1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 31721/2010-1214 zo dňa 13. septembra 2010, ktorým ţalovaný
1, 3 a 5 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej sluţbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 200/1998 Z. z.“ alebo „zákon o štátnej sluţbe colníkov“) uloţil povinnosť ţalobcovi 5Sţo/31/2011 2 uhradiť náklady vynaloţené na získanie základného colníckeho vzdelania v sume 2.218,80 eura. O náhrade trov konania rozhodol
1 OSP tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe sa stotoţnil so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci ţalovaným správnym orgánom, v ktorom sa ţalovaný vecne a logicky vyporiadal s námietkami ţalobcu a v podrobnostiach odkázal na jeho odôvodnenie. Krajský súd dospel k názoru, ţe oba správne orgány uplatnili svoju kompetenciu v súlade so zákonom č. 200/1998 Z. z., pokiaľ ide o výšku nákladov vynaloţených na získanie základného colníckeho vzdelania ţalobcu v sume 2.218,80 eura, a ktorú je povinný zaplatiť z dôvodu nevykonania úspešnej opravnej skúšky z telesnej prípravy a sebaobrany (nezískal predpísanú kvalifikáciu na vykonávanie povolania colníka), čo malo za následok, ţe u ţalobcu došlo ku skončeniu sluţobného pomeru colníka. K námietke ţalobcu týkajúcej sa nesprávneho výpočtu a výkladu jednotlivých ustanovení zákona č. 200/1998 Z. z. pri výpočte úhrady nákladov vynaloţených na získanie základného colníckeho vzdelania krajský súd povaţoval za potrebné uviesť, ţe názor ţalobcu nie je správny a ani v súlade so zákonom č. 200/1998 Z. z.. Krajský súd zhodne zo ţalovaným dospel k záveru, ţe ţalobca na štúdium do základného colného kurzu v školiacom a rehabilitačnom stredisku Veľký Meder bol vyslaný dňa 21.09.2009. Ţalobca tento kurz ukončil dňa 31.03.2010 z dôvodu, ţe nebol úspešný pri skúškach.
3 zákona č. 200/1998 Z. z., bol ţalobca povinný zotrvať po určitý čas v sluţobnom pomere, alebo uhradiť náklady na vzdelanie alebo ich pomernú časť. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe ţalovaný správny orgán ţalobcovi umoţnil, vzhľadom na zdravotné problémy počas výkonu prvej záverečnej skúšky, absolvovať opravnú skúšku z telesnej prípravy a sebaobrany, ktorú absolvoval dňa 09.08.2010, ale opätovne neúspešne. Preto záver ţalovaného, ţe u ţalobcu došlo ku skončeniu sluţobného pomeru colníka ku dňu 10.08.2010 (
200/1998 Z. z.), je správny a povinnosťou ţalobcu bolo uhradiť pomernú časť nákladov vynaloţených na vzdelanie
kritérií uvedených v ustanovení § 135 ods. 1, 2, 3 zákona č. 200/1998 Z. z., keďţe u ţalobcu neboli zistené dôvody na odpustenie úhrady (odsek 4 § 135 zákona č. 200/1998 Z. z.), alebo, ţe by sluţobný pomer ţalobcu skončil prepustením z dôvodu uvedeného v § 135 ods. 7 zákona č. 200/1998 Z. z..
krajského súdu vzhľadom na okolnosť, ţe ţalobcovi bola umoţnená opravná skúška v prípravnej sluţbe, správne ţalovaný započítal ţalobcovi dobu od 01.04.2010 do 10.08.2010, ako dobu zotrvania v sluţobnom pomere, čo je 132 dní. Doba od 21.09.2009 do 31.03.2010 je doba dĺţky kurzu, čo je 192 dní. Správny je i záver ţalovaného, pokiaľ ide 5Sţo/31/2011 3 o čas určený na zotrvanie colníka v sluţobnom pomere pri jeho štúdiu v colných kurzoch (§ 134a ods. 1, ods. 4 písm. b/ zákona č. 200/1998 Z. z.) a iných odborných kurzoch o tom, ţe tento čas sa určí ako trojnásobok doby trvania štúdia. U ţalobcu tento čas bol ustálený v súlade so zákonom v počte 576 dm (192 dní x 3) a náklady na túto dobu boli určené na sumu 2.958,49 eura, čo nenamietal ani sám ţalobca. Pomer týchto vynaloţených nákladov na vzdelanie ţalobcu v prípravnej sluţbe k počtu dní, počas ktorých mal ţalobca zotrvať v sluţobnom pomere colníka po úspešnom vykonaní skúšok základného colníckeho vzdelania predstavuje sumu 5,14 eura ako náklady na jeden deň. Trojnásobok doby trvania štúdia mal byť 576 dní (192 dní x 3), ţalobca zotrval v sluţobnom pomere po ukončení štúdia 132 dní a počet dní, ktoré nezotrval v sluţobnom pomere, je 444 dní. Náklady za 132 dní, počas ktorých ţalobca zotrval v sluţobnom pomere, boli v sume 678,48 eura, ktoré bolo potrebné odpočítať od celkových nákladov (2.958,49 – 678,48) a výsledná suma 2.280,01 je výška nákladov určená
3 zákona č. 200/1998 Z. z., avšak
kritéria v tomto odseku, výška nákladov určená k náhrade, je limitovaná a nesmie prekročiť 3/4-iny celkovej sumy skutočne vynaloţených nákladov na vzdelávanie (§ 135 ods. 1, 2 zákona č. 200/1998 Z. z.), čo u ţalobcu je suma 2.218,80 eura. Keďţe ţalobca svojím zavinením nezískal colnícke vzdelanie (§ 180 písm. i/ zákona č. 200/1998 Z. z.) správne postupoval ţalovaný, ako i prvostupňový správny orgán, keď u ţalobcu ustálili skončenie sluţobného pomeru v dočasnej štátne sluţbe v spojení s § 189 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. a uloţil mu povinnosť uhradiť náklady
3 zákona č. 200/1998 Z. z. v sume 2.218,80 eura. Takto potom krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie i postup správneho orgánu bol z pohľadu ţalobných dôvodov v súlade so zákonom, a preto ţalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zmeny v podobe, ţe najvyšší súd ţalobe v celom rozsahu vyhovie, dôvodiac tým, ţe konanie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie a rozhodnutie veci a konanie správnych orgánov trpí procesnými vadami, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Ţalobca mal za to, ţe konanie pred Krajským súdom v Nitre neodstránilo dôvody, ktoré viedli ţalobcu k podaniu ţaloby o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia a postupu správneho orgánu a tieto naďalej trvajú. Ţalobca uviedol, ţe bez vyjasnenia si predbeţnej otázky, či rozhodnutie zo dňa 26.05.2010, proti ktorému sa neodvolal, bolo platné alebo zrušené, nebolo moţné rozhodnúť o jeho ţalobe. Predmetnou otázkou sa mal 5Sţo/31/2011 4 krajský súd zaoberať, nakoľko mal k dispozícii celý správny spis, kde boli tieto rozhodnutia priloţené. Bez vyriešenia tejto skutočnosti nebolo moţné platne a spravodlivo rozhodnúť o jeho ţalobe. Ţalobca ďalej poukázal na § 134b ods. 3 druhá veta zákona č. 200/1998 Z. z.,
ktorého je colník povinný zotrvať po určený čas v sluţobnom pomere, alebo uhradiť náklady na vzdelanie, alebo ich pomernú časť vtedy, ak štúdium neskončil a nezískal kvalifikáciu, alebo si nezvýšil kvalifikáciu. Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, zákon č. 200/1998 Z. z. v prvom rade stanovuje povinnosť colníkovi zotrvať v sluţobnom pomere a aţ následne, ak si túto povinnosť nesplní uhradiť pomernú časť nákladov. Ţalobca mal záujem splniť si túto povinnosť, ale nebolo mu to umoţnené v zmysle §189c zákona č. 200/1998 Z. z.,
ktorého sluţobný pomer colníka v prípravnej štátnej sluţbe sa končí dňom nasledujúcom po dni, keď v colnom kurze povolenú opravnú skúšku nevykonal úspešne. V tomto prípade ide o jednoznačnú protirečivosť zákona, keď na jednej strane u neho vyţadujú povinnosť a druhej strane mu splnenie tejto povinnosti neumoţňuje. Nebolo teda na jeho vôli, či splní povinnosť danú mu zákonom, alebo uhradí pomernú časť nákladov. Preto nesplnenie tejto povinnosti nie je
názoru ţalobcu moţné sankcionovať nariadením uhradiť pomernú časť nákladov.
ţalobcu táto moţnosť by mala nastúpiť aţ vtedy, keby z vlastnej vôle odmietol túto povinnosť splniť. Teda rozhodnutie, ktorým mu bola uloţená uvedená povinnosť, je v rozpore so zákonom, ako aj úmyslom zákonodarcu. Na vyššie uvedené skutočnosti mal krajský súd
ţalobcu prihliadnuť priamo pri jeho preskúmavaní nezávisle od toho, či tieto skutočnosti sú uvedené v ţalobe alebo nie. Ţalobca ďalej poukazoval na to, ţe v § 135 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. je presne špecifikované, aké náklady sa započítavajú do nákladov na vzdelávanie. Napriek uvedenému vo všetkých rozhodnutiach správnych orgánoch absentuje rozpis týchto nákladov. Uvedené je len, ţe výška študijných nákladov za čas štúdia je suma 2.958,49 eura – čistý príjem bez uvedenia koľko bola zrazená daň, koľko boli platené odvody a pod.. Takéto náklady – čistý príjem ustanovenie zákona č. 200/1998 Z. z. nepozná, nakoľko v § 135 ods. 2 písm. a/ zákona č. 200/1998 Z. z. a je iba uvedené: náklady vzniknuté vyplácaním sluţobného príjmu, ktorý sa colníkovi poskytol počas štúdia. Pri tomto zákonnom ustanovení je síce odkaz na ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., kde je presne rozpísané zloţenie sluţobného platu colníka, ale ani tu nie je pouţitý čistý príjem.
ţalobcu bez ujasnenia si tejto skutočnosti teda, čo vlastne predstavuje čistý príjem, nemohol súd rozhodnúť o správnosti výpočtu náhrady výšky nákladov za vzdelávanie. 5Sţo/31/2011 5 Je veľmi pravdepodobné, ţe opätovne v tejto časti sú všetky rozhodnutia všetkých správnych orgánov nezrozumiteľné, a preto nepreskúmateľné. Na záver svojho odvolania zdôraznil, ţe vo svojej ţalobe namietal hlavne správnosť výpočtu nákladov, keď
jeho názoru ţalovaný vo svojich rozhodnutiach nezohľadňuje tú skutočnosť, ţe po skončení základného colného kurzu mal zotrvať v sluţobnom pomere 132 dní, a preto mu nevznikla povinnosť nahradiť náklady v takej výške, ako uvádza ţalovaný, ale len vo výške 3/4 z celého obdobia po odpočítaní 132 dní zotrvania v sluţobnom pomere. Krajský súd ale výpočet ţalovaného vyhodnotil ako správny aj napriek tomu, ţe si neujasnil otázku, či tento výpočet bol urobený na základe skutočných nákladov tak, ako to uvádza zákon č. 200/1998 Z. z., a či vôbec mu vznikla povinnosť tieto náklady uhradiť. Na základe z hora uvedených skutočností ţalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/187/2010-40 zo dňa 22.03.2011 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Uviedol, ţe v prípade úspechu si bude uplatňovať náhradu trov konania. Ţalovaný, nesúhlasiac s dôvodmi uvedenými v odvolaní ţalobcu, navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne a právne správnych dôvodov potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal v medziach podaného odvolania napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva, alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom 5Sţo/31/2011 6 správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. 31721/2010-1214 zo dňa 13.09.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Nitra č. 542/2010 zo dňa 09.09.2010, o uloţení povinnosti ţalobcovi uhradiť náklady vynaloţené na získanie základného colníckeho vzdelania v sume 2.218,80 eura. Z obsahu administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) za preukázané, ţe ţalobca bol Personálnym rozkazom riaditeľa Colného úradu v Nitre č. 341 zo dňa 09.08.2010
i/ v spojení s § 189c zákona č. 200/1998 Z. z. prepustený zo sluţobného pomeru colníka dňom 10.08.2010. Dôvodom bola skutočnosť, ţe nezískal colnícke vzdelanie. Následne bolo vydané rozhodnutie riaditeľa Colného úradu v Nitre č. 342 zo dňa 09.08.2010, kde
1, 3 a 5 zákona č. 200/1998 Z. z. mu bola uloţená povinnosť uhradiť náklady vynaloţené na získanie colníckeho vzdelania, ktoré
2 písm. a/ a b/ zákona č. 200/1998 Z. z. po uplatnení § 135 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. predstavujú čiastku 2.218,80 eura.
i/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej sluţbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, sluţobný pomer sa končí, ak colník v prípravnej štátnej sluţbe svojím zavinením nezískal colnícke vzdelanie.
200/1998 Z. z. sluţobný pomer colníka v prípravnej štátnej sluţbe sa skončí dňom nasledujúcim po dni, keď v colnom kurze zameranom na získanie colníckeho vzdelania colníkovi nebola povolená opravná skúška, alebo povolenú opravnú skúšku nevykonal úspešne, alebo bol z colného kurzu vylúčený, a tým nesplnil kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania. K ţalobcovej námietke, kde poukazuje, ţe bez vyjasnenia si predbeţnej otázky, či rozhodnutie č. 360 zo dňa 26.05.2010 je platné, alebo zrušené a nie je moţné tak rozhodnúť o jeho ţalobe, najvyšší súd poukazuje na ustanovenie § 244 ods. 1 aţ 6 OSP, kde precizuje a konkretizuje základné atribúty správneho súdnictva: - súdy preskúmavajú na základe ţalôb a opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí 5Sţo/31/2011 7 a postupov orgánov verejnej správy, teda orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (bliţšie pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 354/08 - www.concourt.sk). Takto potom si sám ţalobca dal odpoveď vo svojom odvolaní, keď uvedené rozhodnutie nenapadol odvolaním vzhľadom na to, ţe mu bolo umoţnené na základe objektívneho posúdenia skutočností a prihliadnutia na lekárske nálezy uskutočniť opravný zápočet z predmetu ,,telesná príprava a sebaobrana“. Ďalej uvedené rozhodnutie treba
najvyššieho súdu povaţovať za zrušené aj na základe oznámenia č. 25202/2010-6134 Colného riaditeľstva Slovenskej republiky – odbor personálneho manaţmentu, colný inštitút zo dňa 02.07.2010, ţe výsledok klasifikácie opravného zápočtu z predmetu ,,telesná príprava a sebaobrana“ za neplatný a súčasne ruší oznámenie o neúspešnom vykonaní opravného zápočtu por. Mgr. M., ktoré zaslal e-mailom dňa 21.05.2010 Colnému úradu Nitra. Zároveň bolo oznámením č. 25186/2010-6134 Colného úradu v Nitre zo dňa 02.07.2010 zrušené „Oznámenie o skončení sluţobného pomeru pre nezískanie colníckeho vzdelania“, č. 345/2010 zo dňa 21.05.2010, ktoré si prevzal ţalobca dňa 27.05.
ţalobcu všetky rozhodnutia všetkých správnych orgánov nezrozumiteľné, a preto nepreskúmateľné. K tejto námietke treba uviesť (aj v zhode s vyjadrením ţalovaného), ţe súčasťou 5Sţo/31/2011 8 súdneho a administratívneho spisu je doloţený spisový materiál, v ktorom je náleţite popísané, akým spôsobom ţalovaný vypočítal výšku nákladov za čas štúdia ţalobcu v základnom colnom kurze, a to v súlade zo zákonom č. 200/1998 Z. z.. Najvyšší súd sa nemohol stotoţniť ani s ďalšou námietkou ţalobcu, ţe na jeho námietky, ktoré s odkazom na ustanovenie § 134b ods. 3 veta druhá zákona č. 200/1998 Z. z. popísal v druhom odseku na druhej strane svojho odvolania, mal krajský súd pri preskúmavaní správnosti rozhodnutia prihliadnuť priamo pri jeho preskúmavaní nezávisle od toho, či tieto skutočnosti sú uvedené v ţalobe alebo nie, nakoľko pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP) a nie je viazaný rozsahom a dôvodmi ţaloby iba ak ruší rozhodnutie správneho orgánu, ak bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, ţe spisy neboli predloţené ako aj, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol
zákona oprávnený (§ 250j ods. 3 OSP v znení od 11.01.2012). V čase rozhodovania krajského súdu bola dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu
3 OSP ešte nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Takéto dôvody zrušenia rozhodnutia ţalovaného však v súdnom preskúmavacom konaní zistené neboli. S odkazom na ustanovenie § 250i ods. 1 OSP najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta OSP), pričom v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva; vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 druhá veta OSP). Za nevyhnutné dôkazy treba povaţovať tie, ktorých vykonanie slúţi účelu správneho súdnictva, ktorý je stanovený v § 244 OSP. Sú to predovšetkým dôkazy na posúdenie odbornej otázky, dôkazy na posúdenie podstaty námietok ţalobcu proti napadnutému rozhodnutiu, alebo dôkazy na posúdenie tvrdení ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich právach. Tieto dôkazy bude súd vykonávať v medziach ţaloby. Je tomu tak preto, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány 5Sţo/31/2011 9 pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. V konaniach o ţalobách súd zásadne skúma predovšetkým dôvodnosť ţaloby.
súčasnej právnej úpravy pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Na vady, ktoré nie sú ţalobcovi na ujmu, alebo ktoré ţalobca sám zavinil, súd neprihliada. Dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu by malo byť len také porušenie zákona, ktoré má, alebo by mohlo mať za následok ujmu na právach účastníkov konania. Rovnako by sa toto pravidlo malo vzťahovať aj na prípady porušenia procesných predpisov. Aj v týchto prípadoch by dôvodom zrušenia rozhodnutia malo byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia (§ 250j ods. 1 písm. e/ OSP). Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (k tomu pozri bliţšie R 122/2003).
3 zákona č. 200/1998 Z. z., colník, ktorému sluţobný úrad umoţnil získať, alebo zvýšiť kvalifikáciu, je povinný po skončení štúdia zotrvať po určený čas v sluţobnom pomere, alebo uhradiť náklady spojené so zabezpečením získavania kvalifikácie, alebo zvyšovania kvalifikácie, alebo ich pomernú časť.
4 zákona č. 200/1998 Z. z., čas určený na zotrvanie colníka v sluţobnom pomere je pri štúdiu v colných kurzoch
1 a ods. 4 písm. b/ a iných odborných kurzoch
4 písm. c/ trojnásobkom doby trvania štúdia.
1 zákona č. 200/1998 Z. z., colník, ktorý nezotrval v sluţobnom pomere po čas ustanovený v § 134b ods. 4, je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť.
2 písm. a/, b/, c/, d/ zákona č. 200/1998 Z. z., do nákladov na vzdelávanie sa započítavajú náklady, ktoré vznikli služobnému úradu: a/ vyplácaním služobného príjmu (§ 79 ods. 1), ktorý sa colníkom poskytoval počas štúdia, b/ poskytovaním služobného voľna s nárokom na služobný plat, 5Sţo/31/2011 10 c/ poskytovaním náhrad cestovných výdavkov súvisiacich so štúdiom, d/ úhradou poplatkov za štúdium, ak ich služobný úrad za colníka uhradil.
3 zákona č. 200/1998 Z. z., výšku úhrady nákladov na vzdelávanie vypočítava a určuje sluţobný úrad
skutočných nákladov na vzdelávanie v období, keď colník získaval, alebo si zvyšoval kvalifikáciu. Najvyššia suma úhrady nákladov na vzdelávanie, ktorú colník povinný uhradiť, nesmie však prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy skutočne vynaloţených nákladov na vzdelávanie vypočítaných
odseku
3 zákona č. 200/1998 Z. z., bol ţalobca povinný zotrvať po určitý čas v sluţobnom pomere, alebo uhradiť náklady na vzdelanie, alebo ich pomernú časť. Ţalovaný správny orgán ţalobcovi umoţnil, vzhľadom na zdravotné problémy počas výkonu prvej záverečnej skúšky, aby mohol absolvovať opravnú skúšku z telesnej prípravy a sebaobrany, ktorú absolvoval dňa 09.08.2010, ale opätovne neúspešne. Preto záver ţalovaného, ktorý potvrdil vo svojom rozhodnutí aj krajský súd, ţe u ţalobcu došlo ku skončeniu sluţobného pomeru colníka ku dňu 10.08.2010 (
200/1998 Z. z.), je správny a povinnosťou ţalobcu bolo uhradiť pomernú časť nákladov vynaloţených na vzdelanie
ustanovenia § 135 ods. 1, 2, 3 zákona č. 200/1998 Z. z., keďţe u ţalobcu neboli zistené dôvody na odpustenie úhrady (odsek 4 cit. zákona), alebo ţe by sluţobný pomer ţalobcu skončil prepustením z dôvodu uvedeného v § 135 ods. 7 zákona č. 200/1998 Z. z.. Taktieţ krajský súd správne vyhodnotil, ţe vzhľadom na to, ţe ţalobcovi bola umoţnená opravná skúška v prípravnej sluţbe, správne ţalovaný započítal ţalobcovi dobu od 01.04.2010 do 10.08.2010, ako dobu zotrvania v sluţobnom pomere, čo je 132 dní. Doba od 21.09.2009 do 31.03.2010 je doba dĺţky kurzu, čo je 192 dní. Správne sa vysporiadal krajský súd aj s námietkou, pokiaľ ide o čas určený na zotrvanie colníka v sluţobnom pomere pri jeho štúdiu v colných kurzoch (§ 134a ods. 1, 5Sţo/31/2011 11 ods. 4 písm. b/ zákona č. 200/1998 Z. z.) a iných odborných kurzoch o tom, ţe tento čas sa určí ako trojnásobok doby trvania štúdia, u ţalobcu tento čas bol ustálený v súlade so zákonom v počte 576 dní (192 dní x 3) a náklady na túto dobu boli určené na sumu 2.958,49 eura, čo nenamietal ani sám ţalobca. Pomer týchto vynaloţených nákladov na vzdelanie ţalobcu v prípravnej sluţbe k počtu dní, počas ktorých mal ţalobca zotrvať v sluţobnom pomere colníka po úspešnom vykonaní skúšok základného colníckeho vzdelania predstavuje sumu 5,14 eura ako náklady na jeden deň. Trojnásobok doby trvania štúdia mal byť 576 dní (192 dní x 3), ţalobca zotrval v sluţobnom pomere po ukončení štúdia 132 dní a počet dní, ktoré nezotrval v sluţobnom pomere je 444 dní. Náklady za 132 dní, počas ktorých ţalobca zotrval v sluţobnom pomere, boli v sume 678,48 eura, ktoré bolo potrebné odpočítať od celkových nákladov (2.958,49 – 678,48) a výsledná suma 2.280,01 je výška nákladov určená
3 zákona č. 200/1998 Z. z., avšak
kritéria v tomto odseku, výška nákladov určená k náhrade, je limitovaná a nesmie prekročiť 3/4-iny celkovej sumy skutočne vynaloţených nákladov na vzdelávanie (§ 135 ods. 1, 2 zákona č. 200/1998 Z. z.), čo u ţalobcu je suma 2.218,80 eura. Vzhľadom na hore uvedené dôvody tým, ţe ţalobca svojim zavinením nezískal colnícke vzdelanie Krajský súd v Nitre správne vyhodnotil postup ţalovaného správneho orgánu, ako i prvostupňového správneho orgánu, keď u ţalobcu ustálil skončenie sluţobného pomeru v dočasnej štátne sluţbe v spojení s § 189 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. a uloţil mu povinnosť uhradiť náklady
3 zákona č. 200/1998 Z. z. v sume 2.218,80 eura. Napriek tomu, ţe krajskému súdu moţno vytknúť, ţe vo svojom rozsudku v podrobnostiach odkázal na odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného, rozhodnutie krajského súdu najvyšší súd nepovaţoval za arbitrárne, nakoľko sa napokon dostatočne podrobne vyporiadal s dôvodmi ţaloby a v zásade sa i najvyšší súd stotoţnil s právnym posúdením a dôvodmi napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), súc viazaný tieţ dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Preto z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 OSP potvrdil. 5Sţo/31/2011 12 Vzhľadom k tomu, ţe s účinnosťou od 01.01.2012 sa sluţobným úradom na účely zákona č. 200/1998 Z. z. stalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave (§ 4 ods. 1 a § 268m zákona č. 200/1998 Z. z.),
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť colníctva pôsobiace na adrese Vazovova 2, Bratislava, Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP na strane ţalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne označeného ţalovaného - Colného riaditeľstva Slovenskej republiky. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný a ţalovaný zo zákona nemá na ich náhradu nárok. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. marca 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.