PÚ 2009/00586/R zo dňa 10.12.2009, ktorým odporca
ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon“) rozhodol o reštitučnom nároku urbariátu tak, ţe nepriznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.ú. V. ani právo na náhradu. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe odporcovi uloţil zaplatiť trovy konania A. a to vo výške 154,58 € k rukám jeho právneho zástupcu 3 1Sžr/95/2011 JUDr. Františka Beňa, ostatným navrhovateľom ani účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. 2. Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, ţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, ţe ak by bol dosiahnutý súhlas majiteľov nadpolovičnej väčšiny podielov všetkých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a spoločný zástupca by uplatnil reštitučný nárok, uplatnil by ho takto na všetky podiely; ak však súhlas majiteľov väčšiny podielov dosiahnutý nebol, no reštitučný nárok bol uplatnený v lehote
zákona, bolo potrebné takéto uplatnenie reštitučného nároku spoločným zástupcom povaţovať za uplatnenie reštitučného nároku jednotlivých fyzických osôb, ktoré hlasovali za jeho uplatnenie na členskej schôdzi dňa 28.3.1992 a za tým účelom splnomocnili spoločného zástupcu. Preto mal
krajského súdu správny orgán v novom konaní posúdiť takto uplatnený nárok v časti podielov spoluvlastníkov, ktorí za uplatnenie reštitučného nároku hlasovali na schôdzi.
jedného zdroja –
toho, ktorý bol skutkovo preukázaný. 6. Proti tomuto rozsudku podal odporca včas odvolanie namietajúc nesprávny záver krajského súdu o uplatnení nároku členmi urbariátu ako fyzickými osobami, pretoţe nárok si
neho jednoznačne uplatnil urbariát ako podieloví spoluvlastníci; zároveň nebola splnená podmienka v zmysle § 13 zákona. Poukázal na ţiadosť podanú dňa 25.9.1992, ktorá bola podaná urbariátom, teda sa jednalo o podielové spoluvlastníctvo upravené v zmysle § 37 ods. 2 zákona č. 330/1992 Zb. (odporca mal zrejme na mysli zákon č. 330/1991 Zb.) a nie o fyzické osoby
1 zákona. Túto skutočnosť potvrdzuje
odporcu aj fakt, ţe predchádzajúce rozhodnutia boli zrušené z iných dôvodov a nie preto, ţe by malo ísť o uplatnenie reštitučného nároku fyzickými osobami. Odporca ďalej uviedol, ţe zápisnica z členskej schôdze a časť prezenčnej listiny bola doplnená do spisu aţ v decembri 1995. Na základe takto predloţených dokladov postupoval odporca
2 zákona č. 330/1991 Zb. Nesúhlasil ani s konštatovaním krajského súdu, ţe v PK vloţkách nie sú zapísané všetky podiely, ktoré sa nachádzajú v hlasovacom zozname pasienkového spoločenstva z roku 1943, pretoţe v PK vloţkách boli povinne vykonávané zápisy do 31.12.1950 a preto sú tieto zápisy presnejšie a zároveň sú bliţšie k termínu prechodu majetku na štát, t.j. k 25.2.
zákona o reštitučnom nároku Urbariátu pasienkového, lesného a pozemkového spoločenstva V., na základe ţiadosti zo dňa 21.9.1992, ktorou ţiadal o navrátenie vlastníckeho práva k domu č. X. a pkn. parc. č. X., X. a X., v k.ú. V., a to tak, ţe vyslovil, ţe: 1/ tam uvedeným fyzickým osobám nepriznáva vlastnícke právo ani právo na náhradu k nehnuteľnostiam z dôvodu, ţe celkový podiel z pkn. vloţiek po pôvodných vlastníkoch bol 980467/2419200-in, čo predstavuje 40,52% z celkového urbárskeho majetku a teda neboli splnené podmienky § 97 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., t.j. ţe na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľností prostredníctvom spoločného zástupcu je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov, 2/ rovnako rozhodol o ďalších fyzických osobách z dôvodu, ţe tieto nespĺňali podmienky § 4 ods. 1, 2 písm. a/ aţ e/ zákona, resp. nesplnili podmienky § 42a zákona č. 330/1991 Zb., keďţe si nárok neuplatnili v zákonom stanovenej lehote do 31.12.1993. 6 1Sžr/95/2011 11. Proti rozhodnutiu odporcu podali členovia urbariátu opravný prostriedok na krajský súd. Namietali v ňom vyčíslenie celkového súčtu podielov vlastníkov 40,52 %, resp. 42,81 %, pretoţe
nich odporca opomenul, ţe 8 veľkostných podielov sa rovnalo 1 hlasu, teda ţe 1 hlas predstavoval 8/
zákona nepriznal navrhovateľom vlastnícke právo k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam, ani právo na náhradu. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. 13. Účelom zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 aţ 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s poţiadavkami na tvorbu krajiny a ţivotného prostredia. Zákon sa vzťahoval na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúţiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20 (§ 1 ods. 1 zákona). 14.
1 zákona právo na vydanie nehnuteľnosti
decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná lehota plynúť aţ odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. 7 1Sžr/95/2011 Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní. 15.
zákona oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od
závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti,
330/1991 Zb. spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa majú vydať
osobitného predpisu (zákona č. 229/1991 Zb.), alebo ku ktorým zaniká uţívacie právo, sa rozumejú aj uţívacie podiely alebo iné práva na spoločných nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Ak nemoţno výšku pôvodných podielov určiť, povaţujú sa ich podiely za rovnaké. Nie je prekáţkou vydania pozemku, ak je zastavaný stavbou vo vlastníctve oprávnenej osoby; v týchto prípadoch na poskytnutie náhrady platia všeobecné predpisy (ods. 1). Na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov (ods. 2). 20. Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona sú príslušné pozemkové úrady
5, písm. g/ zákona č. 330/1991 Zb. Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu
1, 2 a 3 zákona platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní (ďalej len „SP“). 21.
1, 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
1 a § 13 ods. 1 zákona). Pokiaľ sa uplatňoval nárok na vydanie majetku bývalých urbárnikov, bola táto lehota predĺţená do 31.12.1993 s tým, ţe dôkazy bolo moţné pozemkovému úradu predloţiť najneskôr do 31.12.1995, inak právo zaniklo (§ 42a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.).
jej obsahu, povaţovať za uplatnenie reštitučného nároku jednotlivých fyzických osôb, tzn. iba - tých, ktoré hlasovali za uplatnenie reštitučného nároku a zvolili si spoločného zástupcu na členskej schôdzi. Práve naopak – ustanovenie § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. presne špecifikuje, ţe bývalí členovia urbáru (resp. ich právni nástupcovia) – teda fyzické osoby - mohli a z dôvodov procesnej efektívnosti aj mali poveriť spoločného zástupcu na uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti, avšak nevyhnutným predpokladom pre podanie návrhu na prinavrátenie vlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti, tzn. aj pre splnomocnenie je práve súhlas majiteľov väčšiny podielov. V predmetnej právnej veci však nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná výška podielov, keďţe odporca vychádzal z rôznych zdrojov. Nemoţno preto konštatovať, ţe správny orgán zistil dostatočne skutkový stav veci. (V súvislosti s tým treba poukázať aj na druhú vetu ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.) Tento rozpor 10 1Sžr/95/2011 a nejednoznačnosť v určení celkového podielu je skutočnosťou, ktorá svedčí tomu, ţe zistenie skutkového stavu bolo pre posúdenie veci nedostačujúce (§ 250j ods. 2 písm. c/ OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o potrebe zrušiť správne rozhodnutie, hoci z iného dôvodu (§ 250j ods. 2 písm. c/ OSP), preto vzhľadom na uvedené rozsudok krajského súdu o zrušení preskúmavaného rozhodnutia odporcu z dôvodu
2 písm. a/ OSP potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 OSP). Preto bude úlohou odporcu v ďalšom konaní preveriť, aká časť majiteľov podielov sa vyslovila za podanie návrhu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP, keď navrhovateľom napriek ich úspechu v konaní náhradu trov konania nepriznal, lebo si ju neuplatnili. Odporcovi zákon priznanie náhrady trov konania neumoţňuje. Účastníkom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, lebo im v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. apríla 2012 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.