1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 14477/2008-1410 zo dňa
1 O.s.p. tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, ţe k odňatiu tovaru spod colného dohľadu došlo jeho nedodaním v lehote určenej colným úradom odoslania, keď k odňatiu tovaru došlo za účinnosti Colného zákona č. 180/1996 Z. z. (ďalej len „zákon č. 180/1996 Z. z.“). Teda colný dlh v danom prípade vzniká fakticky, priamo ex lege, keď nastanú zákonom predpokladané skutočnosti (§ 198 ods. 2 zákona č. 180/1996 Z. z.). Uviedol, ţe v danom prípade predmetný colný dlh vznikol dňa 13. marca 2001, t.j. za účinnosti zákona č. 180/1996 Z. z. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď colný dlh vymerali
zákona, platného v čase nedodania tovaru, ktorý podliehal dovoznému clu, colnému úradu určenia. Ohľadom námietky ţalobcu týkajúcej sa nevykonania dôkazu (svedecká výpoveď vodičov) v spojitosti s názorom ţalobcu, ţe ţalovaný konal v rozpore s ust. § 34, aj § 3, § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) uviedol, ţe ţalovaný sa riadil zásadou voľného hodnotenia dôkazov v súlade so zákonom. Vyslovil, ţe bolo povinnosťou ţalobcu predloţiť tovar a tranzitný doklad T1 úradu určenia v určenej lehote a v nezmenenom stave a dodrţať podmienky na zabezpečenie totoţnosti, určenej colným úradom odoslania, pričom tento svoju povinnosť nesplnil, nepredloţil predmetný tovar a tranzitný doklad v nezmenenom stave bez porušenia colnej uzávery colnému úradu určenia. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe dodanie tovaru predmetnému colnému úradu určenia nebolo zaznamenané v príslušnej evidencii colného úradu (v registri dodaného tovaru), chýbal tranzitný doklad osvedčujúci riadne predloţenie a kontrolu tovaru a nebolo predloţené ani ţiadne iné alternatívne potvrdenie o jeho dodaní
čl. 32 prílohy II. Dohovoru o spoločnom tranzitnom reţime, uverejneného v zbierke zákonov ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o pristúpení Slovenskej republiky k tomuto Dohovoru pod č. 188/1996 Z. z. v znení platnom v čase vzniku colného dlhu (ďalej len „Dohovor“). Z ďalších dokladov zaloţených v administratívnom spise bolo preukázané, ţe po tovare bolo pátrané tak nemeckými, ako aj slovenskými colnými orgánmi, ktoré potvrdili, ţe predmetný tovar nebol dodaný colnému úradu určenia, nakoľko povinnosť preukázať dodanie tovaru colnému úradu určenia alebo inému colnému úradu v zmysle čl. 22 prílohy I Dohovoru je potrebné predloţením potvrdenia, vydaného
čl. 32 prílohy II Dohovoru zo strany účastníka konania, t.j. hlavného zodpovedného – ţalobcu. Vyslovil názor, ţe hlavný 3 8Sžf/60/2011 zodpovedný v režime tranzit objektívne zodpovedá za splnenie podmienok colného režimu bez možnosti liberácie a bez ohľadu na konanie tretích osôb. Hlavný zodpovedný ako držiteľ colného režimu tranzit je dlžníkom colného dlhu, vyplývajúceho z nedodržania ustanovení v tomto režime. Cieľom zodpovednosti, zverenej hlavnému zodpovednému, je zabezpečiť riadne a jednotné uplatňovanie ustanovení, upravujúcich vyberanie colného dlhu v záujme ochrany finančných záujmov štátu. Povinnosť hlavného zodpovedného zaplatiť colný dlh bez ohľadu na výšku tohto dlhu je vo vzťahu k odmene, ktorú dostane za zrealizovanie tranzitnej operácie. Skutočnosť, ţe hlavný zodpovedný konal v dobrej viere a ţe porušenie colných predpisov v colnom reţime tranzit je výsledkom podvodu, ktorý hlavný zodpovedný nespáchal, neporušuje zásadu proporcionality. Doplnil, ţe ak sa dodatočne preukáţe, ţe na odňatí tovaru spod colného dohľadu sa zúčastňovali i iné fyzické alebo právnické osoby, ţalobca ako hlavný zodpovedný, ktorému bol vymeraný colný dlh, má moţnosť voči takýmto osobám uplatniť si svoje práva. Vo vzťahu k námietke ţalobcu, ţe nebol vypočutý vodič dopravcu ako svedok, ktorý by mohol preukázať dodanie tovaru do miesta určenia, t.j. colnému úradu určenia, sa súd stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe jediným dôkazom v zmysle zákona, je potvrdenie dodania tovaru odtlačkom pečiatky colného úradu na príslušných dieloch JCD a zápis tejto skutočnosti do evidencie dodaného tovaru na colnom úrade (čl. 32 prílohy II Dohovoru). Z uvedených dôvodov i výsluch vodiča dopravcu považoval len za podporný právne nezáväzný dôkaz ostatných zákonom vyţadovaných dôkazov na preukázanie dodania tovaru colnému úradu určenia. Ohľadom tvrdenia ţalobcu, ţe doklady boli odoslané colnému úradu odoslania, mal súd z predmetného konania, ako i z ďalších prejednávaní zaloţených na rovnakom skutkovom základe za preukázané, ţe ak neboli (resp. i boli zaevidované) v evidencii Slovenských colných orgánov, avšak tovar sa nedostal do colného úradu určenia, doklady boli sfalšované (spätné listy č. 5 tranzitných dokladov), čo nasvedčuje tomu, ţe tovar nebol dodaný colnému úradu určenia. Tvrdenie ţalobcu, ţe potvrdený diel 5 zaslaný úradu odoslania preukazuje skutočnosť, ţe tovar bol dodaný colnému úradu určenia, súd nepokladal za pravdivé, nakoľko tento doklad bol opatrený falošnou pečiatkou. Ku fotokópii listu sp. zn. 2325/2003-890203, ktorým žalovaný dával pokyn colným úradom ako postupovať v 198 prípadoch, ktoré nemali byť riadne ukončené na colnom úrade určenia a kde bol hlavným zodpovedným žalobca uviedol, že sám žalobca poukazuje na skutočnosť, že falošnými pečiatkami bolo potvrdených 4 8Sžf/60/2011 len 28 dielov 5 tranzitných dokladov a 13 tranzitných dokladov nebolo zaslaných colnému úradu odoslania. Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, s ohľadom na množstvo podaných žalôb, že správne orgány vyrubili clo žalobcovi ako hlavnému zodpovednému len v prípadoch, kde bolo preukázané, že diel 5 tranzitných vyhlásení bol opatrený sfalšovanými úradnými pečiatkami a tovar nebol zaevidovaný v evidencii Slovenského colného úradu určenia. Uvedený listinný dôkaz
krajského súdu žiadnym spôsobom nezbavuje žalobcu ako hlavného zodpovedného jeho zákonných povinností, ktoré na seba prevzal v režime tranzit a nezbavuje ho ani povinnosti predložiť hodnoverný doklad o tom, že tovar bol dodaný colnému úradu určenia. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, ţe ţalovaný postupoval v súlade so zákonom č. 180/1996 Z. z., pokiaľ išlo o hmotnoprávnu stránku veci. Zároveň postupoval v súlade s ustanoveniami citovaných colných zákonov č. 238/2001 Z. z. (ďalej len „zákon č. 238/2001 Z. z.“) a zákona č. 199/2004 Z. z. (ďalej len „zákon č. 199/2004 Z. z.“),
ktorých aplikoval v predmetnej veci procesný postup. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 97/2008- 46 zo dňa
predchádza- júceho zákona pri vymeraní colného dlhu je moţné len za podmienky stanovenej citovaným ustanovením, t.j. ţe konanie o vymeraní začalo v čase účinnosti zákona č. 180/1996 Z. z. Konanie o vymeraní colného dlhu sa začína z úradnej povinnosti, t.j. prvým úkonom colného úradu a nie na základe skutočnosti, ktorá zakladá vznik colného dlhu. Začatie konania v zmysle citovaných ustanovení je rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú zákon ako kritérium určil na pouţitie právneho predpisu. Uviedol, ţe colný zákon upravuje niekoľko druhov konaní, avšak do záverečných ustanovení vyššie citovaných právnych predpisov sa premietlo len colné konanie, ktoré sa začína na návrh deklaranta v zmysle § 61 zákona č. 180/1996 Z. z. Zákon neupravuje aj moţnosť pouţitia zákona č. 180/1996 Z. z. na právne vzťahy, ktoré vznikli v čase jeho účinnosti aj v tých prípadoch, ak v tomto čase nezačalo konanie. Z hľadiska zákazu retroaktivity nie je moţné postupovať ani
zákona, ktorý v čase vzniku colného dlhu nebol účinný. Zdôraznil, ţe ust. § 458 ods. 1 zákona č. 238/2001 Z. z. pouţitie právnych predpisov platných pred účinnosťou zákona č. 180/1996 Z. z. povoľovalo colným orgánom len v tých prípadoch, ak aj konanie začalo v čase platnosti zákona č. 180/1996 Z. z. Napriek uvedenému colné orgány pouţili na vydanie rozhodnutia predpis, ktorý v čase začatia konania nebol platný a nový zákon pouţitie tohto zákona povolil len za podmienky, ţe konanie vo veci bolo začaté pred
ţalobcu je, v ktorom okamihu došlo k odňatiu tovaru, na ktorú mohli dať odpoveď len vodiči kamiónu a od tejto sa odvíjajú aj otázky vyvodenia zodpovednosti za colný dlh. Za pravdivú povaţoval skutočnosť, ţe v 13 prípadoch sa nevrátil späť list č. 5 tranzitného vyhlásenia colnému úradu odoslania a v 28 prípadoch bol tento list potvrdený falošnou pečiatkou a vrátený colnému úradu odoslania. Tento list však
ţalobcu potvrdzuje ďalšiu skutočnosť, ţe v ostatných 6 8Sžf/60/2011 prípadoch z celkového počtu 198 prípadov boli listy 5 tranzitných vyhlásení potvrdené pravou pečiatkou a vrátené colnému úradu odoslania. Ani jeden zo 198 prípadov colné orgány nezapísali do evidencie a všetky tieto doklady okrem 13 boli zaslané colnému úradu odoslania. Odoslanie uskutočnili colné orgány. Splnenie podmienok reţimu tranzitu sa preukazuje colnému úradu odoslania a to zaslaním dielu 5 tranzitného vyhlásenia. Všetky diely 5 tranzitného vyhlásenia potvrdené pravou, aj falošnou pečiatkou boli nemeckému colnému úradu odoslania zaslané. Zdôraznil, ţe odoslanie dielu 5 tranzitných vyhlásení uskutočňujú colné orgány určenia. Ďalej namietal záver súdu prvého stupňa, ţe ak sa dodatočne preukáţe, ţe na odňatí tovaru spod colného dohľadu sa zúčastnili aj iné osoby, ţalobca ktorému bol vymeraný colný dlh, má moţnosť voči týmto osobám uplatniť svoje práva. Krajskému súdu vyčítal, ţe neuviedol, aké práva a na základe čoho, ak právoplatným rozhodnutím je vec skončená. Tento záver krajského súdu
názoru ţalobcu nemá oporu v právnych predpisoch a súd ho automaticky prevzal z vyjadrenia, či rozhodnutia ţalovaného. Colný úrad nemusel zisťovať ţiadne ďalšie osoby, nakoľko mu bolo známe obchodné meno dopravcu, ktorý zásielky prepravoval. Zároveň v tranzitných vyhláseniach v ods. 18 a ods. 21 sú uvedené aj ŠPZ dopravných prostriedkov. Colnému úradu bola známa minimálne osoba dopravcu, ktorá
čl. 11 ods. 2 Dohovoru bola tieţ povinná dodať tovar colnému úradu určenia. Táto osoba mala byť v konaní o vymeraní colného dlhu účastníkom konania a ak je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik colného dlhu, nesplnenie podmienok v reţime tranzitu, tak potom dopravca mal byť určený za dlţníka spoločne a nerozdielne, pretoţe nebola v konaní preukázaná jeho nevedomosť o tom, ţe tovar sa nachádza v reţime spoločného tranzitu. Colný úrad z hľadiska dikcie ust. § 208 zákona č. 180/1996 Z. z. si nemôţe vybrať, koho za dlţníka určí, resp. s kým bude konať ako s účastníkom konania, ak ich okruh je daný citovaným ustanovením. Colný úrad bol povinný s dopravcom konať aţ dovtedy, kým sa jeho zodpovednosť za colný dlh nevylúči.
zákona sú všetky osoby dlţníkmi, ktorých konanie malo za následok vznik colného dlhu iným spôsobom. Skutočnosť, ţe colný úrad nezistil príjemcu, neznamená, ţe nebol povinný dopravcovi colný dlh vymerať. Otázku, či je viac osôb zodpovedných za zaplatenie colného dlhu, aj z hľadiska povinnosti objektívne zistiť skutočný stav veci, sú colné orgány povinné skúmať v správnom konaní a to bez ohľadu, či je namietaná alebo nie. Zdôraznil, ţe z dikcie ust. § 208 zákona č. 180/1996 Z. z. jednoznačne vyplýva, ţe ak je viac osôb zodpovedných za colný dlh, musí sa o tom rozhodnúť v jednom konaní, čo potvrdzuje aj ust. § 198 zákona č. 180/1996 Z. z. Keďţe colný úrad pozná dopravcu, preto ak konštatuje odňatie tovaru colnému dohľadu, tak ďalším dlţníkom je dopravca, ktorý tým, ţe nepredloţil tovar, ho odňal spod colného dohľadu. Touto 7 8Sžf/60/2011 otázkou sa nezaoberal ţalovaný, ani colný úrad a to aj napriek tomu, ţe osoba ktorá odňala tovar spod colného dohľadu zodpovedá objektívne v zmysle § 198 ods. 3 písm. a/ cit. zákona rovnako ako ţalobca, ktorý bol určený za dlţníka
3 písm. d/. Aby mohol byť prijatý záver ţalovaného, ţe jediným dlţníkom je ţalobca, z jeho rozhodnutia musí byť zrejmé, ţe je preukázané, ţe ostatné osoby v čase konania známe (dopravca) nie sú dlţníkmi, alebo ţe sa ich nepodarilo zistiť. Vyslovil záver, ţe dopravca je známy, nebolo preukázané, ţe by niekto iný odňal tovar spod colného dohľadu, pričom posledný, kto uvedený tovar mal, je dopravca, ktorý práve z týchto dôvodov, rovnako ako ţalobca zodpovedá za colný dlh objektívne, rovnako ako ţalobca. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 97/2008-46 zo dňa
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Colný úrad bol povinný posudzovať okolnosti vzniku colného dlhu
právnych predpisov účinných v rozhodnom čase, t.j. v čase, kedy colný dlh vznikol (kedy nastali skutočnosti majúce za následok vznik colného dlhu). V prípade, ak by colný úrad posudzoval otázku vzniku colného dlhu
právnych predpisov, ktorých platnosť a účinnosť nastala aţ po skutočnostiach, ktoré mali za následok vznik colného dlhu, došlo by k závaţnému porušeniu právnej istoty účastníkov konania, pretoţe by colné orgány vyvodzovali ich zodpovednosť za konanie
právneho predpisu, ktorý toto konanie v čase, kedy k nemu došlo vôbec neupravoval, pretoţe neexistoval. Z rovnakého dôvodu bol colný úrad povinný určiť právnu kvalifikáciu účastníka konania (odvolateľa) ako dlţníka
právnych predpisov, ktoré boli účinné v čase vzniku colného dlhu. Právne predpisy účinné v čase začatia konania o colnom dlhu boli aplikované na procesnú stránku veci, čo v ţiadnom prípade nie je v rozpore s intertemporálnym ustanovením § 458 ods. 1 zákona č. 238/2001 Z. z., ani s ustanovením § 91 zákona č. 199/2004 Z. z., čo zodpovedá bodu 13 piatej kapitoly „Colná únia“ prílohy IV Aktu o pristúpení k Zmluve o zaloţení Európskeho spoločenstva uverejnenej v Zbierke zákonov ako Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 185/2004 Z. z. (ďalej len „Akt 8 8Sžf/60/2011 o pristúpení“).
uvedeného ustanovenia Aktu o pristúpení, ak colný dlh vznikol predo dňom pristúpenia, vymeria colný dlh dotknutý nový členský štát
svojich platných právnych predpisov a vo svoj prospech.
logického výkladu uvedeného ustanovenia je nový členský štát povinný postupovať pri vymeraní dovoznej platby vzťahujúcej sa na colný dlh vzniknutý pred účinnosťou Aktu o pristúpení
právnych predpisov účinných do
procesnoprávnych predpisov účinných ku dňu 30. apríla 2004, t.j.
príslušných ustanovení zákona č. 238/2001 Z. z. Hmotnoprávnu stránku danej veci (najmä právnu kvalifikáciu vzniku colného dlhu a dlţníka) posudzoval colný úrad správne
právnych predpisov účinných v čase vzniku rozhodných skutočností, t.j.
zákona č. 180/1996 Z. z., ktorý bol v čase vzniku colného dlhu účinný. Námietku ţalobcu, ţe colné orgány nezistili dostatočne skutkový stav veci a zároveň nepreukázali, ţe tovar nebol dodaný colnému úradu určenia pokladal za neopodstatnenú, nakoľko
názoru ţalovaného skutočnosť, ţe predmetný tovar nebol v určenej lehote predloţený colnému úradu určenia, je jednoznačne zrejmá z viacerých skutkových zistení colných orgánov. Dodanie predmetného tovaru colnému úradu určenia nebolo zaznamenané v príslušnej evidencii colného úradu (v registri dodaného tovaru), chýba tranzitný doklad osvedčujúci riadne predloţenie a kontrolu tovaru, pričom ţiaden z účastníkov konania nepredloţil ani alternatívne potvrdenie o dodaní
článku 32 Prílohy II Dohovoru a pátracie konanie po tovare bolo ukončené s negatívnym výsledkom. Skutočnosť, ţe predmetný tovar nebol colným orgánom dodaný, nie je zo strany colných orgánov preukázateľná iným spôsobom ako pátraním po tovare a absenciou záznamu o dodaní tovaru v evidencii príslušných colných orgánov. Nedodanie tovaru bolo jednoznačne potvrdené zistením nemeckých aj slovenských colných orgánov, ktoré po tovare pátrali a svedčia o ňom aj príslušné pátracie listy, na ktorých colný úrad určenia potvrdil, ţe predmetný tovar mu nebol dodaný. Mal za to, ţe colný úrad dostatočne preukázal všetky právne aj skutkové okolnosti, ktoré kvalifikujú ţalobcu ako dlţníka. Napriek tvrdeniam ţalobcu, ţiadne ustanovenie Dohovoru, ani zákona č. 180/1996 Z. z. colnému úradu neukladá povinnosť sústavne zisťovať všetkých, čo aj potencionálnych dlţníkov colného dlhu. Prípadná zodpovednosť iných osôb nezbavuje ţalobcu ako hlavného zodpovedného jeho zodpovednosti za vzniknutý colný dlh. Ak sa preukáţe, ţe sa na odňatí tovaru spod colného dohľadu zúčastnili aj iné osoby a tieto osoby sa podarí presne identifikovať, je moţné ich taktieţ určiť za dlţníkov, čo však nezbavuje colný úrad práva vymáhať celý colný dlh od dlţníkov, ktorí sú mu v čase konania známi a ktorým bola táto povinnosť rozhodnutím uloţená. Nesúhlasil 9 8Sžf/60/2011 s tvrdením ţalobcu, ţe rozhodnutie colného úradu a ţalovaného je v rozpore s § 208 zákona č. 180/1996 Z. z.,
ktorého, ak je za splnenie colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, povaţujú sa za spoločných a nerozdielnych dlţníkov. Ţalobcom navrhovaná interpretácia by bola v rozpore s účelom inštitútu solidárneho dlţníka a vzhľadom na častú nemoţnosť zistenia úplného okruhu zodpovedných osôb by v mnohých prípadoch znemoţňovala vymeranie colného dlhu. Ţiadosť ţalobcu o vypočutie vodičov prepravujúcich predmetný tovar vnímal ako účelovú námietku, ktorá s ohľadom na skutkový i právny stav veci nemá ţiaden vplyv na zodpovednosť ţalobcu ako hlavného zodpovedného pri preprave tovaru v colnom reţime tranzit. Colné orgány prejednávajú väčšie mnoţstvo prípadov vzniku colného dlhu pri preprave tovaru zo Spolkovej republiky Nemecko v reţime spoločný tranzit T1, kde bol hlavným zodpovedným ţalobca a v prípadoch, kedy to bolo moţné, si vyţiadali aj vyjadrenie vodičov vykonávajúcich prepravu tovaru, avšak výpovede týchto osôb, zaznamenané v jednotlivých spisoch ţiadnym spôsobom neumoţňujú prijať záver o tom, ţe účastník konania nie je za vzniknutý colný dlh zodpovedný. Povaţoval za zrejmé, ţe ak by bol tovar dodaný colnému úradu, t.j. na úradne označené miesto, kde by dodanie tohto tovaru potvrdil príslušný zamestnanec colnej správy (preukazujúci svoju príslušnosť k colnej správe sluţobnou rovnošatou s identifikačným číslom), existoval by o tejto skutočnosti aj záznam v evidencii colného úradu. Uviedol, ţe nedodanie tovaru preukazujú najmä zákonom predpokladané dôkazy (potvrdenie o dodaní a záznamy v príslušnej evidencii). Skutočnosť, ţe predmetný tovar sa v čase jeho odňatia spod colného dohľadu nachádzal v reţime tranzit, povaţoval v konaní za dostatočne preukázanú a vyplývajúcu z toho, ţe tovar nebol dodaný colnému úradu určenia a ani inému colnému úradu v súlade s Dohovorom. Vo vzťahu k namietanému nevypočutiu vodičov motorových vozidiel prepravujúcich predmetný tovar uviedol, ţe takýto výsluch je vzhľadom na značný časový odstup problematickým dôkazným prostriedkom, keď ani výpoveď vodiča o tom, kam dopravil predmetný tovar, nie je nespochybniteľným dôkazom o určitej skutočnosti, ale iba subjektívnym tvrdením tejto osoby. Doplnil, ţe potvrdenie dodania tovaru odtlačkom pečiatky colného úradu na príslušných dieloch JCD a zápis tejto skutočnosti do evidencie dodaného tovaru na colnom úrade je zákonom predpokladaným dôkazom o dodaní tovaru colnému úradu určenia, či inému colnému úradu. Ďalej uviedol, ţe s námietkou účastníka konania týkajúcou sa vzniku, resp. nemoţnosti vzniku colného dlhu priamo zo zákona sa uţ v skutkovo i právne zhodných veciach vysporiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudkoch sp. zn. 3Sţf/72/2009 zo dňa 27. augusta 2009 a sp. zn. 3Sţf/12/2009 zo dňa 26. februára 2009, kde sa konštatuje, ţe k odňatiu tovaru spod colného dohľadu došlo jeho nedodaním v lehote určenej colným 10 8Sžf/60/2011 úradom odoslania. K odňatiu tovaru došlo za účinnosti zákona č. 180/1996 Z. z., v zmysle ustanovení ktorého colný dlh v danom prípade vzniká fakticky, priamo ex lege, keď nastanú zákonom predpokladané skutočnosti (§ 198 ods. 2 zákona č. 180/1996 Z. z.). Vyslovil názor, ţe rozhodnutia colného úradu správne túto skutočnosť iba deklarujú a formou rozhodnutia colný dlh dlţníkovi (ktorým bol ţalobca) oznamujú. Rozhodnutie colného úradu je konštitutívnym individuálnym správnym aktom, ktorým sa dlţníkovi neukladá povinnosť. Rozhodnutie je deklaratórne i v časti určenia dlţníka – ţalobcu. Ţalovaný aj prvostupňový správny orgán v napadnutých rozhodnutiach konštitutívne nerozhodovali – neaplikovali v tom čase uţ neúčinný právny predpis – zákon č. 180/1996 Z. z., ale iba deklaratórne konštatovali skutočnosti, ktoré nastali za účinnosti tohto právneho predpisu, keďţe colný dlh v zmysle § 198 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. vznikol ex lege. Za neopodstatnenú povaţoval aj námietku ţalobcu týkajúcu sa listu Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 2325/2003- 890203 zo dňa 17. januára 2003, keď
jeho názoru predmetný list predstavuje internú korešpondenciu medzi Colným úradom Trenčín a Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky, pričom z neho nevyplýva ţiadna ţalobcom uvádzaná skutočnosť, nepreukazuje ţiadne právne relevantné skutočnosti a nemá ţiadnu právnu záväznosť vo vzťahu k ţalobcovi alebo k tretím osobám. Zároveň nie je moţné interným listom colnej správy právne záväzným spôsobom voči tretím osobám deklarovať ţiadne skutočnosti, ani rozhodovať o právach alebo povinnostiach účastníkov konania, či tretích osôb. Preto pokladal za nemoţné, aby namietaný list mohol obsahovať akékoľvek pre účastníka konania právne záväzné skutočnosti. Nebolo moţné, aby colné orgány takouto internou písomnosťou, ktorá nebola účastníkovi konania ani ţiadnej inej tretej osobe doručená, porušili akékoľvek práva účastníka konania v správnom konaní. Colný úrad nemohol vydať svoje rozhodnutia na základe akéhokoľvek interného listu, ale len na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Nesúhlasil s predpokladom ţalobcu, ţe spätné listy č. 5 tranzitných dokladov, a to aj v prípadoch, v ktorých boli pouţité falošné pečiatky, boli zaslané príslušnému colnému úradu odoslania slovenským colným úradom určenia. Dodal, ţe uvedené nepreukazuje, ţe tovar a tranzitné doklady museli byť predloţené colnému úradu určenia a aţ následne po ich predloţení došlo k porušeniu colných predpisov (k odňatiu tovaru), nakoľko spätné listy č. 5 mohli byť nemeckým colným orgánom zaslané aj iným spôsobom a v podstate kýmkoľvek; teda aj osobou, ktorá tovar spod colného dohľadu odňala alebo sa na jeho odňatí zúčastnila. Doručenie spätných listov č. 5 tranzitných dokladov opatrených odtlačkom falošnej pečiatky colného úradu príslušnému colnému úradu odoslania nedokazuje, ţe bol tovar a príslušné 11 8Sžf/60/2011 doklady skutočne predloţené colnému úradu určenia, a súčasne nepreukazuje, ţe si hlavný zodpovedný splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z colného reţimu spoločný tranzit. V závere vyjadrenia uviedol, ţe trvá na tom, ţe ţalobca si nesplnil všetky povinnosti hlavného zodpovedného a predmetný tovar, prepravovaný v reţime spoločný tranzit, nebol predloţený colnému úradu určenia ani inému colnému úradu v zmysle príslušných ustanovení Dohovoru. Ţalobca niesol ako hlavný zodpovedný v reţime tranzit v zmysle čl. 11 ods. 1 Prílohy I Dohovoru objektívnu zodpovednosť za riadnu realizáciu a ukončenie reţimu spoločný tranzit, pričom tejto dobrovoľne a v súlade so svojou podnikateľskou činnosťou prevzatej zodpovednosti sa nemôţe zbaviť poukazovaním na konanie tretích osôb. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) pôvodne preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods.1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta O.s.p.) a
3, druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sţf/13/2010-73 zo dňa
čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţf/13/2010 z
ţalovaného nedošiel do colného úradu určenia, 2.) prečo nebola sťaţovateľka zaviazaná (ak jej zodpovednosť bola zistená) na úhradu colného dlhu spoločne a nerozdielne s dopravcom, 3.) ako vyhodnotil list ţalovaného adresovaný colnému úradu sp. zn. 2325/2003- 890203 zo
3 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe
2, písm. a/, c/ O.s.p. rozhodnutie ţalovaného č. 14477/2008-1410 zo dňa 17. marca 2008 zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. 13 8Sžf/60/2011 Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. apríla 2012 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, ktorým potvrdil rozhodnutie Colného úradu Bratislava zn. 86945/2007-5268 zo 7. decembra 2007, ktorým tento prvostupňový orgán - vydal rozhodnutie o vzniku colného dlhu
1 zákona č. 180/1996 Z. z. v znení platnom v čase vzniku colného dlhu, nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu a nedodrţaním ustanovenia článku 11 ods. 1 písm. a/ prílohy I Dohovoru v znení platnom v čase vzniku colného dlhu - v zmysle ust. článku 117 ods. 2 prílohy I Dohovoru v znení platnom ku dňu pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, v spojení s § 410 ods. 4 zákona č. 238/2001 v znení platnom ku dňu pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, po zápise účtovných dokladov pod ev. č. 0529501070984 zo 6. decembra 2007 oznámil žalobcovi ako povinnému dlžníkovi určenému
ust. § 198 ods. 3 zákona č. 180/1996 Z. z. v znení platnom v čase vzniku colného dlhu v spojení s ustanovením článku 11 ods. 1 písm. c/ prílohy I Dohovoru v znení platnom v čase vzniku colného dlhu, colný dlh, vzniknutý dňa 13. marca 2001 nesplnením povinnosti hlavného zodpovedného a nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu, vo výške 52 862 Sk, pozostávajúci zo sumy cla vo výške 14 579 Sk a z dane z pridanej hodnoty vo výške 38 283 Sk, ktorý ţalobcovi uloţil zaplatiť v lehote do 10 dní odo dňa oznámenia (doručenia) tohto rozhodnutia na účet Colného úradu Bratislava vedený v Štátnej pokladnici. V odvolacom konaní zostali medzi procesnými stranami sporné totoţné otázky, ako v prvostupňovom konaní na krajskom súde. 14 8Sžf/60/2011 Vzhľadom na rozsah námietok ţalobcu vymedzených v rámci ţaloby, ako aj jeho odvolania, bolo v prvom rade potrebné skúmať, či colné orgány – ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán – pri posudzovaní vzniku colného dlhu aplikovali účinný hmotnoprávny predpis.
1 zákona č. 238/2001 Z. z. (Colný zákon účinný od 1.7.2001), na konanie začaté pred 1. júlom 2001 sa pouţijú doterajšie predpisy.
4 zákona č. 238/2001 Z. z., ak vznikol colný dlh iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia, colný dlh sa oznámi dlţníkovi vydaním osobitného rozhodnutia.
238/2001 Z. z. lehoty, ktoré začali plynúť pred 1. júlom 2001, ako aj lehoty na uplatnenie práv, ktoré sa spájajú s doterajšími predpismi, sa posudzujú
doterajších predpisov, aj keď začali plynúť po 1. júli 2001.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, správne orgány procesne postupovali
zákona č. 240/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a Colného zákona č. 238/2001 Z. z., účinných v čase vydania napadnutých rozhodnutí. Na posúdenie podmienok vzniku colného dlhu a určenie colného dlhu však správne aplikovali ust. § 198 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. Z podkladov súdneho spisu vrátane administratívneho spisu ţalovaného vrátane prvostupňového správneho orgánu, nepochybne aj
názoru najvyššieho súdu vyplýva, ţe v danom prípade došlo k nezákonnému odňatiu tovaru spod colného dohľadu, a to dňom
1 Colného zákona č. 180/1996 Z. z. nezákonným odňatím tovaru“. Výrok rozhodnutia teda neznie konštitutívne a nedošlo ku konštitutívnej aplikácii ustanovení zákona č. 180/1996 Z. z., ktorý uţ nebol účinný v čase vydania napadnutých 15 8Sžf/60/2011 rozhodnutí. Rovnako je rozhodnutie deklaratórne i v časti určenia dlţníka – ţalobcu, ktorá skutočnosť je zrejmá i z výroku rozhodnutia ţalovaného, keď oznamuje uloţenie sumy colného dlhu ţalobcovi určenému za dlţníka, ktorým sa stal v zmysle § 198 ods. 3 písm. d/ zákona č. 180/1996 Z. z. Na základe uvedených skutočností najvyšší súd konštatuje, ţe ţalovaný ani Colný úrad Bratislava v napadnutých rozhodnutiach konštitutívne nerozhodovali – neaplikovali tom čase neúčinný právny predpis (Colný zákon č. 180/1996 Z. z.), ale iba deklaratórne konštatovali skutočnosti, ktoré nastali za jeho účinnosti. Najvyšší súd vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 168/09- 20 zo 16. júna 2009, sp. zn. II. ÚS 285/09-21 z 10. septembra 2009 a sp. zn. IV. ÚS 36/2010-21 zo dňa 21. februára 2010 – www.concourt.sk), sa preto nestotoţnil s právnym názorom ţalobcu, ţe napadnuté rozhodnutia sú vydané na základe neúčinného právneho predpisu. Ohľadne námietky ţalobcu týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nevykonania navrhovaného dôkazu – výsluchu vodiča ktorý tovar prepravoval v čase, keď prišiel na územie Slovenskej republiky, avšak
ţalovaného nedošiel do colného úradu určenia, odvolací súd v súlade s ustanovením § 250ja ods. 7 O.s.p. poukazuje na argumentáciu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 3Sţ-o-KS/30/2006, ktorý konštatoval nasledovné: „Odvolací súd sa nestotoţňuje s názorom ţalovaného, ktorý prezentoval vo svojom rozhodnutí aj v písomnom vyjadrení k odvolaniu, ţe výsluch vodiča o tom, kam dopravil predmetný tovar, nie je nespochybniteľným dôkazom o určitej skutočnosti, ale iba subjektívnym tvrdením tejto osoby. Ţalobcom navrhovaný dôkazný prostriedok – výsluch vodiča, t.j. výsluch svedka je zákonom predpokladaným dôkazným prostriedkom. Len preto, ţe od rozhodujúcej skutočnosti (prepravy tovaru) je značný časový odstup, nemoţno tento dôkazný prostriedok povaţovať za problematický dôkazný prostriedok a dôkaz nevykonať. Hodnotenie výpovede svedka môţe správny orgán uskutočniť len po vykonaní tejto výpovede v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Ţalobca
názoru súdu navrhoval vykonanie tohto dôkazu dôvodne, pretoţe vodič motorového vozidla, ktorý preváţal tovar, označený ako odňatý spod colného dohľadu je 16 8Sžf/60/2011 práve tou osobou, ktorá sa môţe vyjadriť k postupu, akým prepravu uskutočnil a ukončil. Hodnotenie jeho výpovede z hľadiska vierohodnosti a miery subjektivizmu ako osoby reálne vykonávajúcej prepravu, musí byť vykonané jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Hodnotenie výpovede svedka môţe správny orgán uskutočniť len po vykonaní tejto výpovede v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 Správneho poriadku.
názoru odvolacieho súdu vykonanie dôkazu navrhovaného ţalobcom je dôvodné aj preto, ţe moţnosť preukázania odovzdania príslušných JCD a zápis tejto skutočnosti do evidencie dodaného tovaru na colnom úrade je pre ţalobcu inak nemoţná a samotný ţalovaný neuvádza, čím by ţalobca túto skutočnosť mohol preukázať nezávisle od toho, či a ako príslušný colný orgán vedie vlastnú evidenciu a ako nakladá s odovzdanými JCD. Nedostatok zápisu v evidencii ţalovaného, ktorý mala zabezpečiť osoba vykonávajúca úkony za colné orgány (odlišná teda od ţalobcu, alebo prepravcu, či vodiča), je spornou skutočnosťou, ktorú si nemal ako ţalobca overiť, alebo sa jej brániť, a v záujme svojej ochrany ju nemohol ani zabezpečiť ani vynútiť. Ani nevrátenie 5. dielu JCD, ktorého odoslanie colnici v Nemecku mal zabezpečiť ţalovaný, nemôţe byť pripísané na ťarchu ţalobcovi (prepravcovi) dovtedy, kým nie je moţné vylúčiť obranu týchto subjektov, ţe príslušný diel JCD bol odovzdaný a tovar mohol byť preto zapísaný ako dodaný colnici určenia.“ Ohľadne ostatných odvolacích námietok ţalobcu odvolací súd v súlade s ustanovením § 250ja ods. 7 O.s.p. poukazuje na argumentáciu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 5Sţf/81/2008, ktorý konštatoval nasledovné: „Základom konania pred správnym orgánom je povinnosť správneho orgánu (čl. 2 ods. 2 v spoj. s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) aplikovať príslušné právne normy na zistený skutkový stav spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti (zásada zákonnosti). Ţalovaný v svojom odvolaní okrem iného poukazoval aj na nesprávnosť právneho posúdenia veci krajským súdom, ktoré malo mať svoj základ v tom, ţe v rozpore s ust. § 208 zákona č. 180/1996 Z. z. prvostupňový colný orgán opomenul za účastníka colného konania o colnom dlhu označiť aj osobu dopravcu. 17 8Sžf/60/2011
180/1996 Z. z. platí, že ak je za splnenie colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov.
čl. 11 ods. 2 Príloha č. I. Tranzitného dohovoru bez porušenia povinností hlavného zodpovedného uvedených v odseku 1 je dopravca tovaru alebo príjemca, ktorý tovar prijal a je mu známe, že podlieha režimu spoločného tranzitu, povinný v určenej lehote a pri dodržaní podmienok na zabezpečenie totožnosti určených úradom odoslania predložiť tovar v nezmenenom stave úradu určenia. Najvyšší súd sa v plnom rozsahu musel stotoţniť s takto vznesenou námietkou ţalovaného, lebo z odôvodnenia ţalovaného nemá preukázané, prečo ţalovaný bez opory v zákone vyzdvihujúc ţalobcu ako hlavného zodpovedného, vylúčil z konania osobu dopravcu ako ďalšiu osobu, na ktorú právny predpis nepochybne zodpovednosť za dodrţanie všetkých podmienok a splnenie všetkých povinností pri preprave tovaru v reţime tranzit. Hoci ţalovaný na jednej strane pripustil, ţe : „Colné orgány však napriek tomu pátrajú po všetkých osobách, ktoré by mohli byť dlžníkmi a v prípade, že budú tieto osoby zistené, bude colný dlh vymeraný aj im.“ (str. 4 odôvodnenia). Avšak ani ţalovaný ani krajský súd sa nezamýšľali nad dôsledkami situácie, ktorá na základe hore uvedených úvah colných orgánov môţe nastať. Zásada súčinnosti konania platná v konaní pred správnym orgánom (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spoj. s § 3 ods. 2 Správneho poriadku) ukladá správnym orgánom nielen postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ale aj riadne tento okruh účastníkov v konaní vymedziť. Preto nezáleţí od správnej úvahy správneho orgánu, kto bude účastníkom v konaní o uloţení colného dlhu, ale správny orgán musí vychádzať zo všeobecnej alebo osobitnej definície účastníka; inak sa dopúšťa nezákonnej ľubovôle. Ţe tak ţalovaný nekonal, jednoznačne vyplýva z jeho rozhodnutia. Obdobné závery sa týkajú aj okruhu zúčastnených osôb. Následkom takého postupu ţalovaného a prvostupňového colného orgánu je napríklad ukrátenie ţalobcu na moţnosti zistiť úradnou cestou správanie dopravcu počas prepravy tovaru alebo ukrátenie na jeho práve poţadovať regresnú náhradu alebo náhradu škody, ak by k takému záveru ţalobca napríklad z titulu súkromnoprávneho vzťahu dospel. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky hore uvedenú námietku ţalobcu vyhodnotil ako dôvodnú. 18 8Sžf/60/2011 Rovnako základom konania pred správnym orgánom je povinnosť správneho orgánu (čl. 2 ods. 2 v spoj. s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) pristúpiť k aplikácii právnych noriem aţ v okamihu – nadobudnutia opodstatneného záveru, ţe skutkový stav bol riadne zistený. Preto nie je moţné súhlasiť s právnym názorom ţalovaného, ţe osobitný list sp. zn. 2325/2003 – 890203 zo dňa 17. januára 2003, z ktorého vyplýva, ţe colníci boli zapojení do pašovania tovaru, a môţe prinajmenej preukázať niektoré tvrdenia ţalobcu, predstavuje iba vnútornú korešpondenciu medzi krajským súdom a ţalovaným. Takýto prístup k vyhodnoteniu obsahu dôkazných prostriedkov nemá oporu v práve. Preto aj na toto pochybenie správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky pri svojom výroku prihliadol.“ Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu
3 O.s.p. zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle § 250r O.s.p. je viazaný právnym názorom súdu. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 690,67 €. Priznané trovy pozostávajú z trov konania spočívajúcich v zaplatení súdnych poplatkov v celkovej sume 132 €, a to za ţalobu a odvolanie po 66 € a z trov právneho zastúpenia ţalobcu advokátom v prvostupňovom konaní v celkovej sume 558,67 €. Trovy prvostupňového konania tvorí tarifná odmena vypočítaná
1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „vyhláška“) za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, podanie ţaloby
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.