţe pôvodné správne konanie nemohlo právoplatne skončiť. Uvedenú právnu argumentáciu oprel o citáciu časti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 279/2010 z 25.08.2010,

ktorého: „Ak totiž správny orgán s fyzickou osobou nekoná ako s účastníkom konania, hoci tak konať mal a mal mu predpísaným spôsobom oznámiť svoje rozhodnutia, potom toto vydané administratívne rozhodnutie, hoci doručené všetkým ostatným účastníkom konania, nemôže nadobudnúť právoplatnosť. Vyplýva ta z legálnej definície právoplatného administratívneho rozhodnutia obsiahnutého v ustanovení § 52 ods. 1 Správneho poriadku “. 10. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným konštatuje, ţe ústavno-konformný výklad (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) práva na súdnu a inú právnu ochranu v oblasti správneho súdnictva nepredpokladá, ţe by toto právo mohlo zaniknúť, resp. bolo v svojej podstate vyčerpané iba tým, ţe predmet konania pred správnym orgánom sa napriek procesne riadne prejavenej nespokojnosti (napríklad podaním opravného prostriedku) v dôsledku objektívne spotrebovaného času na vykonanie opravného súdneho konania (tzn. výklad vykonaný s dôrazom na účelnosť ďalšieho súdneho prieskumu). Naopak, takýto výklad by v rozpore s výkladovou metódou reductio ad absurdum viedol k nesprávnemu záveru, ţe súdny prieskum napadnutého rozhodnutie správneho orgánu (evidentne na čas náročný proces) nemôţe uţ v ţiadnom prípade reálne ovplyvniť výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto nezákonného rozhodnutia, pričom dôsledkom uvedeného záveru by bola právna absurdita, ţe moţnosť právnej ochrany porušených práv prostredníctvom konania

Piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (vrátane aj moţnosti brojiť proti tvrdenej nezákonnosti) by závisela (tzn. zanikla) v zásadnej miere na tom, ako rýchlo osoby, ktorým z nezákonného rozhodnutia správneho orgánu vyplýva právo vykonať určitú činnosť, toto by aj uskutočnili. Preto sa Najvyšší súd stotoţnil s názorom ţalobcu, ţe v uvedenej veci je potrebné naďalej vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. 11. Najvyšší súd ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) v ďalšom konaní opätovne preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 5 1Sžp/3/2011 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu v intenciách rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 z 08. marca 2011 jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom

§ 220ods.

1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak, ţe s uplatnením § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím

§ 250ja ods.

3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

1. Vzhľadom k tomu, ţe odvolanie podané na Najvyšší súd Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Sţp 19/2009, ako aj pod sp. zn. 5Sţp 41/2009 aţ 5Sţp 101/2009 sa týkali rovnakých účastníkov, obdobného skutkového stavu (primárny skutkový stav vychádzal z povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených ţivočíchov, rastlín alebo chránenej častí krajiny) a totoţného právneho problému vo vzťahu k neuznaniu postavenia ţalobcu ako účastníka správneho konania, potom Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti obsiahnutú v § 6 O.s.p. (navrhnutý procesný spôsob oboznámenia účastníkov s výsledkami súdneho konania nebol zvolený na úkor rýchlej a účinnej ochrany ich práv) a na tú skutočnosť, ţe z titulu totoţnosti dôvodov, ktoré ho viedli k záveru o vyhovení odvolaniu, podrobne objasnil v rozsudku sp. zn. 5Sţp 41/2009 (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S 166/2008), zvolil takú procesnú ekonómiu, ţe v podrobnostiach odôvodnenia tohto rozsudku odkazuje účastníkov na svoje hore uvedené rozhodnutie, ktoré účastníci majú k dispozícii (na základe uvedeného nie je zaloţený dôvod na postup v zmysle citačného ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p.), resp. je dostupné na internetovej stránke Najvyššieho súdu http://www.nsud.sk/.
2. Nakoľko však v prejednávanej veci ide o vydanie súhlasu

§ 14ods.

2 písm. c) zák. č. 543/2002 Z.z. na pozemnú aplikáciu chemických látok vo viacerých porastoch v NP Nízke Tatry na OZ Liptovský Hrádok, LS Čierny Váh a LS Maluţiná, Najvyšší súd prihliadol na ďalšie osobitosti komunitárnej úpravy uvedené v Smernici Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne ţijúcich ţivočíchov a rastlín.

5. recitálu preambule Smernice č. 92/43/EHS udržanie, ochrana a zlepšenie kvality životného prostredia, vrátane ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich 6 1Sžp/3/2011 živočíchov a rastlín, je dôležitým cieľom všeobecného záujmu, ktorý sleduje spoločenstvo, ako je uvedené v článku 130r zmluvy.

čl. 1 písm.

1. a)Smernice č. 92/43/EHS ochrana znamená súbor opatrení vyžadovaných na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov a populácií druhov divokej fauny a flóry v priaznivom stave, ako je definovaný v písm.
2. e)a písm. i).

čl. 12 ods. 1 Smernice č. 92/43/EHS členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm.

1. a)v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu:
2. a)všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov vo voľnej prírode;
3. b)úmyselné rušenie týchto druhov najmä počas obdobia párenia, odchovu mláďat, hibernácie a sťahovania;
4. c)úmyselné ničenie alebo zbieranie vajec vo voľnej prírode;
5. d)poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych.

čl. 13 ods. 1 písm.

1. a)Smernice č. 92/43/EHS členské štáty podniknú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany druhov rastlín uvedených v prílohe IV písm.
2. b)a zakážu úmyselné trhanie, zber, rezanie, vykoreňovanie alebo ničenie takýchto rastlín v mieste ich prirodzeného výskytu.

čl. 16 ods. 1 písm.

1. a)až
2. c)Smernice č. 92/43/EHS za predpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 písm.
3. a)a b):
4. a)v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov;
5. b)pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku;
6. c)v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie. 14. Práve toto sú doplňujúce komunitárne dôvody, ktoré popri dôvodoch uvedených v rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 5 Sţp 41/2009 vymedzujú rámec argumentov, prečo je nutné priznať ţalobcovi ako organizácii zaloţenej za účelom ochrany ţivotného prostredia postavenie účastníka v správnom konaní, v ktorom bude mať danú príleţitosť meritórne 7 1Sžp/3/2011 poukazovať na to, či zákonné, resp. komunitárne podmienky na udelenie výnimky boli alebo neboli splnené. 15. V prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem, nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (právo byť účastníkom správneho konania je upravené verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. Oznámenie o vyhlásení rozsudku splnilo podmienky uvedené v § 156 ods. 3 O.s.p. 16. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,

ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) neprípustné opravné prostriedky, potom nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať. 17. O práve na náhradu trov súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

ustanovenia § 224 ods. 1 a 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.

§ 151ods.

1 veta druhá a odsek 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia; ak účastník v lehote

odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.. 18. Právna zástupkyňa ţalobcu svojím podaním zo dňa 23.11.2011 navrhovala priznať náhradu trov konania za uvedené úkony právneho zastúpenia v celkovej sume 276,10 €. Ďalej 8 1Sžp/3/2011 neskoršie zaslaným podaním zo dňa 11.04.2011 navrhovala priznať náhradu trov konania za tam uvedené úkony právneho zastúpenia v celkovej sume 436,35 €. Náhradu iných trov konania poţadovala v sume 1,50 € za zaplatený súdny poplatok. Na základe uvedeného je vo výroku rozsudku uvedená tak náhrada trov konania ako aj náhrada iných trov konania.

§ 151ods.

8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhradu účastníkovi priznáva.

1. V doterajšej judikatúre v obdobných veciach Najvyšší súd postupoval v súlade s § 150 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 záver O.s.p., pričom aplikoval obdobne ako Ústavný súd v náleze sp. zn. IV. ÚS 108/2010-69 čiastočné priznanie poţadovanej náhrady. V prejednávanej veci sa však musel, vzhľadom na poţiadavky kladené na ţalobcu pri riešení otázky účelnosti vykonania súdneho prieskumu nielen v prejednávanej veci ale aj pre budúcnosť, zaoberať s celým návrhom uplatnených trov konania. Preto v danej veci neuplatnil dôvody hodné osobitného zreteľa.
2. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá:
3. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právna zástupkyňa ţalobcu podaním z
4. apríla 2012 v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslil a Najvyšší súd uznal : 1.
5. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde 1.1.
6. prevzatie a príprava zastúp.

§ 149ods.

1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bliţšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho zástupcu sú obsiahnuté v liste zo dňa

1. apríla 2012, ktorý je súčasťou súdneho spisu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave
2. apríla 2012 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová