Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžd/5/2012 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci ţalobcu: Ľ., bytom M., zast. advokátom JUDr. Petrom Rakom, Masarykova 13, Prešov, proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, Pionierska 33, Prešov, o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. KRP-P-57/KDI-BCP-2011 zo dňa
- mája 2011 na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S 69/2011-47 zo dňa
- novembra 2011 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S 69/2011-47 zo dňa
- novembra 2011 z m e ň u j e tak, ţe ţalobu ţalobcu z a m i e t a . Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zrušil rozhodnutie ţalovaného zo dňa
- mája 2011 č. KRP-P-57/KDI-BCP- 2 1Sžd/5/2012 2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa
- marca 2011 č. ORP-P-163/ODI2-PO- 2011 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalovaného zaviazal nahradiť ţalobcovi trovy konania v sume 323,64 Eur do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozsudku krajský súd poukázal na to, ţe rozhodnutia správnych orgánov na základe nimi zisteného stavu veci sú nedostatočne odôvodnené. Základnou otázkou, ktorou sa mali správne orgány zaoberať je, či vzhľadom na daný terén vodič motorového vozidla mohol alebo nemohol zabrániť prešmyknutiu kolies, čo však neurobili a odôvodnenie tejto skutočnosti tak, ako bolo citované v rozhodnutí správnych orgánov, má vplyv na posúdenie, či ţalobca sa dopustil priestupku z nevedomej nedbanlivosti alebo jeho konanie moţno subsumovať pod pojem priestupku. Táto otázka je podľa krajského súdu v príčinnej súvislosti, teda naplnenie skutkovej podstaty priestupku porušením ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ je v príčinnej súvislosti s porušením ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/. Ak správne orgány túto otázku náleţitým a presvedčivým spôsobom neobjasnili, potom podľa krajského súdu nemoţno hovoriť o dostatočne a presvedčivo odôvodnenom rozhodnutí, pretoţe aj v priestupkovom konaní podľa § 51 je upravené, ţe ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupku všeobecné predpisy o správnom konaní. Krajský súd poukázal na ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, ţe v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. S obranou ţalobcu v priestupkovom konaní sa podľa krajského súdu správne orgány dostatočne a presvedčivo nevysporiadali. Ak na posúdenie otázky, či ţalobca ako vodič motorového vozidla mohol alebo nemohol na uvedenom teréne zabrániť prešmyknutiu kolies správny orgán nemá dostatok odborných vedomostí, potom mu nič nebráni v tom, aby na posúdenie tejto odbornej otázky ustanovil príslušného znalca. 3 1Sžd/5/2012 Ak ţalobca namietal, ţe prešmyknutie kolies nemohol predvídať, bolo podľa krajského súdu povinnosťou správnych orgánov nevedomú nedbanlivosť ţalobcovi ako priestupcovi preukázať. V tomto smere sa však správne orgány nevedomou nedbanlivosťou nezaoberali. K námietke ţalobcu, ţe nebolo moţné mu uloţiť dve sankcie popri sebe, pretoţe podľa jeho názoru zákon o priestupkoch neupravuje, ţe by osobitná časť tohto zákona mala prednosť pred všeobecnou časťou, krajský súd uviedol, ţe takýto výklad zákona nie je správny. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sţd 15/2011 z 19.7.2011, v ktorom NS SR uviedol, ţe „uloženiu sankcie, pokuty a zákazu činnosti kumulatívne nebráni všeobecná časť zákona o priestupkoch, keď v ustanovení § 11 ods. 2 veta pod bodkočiarkou uvádza, že sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Osobitná časť zákona, do ktorej patrí aj ustanovenie § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch, určuje konkrétne druhy sankcií a upresňuje spôsob ich uloženia. Pokiaľ teda správne orgány pri ukladaní sankcie za porušenie povinnosti uloženej zákonom, s ktorou zákon spája uloženie pokuty a zákazu činnosti, uložili obe sankcie, postupovali správne. „ Krajský súd napokon uviedol, ţe po preskúmaní rozhodnutia ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto ich podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. II. Stručné zhrnutie dôvodov odvolania žalovaného Proti uvedenému rozsudku podal ţalovaný včas odvolanie, v ktorom namietal proti záverom krajského súdu a síce, ţe správne orgány boli povinné vykonať dokazovanie na preukázanie, ţe ţalobca mohol zabrániť prešmyknutiu kolies, resp., ţe základnou otázkou, ktorou sa mali správne orgány zaoberať bolo to, či vzhľadom na daný terén vodič motorového vozidla mohol alebo nemohol zabrániť prešmykovaniu kolies, pričom s obranou ţalobcu sa správne orgány dostatočne a presvedčivo nevysporiadali. 4 1Sžd/5/2012 Ţalovaný vyjadril názor, ţe všetkými krajským súdom vytýkanými skutočnosťami sa uţ v dostatočnej miere zaoberal v jednotlivých častiach rozhodnutia o odvolaní. Uviedol, ţe uţ v napadnutom rozhodnutí poukázal na znenie ustanovenia § 3 zákona o priestupkoch, podľa ktorého na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, ţe je potrebné úmyselné zavinenie. Následne v § 4 zákona je definované spáchanie priestupku z nedbanlivosti a úmyselne. Z konania ţalobcu bol zjavné spáchanie priestupku z nedbanlivosti podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona, t.j. ţalobca nevedel, ţe svojim konaním môţe porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Ţalovaný poukázal na to, ţe uţ v rozhodnutí o odvolaní argumentoval, ţe z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody je zjavne zrejmé, ţe topiaca sa vrstva – snehová kaša sa nachádzala na povrchu celého parkoviska, nielen na určitej jeho časti, kedy ţalobca podľa názoru ţalovaného vzhľadom na uvedené mal a mohol predvídať (ako vodič z povolania), ţe k takejto situácii - prešmyknutiu kolies na kašovitom snehu a ľade môţe na takomto povrchu komunikácie dôjsť. Poukázal tieţ na vyjadrenie ţalobcu pred krajským súdom, ţe napriek tomu, ţe prešmykovali kolesá opakovane pokračoval v uvedenom úkone. K súdom vytýkanej skutočnosti, či ţalobca mohol alebo nemohol na uvedenom teréne zabrániť prešmyknutiu kolies znaleckým dokazovaním znalcom v príslušnom odbore je podľa ţalovaného nereálne, neúčelné a do konania by neprinieslo ţiadne nové skutočnosti. V konečnom dôsledku k nárazu vozidla zn. Citroen do vozidla zn. Fábia skutočne došlo, v dôsledku čoho aj došlo k poškodeniu vozidla zn. Fábia, pričom poškodenie tohto vozidla bolo riadne zdokumentované a preukázané a toto poškodenie vozidla nepopiera ani samotný ţalobca. Aj napriek uvedeným skutočnostiam si ţalobca následne zjavne nesplnil niektoré z povinností uvedených v § 66 ods. 6 a preto bolo podľa ţalovaného jeho konanie súvisiace s poškodením vozidla iného kvalifikovať ako dopravnú nehodu. 5 1Sžd/5/2012 K súdom vytýkanej skutočnosti, ţe ak ţalobca namietal, ţe prešmykovanie kolies nemohol predvídať, bolo povinnosťou správnych orgánov nevedomú nedbanlivosť ţalobcovi preukázať, ţalovaný uviedol, ţe pri nevedomej nedbanlivosti sa zodpovednosť za priestupok zakladá na povinnosti a zároveň moţnosti páchateľa vedieť, ţe môţe porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Na spáchanie priestupku z nedbanlivosti pritom postačuje hociktorá z foriem - teda aj nevedomá nedbanlivosť. Ţalovaný zdôraznil, ţe pri nedbanlivosti je potrebné, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, ţe sa príčinný vzťah medzi konaním a jeho následkom môţe rozvinúť. Z priebehu konania ţalobcu, motívu a pohnútke k tomuto konaniu je podľa ţalovaného nepochybné, ţe sa nejednalo o konanie, ktoré nie je priestupkom tak, ako vymedzuje ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o priestupkoch. Ţalovaný sa nestotoţnil s konštatovaním krajského súdu, ţe správne orgány sa nezaoberali nevedomou nedbanlivosťou ţalobcu vo vzťahu ku skutočnosti, či mohol, resp. nemohol predvídať prešmykovanie kolies. Ţalovaný sa nestotoţnil ani s názorom krajského súdu, ţe ak správne orgány argumentujú, ţe ţalobca v zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 8.3.2011 priznal, ţe sa nevenoval vedeniu vozidla tak, toto nezodpovedá obsahu spisu správneho orgánu. Ţalovaný poukázal na predmetnú zápisnicu, z ktorej vyplýva, ţe ţalobca po opise skutku, ako je zaznamenaný v zápisnici uviedol: „priestupku som si vedomý, skutku ľutujem“, čo následne aj vlastnoručne podpísal. Ţalovaný poukázal tieţ na to, ţe ţalobca následne v podanom odvolaní voči rozhodnutiu o priestupku zopakoval, ţe si je vedomý spáchania priestupku, resp., ţe si je vedomý, ţe zodpovedá za škodu, ku ktorej dôjde v dôsledku prevádzky motorového vozidla. Všetky uvedené skutočnosti boli následne prvostupňovým správnym orgánom zohľadnené pri ukladaní sankcie ţalobcovi za konkrétny priestupok, ktorá bola uloţená v súlade so zákonom a to na spodnej hranici sankčného pásma, resp. bola mu uloţená najniţšia moţná sankcia. Na základe uvedeného ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, resp. napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe ţalobu navrhol zamietnuť. 6 1Sžd/5/2012 III. Stručné zhrnutie vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca tak, ţe navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. K vyjadreniu ţalovaného, ktorý opakovane poukazuje na ustanovenie § 66 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, a to na povinnosti účastníka dopravnej nehody, ktoré mal podľa ţalovaného porušiť, uviedol, ţe dňa 8.12.2010 nespôsobil dopravnú nehodu, ale bol účastníkom škodovej udalosti. Ţalobca zdôraznil, ţe z miesta nehody neušiel, neodmietol dychovú skúšku, nemal poţité alkoholické nápoje, neodmietol spolupracovať na vyšetrení tejto udalosti, riadne sa venoval riadeniu motorového vozidla, čo potvrdili aj svedkovia a k udalosti skutočne došlo len prekĺznutím kolies bez akéhokoľvek jeho zavinenia. Bez ohľadu na tvrdenie ţalovaného a právnu kvalifikáciu skutku (keď má za to, ţe priestupku sa nedopustil), sa v ţiadnom prípade nemôţe javiť ako spravodlivé rozhodnutie, ktorým mu bola uloţená sankcia 300,- Eur a ako vodičovi z povolania, ktorý je ţiviteľom rodiny s dvomi deťmi, uloţený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov v situácii, keď pri cúvaní na parkovisku v dôsledku podkĺznutia kolies na kašovitom snehu neúmyselne spôsobil škodu na inom vozidle max. 200,- Eur, pričom situáciu riešil priamo na mieste s domnelým vlastníkom vozidla. Ţalovanému vyčítal, ţe sa vôbec nezaoberal závaţnosťou konania, najmä vo vzťahu k spôsobu jeho realizácie, následkami konania, okolnosťami, za ktorých ku konaniu došlo, mierou zavinenia a pohnútkou a osobou obvinenou z priestupku. Napadnuté rozhodnutie tak podľa ţalobcu vykazuje znaky formálneho rozhodnutia a to tieţ vo vzťahu k sankcii, ktorú bolo moţné prípadne uloţiť aj samostatne. Nesúhlasil tieţ s výkladom ţalovaného, ohľadne ust. § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch, t.j., ţe mu uloţená najniţšia moţná sankcia. 7 1Sžd/5/2012 Poukázal na to, ţe tvrdenie ţalovaného, ţe zákon nepripúšťa v prípade spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch iné uloţenie sankcie ako kumulovanej sankcie peňaţnej pokuty a zákazu činnosti viesť motorové vozidlo povaţuje za v rozpore s právom na spravodlivý trest. Poukázal na to, ţe z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o priestupkoch je moţné uloţiť sankciu samostatne a lebo s inou sankciou, pokarhanie nemoţno uloţiť spolu s pokutou. V prípade, ţe súd posúdi, ţe zákon pripúšťa za uvedený skutok udeliť vodičovi sankciu v minimálnej výške 1 roka zákazu činnosti vedenia motorového vozidla tak, ako rozhodli správne orgány, ţalobca navrhol, aby súd toto konanie prerušil a v tejto veci podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ OSP, nakoľko sa v takomto prípade domnieva, ţe ustanovenie § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch nie je v súlade s Ústavou SR. IV. Konanie na prvostupňovom súde Krajský súd ako súd prvého stupňa postupom podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prešov, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 8.3.
- Po citácii zákonných textov ustanovení § 244 ods. 1, § 247 ods. 1 a 2, § 249 ods. 2 OSP, § 47 ods. 3 SP a § 2 ods. 1 a § 3, § 4 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 372/1990 Zb , § 4 ods. 1 písm. c/, § 66 ods. 2a písm. a/, d/, e/, i/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke ako aj po vyhodnotení záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 62 ods. 2 zákona o priestupkoch, krajský súd vyslovil záver, ţe správne orgány na základe zisteného skutkového stavu veci, keď sa dostatočne a presvedčivo s obranou ţalobcu v priestupkovom konaní nevysporiadali, rozhodli predčasne, pričom odôvodnenie rozhodnutí nie je dostatočne odôvodnené. Ak ţalobca namietal, ţe prešmyknutie kolies nemohol predvídať, bolo podľa krajského súdu povinnosťou správnych orgánov nevedomú nedbanlivosť ţalobcovi ako 8 1Sžd/5/2012 priestupcovi preukázať. Správnym orgánom vyčítal, ţe sa správne orgány nevedomou nedbanlivosťou nezaoberali. Podľa krajského súdu bez ohľadu na výpoveď ţalobcu v zápisnici o ústnom pojednávaní o priestupku vzhľadom na prvotné úkony vo vysvetleniach, bolo povinnosťou správnych orgánov z úradnej povinnosti vykonať dokazovanie na preukázanie, ţe ţalobca prešmyknutiu kolies mohol zabrániť. V. Právne názory odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
- apríla 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). V úvode musí Najvyšší súd vysloviť svoj záver, ţe sa nestotoţňuje so závermi krajského súdu, ţe rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Rovnako sa nestotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe sa správne orgány nezaoberali nevedomou nedbanlivosťou. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie ţalovaného má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Podľa odvolacieho súdu vykonaným dokazovaním v správnom konaní mali správne orgány spoľahlivo zistené, ţe ţalobca tým, ţe dňa 8.12.2010 v čase okolo 14.25 hod. v Bardejove na ul. Komenského spôsobil dopravnú nehodu tak, ţe ako vodič cúval s motorovým vozidlom zn. Citroen Jumper, tab. ev. č. K. na účelovej komunikácii - 9 1Sžd/5/2012 parkovisku v areáli SPŠ, pričom počas jazdy sa plne nevenoval riadeniu vozidla, následkom čoho na zasneţenej komunikácii došlo k prešmyknutiu kolies vozidla, v dôsledku čoho ľavou zadnou časťou vozidla narazil do ľavej bočnej časti zaparkovaného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, tab. ev. č. B.. Poţitie alkoholických nápojov u vodiča F. zisťované nebolo, nakoľko po zráţke si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, nezdrţal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, na mieste nezotrval, nehodu neohlásil, ale z miesta odišiel na neznáme miesto. Na motorovom vozidle zn. Škoda Fábia vznikla škoda vo výške cca 200 Eur, iná škoda nevznikla. Z administratívneho spisu je zjavné, ţe prvostupňový správny orgán vykonal vo veci náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to (správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 5.1.2011, záznamom dopravnej nehody zo dňa 9.12.2010, náčrtom a fotodokumentáciou z miesta dopravnej nehody, záznamom o podaní vysvetlenia Ľ. zo dňa 5.1.12011, záznamom o podaní vysvetlenia Ing. J. zo dňa 28.12.2010, záznamom o podaní vysvetlenia Ing. P. zo dňa 22.12.2010, záznamom o podaní vysvetlenia V., zo dňa 22.12.2010, evidenčnou kartou vodiča Ľ., zápisnicou z ústneho pojednávania priestupku zo dňa 8.3.2010). Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní správny orgán prvého stupňa vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom ţalovaného dospel k záveru, ţe prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal pri svojom rozhodovaní o priestupku ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje so skutkovými závermi ţalovaného, ktorý správne poukázal na to, ţe v priestupkovom konaní bolo jednoznačne preukázané spáchanie priestupku ţalobcom podľa § 4 ods. 1 písm. c/, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, na tom skutkovom základe ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Z obsahu administratívneho spisu podľa odvolacieho súdu vyplynulo, ţe predmetný skutok bol dostatočným spôsobom zistený a náleţite zdokumentovaný. Odvolací súd dospel 10 1Sžd/5/2012 k zhodnému záveru ako ţalovaný, ţe v správnom konaní bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k správnym právnym záverom. K námietke ţalobcu uplatnenej v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ţe ku dopravnej nehode ani nedošlo, (nakoľko žalobca tvrdil, že pri cúvaní na parkovisku v dôsledku prešmyknutiu kolies v zimnom období na kašovitom snehu mierne narazil do vedľajšieho vozidla, ktorému oškrel blatník a vec prejednal priamo na parkovisku s osobou, ktorú považoval za majiteľa vozidla a o ktorej si odôvodnene myslel, keďže dotyčná osoba stála pri vozidle, po náraze na neho zakričala, aby zastavil a po prezretí rozsahu škody sa k výške škody vyjadrila mávnutím ruky, načo z parkoviska vzhľadom na uvedené odišiel), ţalovaný uviedol, ţe uvedenú situáciu vyhodnotil ako dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke, podľa ustanovenia ktorého za dopravnú nehodu sa povaţuje aj škodová udalosť podľa ods. 3 citovaného zákona, ak podľa písm. a/ tohto ustanovenia nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke. Zo spisového materiálu je podľa ţalovaného nepochybné, ţe ţalobca mal vedomosť o vzniku poškodenia vozidla zn. Škoda Fábia (záznam o podaní vysvetlenia svedkov ako aj samotného ţalobcu), keďţe sa ţalobca po tom, čo pri cúvaní narazil do zaparkovaného vozidla, na ktorom spôsobil škodu zjavne nesplnil nasledujúce z povinností uvedených v § 66 ods. 6 (a síce neohlásil dopravnú nehodu policajtovi - písm. a/ - nezotrval na mieste dopravnej nehody aţ do príchodu policajta - písm. d/ - nezdrţal sa konania ktoré bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a to premiestnením vozidla - písm. e/ - bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nebola účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a neoznámil jej svoje osobné údaje a nezabezpečil to ani prostredníctvom PZ - písm. i/, bolo potrebné jeho konanie súvisiace s poškodením vozidla iného kvalifikovať ako dopravnú nehodu. Ţalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal aj s obranou ţalobcu, keď uviedol, ţe konanie ţalobcu neospravedlňuje ani skutočnosť, ţe osobu s ktorou podľa jeho názoru prejednal škodu na parkovisku povaţoval za majiteľa poškodeného vozidla, (keď podľa výpovedí svedkov predmetnej udalosti o riešení spôsobenej škody na mieste nebola ţiadna zmienka), preto nebolo moţné takéto konanie hodnotiť za postup podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke (od uvedenej osoby nezisťoval osobné údaje, 11 1Sžd/5/2012 ani neodovzdal svoje osobné údaje), a preto po neuzavretí dohody medzi ţalobcom a poškodenou osobou, bolo povinnosťou ţalobcu postupovať podľa § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke. S týmto právnym názorom ţalovaného sa stotoţnil aj odvolací súd a vzhľadom k tomu, ţe z vyjadrenia ţalobcu k odvolaniu ţalovaného vyplýva, ţe ţalobca sa s argumentáciou ţalovaného ohľadne vyhodnotenia danej situácie za dopravnú nehodu nestotoţnil a naďalej trvá na to, ţe došlo ku škodovej udalosti, odvolací súd odkazuje v podrobnostiach na právny záver ţalovaného, s ktorým sa v plnom rozsahu stotoţňuje. Odvolací súd sa však nestotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe sa správne orgány nevedomou nedbanlivosťou ţalobcu nezaoberali. Z rozhodnutia ţalovaného totiţ vyplýva, ţe sa odvolacou námietkou ţalobcu, týkajúcou sa jeho tvrdenia, ţe pre vznik priestupkovej povinnosti je potrebné zavinené konanie, ktorého si ţalobca nie je vedomý, zaoberal, keď s odkazom na ustanovenie § 3 zákona o cestnej premávke, uviedol, ţe na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, ţe je potrebné úmyselné zavinenie. V tejto súvislosti ţalovaný uviedol, ţe z konania ţalobcu je zjavné spáchanie priestupku z nedbanlivosti podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch, t.j. obvinený nevedel, ţe svojim konaní môţe porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe s poukazom na charakter priestupku je nepochybné, ţe konaním ţalobcu došlo k porušeniu záujmu verejnosti tým, ţe tento po tom, čo spôsobil dopravnú nehodu si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody. Miera porušenia záujmu spoločnosti je zároveň vyjadrená v ustanovení § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke, kde uvedené ustanovenie hodnotí porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti ako porušenie pravidiel cestnej premávky závaţným spôsobom. Ţalovaný poukázal na to, ţe záujem spoločnosti na ochrane ţivota, zdravia a majetku v oblasti cestnej premávky charakterizuje zákon o cestnej premávke, ktorý 12 1Sžd/5/2012 v ustanovení § 1 okrem iného uvádza, ţe upravuje jej pravidlá a vedenie vozidiel. Tento účel zákona je následne vyjadrený v rozsahu úpravy jednotlivých oblastí v cestnej premávke. Ţalovaný preto po posúdení veci zastával názor, ţe konanie ţalobcu je priestupkom, pričom vykazuje znaky (vyjadrené zákonom o priestupkoch) ako aj materiálne znaky priestupku, t.j., ţe konanie porušuje spoločenský záujem. Podľa odvolacieho súdu konštatovanie krajského súdu, ţe správne orgány sa nevenovali nevedomej nedbanlivosti sa nezakladá na pravde. K námietke ţalobcu povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe zavinenie je zaloţené na intelektuálnej a vôľovej zloţke. Existujú dva druhy zavinenia; úmyselné a nedbanlivostné. Rozdiel medzi úmyselným a nedbanlivostným zavinením spočíva v tom, ţe pri zavinení z nedbanlivosti a to pri vedomej nedbanlivosti páchateľ priestupku vie, ţe môţe spôsobiť následok, kým pri nevedomej nedbanlivosti o tejto moţnosti ani nemusí vedieť. U páchateľa, ktorý pácha priestupok z nevedomej nedbanlivosti, je zodpovednosť založená na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti, a preto sa od nej vyžaduje určitá miera opatrnosti. Podmienky zodpovednosti sú ustanovené kumulatívne spojením prvkov, ktoré sú rovnocenné, t.j. vedieť mal a mohol. Ako vyplynulo z rozhodnutia ţalovaného, ţalovaný mal za to, ţe k spáchaniu priestupku došlo z nedbanlivosti podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch, t.j. ţe ţalobca nevedel, ţe svojim konaním môţe porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v súlade s ústavou, v danom prípade s článkom 1 ods. 1 a článkom 50 ods.
- Právna istota a spravodlivosť, ako princípy materiálneho právneho štátu podľa názoru súdu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom. Súd je však pri ukladaní sankcie povinný vychádzať z princípu prísne individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závaţnosti a dôsledkov. Nijaký právny poriadok nemôţe regulovať všetky situácie, ktoré môţu nastať pri uplatňovaní právnej úpravy. Kaţdý právny poriadok sa môţe 13 1Sžd/5/2012 uplatniť vo všetkých prípadoch iba vtedy, ak sa právna úprava dotvorí výkladom práva. Základom výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum. K dôleţitým materiálnym znakom právneho štátu je aj existencia kritérií, podľa ktorých sa vysvetľuje a uplatňuje kaţdá právna norma (cit. Drgonec: Ústava Slovenskej republiky - Komentár, Heuréka 2004, str. 57 - 58). Odvolací súd povaţoval na rozdiel od krajského súdu skutkové zistenia správnych orgánov za dostatočne preukázané a rozhodnutia náleţitým spôsobom aj odôvodnené. Odvolací súd sa nestotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe je potrebné vo veci dokazovanie znalcom na posúdenie otázky, či ţalobca ako vodič motorového vozidla mohol alebo nemohol na uvedenom teréne zabrániť prešmyknutiu kolies. Takéto dokazovanie je vzhľadom aj na vyššie uvedené neúčelné a nadbytočné. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (ods. 2). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 3). Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (ods. 4). Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5). Podľa odvolacieho súdu prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s vyššie citovaným ustanovením Správneho poriadku, vo veci vykonal dokazovanie výsluchom ţalobcu a obsahom spisového materiálu ako aj listín, za ktoré bolo potrebné povaţovať podané vysvetlenia svedkov a samotného ţalobcu, z výpovedí ktorých vychádzal pri ustálení skutkového stavu, pričom obsah týchto výpovedí na priebeh a okolnosti predmetnej dopravnej nehody sa zhodujú. 14 1Sžd/5/2012 Nebolo preto účelné vzhľadom na charakter konania, ktorého sa dopustil ţalobca tým, vzhľadom k tomu, ţe sa jedná o porušenie pravidiel cestnej premávky, pri ktorých na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, v konaní dokazovať skutočnosti, ohľadne toho, či ţalobca mohol alebo nemohol zabrániť prešmyknutiu kolies. Podľa odvolacieho súdu ţalovaný sa dôsledne riadil procesnými zásadami, ktoré sú obsiahnuté v Správnom poriadku (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a § 34 ods. 3), zadováţili si podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom, ţalovaný mal dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia o odvolaní a s poukazom na vyššie uvedené povaţuje odvolací súd ďalšie preukazovanie skutočností, ktoré by uţ boli zjavne nepotrebné a nadbytočné. Ohľadne námietky ţalobcu týkajúcej sa nemoţnosti uloţenia sankcie dvoch sankcií sa odvolací súd plne stotoţňuje s právnym názorom krajského súdu, na ktorý v podrobnostiach odkazuje. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení odvolacích námietok ţalovaného dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť tak, ţe ţalobu je potrebné zamietnuť. Ţiadosti ţalobcu na prerušenie konania v zmysle § 109 OSP a podanie návrhu na začatie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ OSP na ústavný súd SR, nevyhovel, nakoľko na takýto postup nevidel ţiaden dôvod. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nepriznal . P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie j e prípustné odvolanie. V Bratislave
- apríla 2012 15 1Sžd/5/2012 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová