ustanovenia § 26 ods. 2 písm.
jeho názoru sa ţalovaný vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, ktoré uviedol v odvolaní, správne zistil skutkový a právny stav a vyvodil správny záver v tom, ţe pri posudzovaní splnenia podmienok na udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR na účel podnikania môţe uplatniť inštitút správneho uváţenia.
dôvodovej správy k návrhu zákona č. 693/2006 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o ţiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada zo zákona aj na verejný záujem. Ide o prípady, kedy síce cudzinec nepredstavuje z hľadiska bezpečnosti riziko pre SR, ale aj napriek tomu je jeho pobyt na našom území neţiaduci. Tým bude umoţnené regulovať počty cudzincov z tretích štátov, a to aj na základe podkladov, napríklad od orgánov územnej samosprávy. Verejný záujem je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Správny orgán si v tomto prípade vyţiadal vyjadrenie Miestneho úradu mestskej časti Bratislava – Staré Mesto (uviedol, ţe nemá záujem na rozširovaní podnikateľských aktivít ţalobcu a nevie posúdiť verejný záujem a hospodársky prínos danej spoločnosti pre SR), vyjadrenie Ministerstva zdravotníctva SR (uviedlo, ţe predpisy SR neupravujú kúpu a predaj stomatologických zariadení a prístrojov v štátoch Európskej únie a ich predaja do Kazachstanu, a preto nie je kompetentným orgánom k zaujatiu stanoviska), vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR (uviedlo, ţe nie je v ekonomickom záujme SR rozširovať podnikateľskú činnosť, akú vykonáva ţalobcova spoločnosť, pretoţe v SR je dostatočný počet podnikateľských subjektov vykonávajúcich rovnakú podnikateľskú činnosť, a preto neodporučil udelenie povolenia menovanému na prechodný pobyt za účelom podnikania). Krajský súd ďalej uviedol, ţe
jeho názoru práve Ministerstvo hospodárstva SR je orgánom, ktorý má oprávnenie posudzovať dopad vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov na hospodárstvo SR. 1Sža/8/2012 3 Na záver uviedol, ţe cudzinec nemá na udelenie povolenia na prechodný pobyt právny nárok a správny orgán nemá povinnosť mu ho udeliť pri splnení zákonných podmienok bez priestoru na správnu úvahu. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie a navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe rozhodnutie ţalovaného a rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava sa zrušuje a vec sa vracia Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava na ďalšie konanie a uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť trovy konania. Svoje odvolanie odôvodnil tak, ţe s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu nesúhlasí z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, ţe Ministerstvo hospodárstva SR nevypracováva a nevedie ţiadne analýzy, výskumy, výpočty, či prieskumy trhu za účelom zistenia, ktoré podnikateľské činnosti a v akej miere sú v SR zastúpené. Vyjadrenie ministerstva nevychádza zo ţiadnych relevantných podkladov, a preto nemajú ţiadnu právnu relevanciu. Ak teda krajský súd potvrdil rozhodnutie ţalovaného s poukazom na relevanciu vyjadrenia Ministerstva hospodárstva SR bez toho, aby sa zaoberal tým, či môţe relevantne posúdiť otázku povolenia na prechodný pobyt, nesprávne právne posúdil vec. Ţiadosť ţalobcu bola dňa 8. júna 2010 vyhodnotená tak, ţe bolo navrhnuté udeliť prechodný pobyt na 1 rok odo dňa podpísania riaditeľom Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava. Toto vyhodnotenie bolo pripomienkované, ţe v ňom chýba vyjadrenie Ministerstva zdravotníctva SR a zistenie, či činnosť, ktorú plánuje vykonávať, vyţaduje špeciálne povolenie a či sa zariadenia, ktoré plánuje vyváţať, môţu vyváţať z územia SR. Následne boli do spisu vloţené vyjadrenie Ministerstva zdravotníctva SR a vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR. Na základe tohto stanoviska bola ţiadosť navrhovateľa zamietnutá, a to aj napriek tomu, ţe predtým správny orgán vyhodnotil ţiadosť ţalobcu tak, ţe odporučil udelenie povolenia na prechodný pobyt. Dôvodom na neudelenie povolenia bolo iba vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR.
názoru ţalobcu Ministerstvo hospodárstva SR vo vyjadrení odpovedalo na otázky, ktoré sa netýkali verejného záujmu SR. Uviedlo len, ţe v SR je dostatočný počet podnikateľských subjektov vykonávajúcich 1Sža/8/2012 4 rovnakú podnikateľskú činnosť ako navrhovateľ a nie je v ekonomickom záujme SR ich rozširovať a neodporučilo udelenie povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania. Nie je ale zrejmé, z čoho vo svojom vyjadrení vychádzalo. Ministerstvo skúmalo všeobecné činnosti spoločnosti navrhovateľa a nie dva hlavné predmety činnosti, teda obchodovanie so zariadeniami pouţívaných v ropnom priemysle a so stomatologickými zariadeniami. Ţalobcovi nie je zrejmé, prečo krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Nevyjadruje sa k pochybnostiam okolo vyjadrenia Ministerstva hospodárstva SR, konštatuje iba, ţe je kompetentné na posúdenie dopadu vykonávania podnikateľskej činnosti na hospodárstvo SR a to bez toho, aby sa zaoberal tým, či ministerstvo vôbec zhromaţďuje informácie, na základe ktorých by sa mohlo kompetentne vyjadrovať. Rozsudok neodpovedá na otázky poloţené v ţalobe. Ţalobca ďalej uviedol, ţe spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky na udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR a ak mu bol zamietnutý na základe záverečnej vety vo vyjadrení Ministerstva hospodárstva SR, ktorého sa na otázku verejného záujmu nikto nepýtal, bol tým ukrátený na svojich právach. Na udelenie povolenia na prechodný pobyt síce neexistuje právny nárok, správny orgán je však povinný riadne preskúmať vec a ţiadosť o udelenie povolenia zamietnuť iba v zákonom stanovených prípadoch a rozhodnutie riadne odôvodniť. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe pri rozhodovaní o ţiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania policajný útvar prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby SR, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo SR a na verejné zdravie. Policajný útvar nemôţe objektívne posúdiť skutočnosti ohľadom verejného záujmu, prínosu podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo SR, a preto musí spolupracovať s inými orgánmi štátnej správy, ktoré sú kompetentné sa k nim vyjadrovať. Preto ţiadal o vyjadrenie Ministerstvo zdravotníctva SR i Ministerstvo hospodárstva SR. Zo stanoviska Ministerstva hospodárstva SR je pritom zrejmé, ţe sa vyjadrilo ku všetkým predmetom podnikania. V ţiadosti, ktorá mu bola zaslaná, boli uvedené dostatočné informácie pre objektívne posúdenie podnikateľskej činnosti ţalobcu. 1Sža/8/2012 5 Ţalovaný ďalej uviedol, ţe verejný záujem je záujmom, na ktorom sú zainteresovaní občania väčšieho celku napr. obce. Zamietnuť ţiadosť o udelenie povolenia na pobyt vo verejnom záujme je moţné v prípadoch, ak napríklad cudzinec nepredstavuje z hľadiska bezpečnosti riziko pre SR a aj tak je jeho pobyt na našom území neţiaduci. Je potrebné regulovať počty cudzincov z tretích štátov na určitom území, a to aj na základe podkladov vyţiadaných napríklad od príslušných orgánov štátnej správy. Na záver ţalovaný uviedol, ţe pri posudzovaní ţiadosti ţalobcu úplne a presne zistil skutočný stav pre vydanie rozhodnutia o zamietnutí ţiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt. Rozhodol na základe jednoznačne preukázaných skutočností. V danom prípade môţe ţalovaný uplatniť inštitút správneho uváţenia, pretoţe otázka posúdenia splnenia podmienok pre udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Správny orgán nemá povinnosť pri splnení zákonných podmienok udeliť povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na právnu úvahu. Preto navrhoval zamietnuť odvolanie a potvrdiť rozsudok krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. apríla 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo 1Sža/8/2012 6 povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia č. p.: UHCP-BA-HCP-KZ-14-002/2010 zo dňa 14.10.2010, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. p.: UHCP-BA-OCP-Ţ-2172-017/2010/CEC zo dňa 12.7.2010, ktorým bola zamietnutá ţiadosť ţalobcu o udelenie povolenia na prechodný pobytu na území SR na účel podnikania
ustanovenia § 26 ods. 2 písm.
správneho orgánu na podnikateľskú činnosť účastníka konania zameranú na kúpu stomatologických zariadení a prístrojov v štátoch EÚ a ich následného predaja do Kazachstanu nie je potrebné, aby účastník konania mal na území SR prechodný pobyt na účel podnikania. Túto činnosť môţe vykonávať aj z domovského štátu. Tvrdenie účastníka, ţe má zatiaľ uzatvorené len ústne dohody nepovaţoval správny orgán za dostatočne preukázané, pretoţe toto vyjadrenie nebolo podloţené písomným podkladom, ktorý by potvrdzoval skutočný podnikateľský zámer účastníka konania na území SR.
názoru prvostupňového správneho orgánu, na účel podnikania by malo byť udelené povolenie na prechodný pobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo SR a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Situácia na trhu práve nedovoľuje prijímať nekontrolovaný počet cudzincov, a preto je potrebná regulácia neefektívnej migrácie cudzincov na územie SR. Správny orgán skúmal aj to, či zamietnutím ţiadosti nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo cudzinca podnikať na území SR v kontexte s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedol, ţe tu síce dochádza k stretu individuálneho záujmu účastníka konania so záujmom verejným, ale z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, ţe je dôvodné uprednostniť verejný záujem pred záujmom samotného účastníka konania. Prvostupňový správny orgán, vzhľadom na zistené skutočnosti s prihliadnutím na verejný záujem, na situáciu a vývoj trhu práce, rozhodol, ţe udelenie povolenia na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme, pretoţe podnikateľská činnosť účastníka konania nebude hospodárskym prínosom pre SR.
1 zákona o pobyte cudzincov platnom a účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia ţiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt podáva cudzinec osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý mu vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko, ak tento zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na ktorom cudzinec podá ţiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt. Orgán, ktorý ţiadosť prijal, vydá ţiadateľovi v deň podania ţiadosti potvrdenie o jej prijatí. 1Sža/8/2012 8 Ţiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt môţe cudzinec podať osobne aj na policajnom útvare, ak ide o cudzinca, u ktorého sa vízum nevyţaduje, alebo ak ide o prechodný pobyt cudzinca na účel zamestnania, na ktoré sa udeľuje povolenie bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce, 11b) alebo o pobyt cudzinca
1 písm. b), d) a f), alebo o pobyt manţela azylanta, 1) alebo o pobyt cudzinca
alebo ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom, alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Policajný útvar vydá ţiadateľovi v deň podania ţiadosti potvrdenie o jej prijatí (ods. 2).
1 zákona o pobyte cudzincov platnom a účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia ţiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt podáva cudzinec na úradnom tlačive. Pri podávaní ţiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt je cudzinec povinný predloţiť cestovný doklad. Ak cudzinec nepredloţí cestovný doklad, zastupiteľský úrad alebo policajný útvar neprijme ţiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt. Zastupiteľský úrad ţiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt neprijme ani, ak k nej nebol priloţený doklad o účele pobytu alebo doklad potvrdzujúci bezúhonnosť z domovského štátu, ak sa vyţaduje. K ţiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt je cudzinec povinný priloţiť dve fotografie z toho istého negatívu s rozmermi 3 x 3,5 cm, zobrazujúce jeho aktuálnu podobu (ods. 2). Cudzinec priloţí k ţiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú a) účel pobytu, b) bezúhonnosť; to neplatí, ak ide o cudzinca
, zmenu účelu pobytu, cudzinca s dlhodobým pobytom a cudzinca mladšieho ako 14 rokov, ak ide o cudzinca, ktorý zastupuje alebo pracuje pre významného zahraničného investora 10bc) v Slovenskej republike, jeho manţela a dieťa, títo neprikladajú k ţiadosti doklad potvrdzujúci bezúhonnosť zo Slovenskej republiky, c) finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o cudzinca
, 1Sža/8/2012 9 d) zabezpečenie ubytovania počas prechodného pobytu; to neplatí, ak ide o cudzinca, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu, cudzinca, ktorému bol udelený prechodný pobyt
a študuje na vysokej škole, a cudzinca, ktorému bol udelený prechodný pobyt
2,
2. (ods. 3) Účel pobytu cudzinec preukáţe a) dokladom potvrdzujúcim oprávnenie na podnikanie, ak ide o cudzinca, ktorý ţiada o povolenie na prechodný pobyt
4).
1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov platnom a účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia Policajný útvar pri rozhodovaní o ţiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na verejné zdravie.
2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov platnom a účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia Policajný útvar ţiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt zamietne, ak udelenie povolenia na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme. Policajný útvar rozhodne o ţiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt do 90 dní; vo zvlášť zloţitých prípadoch moţno túto lehotu predĺţiť najviac o 90 dní. Ak ide o cudzinca
6, rozhodne policajný útvar do 30 dní od doručenia úplnej ţiadosti. (ods. 3). Na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 6). 1Sža/8/2012 10 Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje s názorom krajského súdu, ktorý dospel k záveru, ţe správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento po právnej stránke správne posúdili.
2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve
druhej hlavy piatej časti O.s.p. nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Rozhodnutie vydané na základe správneho uváţenia je súdom preskúmateľné. Súd preskúma rozhodnutie správneho orgánu len v tom smere, či nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom, či je v súlade s logickým uvaţovaním a či predpoklady takéhoto úsudku boli zistené procesným postupom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôţe súd z tých istých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné závery. Pri tomto uváţení si správny orgán nemôţe počínať ľubovoľne. Zákon pre neho vytvára kritériá,
ktorých a v rámci ktorých môţe správny orgán uskutočniť výber a zisťovanie skutočnosti konkrétneho prípadu, ktoré sú potrebné pre jeho rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol dôvod, prečo by povolenie prechodného pobytu na účel podnikania nebolo vo verejnom záujme, pričom na podporu svojho názoru vyuţil najmä vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR, v ktorom uviedol „Vzhľadom k tomu, že na Slovensku je dostatočný počet podnikateľských subjektov vykonávajúcich rovnakú podnikateľskú činnosť a nie je v ekonomickom záujme Slovenska ich rozširovať, neodporúčame udelenie povolenia menovaným na prechodný pobyt za účelom podnikania.“ 1Sža/8/2012 11 Prvostupňový správny orgán si vyţiadal aj vyjadrenie Ministerstva zdravotníctva SR a Miestneho úradu mestskej časti Bratislava – Staré mesto, kde sa nachádza sídlo spoločnosti, ktorej je ţalobca spoločníkom. Ministerstvo zdravotníctva SR vo svojom vyjadrení uviedlo „Keďže v tomto prípade nejde o poskytovanie zdravotnej starostlivosti na území SR a ani o distribúciu zdravotníckych pomôcok do zdravotníckych zariadení na území SR, právne predpisy v pôsobnosti MZ SR túto oblasť neupravujú. Z toho dôvodu MZ SR nie je kompetentným orgánom SR k zaujatiu stanoviska v súvislosti s udelením povolenia na prechodný trvalý pobyt na území SR pre štátnych príslušníkov Kazachstanu podnikajúcich v uvedenej oblasti.“ Miestny úrad mestskej časti Bratislava – Staré Mesto uviedol, ţe predmet podnikania spoločnosti nie je prínosom pre obyvateľov mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, a preto nemá záujem o rozširovanie podnikateľských aktivít ţalobcu. Zároveň uviedol, ţe nevie posúdiť verejný záujem a hospodársky prínos predmetnej spoločnosti pre SR. Tieto stanoviská ako aj ostané podklady, z ktorých správne orgány vychádzali, boli v prospech tvrdenia správnych orgánov o nedostatku verejného záujmu na podnikateľských aktivitách účastníka konania, ktoré hodlal realizovať na území SR, preto s poukazom na skutočnosť, ţe na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok, odvolací súd dospel k záveru, ţe vzhľadom k tomu, ţe predpoklady úsudku správnych orgánov boli zistené riadnym procesným postupom, o ktorom nemal odvolací súd ţiadne pochybnosti, uváţenie správnych orgánov nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.), je v súlade s pravidlami logického myslenia, nebolo moţno z uvedených skutočností vyvodiť iný alebo opačný záver. Záujem na regulovaní počtu cudzincov z tretích štátov na určitom území (za situácie, keď ţalobca ako účastník správneho konania svoju ţiadosť o povolenie na prechodný pobyt za účelom podnikania zakladal na podnikateľskej činnosti, o ktorú nemal v danom prípade záujem Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, prínos takéhoto podnikania moţno hodnotiť negatívne aj
ďalších orgánov správy), je aj
odvolacieho súdu vo verejnom záujme SR, pričom nedošlo k porušeniu čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 1Sža/8/2012 12 So skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, ktorý ţalobu ţalobcu zamietol, sa stotoţnil aj súd odvolací a v podrobnostiach na ne odkazuje.
názoru odvolacieho súdu sa krajský súd dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu. Odvolacie námietky ţalobcu neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu
1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu, z ktorého bolo potrebné pri súdnom prieskume rozhodnutia vychádzať a ktorý nasvedčuje tomu, ţe prvostupňový ale aj druhostupňový správny orgán si zadováţili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzali, nemal ţiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných dôkazov, spôsobe vykonania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré viedli správne orgány k správnym záverom o tom, ţe bolo spoľahlivo zistené, ţe udelenie povolenia na prechodný pobyt ţalobcovi nie je vo verejnom záujme. Odvolací súd preto nemal pochybnosti o správnosti zistenia správnych orgánov, ţe ţalobca naplnil ustanovenie § 26 ods. 2 písm. i) s poukazom na ustanovenie § 26 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov platnom a účinnom v čase vydania predmetného rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 24. apríla 2012 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.