3 O.s.p. konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. A/2009/00314 z
2 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ţe
krajského súdu nejde o rozhodnutie
a/ O.s.p. rozhodnutie – opatrenie na nápravu je rozhodnutie predbeţnej povahy a ţe správny orgán nerozhodoval o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach právnickej osoby priamo dotknutých týmto rozhodnutím, keďţe išlo iba 2 8Sžp/14/2011 o rozhodnutie predbeţnej povahy, a nie o rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, ktorým by rozhodoval tento vo veci samej a ktorým by správny orgán postihol ţalobcu za nesplnenie uloţených povinností v rozhodnutí o opatreniach na nápravu, t.j. ţe by mu bola uloţená sankcia ako následok zisteného správneho deliktu v zmysle zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, a ako také nepodlieha súdnemu prieskumu
piatej časti O.s.p. a preto konanie
3 O.s.p. zastavil. O trovách rozhodol
1 písm. c/ O.s.p. Uznesenie krajského súdu napadla ţalobkyňa včas podaným odvolaním a domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázala na to, ţe § 248 O.s.p. stanovuje okruh vecí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu, pričom súdy
a/ O.s.p. nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbeţnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.
jej názoru je potrebné vykladať reštriktívne, lebo majú povahu výnimky z generálnej klauzuly
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ţalobou napadnuté rozhodnutie nie je predbeţným rozhodnutím, nakoľko správny orgán svojim rozhodnutím
2 zákona č. 223/2001 Z. z. vyvodil voči ţalobcovi zodpovednosť a uloţil mu povinnosti. Konečnosť rozhodnutia potvrdzuje skutočnosť, ţe súd odloţil jeho vykonateľnosť a zároveň aj skutočnosť, ţe v prípade nesplnenia opatrení na nápravu by nasledovala pokuta – rozhodnutie o uloţení pokuty. Uvedené vyplýva aj z poučenia ţalovaného, ţe moţno poţiadať o súdny prieskum rozhodnutia. Poukázala na ust. § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ţe na správcu neprešli práva a povinnosti, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom patriacim do podstaty a správca nie je štatutárnym orgánom úpadcu. Náhradu trov konania nepoţadovala. K odvolaniu ţalobkyne sa ţalovaný nevyjadril, hoci mu odvolanie bolo doručené dňa 31. mája 2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa nemoţno povaţovať za vecne správne. 3 8Sžp/14/2011
čl. 142 ods. 1, veta za bodkočiarkou, Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
2 O.s.p. s správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu").
ustanovenia § 244 ods. 3 veta prvá O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Napokon
3 O.s.p. predmetom preskúmania môţe byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. 4 8Sžp/14/2011
súdy nepreskúmavajú:
tvrdení ţalobkyne toto rozhodnutie zasahuje a porušuje jej základné práva. Prvou podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe ţaloby je v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môţu byť preskúmané v správnom súdnictve na základe ţalôb, ţe musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Druhou podmienkou je, ţe musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Treťou podmienkou je, ţe musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu (§ 247 ods. 2 a 3 O.s.p.). To znamená, ţe predpokladom postupu súdu
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je, aby pri rozhodnutí orgánu verejnej správy vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných 5 8Sžp/14/2011 prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.) alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sa stalo právoplatným aj v dôsledku toho, ţe proti nemu príslušná procesná norma (obsiahnutá hoci v hmotnoprávnom predpise správneho práva) nepripúšťa opravný prostriedok, a preto právoplatnosť nastáva spravidla po doručení správneho rozhodnutia poslednému účastníkovi správneho konania, ak zákon neustanovuje inak (§ 247 ods. 3 O.s.p.). Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, ţe nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené
Okrem toho ústavny súladný výklad ustanovenia § 248 O.s.p. vyţaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánu verejnej správy (správneho orgánu), ktoré mu bolo príslušným spôsobom predloţené na preskúmanie jeho zákonnosti, sa svojím obsahom súčasne nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách.
nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môţu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náleţitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môţu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax doteraz ustálila, ţe rozhodnutím správneho orgánu je kaţdé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môţu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle uvedených podmienok súdneho prieskumu a ustálenej súdnej praxe povaţujú aj opatrenia na nápravu
zákona č. 223/2001 Z. z. Takto potom pre rozhodnutie v danej veci bolo potrebné posúdiť, či ţalobou napadnuté opatrenie na nápravu
2 zákona č. 223/2001 Z. z., za porušenie § 18 ods. 1 a § 18 ods. 3 písm. a/ zákona č. 223/2001 Z. z. a to zabezpečiť odstránenie odpadov na parcelách uvedených v rozhodnutí, zabezpečiť oprávnené zneškodnenie odpadov a to v termíne do 31. mája 2009, pričom toto rozhodnutie podliehalo odvolaciemu konaniu 6 8Sžp/14/2011 o opravnom prostriedku u ţalovaného
všeobecných zásad pre správne konanie v súlade so Správnym poriadkom, a preto takého rozhodnutie je nutné povaţovať za rozhodnutie, ktorým sa ukladajú ţalobcovi povinnosti a je to rozhodnutie konečné, ktoré
2 a ods. 3 veta prvá O.s.p. podlieha preskúmaniu súdom. Vychádzajúc zo zhora citovaných zákonných ustanovení, uvedených zásad ako aj ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záver krajského súdu vyslovený v napadnutom uznesení nemôţe obstáť.
názoru odvolacieho súdu predmetným opatrením na nápravu sa rozhodovalo o právach a povinnostiach ţalobkyne a nešlo o rozhodnutie predbeţnej povahy ako sa mylne domnieval prvostupňový súd, teda opatrenie na nápravu vydané
2 zákona č. 223/2001 Z. z. je rozhodnutím vydaným
správneho poriadku a má jeho náleţitosti, čím ide o o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť, a preto podlieha súdnemu prieskumu. Právne posúdenie veci tak, ako bolo vykonané krajským súdom nebolo dostatočné, a preto ak prvostupňový súd konanie zastavil z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, dopustil sa závaţného procesného pochybenia, a to tým, ţe ţalobkyni odňal moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. Krajský súd na zastavenie konania pouţil zákonný dôvod, na aplikáciu ktorého neboli splnené skutkové a zákonné predpoklady. Vyvodené závery krajského súdu vychádzajú z nedostatočného a tým aj nesprávneho právneho posúdenia veci. V takomto prípade sa zastavenie konania povaţuje za odmietnutie spravodlivosti a porušenie ústavného princípu základného práva na súdnu ochranu. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočnosti a zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol povaţovať rozhodnutie krajského súdu o zastavení konania za vecne správne, a preto ho
1 písm. f/ O.s.p. s poukazom na § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd 7 8Sžp/14/2011 rozhodne o ţalobe zákonným spôsobom, včítane náhrady trov celého súdneho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 26. apríla 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.