1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného I/228/16835- -127775/2009/993168-r z
1 a § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v súvislosti s nepreukázaním rozdielu v nákupe PHM. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe správca dane v súvislosti s daňovou kontrolou zdaňovacích období roku 2006 poţiadal Daňový úrad Bratislava II. o preverenie uskutočnenia zdaniteľného plnenia v prípade faktúr vyhotovených spoločnosťou S., S., so sídlom P., B.B. – R. a S., spol. s r.o., P., B. Daňový úrad Bratislava II. v odpovedi oznámil, ţe uvedené spoločnosti sa na uvedenej adrese nenachádzajú, na budove nemajú označenie a nie je tam ani označená schránka, pričom so správcom dane nekomunikujú, nepreberajú korešpondenciu a spoločnosť S., S. nie je zaregistrovaná na závislej činnosti. Z vykonanej kontroly u ţalobcu bol vyhotovený protokol č. 657/320/31150/2009/Furi z
ust. § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), v nadväznosti na čo potom ţalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane
ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH v zdaňovacom období IV. štvrťroku 2006 z vyššie uvedených faktúr vystavených spoločnosťou S., S. a S., S. Z pripojeného správneho spisu okrem záverov rozhodnutia ţalovaného krajský súd ďalej zistil, ţe v rámci vykonávaného dokazovania správca dane predvolal ako svedka 3 8Sžf/27/2011 konateľa spoločnosti S., S. a S., S., pána F. M., ktorý sa dostavil na ústne pojednávanie 17. decembra 2008 a potvrdil, ţe prostredníctvom svojich zamestnancov vykonával práce pre ţalobcu, avšak tieto nevedel nijako konkretizovať, nevedel uviesť ani miesto vykonania týchto prác, nepreukázal účtovnú evidenciu ani hlásenia na príslušnom daňovom úrade, ţe by nejakých zamestnancov vôbec mal. Nepredloţil ţiadne doklady o obchodných vzťahoch so ţalobcom a napriek vyhláseniu, ţe bude so správcom dane spolupracovať a potrebné doklady predloţí, viac sa na predvolania správcu dane nedostavil a ţiadne doklady nepredloţil. Taktieţ konateľ spoločnosti R., S., pre ktorého vykonával ţalobca montáţne práce R. L. M. uviedol, ţe stavebný denník na stavbe viedol on, avšak v zápisoch stavebného denníka sa neuvádza názov spoločnosti S., S. a S., S., ale len ţalobca a počet pracovníkov, pričom pre I.. K. bola spol. S., S. a S., S., neznámou firmou, rovnako ako pre zamestnanca ţalobcu J. G., ktorý taktieţ potvrdil, ţe odpracované hodiny na konci mesiaca potvrdzoval pre účely vyplatenia miezd svojim podpisom ţalobca. Krajský súd poukázal na to, ţe z vykonaného dokazovania bolo sporné, či práce vyfakturované spoločnosťou S., S. a S., S., naozaj tieto spoločnosti vykonali, resp. zabezpečili.
názoru krajského súdu, daňový subjekt nielen počas vykonávanej kontroly bol zaťaţený
ust. § 15 ods. 6 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“) povinnosťou predkladať v súlade so zákonom všetky jemu dostupné dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení, ale aj neskôr, počas vyrubovacieho konania bol v súlade s ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní zaťaţený dôkazným bremenom v zmysle poţiadavky ustanovenia § 9 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 2 a § 49 zákona o DPH povinný preukázať, ţe práce účtované predmetnými faktúrami boli skutočne dodané konkrétnym subjektom a to spoločnosťami S., S. S., S., ktoré boli uvedená na dodávateľských faktúrach, z ktorých subjekt uplatnil odpočet DPH. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazné prostriedky svedčiace v prospech daňového poplatníka a nie je ani povinný rešpektovať všetky dôkazné návrhy predloţené, či navrhnuté daňovým subjektom. V daňovom konaní je dôkazné bremeno jednoznačne na daňovom subjekte, pričom zákon stanovuje a určuje správcovi dane aj povinnosti, ktoré vyplývajú z ustanovení zákona o správe daní. 4 8Sžf/27/2011 Krajský súd zdôraznil, ţe pokiaľ daňový subjekt v daňovom konaní nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, ţe práce vykonávala pre ţalobcu obchodná spoločnosť S., S. a S., S., tak následne nemoţno konštatovať, ţe by napadnuté rozhodnutie ţalovaného bolo vydané na základe neúplných skutkových zistení. Ţalobca ako daňový subjekt, pokiaľ predmetné faktúry zaúčtoval a tvrdil, ţe nimi boli fakturované práce vykonané obchodnou spoločnosťou S., S. a S., S., mal povinnosť označovať, predkladať dôkazy a preukázať, ţe účtované práce spoločnosť S., S. a S., S., skutočne dodali, respektíve vykonali. Nebola preto odôvodnená námietka ţalobcu v ţalobe, ţe nebol dostatočne zistený skutkový stav, keď malo byť
tvrdenia ţalobcu vychádzané len z nejednoznačných a nepreukázaných výpovedí svedkov, pretoţe správca dane vykonal miestne zisťovanie, šetrenie, výsluchy svedkov pána F. M., J. G., I.. K. a samotného ţalobcu.
výsledkov dokazovania tak
názoru krajského súdu, jediným dôkazom o tvrdenom vykonaní prác spoločnosťou S., S. a S., S., zostali len faktúry, ktoré sú v dôvodoch tohto rozhodnutia uvedené vyššie, ktoré však sami osebe vykonanie prác subjektom S., S. a S., S., nepreukazujú. Faktúry nemali aj obsahové krytie, reálne uskutočnenie fakturovanej dodávky, pretoţe len samotná faktúra takýmto dôkazom o zrealizovaní dodávky prác nemôţe byť, keďţe je len v rovine účtovného dokladu, ktorý v zmysle dôkaznej povinnosti ţalobcu mal byť preukázaný aj obsahovým krytím jednotlivých faktúr. Ţalobca ani ţiaden z vypočutých svedkov nevedeli vymedziť druh, mnoţstvo, charakter prác a subjekty, ktoré tieto fakturované práce mali vykonávať so spoločnosťou S., S. a S., S. Pokiaľ aj správca dane vyzýval ţalobcu na označovanie, predkladanie dôkazov a tieto konkretizoval, nepochybne bolo to v záujme úplného zistenia skutkového stavu veci a takýto postup správneho orgánu nemoţno ohodnocovať ako postup, ktorým by bol ţalobca na svojich právach ukrátený, naopak účelom bolo úplné zistenie skutkového stavu veci. Bol to ţalobca ako daňový subjekt, ktorý v rámci svojej dôkaznej povinnosti ţiadnym z dôkazov nešpecifikoval druh prác, mnoţstvo, objem i charakter a ani konkrétnu identifikáciu subjektov, osôb, ktoré tieto práce mali realizovať a ktoré boli účtované faktúrami, z ktorých následne ţalobca vykonal odpočet DPH. Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, ţe ţalobca nepreukázal, ţe by mu bola dodaná sluţba,
ust. § 9 zákona o DPH, z čoho vyplýva, ţe spoločnosť S., S. a S., 5 8Sžf/27/2011 S. nepreukázali vznik daňovej povinnosti
ust. § 19 ods. 2 zákona o DPH a zároveň ţalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane
ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH v zdaňovacom období IV. štvrťroku 2006 z vyššie uvedených faktúr vystavených spoločnosťou S., spol. s r.o. a S., S. a za zle účtované PHM, a preto ţalovaný na základe dostatočne preukázaného skutkového stavu dospel k správnemu záveru, ţe ţalobca je povinný zaplatiť dodatočne vyrubenú DPH za uvedené obdobie, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, ţe by sa zdaniteľné plnenia uskutočnila resp. zabezpečila spoločnosť S., S. a S., S. a ţe zle účtoval spotrebu PHM. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko
jeho názoru je toto nesprávne a nezákonné. Konkrétne nesúhlasil so závermi krajského súdu o tom, ţe ţalobca nepreukázal dodanie tovaru, resp. sluţby, nakoľko
jeho názoru v daňovom konaní bolo preukázané, ţe práce, ktoré mal dodať ţalobca, boli vykonané, keďţe konateľ spoločnosti S., S. a S., S. F. M. potvrdil, ţe so ţalobcom spolupracoval, ţe preňho vykonával práce svojimi ľuďmi, ktorí boli ţivnostníci na základe zmluvy o dielo, ţe on sám vystavoval faktúry aj platby v hotovosti, na ktoré vystavil pokladničné doklady. Tvrdil, ţe dodávky boli tzv. úkolovými prácami, pri ktorých je dohodnutá cena za výslednú prácu a nie
počtu ľudí, ktorí ju vykonávali, alebo hodín, ktoré odpracovali. Tieţ poukázal na to, ţe v danom prípade sa nejednalo o jednorazovú spoluprácu ţalobcu s obchodnou spoločnosťou S., S. sa S., S., ale jednalo sa o subdodávky, ktoré on ďalej podrobnejšie rozpisoval vo svojich faktúrach pre objednávateľov, takţe z jeho strany bol rozsah a druh vykonaných a dodaných prác dostatočne špecifikovaný ďalej voči jeho objednávateľom. Preto nie je
jeho názoru moţné pripísať na vrub ţalobcu, ţe konateľ spoločnosti S., S. a S., S. nepredloţil pracovné zmluvy, smenovky, doklady o vyplatení miezd, odvodov, resp. obchodné zmluvy so ţivnostníkmi. Na základe týchto skutočností je zrejmé, ţe ţalovaný nezistil také skutočnosti, ktoré by vyvrátili vykonanie fakturovaných prác ţalobcovi 6 8Sžf/27/2011 spoločnosťou S., S. a S., S., ale iba skutočnosti, ktoré vykonanie predmetných prác uvedenou spoločnosťou spochybnili. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril podaním z 11. apríla 2011, v ktorom ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to, ţe v odvolaní ţalobca uvádza rovnaké námietky ako v ţalobe, ku ktorým sa ţalobca uţ vyjadroval a s ktorými sa
názoru ţalovaného krajský súd v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal.
jeho názoru povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom DPH, je tieto prejednať, umoţniť platiteľovi ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať, pričom sám má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré
zákona nemá povinnosť predloţiť platiteľ. Napriek tomu správca dane vykonal rozsiahle šetrenia za účelom zistenia toho, či spoločnosť S., S. a S., S. fakturované práce aj fakticky vykonala, alebo či ich fakturácia nebola len formálna.
vyjadrenia konateľa uvedených spoločností – F. M. mal byť J. Š. v priamom osobnom kontakte pri zadeľovaní prác a pri kontrole vykonávaných prác pracovníkmi vykonávajúcimi práce v mene týchto spoločností počas celého roku
ţalovaného neobstojí. Tvrdenia ţalobcu o vykonaní predmetných prác uvedenou spoločnosťou sú
názoru ţalovaného len vo všeobecnej rovine, text predmetných faktúr, ktorý má vyjadrovať, čo je predmetom fakturácie, je len všeobecný, bez bliţšej špecifikácie prác. I keď za náleţitosti faktúry ako dokladu na účely DPH je zodpovedný platiteľ, ktorý ju vyhotovil, v súvislosti s právom na odpočítanie dane je zodpovednosť na platiteľovi, ktorý si odpočet uplatňuje, aby pouţil na účely odpočtu len takú faktúru, ktorá spĺňa zákonom poţadované obsahové náleţitosti, prípadne ich ţiadal doplniť od vyhotoviteľa faktúry. Tvrdenie ţalobcu uvedené v odvolaní, ţe nebola potrebná bliţšia špecifikácia fakturovaných prác z dôvodu, ţe išlo o subdodávky, ktoré ďalej podrobnejšie rozpisoval vo svojich faktúrach pre odberateľov, nemá oporu v zákone o DPH. Zákon o DPH jednoznačne stanovuje náleţitosti faktúry ako daňového dokladu bez ohľadu na to, o aký druh dodávky ide, resp. či táto bude podkladom pre ďalšiu fakturáciu. Pokiaľ ţalobca tvrdil, ţe správca dane od neho poţadoval dôkazy, ktoré nemohol mať k dispozícii, ţalovaný uviedol, ţe od ţalobcu boli poţadované len také dôkazy, ktoré mohol mať sám k dispozícii. Nie je pravdivé tvrdenie, ţe správca dane „vytkol“ konateľovi dodávateľských spoločností nejaké nedostatky. Správca dane – Daňový úrad Dolný Kubín vykonával daňovú kontrolu u J. Š., nie u spoločnosti S., S. a S., S.(to nebolo v jeho kompetencii), u konateľa tejto spoločnosti zisťoval len okolnosti predmetných obchodných prípadov, v ţiadnom prípade mu nič „nevytýkal“ – takéto tvrdenie ţalobcu nemá podklad v rozhodnutiach daňových orgánov. Vzhľadom k tomu, ţe z výpovedí tak konateľa dodávateľských spoločností, ako aj ţalobcu vyplynulo, ţe osoby, ktoré mali fyzicky predmetné práce vykonávať, riadil a ich prácu organizoval sám ţalobca, správca dane ţiadal predloţenie evidencie dochádzky, resp. odpracovaných hodín
jednotlivých zamestnancov práve od ţalobcu. 8 8Sžf/27/2011 Z rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva to, čo uvádza ţalobca v odvolaní. Povinnosťou ţalobcu bolo preukázať splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie DPH. Vychádzajúc z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní je nesporné, ţe v daňovom konaní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte. Z dokazovania vykonaného správcom dane nevyplynul záver, ţe reálne došlo k vykonaniu stavebných prác spoločnosťou S., S. a S., spol. s r.o., keďţe ţalobca okrem sporných účtovných dokladov – faktúr vystavených uvedenou spoločnosťou, nepredloţil ţiadne dôkazy, ktorými by preukazoval reálne výkon stavebných prác týmito spoločnosťami (resp. osobami konajúcimi v mene týchto subdodávateľov), i keď ako vyplynulo z výpovedí svedkov, takýmito dôkazmi mal disponovať. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. apríla 2012
1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
ods. 2, daňová povinnosť vzniká dňom dodania sluţby.
1 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. 9 8Sžf/27/2011
ods. 2 písm. a/, platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 zákona o správe daní, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
ods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Vzhľadom na obsah a rozsah odvolania a jeho špecifikáciu sa odvolací súd pri preskúmavaní rozsudku krajského súdu sústredil len na tú jeho časť, ktorá sa týkala vyhodnotenia dôkazu – vykonania predmetných prác spoločnosťou S., S. a S., S., nakoľko práve na základe faktúr vystavených touto spoločnosťou, ţalobca uplatnil právo na odpočet DPH. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si ţalobca môţe odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, resp. sluţby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predloţených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloţeným dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, ktorý iný dodávateľ ţalobcovi sluţby poskytol, alebo akým spôsobom boli predmetné práce vykonané, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú ţalobcovo tvrdenie o tom, ţe predmetné práce boli vykonané resp. zabezpečené spoločnosťou S., S. a S., S. 10 8Sžf/27/2011 Napriek tomu správca dane vykonal šetrenie aj v tomto smere, riadiac sa úvahou, ţe pokiaľ spoločnosť S., S. a S., S. predmetné práce nevykonali, resp. ich vykonanie nezabezpečili, zabezpečil si ich samotný ţalobca na základe priamej dohody s pracovníkmi, ktorí fyzicky tieto práce vykonali, ako tomu nasvedčuje zistený skutkový stav. V takom prípade by si ţalobca mohol uplatniť odpočet DPH z faktúr, ktorými si vyfakturovali vykonanie konkrétnych prác títo pracovníci za predpokladu, ţe sú platcami DPH. Ţalobca však nevedel preukázať ani tú skutočnosť, ţe si práce zabezpečil on sám a kto ich v skutočnosti vykonal. Odvolací súd sa stotoţnil s preskúmavaným rozhodnutím krajského súdu v celom rozsahu a na jeho doplnenie povaţuje za potrebné uviesť len toľko, ţe ţalobca nepredloţil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval skutočné vykonanie prác, resp. zabezpečenie ich vykonania, spoločnosťou S., S. S., S. Naopak, jeho tvrdenia boli spochybnené viacerými skutočnosťami, ktoré v priebehu daňového konania vyšli najavo (napr. fiktívna adresa sídla spol. S., S. a S., S., neexistujúca účtovná evidencia spol. S., S. a S., S., nepodanie daňových priznaní k DPH, neúplnosť faktúr, neexistujúca evidencia odpracovaných hodín jednotlivými pracovníkmi a pod.), ktoré sa mu nepodarilo ţiadnymi dôkazmi vyvrátiť. Samotný ţalobca v závere odvolania poukazuje na to, ţe v priebehu daňového konania boli zistené skutočnosti, ktoré vykonanie týchto prác spochybnili, a preto bolo jeho povinnosťou tieto pochybnosti vyvrátiť predloţením dôkazov, ktoré by jeho argumenty potvrdili. Takéto dôkazy však ţalobca nepredloţil. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov, tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i
názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu. 11 8Sžf/27/2011 Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavanými rozhodnutiami ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli vo veľkej časti totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Ţiline ako vecne správny
1 a 2 OSP potvrdil. O trovách konania rozhodol súd
1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26.apríla 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.