Najvyšší súd 6Sžf/33/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: JUDr. Ing. K. M., bytom S., zastúpený advokátkou JUDr. I. R., Advokátska kancelária, so sídlom v K., Š. X., proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/223/7524-45094/2010/992517-r zo dňa 16. apríla 2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/19685/2010 – 69 - zo dňa 5. mája 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/19685/2010 – 69 - zo dňa 5. mája 2011 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 16. apríla 2010 č. I/223/7524-45094/2010/992517-r ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice I zo dňa 9. novembra 2009 č. 695/231/88644/09 podľa § 250j ods. 2 písm.
- a)O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 526,39 € na účet jeho právnej zástupkyni, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. s názvom: JUDr. I. R. č. účtu: X., VS: X., v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2 6Sžf/33/2011 O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/19685/2010 – 69 - zo dňa 5. mája 2011 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu č. I/223/7524-45094/2010/992517-r zo dňa 16. apríla 2010, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Košice I č. 695/231/88644/09 zo dňa 9.11.2009, ktorým bola ţalobcovi uloţená pokuta vo výške 929,30 € z rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok platobným výmerom Daňového úradu Košice V. zo dňa 3.11.2006 sp. zn. 709/230/36926/06/ZIM na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2001. Ţalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise zistil, ţe ţalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo 16.4.2010 č. I/223/7524-45094/2010/992517-r, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice I. zo dňa 9.11.2009 sp. zn. 695/231/88644/09, ktorým bola ţalobcovi podľa § 35 ods. 1 písm.
- c)zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov uloţená pokuta vo výške 929,30 € z rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie jún 2001. V odôvodnení rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe keďţe ţalobca nepredloţil doklady k daňovej kontrole, neumoţnil daňovú kontrolu vykonať, preto správca dane určil daň podľa pomôcok podľa ustanovenia § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. a na základe protokolu o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie február 2001 – december 2001 zo dňa 4.9.2006 č. j. 709/320/29604/2006 a platobným výmerom zo dňa 3.11.2006 č.j. 709/230/36926/06/ZIM ţalobcovi určil rozdiel dane vo výške 196.483,--Sk (6.552,04 €). Odvolanie ţalobcu podané proti tomuto platobnému výmeru ţalovaný rozhodnutím z 12.10.2007 č. 77379/2007/992517-r zamietol ako neodôvodnené a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.11.2007. Ţalovaný konštatoval, ţe správca dane mal teda povinnosť uloţiť daňovému subjektu pokutu, ak zistil, ţe daň uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo v dodatočnom daňovom priznaní, alebo dodatočnom hlásení je niţšia ako daň určená správcom dane na základe pomôcok (§ 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.). Ďalej uviedol, ţe na právoplatnosť tohto platobného výmeru nemá vplyv ani skutočnosť, ţe ţalobca podal ţalobu na preskúmanie rozhodnutia ţalovaného z 12.7.2007. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/126/2007-128 zamietol ţalobu v konaní o preskúmanie rozhodnutia 3 6Sžf/33/2011 ţalovaného z 12.7.2007 č. I/223/12658-77379/2007/992517-r a Najvyšší súd SR rozsudkom z 8. apríla 2010 č. k. 3Sţf/118/2009 rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil a rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný súdu zaslal rozhodnutie č. I/223/20205-126053/2010/991545-r zo dňa 13.12.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu proti platobnému výmeru Daňového úradu Košice V. č. 709/230/36926/06 ZIM zo dňa 3.11.2006, vydaného podľa § 44 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb., ktorým bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2001 v sume 6.522,04 € pre nedôvodnosť. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.1.2011. Ţalobca podal návrh na obnovu konania a bolo mu oznámené, ţe ţiadosť o obnovu konania je bezpredmetná. Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa posúdil v intenciách právnej normy ustanovenej v § 35 ods. 1 písm.
- c)zákona č. 511/1992 Zb., ktorú citoval. Podľa názoru krajského súdu z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe v prípade, ak správca dane zistil podľa pomôcok daň alebo rozdiel dane u daňového subjektu, má zákonnú povinnosť za tento správny delikt uloţiť pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a zistenej dane alebo rozdielu dane. Krajský súd konštatoval, ţe podkladom pre vydanie ţalobou napadnutých rozhodnutí, bolo právoplatné rozhodnutie o uloţení daňovej povinnosti ţalobcovi za mesiac jún 2001, ktoré doposiaľ nebolo zrušené. Uviedol, ţe je pravdou, ţe rozhodnutie ţalovaného z 12.10.2007 ţalobca napadol na súde ţalobou, ktorá rozsudkom Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 6S/126/2007 bola zamietnutá, ale na základe odvolania ţalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 3 Sţf 118/2009 z 8.4.2010 zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom ţalovaný po tomto zrušení opätovne rozhodol o odvolaní ţalovaného a rozhodnutím č. I/223/20205-126053/991545-r z 13.12.2010 odvolanie pre nedôvodnosť zamietol a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.1.2011. Podľa názoru krajského súdu rozhodnutia daňových orgánov, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia o určení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie jún 2001 podľa pomôcok v čase rozhodovania o uloţení pokuty podľa § 35 ods. 1 písm.
- c)zák. č. 511/1992 Zb. boli právoplatné a k ich zrušeniu nedošlo ani v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o uloţení pokuty súdom, s poukazom na to, ţe k naplneniu skutkovej podstaty deliktu v zmysle § 35 ods. 1 písm.
- c)zák. č. 511/1992 Zb. dôjde vtedy, ak je správcom dane určená daň alebo rozdiel dane podľa pomôcok, t.j. § 29 4 6Sžf/33/2011 ods. 6 uvedeného zákona a táto podmienka ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a predovšetkým vydanými rozhodnutiami, ktoré nadobudli právoplatnosť, bola splnená. Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane ani v ţalobe nespochybňuje, ţe platobným výmerom z 3.11.2006 a rozhodnutím ţalovaného z 12.10.2007 mu bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2001 ani spôsob uloţenia pokuty a jej výšky a tvrdí len, ţe ak platobný výmer, ktorým mu správca dane vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2001 je nezákonný v dôsledku nezákonného postupu, ktorý mu predchádzal, potom tou istou vadou je postihnuté aj rozhodnutie o uloţení pokuty. Súd túto námietku povaţoval za nedôvodnú, tvrdiac, ţe sa týka zákonnosti rozhodnutí správcu dane a ţalovaného, ktoré boli podkladom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí a tieto sú právoplatné a do času rozhodovania súdu neboli zrušené. Konštatoval, ţe v konaní o uloţení pokuty uţ nie je dôvod na skúmanie, či pri určení dane z pridanej hodnoty daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, s poukazom na to, ţe nezákonnosť týchto rozhodnutí je moţné vysloviť procesným postupom podľa štvrtej a piatej časti zák. č. 511/1992 Zb., resp. podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., ktorý procesný postup ţalobca aj vyuţil, ale platobný výmer o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty zrušený nebol, preto súd musí naň hľadieť ako na zákonný správny akt. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe v prípade, ak dôjde k zrušeniu rozhodnutí správcu dane a ţalovaného, ktoré boli podkladom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí o uloţení pokuty, je odôvodnený postup podľa § 35 ods. 19 zákona č. 511/1992 Zb. a z úradnej moci zmení výšku pokuty alebo ju zruší. Po preskúmaní ţaloby v rozsahu a z dôvodov v nej uvedených krajský súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom, a preto ţalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretoţe nebol v konaní úspešný. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov celého konania. Z dôvodov odvolania vyplýva, ţe ţalobca vytýkal krajskému súdu, ţe na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2, písm. d/ O.s.p.) a vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 2, písm. f/ O.s.p.). Dôvodil, ţe súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, keď v rozpore s princípmi právnej istoty, ktoré zodpovedajú 5 6Sžf/33/2011 základnému právu zakotvenému v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v danej veci ţalobu zamietol napriek tomu, ţe v identických preskúmavajúcich konaniach jeho ţalobe vyhovel. Ţalobca tvrdil, ţe Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S 19691/2010-81 z 13.1.2011 vyhovel jeho ţalobe v druhovo identickej veci proti rozhodnutiu o uloţení pokuty z rozdielu dane z pridanej hodnoty určenej správcom dane za zdaňovacie obdobie júl 2001 a taktieţ vyhovel jeho ţalobe vo veci sp. zn. 6S 19687/2010 a oba tieto rozsudky sa stali právoplatné, pretoţe ţalovaný – Daňové riaditeľstvo SR proti nim odvolanie nepodal. Poukázal na to, ţe týmto postupom nastal teda právny stav, keď druhovo identické rozhodnutia ţalovaného – Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, vychádzajúce z tých istých skutkových základov a týkajúcich sa tých istých postupov a druhovo rovnakých rozhodnutí, v citovaných dvoch prípadoch súd právoplatne zrušil napadnuté rozhodnutia ţalovaného a v predmetnej veci ţalobu zamietol. Takýto postup povaţoval v rozpore s princípmi právnej istoty, ktoré zodpovedajú základnému právu zakotvenému v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vyslovil názor, ţe ak v citovaných rozhodnutiach, ktoré sú právoplatné a záväzné pre účastníkov konania a ich výroky aj pre všetky orgány, súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia ţalovaného o vyrubení pokuty nie sú v súlade s jeho ústavou zakotvenými právami, potom nie je moţné akceptovať za okolnosti druhovej identickosti opačný záver bez toho, aby bol takýto záver súdu povaţovaný za zásah do jeho práva v zmysle článku 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Namietal, ţe súd prvého stupňa zvolil krajne formalistický prístup pri preskúmavaní ţalobou napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z formálnych podmienok ustanovených pre uloţenie pokuty, pričom nebral do úvahy, ţe konanie, ktoré predchádzalo vydaniu takéhoto rozhodnutia zasahovalo do jeho ústavných práv. Dôvodil, ţe súd prvého stupňa nebral zreteľ na zmysel a obsah ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, ktoré citoval, ako ani na zmysel a obsah zákonných ustanovení, na ktoré sa odvoláva. Poukázal na to, ţe výsledkom postupu správcu dane a neskôr aj ţalovaného, ktorí mi vyrubili rozdiel dane za zdaňovacie obdobie, ktoré bolo predmetom daňovej kontroly, bolo 13 rozhodnutí - platobných výmerov, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu a z nich bolo 8 zrušených z dôvodu, ţe v konaní, predchádzajúcom vydaniu platobných výmerov, bola zistená vada (nesprávne zloţenie kontrolnej skupiny) majúca za následok nezákonnosť rozhodnutia, v dôsledku čoho je ţalobca v situácii, keď na jednej strane 8 z 13 rozhodnutí o vyrubení dane bolo súdom zrušených ako nezákonných a na druhej strane 5 druhovo identických rozhodnutí zostalo v platnosti a na základe ich nezrušenia správca dane a neskôr aj ţalovaný vydali resp. potvrdili rozhodnutie o uloţení pokuty. Takýto 6 6Sžf/33/2011 stav nepovaţoval za štandardný, zlučiteľný s princípmi právneho štátu, ktorého atribútom je okrem iného právna istota a dôvodné očakávanie kaţdého, ţe v druhovo identických veciach budú orgány štátu postupovať rovnako. Zdôraznil, ţe dve z rozhodnutí o uloţení pokuty boli súdom za rovnakých skutkových okolností zrušené a tieto rozhodnutia súdov nadobudli právoplatnosť. Vyslovil názor, ţe ak by odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, nastal by stav zásadne odlišného posúdenia druhovo rovnakého postupu aj rozhodnutia a nakoniec aj právoplatnosti dvoch druhov súdnych rozhodnutí, z ktorých jedna skupina by povaţovala rozhodnutie ţalovaného za zákonné a ďalšia také isté rozhodnutia ţalovaného za nezákonné. Vyjadril presvedčenie, ţe v predmetných veciach nie je moţné posudzovať zákonnosť postupu správneho orgánu na základe ľubovôle. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. V dôvodoch vyjadrenia ţalovaný uviedol, ţe ţalobcovi bola platobným výmerom č. 709/230/36926/06/ZIM zo dňa 3.11.2006 určená daň podľa pomôcok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2001, s poukazom na to, ţe ţalobca v odvolaní proti rozsudku súdu nesprávne uvádza zdaňovacie obdobie júl 2001, ako aj ţe platobný výmer je právoplatný a nikdy nebol zrušený v daňovom konaní a na podklade právoplatného platobného výmeru bola ţalobcovi uloţená pokuta podľa § 35 ods. 1 písm.
- c)zákona č. 511/1992 Zb., t.j. zo zisteného rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok. Konštatoval, ţe podľa ust. § 35 cit. zákona je správca dane povinný uloţiť pokutu za jednotlivé porušenia povinnosti peňaţnej a nepeňaţnej povahy, uloţenie pokuty sa teda viaţe na základné rozhodnutie, ktorým je v danom prípade platobný výmer o určení dane podľa pomôcok. S poukazom na tvrdenia ţalobcu v podanom odvolaní, ktorými cituje niektoré ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb., poukazuje na závery uvedené v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2008 zo dňa 10.12.2009 a v závere odvolania poukazuje na rozdielne rozhodnutia súdov, ţalovaný uviedol, ţe ţalobcovi bolo za zdaňovacie obdobia február aţ december 2001, január 2002 a december 2000 vydaných 13 platobných výmerov o určení dane podľa pomôcok, na základe podaných ţalôb, boli v 5-ich prípadoch potvrdené rozsudky Krajského súdu v Košiciach o zamietnutí ţaloby, v 8-ich prípadoch Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudky Krajského súdu v Košiciach tak, ţe zrušil rozhodnutia ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nesúhlasil s tvrdením ţalobcu uvedenom v odvolaní, ţe bolo 8 rozhodnutí o vyrubení dane zrušených, 7 6Sžf/33/2011 pretoţe uvedené nezodpovedá skutočnosti, keďţe zrušené boli len rozhodnutia ţalovaného ako odvolacieho orgánu a platobné výmery správcu dane o určení dane podľa pomôcok zrušené neboli. Poukázal na to, ţe ako odvolací orgán v odvolacom konaní proti 8 platobným výmerom o určení dane podľa pomôcok rozhodol tak, ţe odvolanie pre neodôvodnenosť zamietol a všetky nanovo vydaných 8 rozhodnutí ţalovaného je opakovane predmetom súdneho preskúmania. Záverom opätovne zdôraznil, ţe za situácie, keď platobný výmer o určení dane podľa pomôcok je právoplatný, bol správca dane povinný uloţiť ţalobcovi pokutu podľa ustanovenia § 35 ods. 1 písm.
- c)zákona č. 511/1992 Zb., vysloviac názor, ţe vzhľadom k uvedenému nie sú dôvody na zrušenie uloţenej pokuty. V ďalšom poukázal na písomné vyjadrenie k ţalobe zo dňa 13.8.2010. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým správca dane podľa § 35 ods. 1 písm.
- c)zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ţalobcovi uloţil pokuta vo výške 929,30 € z rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie jún 2001, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konania im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. 8 6Sžf/33/2011 Predmetom prekúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie ţalovaného, ktorým bola s konečnou platnosťou ţalobcovi uloţená pokuta vo výške 929,30 € z rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie jún 2001 podľa § 35 ods. 1 písm.
- c)zákona č. 511/1992 Zb.. Z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, odvolací súd zistil, ţe Daňový úrad Košice I ako správca dane rozhodnutím zo dňa 9.11.2009 sp. zn. 695/231/88644/09 podľa § 35 ods. 1 písm.
- c)zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov uloţil ţalobcovi pokuta vo výške 929,30 € z rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie jún 2001. Na základe odvolania ţalobcu proti uvedenému rozhodnutiu Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací daňový orgán preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 16.4.2010 č. I/223/7524-45094/2010/992517-r, potvrdil napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice I. zo dňa 9.11.2009. Z odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe ţalobca nepredloţil doklady k daňovej kontrole, neumoţnil daňovú kontrolu vykonať, preto správca dane určil ţalobcovi rozdiel dane podľa pomôcok podľa ustanovenia § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. na základe protokolu o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie február 2001 – december 2001 zo dňa 4.9.2006 č.j. 709/320/29604/2006 platobným výmerom zo dňa 3.11.2006 č.j. 709/230/36926/06/ZIM vo výške 196.483,--Sk (6.552,04 €). Odvolanie ţalobcu podané proti tomuto platobnému výmeru ţalovaný rozhodnutím z 12.10.2007 č. 77379/2007/992517-r zamietol ako neodôvodnené a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.11.2007. Ţalovaný konštatoval, ţe správca dane mal povinnosť uloţiť daňovému subjektu pokutu, ak zistil, ţe daň uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo v dodatočnom daňovom priznaní, alebo dodatočnom hlásení je niţšia ako daň určená správcom dane na základe pomôcok (§ 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.). Ďalej uviedol, ţe na právoplatnosť tohto platobného výmeru nemá vplyv ani skutočnosť, ţe ţalobca podal ţalobu na preskúmanie rozhodnutia ţalovaného. Odvolací súd ďalej zistil, ţe Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/126/2007- 128 zo dňa 30. júla 2009 zamietol ţalobu v konaní o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného z 12.10.2007 č. I/223/3979-77379/2007/991545-r a Najvyšší súd SR rozsudkom z 8. apríla 2010 č. k. 3Sţf/118/2009 uvedený rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil a rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný súdu zaslal rozhodnutie č. I/223/20205-126053/2010/991545-r zo dňa 13.12.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu proti platobnému výmeru Daňového úradu Košice V č. 9 6Sžf/33/2011 709/230/36926/06/ZIM zo dňa 3.11.2006, vydaného podľa § 44 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb., ktorým bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2001 v sume 6.522,04 € pre nedôvodnosť. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.1.2011. Ţalobca podal návrh na obnovu konania a bolo mu oznámené, ţe ţiadosť o obnovu konania je bezpredmetná. Podľa § 35 ods. 1, písm.
- c)zákona č. 511/1992 Zb. správca dane uloţí daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a dane alebo rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6). Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru, ţe ţalovaný v danom prípade nepostupoval v súlade so zákonom o správe daní, skutkové okolnosti v čase rozhodnutia nesprávne právne vyhodnotil a vo veci rozhodol skutkovo a právne nesprávne, ako aj ţe s námietkami ţalobcu vznesenými v odvolacom konaní sa nevyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočne, z ktorých dôvodov rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu nemoţno povaţovať za správne, a preto súd prvého stupňa nerozhodol vo veci v súlade so zákonom, keď ţalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Zákonná úprava ustanovená v § 35 zákona č. 511/1992 Zb. ukladá daňovým orgánom povinnosť uložil daňovníkom pokutu za nesplnenie povinností vyplývajúcim im z tohto zákona ako aj vyplývajúcim im z osobitných predpisov zákonodarcom ustanovených. Z právnej úpravy citovaného ustanovenia § 35 ods. 1, písm.
- c)zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, ţe v prípade, ak správca dane zistil podľa pomôcok daň alebo rozdiel dane u daňového subjektu, má zákonnú povinnosť za tento správny delikt uloţiť pokutu v sume 10 6Sžf/33/2011 rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a zistenej dane alebo rozdielu dane. Predpokladom uloţenia pokuty v zmysle uvedenej právnej úpravy je právoplatné rozhodnutie daňového orgánu, ktorým bola daňovému subjektu určená daň alebo rozdiel dane podľa pomôcok. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, ţe podkladom rozhodnutia správcu dane pre uloţenie pokuty bolo rozhodnutie - platobný výmer Daňového úradu Košice V zo dňa 3.11.2006 č.j. 709/230/36926/06/ZIM, ktorým správca dane na základe protokolu o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie február 2001 – december 2001 zo dňa 4.9.2006 č.j. 709/320/29604/2006 určil ţalobcovi rozdiel dane vo výške 196.483,--Sk (6.552,04 €), ktoré rozhodnutie správcu dane bolo na základe odvolania ţalobcu rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 12.10.2007 č. I/223/3970-77379/2007/991545-r zamietnuté a tak rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.11.2007. Zo skutkových zistení súčasne vyplýva, ţe rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 12.10.2007 č. I/223/3970-77379/2007/991545-r ako odvolacieho daňového orgán bolo na základe ţaloby ţalobcu rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Sţf 118/2009 zo dňa 8.4.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/126/2007-128 zo dňa 30.7.2009 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Zo skutkových okolností v danej veci je teda zrejmé, ţe pokiaľ podkladom pre rozhodnutie správcu dane zo dňa 9.11.2009 o uloţení predmetnej pokuty bolo rozhodnutie, ktorým bol ţalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2001 na základe protokolu o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie február 2001 – december 2001, pokuta bola uloţená na základe rozhodnutia, ktoré v čase vydania rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 16.4.2010 nebolo právoplatné, keďţe rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 12.10.2007 č. I/223/3970-77379/2007/991545-r bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sţf 118/2009 zo dňa 8.4.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/126/2007-128 zo dňa 30.7.2009 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, v dôsledku čoho rozhodnutie - platobný výmer Daňového úradu Košice V zo dňa 3.11.2006 č.j. 709/230/36926/06/ZIM nemohlo byť právoplatné. Na skutočnosti, ţe v čase rozhodovania Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky dňa 16.4.2010 nebola správcom dane právoplatne určená daňovníkovi – ţalobcovi, daň podľa pomôcok alebo rozdiel dane ako základný 11 6Sžf/33/2011 predpoklad pre uloţenie pokuty, nič nemení ani okolnosť, ţe Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky po doručení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3Sţf 118/2009) opätovne vo veci odvolania ţalobcu proti rozhodnutiu - platobnému výmeru Daňového úradu Košice V zo dňa 3.11.2006 č.j. 709/230/36926/06/ZIM rozhodol tak, ţe napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil a rozhodnutie sa stalo právoplatné dňa 18.1.2011. Odvolací súd nemôţe z dôvodov uvedených vyššie súhlasiť s tvrdením ţalovaného, ţe na právoplatnosť predmetného platobného výmeru Daňového úradu Košice V zo dňa 3.11.2006 nemá vplyv ani tá skutočnosť, ţe daňový subjekt ţalobou poţiadal príslušný súd o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 12.10.2007, ktorým bolo odvolanie proti platobnému výmeru zo dňa 3.1.2006 zamietnuté. Odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie nesúhlasí s argumentáciou súdu prvého stupňa, ţe rozhodnutia daňových orgánov, ktorými bol ţalobcovi určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie jún 2001 podľa pomôcok a ktoré boli podkladom pre rozhodnutie o uloţení pokuty podľa § 35 ods. 1 písm.
- c)zák. č. 511/1992 Zb., v čase rozhodovania o uloţení pokuty boli právoplatné a k ich zrušeniu nedošlo ani v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o uloţení pokuty súdom. Z listinných dôkazov v danom prípade vyplýva, ţe rozhodnutia daňových orgánov, ktorými bol určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie jún 2001 podľa pomôcok a ktoré boli podkladom pre uloţenie pokuty, v čase rozhodovania Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky o odvolaní ţalobcu (dňa 16.4.2010) proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice I (dňa 9.11.2009), ktorým bola ţalobcovi pokuta uloţená podľa § 35 ods. 1 písm.
- c)zák. č. 511/1992 Zb., neboli právoplatné, keďţe rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky o odvolaní ţalobcu proti platobnému výmeru, ktorým mu bol určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie jún 2001, bolo zrušené, v dôsledku čoho aj platobný výmer ako rozhodnutie daňového orgánu prvého stupňa stratilo právoplatnosť. Danú skutočnosť nemohol zvrátiť ani následný postup Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, keď po doručení rozhodnutia najvyššieho súdu opätovne rozhodol tak, ţe potvrdil platobný výmer Daňového úradu Košice V. (zo dňa 3.11.2006). Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, ţe preskúmavané 12 6Sžf/33/2011 rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zrušil pre nesprávne právne posúdenie podľa § 250j ods. 2, písm.
- a)O.s.p. a keďţe aj rozhodnutie daňového orgánu prvého stupňa trpí vadou nezákonnosti z dôvodov uvedených vyššie, zrušil aj prvostupňové rozhodnutie daňového úradu a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1, veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Ţalobcovi priznal náhradu trov konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a súdneho poplatku za ţalobu, pretoţe v tomto konaní bol úspešný. Trovy právneho zastúpenia priznal ţalobcovi za 2 úkony právnej pomoci – prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ţaloby po 120,23 €, reţijný paušál za úkon po 7,21 € a za 1 úkon právnej pomoci – podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu po 123,5 € a reţijný paušál za úkon po 7,41 € podľa § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov + DPH, teda trovy právneho zastúpenia v celosti 460,39 €. Trovy konania ţalobcu v celosti činia vo výške 526,39 € (460,39 + 66 - súdny poplatok). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 25. apríla 2012 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth