Najvyšší súd 8Sžp/11/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: I. Š., Č. X., B., zast. J.. B. Ţ., advokátom so sídlom J. X., B., proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: I. P. R. S., S., Ţ. X., B., IČO: X., zast. advokátskou kanceláriou U. & P. L. A., S., V. X., B., IČO: X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. A/2010/1789/LGZ zo dňa
- augusta 2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 230/2010 – 57 zo dňa
- februára 2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 230/2010 – 57 zo dňa
- februára 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti ţalovaného č. A/2010/1789/LGZ zo dňa 6.8.2010, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa – Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 1616/2007 – 8737/2010/URS/UR-Pet zo dňa 22.2.2010, ktorým rozhodol o umiestnení stavby X. „P. P. H. S. Ţ. v B.“, novostavby obchodného centra, dvoch objektov administratívnych centier, hotela a prístavby novej staničnej haly na tam uvedených parcelných číslach vrátane dopravného riešenia v tam uvedených uliciach pre navrhovateľa I. P. R. S., S. Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobca nespĺňal hmotnoprávne podmienky pre zaradenie do okruhu účastníkov územného konania, a preto prvostupňový stavebný úrad 2 8Sžp/11/2011 správne a v súlade so zákonom nepovaţoval ho za účastníka územného konania a nepriznal mu toto postavenie. Vzhľadom na to, ţe rozhodnutie bolo doručené verejnou vyhláškou, ţalobca mal moţnosť o jeho vydaní sa dozvedieť a podať proti nemu odvolanie, pričom ţalovaný pri vyhodnocovaní tohto podania vychádzal z jeho obsahu a s poukazom na § 14 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „Správny poriadok“) ho vyhodnotil nielen ako odvolanie ale aj ako podanie, ktorým sa ţalobca domáhal postavenia účastníka územného konania. nešlo však o odvolanie účastníka konania zaradeného do okruhu účastníkov konania podľa § 34 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „Stavebný zákon“), ale o odvolanie účastníka, ktorému bolo toto postavenie priznané z titulu, ţe sa tohto postavenia domáhal a z tohto dôvodu bolo potrebné postupovať podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku vo väzbe na § 140 stavebného zákona. Krajský súd uviedol, ţe aby bola osoba účastníkom konania, musí byť nositeľom zákonného práva, právom chráneného záujmu alebo povinností (vyplývajúcich z hmotnoprávneho predpisu) a o takomto práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti musí byť oprávnený rozhodovať správny orgán. Správny orgán pri určovaní účastníkov konania musí vţdy skúmať, či konkrétna osoba je nositeľom zákonného práva alebo povinnosti, o ktorom sa má v správnom konaní rozhodnúť, t.j. priznať, určiť jeho rozsah, podmienky realizácie atď. Krajský súd ďalej uviedol, ţe účastníkom konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku je aj osoba, ktorej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté, pričom sa to vzťahuje na prípady, keď rozhodovanie o právnych pomeroch určitej osoby sa môţe priamo dotknúť právnej pozície inej osoby (napr. suseda v stavebnom konaní). Pôjde o situáciu, keď rozhodovanie správneho orgánu môţe ovplyvniť právnu pozíciu tejto osoby, t.j. jej hmotnoprávne postavenie bude po vydaní rozhodnutia iné ako pred jeho vydaním. Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný nepochybil, keď nepristúpil k vydaniu rozhodnutia o vylúčení ţalobcu z konania, napriek tomu ţe by šlo o legitímny postup, vzhľadom k tomu, ţe mu toto postavenie podľa Stavebného zákona neprináleţí, ale ho zaradil medzi účastníkov konania, priznal mu zodpovedajúce procesné práva a rozhodol aj o ním podanom odvolaní a v ţalobou napadnutom rozhodnutí vyhodnocoval ním namietané skutočnosti. Skutkové a právne zistenia správnych orgánov preukázali, ţe ţalobca 3 8Sžp/11/2011 nedisponuje vlastníckym alebo iným právom k dotknutým pozemkom a stavbám, ani k susedným pozemkom a stavbám. Nájomná zmluva so Ţ. zo dňa 30.10.1998 mu nezakladá zákonný predpoklad účasti na konaní a tento nevyplýva ani z rozhodnutí, ktoré mu ako stavebníkovi vydal Štátny dráhový úrad v Bratislave, nakoľko postavenie stavebník asi nemoţno zamieňať s postavením vlastníka. Z evidencie nehnuteľností nevyplýva, ţe by ţalobca disponoval vlastníckym právom k dotknutým nehnuteľnostiam, Ţ. sú v zmysle platných právnych predpisov iba správcom majetku nie vlastníkom budovy Hlavná ţelezničná stanica, ktorá budova je súčasťou ţelezničnej dopravnej cesty a v zmysle § 10 ods. 3 zák. č. 92/1991 Zb. nemôţe byť predmetom prevodu vlastníckeho práva. Ďalej krajský súd konštatoval, ţe z nájomnej zmluvy nevyplýva vôľa zmluvných strán, aby sa ţalobca stal podielovým spoluvlastníkom budovy H. ţ. s.. Kolaudačné rozhodnutie, o ktoré ţalobca opieral svoje tvrdenia, ţe je podielovým spoluvlastníkom hlavnej stanice, nie je titulom na preukázanie vlastníctva, ale len rozhodnutím, ţe určitý priestor je moţné vyuţívať za účelom definovaným v kolaudačnom rozhodnutí. Keďţe ţalobca sa nestal a ani nemohol stať spoluvlastníkom stavby – H. ţ. s., nebol subjektom oprávneným udeľovať súhlas k umiestneniu stavby na dotknutom pozemku; takýmto subjektom je výlučne Ţ.. Ţalobca nespĺňa podmienky byť účastníkom územného konaniam, pričom napriek tomuto faktu sa mohol v zmysle verejnej vyhlášky, ktorá bola vyvesená s ohľadom na § 36 ods. 4 Stavebného zákona, domáhať svojich tvrdení. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „O. s. p.“) tak, ţe ţalobcu zaviazal zaplatiť účastníkovi konania, spoločnosti I. P. R. S., S. náhradu trov konania vo výške 466,83 €. Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote dňa 29.3.2011 odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd napadnuté správne rozhodnutie zruší, vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie a zaviaţe ho k náhrade trov konania. Poukazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 14/01 zo dňa 7.3.2002 uviedol, ţe si je vedomý skutočnosti, ţe jeho právo byť účastníkom konania, v ktorom sa koná o jeho právach nie je absolútne a neobmedziteľné. Takéto obmedzenie môţe vyplývať z povahy veci, kde by účasť subjektu na konaní zmarila dosiahnutie legitímneho 4 8Sžp/11/2011 účelu konania alebo z verejného záujmu, ak sú splnené podmienky čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky. Verejný záujem môţe v konaní prevýšiť nad vlastníckym právom, ale okrem extrémnych situácií nemôţe odôvodniť to, aby sa niekomu odobrala moţnosť priamo presadzovať svoje práva v konaní, v ktorom sa o nich rozhoduje. Ţalobca ďalej citujúc jednotlivé ustanovenia Stavebného zákona, spolu s príslušným komentárom, uviedol, ţe pri posudzovaní okruhu účastníkov v konaní o umiestnení stavby musia byť splnené súčasne dve podmienky, a to existencia vlastníckeho alebo iného práva (§ 139 Stavebného zákona) a to, ţe toto právo môţe byť návrhom priamo dotknuté. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na zákonnú definíciu „iných práv“ (§ 139 Stavebného zákona). Ţalobca poukazujúc na ustanovenia Správneho poriadku uviedol, ţe krajský súd sa nedostatočne zaoberal skutočnosťami uvedenými v ţalobe a zároveň vec nesprávne právne posúdil. Napadnutým rozsudkom došlo k zásahu do jeho ústavného práva byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhodovalo aj o jeho právach a povinnostiach, v dôsledku čoho v ňom nemohol chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. V územnom konaní o umiestnení stavby majú byť účastníkmi konania aj osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj susedným pozemkom a stavbám, môţu byť takýmto rozhodnutím priamo dotknuté. Ţalobca uviedol, ţe iným právom môţe byť nájomné právo preukázané nájomnou zmluvou, z ktorej musí jednoznačne vyplývať, ţe na prenajatom pozemku môţe nájomca postaviť určitú konkrétnu stavbu a dobu trvania nájmu, pričom v nájomnej zmluve dojednanej medzi ţalobcom a Ţ. dňa 30.10.1998 sa ţalobca zaviazal, ţe na vlastné náklady vykoná stavbu „K. d. k.“ a túto investíciu po uplynutí nájmu vnesie do majetku Ţ.. Z uvedeného vyplýva, ţe táto postavená stavba je vo vlastníctve ţalobcu, ktorý ju nadobudol originálnym spôsobom t. j. vystavaním. Je nepochybné, ţe ţalobca je právny subjekt, ktorého právne postavenie môţe byť po vydaní rozhodnutia iné ako pred rozhodnutím, pričom Správny poriadok určuje, ţe účastníkom konania je ten, koho právom chránené záujmy alebo povinnosti môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Je právom ţalobcu byť účastníkom konania a mať moţnosť chrániť svoje práva vyplývajúce mu nielen z uzatvorenej nájomnej zmluvy, ale aj z rozhodnutí, ktoré mu ako stavebníkovi boli vydané Štátnym dráhovým úradom v Bratislave. 5 8Sžp/11/2011 K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 15.4.2011 vyjadril ţalovaný tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, ţe ţalobcovi bolo priznané postavenie účastníka konania, keď ţalovaný rozhodol aj o jeho odvolaní a doručoval mu vydané rozhodnutie. Ţalovaný konal so ţalobcom ako s účastníkom konania, priznal mu zodpovedajúce procesné práva a povinnosti, a to nielen tie, ktoré je moţné uplatniť v priebehu správneho konania, ale priznaním postavenia účastníka konania mu priznal právo uplatniť prípustné opravné prostriedky, v dôsledku čoho mohol ţalobca mohol účinne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy prostredníctvom práva na súdnu a inú právnu ochranu garantovaného Ústavou SR. Postavenie účastníka bolo ţalobcovi priznané nad rámec § 34 Stavebného zákona, pouţitím § 14 ods. 1 Správneho poriadku, keďţe sa tohto postavenia domáhal, pričom ţalovaný nepristúpil k vydaniu rozhodnutia o vylúčení ţalobcu z konania, ale zaradil ho medzi účastníkov konania. Ţalovaný tieţ uviedol, ţe aj naďalej zastáva názor, ţe ţalobca nespĺňa základný hmotnoprávny predpoklad pre zaradenie do okruhu účastníkov územného konania, nakoľko nedisponuje vlastníckym alebo iným právom k dotknutým pozemkom a stavbám, ani k susedným pozemkom a stavbám. Ţalovaný namietal argumentáciu ţalobcu, pokiaľ odvíjal svoje postavenie účastníka na nájomnej zmluve, keďţe touto argumentáciou rozšíril obsah ţaloby čo mohol spraviť len v rámci lehoty 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu. Ţalovaný poukazoval, ţe nájomná zmluva so Ţ. nezakladá ţalobcovi zákonný predpoklad účasti na územnom konaní, tento nevyplýva ani z rozhodnutí, ktoré mu ako stavebníkovi vydal Štátny dráhový úrad v Bratislave. Na základe nájomnej zmluvy mal ţalobca právo na vybudovanie dočasnej stavby za účelom prevádzkovania svojej podnikateľskej činnosti a právo na uţívanie priestorov budovy hlavnej stanice iba na určitú dobu. Zmluvné strany sa dohodli, ţe prenajímateľ má právo vypovedať nájomnú zmluvu pred uplynutím dohodnutej doby v prípade realizácie vlastnej investičnej činnosti. Ţalobca bol pri uzatváraní nájomnej zmluvy uzrozumený a súhlasil s tým, ţe stavby, ktoré vybuduje budú mať status dočasných stavieb a prenajímateľ má právo na predčasné ukončenie nájmu v prípade vlastnej investičnej činnosti. Ţalobca ako nájomca nedisponuje takými právami, na ktorých by mohol byť územným rozhodnutím ukrátený, keďţe obmedzenie práv, ktoré namieta mu vyplýva z nájomnej zmluvy, ktorú slobodne a bez nátlaku uzavrel. 6 8Sžp/11/2011 K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 15.4.2011 vyjadril účastník pribratý do konania tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a ţalobcu zaviazať k náhrade trov konania. Uviedol, ţe v súlade s platnými a účinnými predpismi, občianskoprávnou teóriou a judikatúrou, ţalobca nie je a ani nemôţe byť spoluvlastníkom H. s. Ţ. v B.. Zo ţaloby ani z odvolania ţalobcu nie je zrejmé, aké ústavné práva mali byť napadnutým správnym rozhodnutím porušené, skutočnosť, ţe ţalovaný napadnutým správnym rozhodnutím nevyhovel dôvodom uvedeným v odvolaní ţalobcu neznamenajú a nemôţu znamenať jeho rozpor so zákonom. Ţalobca nebol vylúčený z územného konania ako účastník, jeho tvrdenia o tom, ţe nebol účastníkom konania sú právne irelevantné. So ţalobcom sa konalo ako s účastníkom konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Účastník pribratý konania ďalej poukázal, ţe ţalobca v odvolaní uviedol nový ţalobný dôvod, a to ţe z nájomnej zmluvy mu vplýva právo stavby, čím v rozpore s O. s. p. rozšíril dôvody ţaloby a súd by nemal s ohľadom na § 250h ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250b O. s. p. prihliadať na nové ţalobné dôvody. Naviac z nájomnej zmluvy nevyplýva ţalobcovi právo stavby, ale iba právo dočasnej stavby. Tieţ poukázal, ţe s ohľadom na § 245 ods. 1 O. s. p. zastáva názor, ţe územné rozhodnutie č. 1616/2007 – 8737/2010/URS/UR-Pet, ktoré vydal stavebný úrad a ktoré s ohľadom na znenie petitu ţalobného návrhu nebolo napadnuté ţalobou, nespadá pod túto zákonnú definíciu, keďţe je voči nemu moţné podať odvolanie a nie je pre rozhodovanie ţalovaného záväzné. Ţaloba je zmätočná a nedôvodná, nie je podloţená relevantnými dôkazmi, ktoré by preukazovali tvrdenie, ţe ţalobca bol napadnutým správnym rozhodnutím ukrátený na svojich právach alebo ţe by toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom. Napadnuté rozhodnutie by bolo v rozpore so zákonom v prípade, ak by nespĺňalo obligatórne náleţitosti podľa platných právnych predpisov alebo by sa rozhodlo o vylúčení ţalobcu z konania napriek tomu, ţe sa domáhal svojich tvrdení alebo sa rozhodlo, ţe sa vyţaduje súhlas ţalobcu s umiestnením stavby na pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Ţ.. Nakoľko však ţiadna z týchto skutočnosti nenastala, napadnuté rozhodnutie ţalovaného je v súlade so zákonom. 7 8Sžp/11/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol uznesením (§ 223 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 a § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.). Z obsahu súdneho spisu /č. l. 37/ odvolací súd zistil, ţe Ţeleznice SR sa písomným podaním zo dňa 9.2.2011 domáhali účastníctva v konaní, vzhľadom na skutočnosť, ţe jeho výsledok sa môţe dotknúť ich vlastníckych práv – práv hospodárenia a majú na ňom právny záujem. Na nariadenom pojednávaní dňa 10.2.2011 krajský súd s obsahom tohto podnetu oboznámil prítomných zástupcov účastníkov konania. V písomnom vyhotovení rozsudku /s. 9/ krajský súd ohľadne podnetu Ţ. uviedol, ţe v zmysle § 250 ods. 1 O. s. p. súd priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením predmetného rozhodnutia, keďţe však v tomto prípade nedošlo k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu v dôsledku zamietnutia ţaloby, neboli práva a povinnosti Ţ. nijakým spôsobom dotknuté. Podľa pripojených doručeniek rozsudok nebol Ţ. doručovaný. Podľa § 250 ods. 1 O. s. p., účastníkmi konania sú ţalobca a ţalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je nielen právom kaţdého domáhať sa svojho práva na súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky, ale aj právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach. Z toho vyplýva, ţe kaţdý má ústavné právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, lebo inak v ňom nemôţe chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. Zákonom moţno stanoviť 8 8Sžp/11/2011 okruh účastníkov konania a postup domáhania sa práv. Ak je obsahom práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR moţnosť svojim prejavom vôle iniciovať konanie súdu alebo iného zákonom určeného orgánu o právach, tak je o to viac jeho obsahom moţnosť byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o právach bez toho, aby toto konanie inicioval subjekt práv, o ktorých sa koná. Kaţdý má právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, pričom táto zásada je odvoditeľná vo vzťahu k súdnemu konaniu z niektorých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (Philis c. Grécko, z
- augusta 1991, séria A č. 209, Les Saints Monastéres c. Grécko, z
- septembra 1997, séria A č. 301-A). Krajský súd s návrhom na vstup do konania sa vysporiadal spôsobom, ktorý nemoţno povaţovať za ústavné konformný v súvislosti s právom na spravodlivé konanie, keď nepribratie Ţ. /replikou aţ v písomnom vyhotovení rozsudku/ do konania odôvodnil výsledkom konania o správnej ţalobe. Vstup do konania resp. pribratie do konania nemoţno podmieňovať jeho výsledkom, takýmto postupom fakticky dochádza k prejudikovaniu spôsobu rozhodnutia. Okruh účastníkov konania je potrebné určiť pred samotným rozhodnutím o správnej ţalobe, a to bez ohľadu na výsledok konania. Je potrebné zdôrazniť, ţe aj na odvolanie moţno zrušiť napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a akceptovaním postupu súdu prvého stupňa, bola by účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky, zistiac toto závaţné procesné pochybenie, nemohol sa v ďalšom zaoberať obsahom podaného odvolania, avšak nad rámec nutného odôvodnenia povaţuje za dôleţité poukázať na tú skutočnosť, ţe pokiaľ krajský súd pri preskúmavaní napadnutého správneho rozhodnutia dospel k záveru, ţe ţalobca nespĺňa hmotnoprávne predpoklady pre zaradenie do okruhu účastníkov územného konania, procesným výsledkom takéhoto posúdenia mal byť postup v zmysle § 250d ods. 3 O. s. p., t. j. zastavenie konania o ţalobe ako podanej neoprávnenou osobou, keď aktívna legitimácia pre podanie ţaloby v správnom súdnictve patrí účastníkovi administratívneho konania alebo opomenutému účastníkovi, s ktorým sa ako s účastníkom konať malo (§ 250 O. s. p.), nie však účastníkovi konania, ktorý ním síce bol v konaní pred správnym orgánom, ale ním byť nemal. 9 8Sžp/11/2011 V ďalšom konaní Krajský súd v Bratislave sa vysporiada s podaným procesným návrhom a vo veci opätovne rozhodne, aj s ohľadom na právny názor vyslovený v tomto uznesení. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- apríla 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská