1 aţ 3 a § 5 ods. 1 2 5Sţ/27/2011 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“) o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov, postupujúc
308/2000 Z. z.,
1 písm. d/ a písm. a/ a § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z., uloţila navrhovateľovi pokutu vo výške 3.300 eur za porušenie povinnosti uvedenej v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, ţe dňa 22.01.2011 o 17:10 hod. odvysielal v rámci programovej sluţby JOJ program „Chilli, sex a samba“, ktorý označil ako nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu jednotného systému označovania, vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zloţiek programovej sluţby a spôsobe jeho uplatňovania [(ďalej len „JSO“) (ďalej len „vyhláška č. 589/2007 Z. z.“)]. Svoje rozhodnutie Rada odôvodnila, okrem iného, vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, písomným prepisom/popisom programu „Chilli, sex a samba“, vzhliadnutím záznamu vysielania dotknutého programu s konštatovaním, ţe navrhovateľ zaradením daného programu do vysielania s označením, ako program nevhodný pre maloletých do 12 rokov, nezohľadnila jeho vekovú vhodnosť pri zaraďovaní programu do vysielania, a taktieţ nesprávne uplatnila (JSO). Predmetný program sa odvíjal od príbehu mladej brazílskej ţeny – Isabelly, kuchárky pracujúcej v reštaurácii svojho manţela, ktorá sa po jeho nevere rozhodne odísť nielen od manţela, ale aj z Brazílie. Začína nový ţivot v San Franciscu a snaţí sa presadiť v oblasti gastronómie. Spirituálnym spojením s bohyňou Yemanjou sa snaţí zabudnúť na lásku k svojmu manţelovi. Začne pracovať v kuchárskej škole a následne sa z nej stáva hviezda televíznej gastronomickej relácie. Jej manţel Tonino sa rozhodne hľadať Isabellu a bojovať o stratenú lásku. Dominantným motívom predmetného programu je vášnivý, silne emotívny vzťah medzi Isabellou a Toninom. Silne do popredia vystupujúcou súčasťou programu „Chilli, sex a samba“ a jeho dejovej línie bolo zobrazenie niekoľkých sexuálne ladených scén, ktorých súčasťou bolo aj zobrazenie nahoty, avšak bez upriamenia pozornosti na intímne partie (s výnimkou jednej scény, zachytávajúcej Toninovu neveru, pri ktorej bol viditeľný ţenský prsník), ako aj zobrazenie sexuálnych polôh so sprievodným efektom preţívania uvedeného aktu. Rada zastáva názor, ţe intenzita vyššie popísaných, sexuálne ladených scén, najmä v kontexte celého diela, ktorého dej sa odvíjal od týchto scén bola vzhľadom na tieto okolnosti značne vysoká. Čo sa týka frekvencie výskytu sexuálnych scén, táto bola
3 5Sţ/27/2011 názoru Rady primeraná celkovému trvaniu predmetného programu a nemoţno teda tvrdiť, ţe by bola vysoká. Z hľadiska posúdenia výskytu predmetných sexuálnych scén je však podstatný práve kontext, v akom sa vyskytli. Z tohto pohľadu Rada poukázala na úvod predmetného programu, v ktorom bol divák informovaný o tom, ţe Isabella má chorobu, v dôsledku ktorej trpí, ak nemôţe mať v čomkoľvek, čo robí dominantné postavenie, či sa jedná o vedenie auta, motocykla, tancovania, či sexuálneho preţívania. V uvedenej súvislosti v programe odznelo, cit.: ,,Isabella už vedela ovládať svoju chorobu, ale tak isto ovládala aj svoje emócie. Ak mohla šoférovať ona, ak mohla viesť tanec ona, ak bola na vrchu vždy ona, všetko bolo v najlepšom poriadku.“ Po tomto komentári rozprávača bola odvysielaná vyššie popísaná scéna, v rámci ktorej bol zobrazený sexuálny akt hlavných predstaviteľov programu. Vzhľadom na skutočnosť, ţe od uvedenej scény sa odvíja dej predmetného programu a v istej miere podstata tejto scény vysvetľuje aj správanie sa hlavnej predstaviteľky Isabelly, najmä jej potreby dominancie vo všetkých sférach ţivota, vrátane sexuálnej, čo bolo aj dôvodom nevery jej manţela a následného rozpadu ich vzťahu, je
názoru Rady potrebné povaţovať úvodné dve sexuálne scény za kľúčové pre výstavbu dejovej línie predmetného programu. Uvedenej skutočnosti zodpovedá aj originálny názov predmetného programu „Woman on top“, ktorý vystihuje správanie hlavnej predstaviteľky a potrebu jej dominancie, čo bol ako uţ bolo uvedené vyššie dominantný prvok jednak jej správania, ale aj dôvod jej vzťahových problémov s muţmi. Na základe uvedeného dospela Rada k záveru, ţe veková kategória maloletých od 12 do 15 rokov nie je schopná pochopiť kontext, v ktorom sa uvedené scény vyskytli a ich pravý, v predmetnom programe prezentovaný význam a podstatu. Rovnako spôsob a forma spracovania, aké zvolil autor predmetného diela kladie do popredia práve scény so sexuálnym podtónom, ktoré v predmetnom programe nie sú pouţité samoúčelne, ale slúţia ako kľúčový moment pre rozvíjanie deja a v ňom nadväzujúce epizódy. Rada skonštatovala, ţe dejová línia je pomerne zloţitá a náročná na pochopenie pravého významu výskytu scén so sexuálnym charakterom pre vyššie uvedenú kategóriu maloletých. Navyše v predmetnom programe absentuje idea, na základe ktorej by bolo moţné konštatovať, ţe predmetné dielo v sebe zahŕňa pozitívne morálne posolstvo. Pokiaľ ide o výšku pokuty, poukázala na to, ţe navrhovateľ bol od účinnosti zákona č. 308/2000 Z. z. sankcionovaný za porušenie ustanovenia § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. v minulosti a viackrát mu bolo uloţené upozornenie za porušenie zákona, ako aj pokuty v roku 2007 2 x 100.000 Sk a v roku 2008 2 x 50.000 Sk a v roku 2010 3.400 eur. Rada pri určovaní pokuty za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. vzala do úvahy najmä závaţnosť správneho deliktu trvanie správneho deliktu, predmetný 4 5Sţ/27/2011 rozsah a dosah vysielania, mieru zavinenia a následky porušenia povinnosti. Taktieţ argumentovala objektívnou zodpovednosťou navrhovateľa za správny delikt. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ na Najvyššom súde Slovenskej republiky v zákonnej lehote opravný prostriedok [§250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] namietajúc, ţe konanie správneho orgánu predchádzajúce rozhodnutiu trpí takými vadami, ktoré mali vplyv na zákonnosť, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nezrozumiteľné, neurčité, nemá dostatok dôvodov, a preto je nepreskúmateľné a nezákonné. Poukázal na to, ţe rozhodujúcim momentom pre posúdenie obsahu programu a uloţenie sankcie Radou bola úvodná scéna a scéna zobrazujúca neveru. V tejto súvislosti navrhovateľ namietol prezentáciu odvysielaného obsahu ako sexuálne ladených scén. Bol toho názoru, ţe predmetné časti programu by bolo zodpovednejšie nazvať v prípade úvodnej scény veľmi jemnou scénou zobrazujúcou náklonnosť dvoch dospelých ľudí, zobrazenú a spracovanú esteticky vhodne bez zobrazenia „určiteľnej“ nahoty alebo sexuality. Ak by sme po zhliadnutí uvedenej scény chceli tvrdiť, ţe sa jedná o sexuálnu scénu, museli by sme za sexuálnu scénu povaţovať väčšinu zobrazení fyzickej náklonnosti ľudí prezentovanej dotykom, prípadne bozkom. Rada vôbec nedefinovala sexuálnu scénu ako takú, preto nie je zrejmé, prečo sa rozhodla označiť určité scény v predmetnom programe ako sexuálne a určité tak neoznačila. Druhá kritická scéna predstavuje
jej posúdenia obsah určený § 1 ods. 3 písm. f/ JSO. Ide o zobrazenie nahoty, v rozsahu 2 sekundy: 17:15:02-17:15:03 (a nie ako je uvedené v tendenčnom prepise vyhotovenom RVR 17:15:01-17:15:04), ako je zrejmé zo záznamu vysielania predmetného programu. Zobrazenie nahoty je v súlade s uvedeným ustanovením JSO, navyše je na hranici vnímateľnosti. Ostatné scény, ktoré Rada v odôvodnení rozhodnutia uvádza ako „sexuálne“ sú úplne beţným obsahom pre tento filmový ţáner (romantické filmy). Ďalej namietal, ţe Rada nie je spôsobilá, (nemá odbornú spôsobilosť posúdiť obsah programu a jeho dopad na maloletého diváka z pohľadu detskej psychológie) pre absenciu špecifickej odbornej kvalifikácie posúdiť, ako to uviedla v odôvodnení svojho rozhodnutia: „dejová línia je pomerne zložitá a náročná na pochopenie pravého významu výskytu scén so sexuálnym charakterom pre vyššie uvedenú kategóriu maloletých.“ Bola toho názoru, ţe pokiaľ má byť vyššie uvedený záver podkladom pre rozhodnutie o uloţení sankcie v správnom trestaní, mal by takýto záver vyplynúť z odborného posudku osoby odborne spôsobilej posúdiť, akým spôsobom maloletí v sledovanej vekovej skupine reagujú 5 5Sţ/27/2011 na podnety a nie byť len konštatovaním Rady. Zákonný reţim pre pribratie znalcov z relevantného odboru je všeobecne známy a vyplýva z ustanovení správneho poriadku. Taktieţ povaţoval za dôleţité poukázať na to, ţe uvedený program sa vo väčšine krajín Európy, ktoré pouţívajú označovanie vhodnosti filmov uvádza, ako vhodný pre oveľa niţšie vekové skupiny ako je 12 rokov a starší (Island, Fínsko, Nórsko, Holandsko, Francúzsko, Švajčiarsko, Nemecko). Takto potom povaţuje túto skutočnosť za jeden z argumentov proti príliš prísnemu posudzovaniu obsahu programov tohto typu. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, ţe vo veku 12-15 rokov sú maloletí v súčasnej dobe vzdelávaní v oblasti partnerského spoluţitia a sexuálnej výchovy a vo svetle týchto skutočností povaţujeme ukladanie pokút za obsah romantického filmu, za nezmyselnú represiu. Na záver navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, ţe prepis zhotovený kanceláriou Rady pokladá za tendenčný, nepresný a nepouţiteľný ako podklad pre rozhodnutie správneho orgánu. Nie je mu zrejmé, ako je moţné, ţe došlo k uvedeniu zavádzajúcej informácii o dĺţke zobrazenia scény podstatnej pre uloţenie pokuty v odôvodnení rozhodnutia, keď pri premietnutí záznamu na zasadnutí Rady, pri oboznámení sa s podkladmi pre rozhodnutie, (o ktorom však zrejme vôbec neexistuje formálny záznam v spise) muselo/malo dôjsť tieţ k zhodnoteniu dĺţky zobrazenia obsahu. S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti a postup odporkyne ako správneho organu navrhol, aby Najvyšší súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. RP/84/2011 zo dňa 04.06.2011 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V prípade úspechu si navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku, ktorý navrhovateľ v odvolaní proti rozhodnutiu Rady č. RP/84/2011 odôvodnil v štyroch námietkach, uviedla nasledovné: K prvej námietke navrhovateľa, v ktorej popísal svoj názor na prezentácie odvysielaného obsahu, ako sexuálne ladených scén odporkyňa uvádza, ţe citovaný argument navrhovateľa nepovaţuje za relevantný. Zo záznamu posudzovaného programu, ako aj z jeho prepisu/popisu je zrejmé, ţe všetky scény, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie programu ako rozporného s ustanoveniami zákona č. 308/2000 Z. z. a vyhlášky č. 589/2007 Z. z. sú jednoznačne kvalifikovateľné ako sexuálne scény. Obsahom uvedených scén bolo bez akýchkoľvek pochýb zobrazenie sexuálneho správania (v jednom prípade priamo súloţe) jednotlivcov, či páru. Skutočnosť výberu označenia predmetných scén navrhovateľom nie je pre ich posúdenie v ţiadnom prípade rozhodujúca, nakoľko ich označenie 6 5Sţ/27/2011 ako „sexuálne“ je nespochybniteľné. Scény s nevhodným obsahom boli špecifikované uţ v oznámení o začatí správneho konania č. 292-PLO/O2717/2011. Navrhovateľ bol preukázateľne s vytýkaným obsahom oboznámený od začiatku správneho konania. V priebehu konania k týmto skutočnostiam nevzniesol ţiadne námietky, preto uvedený argument navrhovateľa povaţuje odporkyňa za celkom zjavne účelový. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí citovala scény, ktoré povaţovala pre posúdenie súladnosti, resp. rozpornosti programu so zákonnými povinnosťami navrhovateľa za rozhodujúce. Keďţe iné scény posudzovaného programu za rozhodujúce pre jeho posudzovanie nepovaţovala, prirodzene sa s nimi v napadnutom rozhodnutí nevysporiadávala. Potreba akýmkoľvek spôsobom tieto scény označovať, preto nebola odôvodnená. K druhej navrhovateľovej námietke, kde namietal odbornú spôsobilosť odporkyne posúdiť obsah posudzovaného programu a jeho dopad na maloletého diváka z pohľadu detskej psychológie, z dôvodu absencie špecifickej odbornej kvalifikácie posúdiť dejovú líniu posudzovaného programu ako pomerne zloţitú a náročnú na pochopenie pravého významu výskytu scén so sexuálnym charakterom pre vyššie uvedenú kategóriu maloletých uviedla, ţe k záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí dospela na základe správnej úvahy, ku ktorej pristúpila po dôkladnom zistení a posúdení skutkového stavu veci. K odbornej spôsobilosti posudzovať namietané skutočnosti, odporkyňa poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3Sţ/4/2007, ktorý na obdobnú námietku účastníka konania konštatoval, ţe „
2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Ide o mieru etického hodnotenia skutkového stavu, na ktorý sa vzťahuje správna úvaha odporcu. Odporca je kolektívnym a reprezentatívnym orgánom určeným zákonom na vytváranie objektivizovaného úsudku pre podobné situácie. Vytváranie úsudku nie je skutkovou okolnosťou, preto nemôže byť nahradené znaleckým dokazovaním, tak ako to žiadal navrhovateľ.“. Poukázala na to, ţe obdobný názor zaujal vo svojom rozhodnutí č. 8As 62/2005 i Najvyšší správny súd Českej republiky, ktorý v danom prípade posudzoval zákonnosť rozhodnutia českej Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie v obdobnom prípade, keď konštatoval, ţe rozsah dokazovania stanovuje správny orgán, ten taktiež dôkazy vykonáva a znalca ustanovuje vtedy, ak je znalecký posudok potrebný pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie. V posudzovanej veci si mohla sťažovateľka pre účely aplikácie § 32 ods. 1 písm. g/ zákona o vysielaní urobiť úsudok sama na základe zisteného skutkového stavu bez toho, aby bolo nutné ustanovovať znalca.... Hodnotenie, či môže určitý 7 5Sţ/27/2011 program ohroziť mravný vývoj detí súvisí s hodnotením pojmu mravnosť. Interpretácia tohto termínu pritom spadá do oblasti právneho posúdenia správneho orgánu a nemôže byť preto predmetom skúmania znalca – naopak je to práve správny orgán a následne súd, ktorý pojmu priraďuje konkrétny význam a obsah. Právo nie je bezhodnotovým systémom a najvyšší správny súd pripomína, že hodnotenie mravnosti je už zo svojej podstaty subjektívne, ovplyvnené osobou hodnotiaceho a podmienené kultúrnym prostredím i časom, v ktorom dochádza k hodnoteniu.... Vypracovaním posudku by sa preto iba presunulo obsahové naplnenie pojmu mravnosť na znalca, ktorému však takáto úloha v konaní nepatrí.“. Odporkyňa poukázala i na to, ţe kritériá posudzovania programov z hľadiska ochrany maloletých, ako aj ich zaradenie do jednotlivých kategórií vekovej vhodnosti, sú jednoznačne špecifikované všeobecne záväzným právnym predpisom. Preto inštitút správnej úvahy je vyuţívaný len pri posudzovaní programu z hľadiska frekvencie ich výskytu v programe a ich intenzity. Nahrádzanie aplikácie týchto kritérií navrhovateľkou znaleckým posudkom nie je nijako odôvodnené. Navrhovateľ (rovnako ako kaţdý iný vysielateľ) mohol a mal byť s týmito kritériami oboznámený, preto akékoľvek spochybňovanie jednoznačnosti pravidiel pri označovaní programov piktogramom vekovej vhodnosti. Z uvedených dôvodov odporkyňa nepovaţuje túto námietku za relevantnú. K tretej námietke navrhovateľa, ţe: „uvedený program sa vo väčšine krajín Európy, ktoré používajú označovanie vhodnosti filmov uvádza ako vhodný pre oveľa nižšie vekové skupiny ako je 12 rokov a starší (Island,. Fínsko, Nórsko, Holandsko, Francúzsko, Švajčiarsko, Nemecko.)“ odporkyňa uviedla, ţe pre posúdenie vhodnosti programu vysielaného na území Slovenskej republiky vysielateľom, na ktorého sa v plnej miere vzťahuje právny poriadok Slovenskej republiky, a teda aj zákon č. 308/2000 Z. z. nie sú nijako relevantné kritériá posudzovania vekovej vhodnosti programov a tieţ samotné označenie programov piktogramom vekovej vhodnosti v iných štátoch. Taktieţ odporkyňa, ako nezávislý orgán, ktorý má pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych sluţieb na poţiadanie postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom zákonom č. 308/2000 Z. z. a osobitnými predpismi nie je pri posudzovaní obsahu vysielania a rozhodovaní o jeho súladnosti so zákonom viazaná ţiadnymi predpismi, ani pravidlami iných štátov. Navrhovateľ navyše svoje tvrdenie nepodporil ţiadnymi relevantnými rozhodnutiami, či inými aktmi relevantných orgánov dohľadu uvádzaných štátov, ktoré by potvrdzovali, resp. preukazovali ním uvádzané skutočnosti. Navrhovateľ evidentne nezobral do úvahy tieţ skutočnosť, ţe kaţdá z uvádzaných krajín má rozdielny systém posudzovania vhodnosti obsahu vo vzťahu 8 5Sţ/27/2011 k ochrane maloletých pokiaľ sa týka posudzovaných kritérií, spôsobu ich posudzovania, odstupňovania vekovej vhodnosti, ako aj aplikácie stanovených pravidiel. K poslednej námietke navrhovateľa, v ktorej navrhovateľ namieta tendenčnosť prepisu posudzovaného programu zhotoveného odporkyňou, odporkyňa uviedla, ţe odmieta akékoľvek obvinenia z tendenčnosti svojej činnosti. Zisťovanie skutkového stavu prebehlo v úplnom súlade so všetkými zákonnými poţiadavkami, rovnako všetky podklady pre rozhodnutie boli vyhotovené, posúdené a vyhodnotené zákonným spôsobom. Pokiaľ ide o tvrdenie o rozdielnych zisteniach navrhovateľa a odporkyne týkajúcich sa stopáţe jednej zo scén uvádzaných v napadnutom rozhodnutí, tento konkrétny parameter je v súvislosti s posúdením obsahu celého programu
odporkyne bez významu. Kaţdý posudzovaný program je v procese správneho konania skúmaný ako celok, pričom v tomto prípade sa nejednalo o jedinú scénu, ktorá by zakladala rozpor celého programu so zákonnými povinnosťami vysielateľa. Predmetná scéna bola len časťou obsahu, ktorý bol vyhodnotený ako nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov. V podklade pre rozhodnutie odporkyne (prepise/popise programu), ako aj v samotnom rozhodnutí je pri časových údajoch vţdy zámerne uvádzaná skratka „cca“ nakoľko z časových kódov obsiahnutých v zázname vysielania nie je moţné určiť stopáţ jednotlivých scén absolútne exaktne.
odporkyne neobstojí teda tvrdenie, ţe stopáţ uvedená v napadnutom rozhodnutí je exaktným vyjadrením trvania scény. Navrhovateľ bol nespochybniteľné oboznámený zo skutočnosťou, ţe uvedené časové rozpätie je aproximatívne, pričom v priebehu konania k týmto skutočnostiam nevzniesol navrhovateľ ţiadne námietky. Odporkyňa preto povaţovala argumentáciu navrhovateľa v tomto bode za účelovú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti povaţovala odporkyňa napadnuté rozhodnutie za riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov. Výšku uloţenej sankcie – pokuty povaţovala rovnako za plne odôvodnenú. V predmetnom správnom konaní sa riadne vysporiadala s argumentmi navrhovateľa. Napadnuté rozhodnutie a rovnako ani postup odporkyne v predmetnom správnom konaní nevykazuje
odporkyne ţiadne právne ani logické vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a postupu a navrhla aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
2 OSP napadnuté rozhodnutie odporkyne č. RP/84/2011 zo dňa 04.07.2011 potvrdil. Na ústnom pojednávaní navrhovateľ namietal najmä určitosť skutku, lebo z výroku rozhodnutia nevyplýva ako, resp. čo malo byť následkom nesprávneho označenia JSO 9 5Sţ/27/2011 a čo teda mal navrhovateľ porušiť. Poukázal na to, ţe okrem neho, zástupcu odporkyne a snáď i senátu nikto iný výroku nerozumie. Namietal taktieţ vyhodnotenie záznamu odporkyňou vo vzťahu k sexuálne ladeným scénam, ktoré Rada vôbec nedefinovala, a nie je preto zrejmé prečo ich tak označila. Taktieţ namietal odbornú spôsobilosť Rady posúdiť dopad na maloletého diváka, lebo Rada sa skladá najmä z právnikov a jej pohľad je čisto subjektívny napr. on napriek tomu zastáva názor, ţe odvysielanie filmu nebolo nevhodné pre deti od 12 rokov, pretoţe títo sú uţ dostatočne dospelí majú za sebou sexuálnu výchovu a vedia na čo sa pozerajú. Opätovne poukázal tieţ na to, ţe v mnohých európskych krajinách sa takéto filmy označujú ako nevhodné oveľa niţšie vekové skupiny a nevidí dôvod prečo je to v Slovenskej republike posudzované tak prísne. S poukazom na bod 4 námietok uvedených na str. 3 opravného prostriedku mal zato, ţe prepis programu zhotovený kanceláriou Radou je tendenčný, nepouţiteľný, a ţe si to členovia Rady ani nepozreli. Odporkyňa sa na ústnom pojednávaní vyjadrila k jednotlivým námietkam navrhovateľa tak, ţe pokiaľ ide o prvú námietku, táto nebolo predmetom opravného prostriedku, a preto nemôţe na ňu prihliadať, nakoľko bola podaná oneskorene. Napriek tomu povaţoval za potrebné k tejto námietke uviesť, ţe výrok je dostatočne určitý a pokiaľ navrhovateľ namietal, ţe okrem neho, odporkyne a senátu mu nikto iný nerozumie, práve o to ide, ţe rozhodnutie je individuálny právny akt a pre jeho adresáta, ako aj pre ostatných je zrozumiteľný. Pokiaľ ide o námietky odbornosti Rady uviedla, ţe táto je vecou správnej úvahy a všeobecný právny predpis o jednotnom systému označovania bol práve spracovaný odborníkmi, aby nevznikli pochybnosti o vhodnosti programov pre jednotlivé vekové kategórie. Keďţe sa predpokladá, ţe navrhovateľ je oboznámený s týmto predpisom, námietku povaţovala za irelevantnú. Pokiaľ ide o ďalšie námietky najmä zhotovenie tendenčného záznamu, v tomto smere poukázala na obsah administratívneho spisu, keď navrhovateľ toto v celom správnom konaní nenamietal. Navrhovateľ k prednesu odporkyne uviedol, ţe namietaná neurčitosť výroku rozhodnutia
jeho názoru spadá pod námietku uvedenú hneď na začiatku opravného prostriedku, a to, ţe rozhodnutie je ,,nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť“. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 2 písm. a/ OSP a § 64 ods. 5 a 6 zákona č. 308/2000 Z. z.), preskúmal v rozsahu opravného prostriedku v zmysle ustanovení tretej hlavy piatej časti OSP, napadnuté 10 5Sţ/27/2011 rozhodnutie odporkyne prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250q ods. 1 OSP) dňa 29.03.2012, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu č. 292-PLO/O-2717/2011 a dospel k záveru, ţe opravnému prostriedku navrhovateľa nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd
tretej hlavy piatej časti OSP (§ 250l ods. 1 OSP).
2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, pouţije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
2 OSP v spojení s § 2501 ods. 2 OSP, ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom, alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. Citované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou poţiadavky tzv. „plnej jurisdikcie,“ ako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závaţnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne deficity, môţe reagovať jednak tým, ţe uloţí správnemu orgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Porovnaním opravného prostriedku a obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, ţe skutkový stav medzi účastníkmi nie je sporný. Navrhovateľ nepoprel, ţe dňa 11 5Sţ/27/2011 22.01.2011 o cca 17:10 hod. odvysielal v rámci programovej sluţby JOJ program Chilli, sex a samba. Predmetom preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporkyne - správneho orgánu, ktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uloţená sankcia
1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti
4 zákona č. 308/2000 Z. z.. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) preto v zmysle námietok navrhovateľa bolo posúdiť, či navrhovateľ odvysielaním tohto programu porušil zákonné ustanovenia špecifikované odporkyňou v rozhodnutí, a či odporkyňou uloţená sankcia bola uloţená v súlade so zákonom.
1 aţ 4 zákona č. 308/2000 Z. z., poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych sluţieb na poţiadanie. Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona, alebo na základe licencie
tohto zákona. Dohliada na dodrţiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych sluţieb na poţiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych sluţieb na poţiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.
1 písm. g/, h/ zákona č. 308/2000 Z. z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodrţiavanie povinností
tohto zákona a
osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej sluţby na poţiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú, alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia.
4 zákona č. 308/2000 Z. z. na základe klasifikácie programov
vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej sluţby a poskytovateľ audiovizuálnej 12 5Sţ/27/2011 mediálnej sluţby na poţiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať JSO ustanovený
osobitného predpisu 28a).
2 písm. c/ vyhlášky č. 589/2007 Z. z. audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej sluţby na poţiadanie a programy, alebo iné zloţky televíznej programovej sluţby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, ak obsahujú sexuálne scény, ktoré sú súčasťou dejovej línie.
5 vyhlášky č. 589/2007 Z. z., obsah audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej sluţby na poţiadanie a programov, alebo iných zloţiek televíznej programovej sluţby sa posudzuje z hľadiska:
1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona č. 308/2000 Z. z., za porušenie povinnosti uloţenej týmto zákonom, alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:
3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z., Rada uloţí pokutu vysielateľovi televíznej programovej sluţby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 eur do 66.387 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej sluţby od 99 eur do 19.916 eur, 13 5Sţ/27/2011 ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zloţiek programovej sluţby (§ 20 ods. 4), alebo nezabezpečil časové zaradenie programov, alebo iných zloţiek programovej sluţby v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom 28a (§ 20 ods. 5).
1, 2, 4 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností.
1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
1 veta prvá správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Najvyšší súd si neosvojil argumentáciu navrhovateľa majúc za to, ţe program svojím obsahom bol nie len nevhodne označený kategóriou pre maloletých do 12 rokov, ale bol aj spôsobilý vyvolať nesprávne morálne posolstvo maloletým. 14 5Sţ/27/2011
názoru najvyššieho súdu nemoţno opomínať, ţe maloletí sú najnáchylnejšou skupinou na preberanie vonkajších vplyvov a vzorov pri formovaní vlastného individuálneho rebríčka hodnôt, zvlášť z masmédií, a preto má za to, ţe uvedený program svojím obsahom bol nevhodný pre maloleté deti. Najvyšší súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe odvysielaný program „Chilli, sex a samba“ a morálne posolstvo predmetného programu označeného do „12 rokov“ bolo spôsobilé ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých, lebo odvysielaná scéna aj
najvyššieho súdu, aj celý film u maloletých do 12 rokov vyvoláva nebezpečenstvo pochopenia takejto formy správania, ako niečo normálne, a taktieţ aj následného napodobňovania, a ţe je nevyhnutné si uvedomiť, ţe pre maloletých sa môţu jednotlivé postavy programu („Chilli, sex a samba“) stať akýmsi vzorom, a preto maloletí musia byť chránení pred moţnosťou stretu s takýmto správaním.
názoru najvyššieho súdu rodičia by mali mať moţnosť spoľahnúť sa na to, ţe ich deti nebudú vystavené moţným negatívnym vplyvom pri sledovaní televízie aspoň v tom časovom úseku, ktorý je presne vymedzený zákonom a vysielateľom odvysielané programy budú správne označené JSO. K námietke navrhovateľa ţe Rada nie je spôsobilá, (nemá odbornú spôsobilosť posúdiť obsah programu a jeho dopad na maloletého diváka z pohľadu detskej psychológie) pre absenciu špecifickej odbornej kvalifikácie najvyšší súd v zhode z odporkyňou poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Sţ/4/2007 z 23.03.2007 (uverejnený pod č. (ASPI ID) JUD 34535SK), v ktorom najvyšší súd uviedol, ţe „ide o mieru etického hodnotenia skutkového stavu, na ktorú sa vzťahuje správna úvaha odporkyne. Odporkyňa je kolektívnym a reprezentatívnym orgánom určeným zákonom na vytváranie objektivizovaného úsudku na podobné situácie. Vytváranie úsudku nie je skutkovou okolnosťou, preto nemôže byť nahradené znaleckým dokazovaním tak, ako to žiadal navrhovateľ. Najvyšší súd v zmysle § 245 ods. 2 OSP nezistil vybočenie obsahového posúdenia z medzí a hľadísk ustanovených v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.“. Najvyšší súd stotoţniac sa v danej veci so zhora uvedeným názorom námietku navrhovateľa povaţuje za neopodstatnenú. 15 5Sţ/27/2011 Taktieţ v zhode s odporkyňou najvyšší súd poznamenáva, ţe právny predpis JSO bol spracovaný odborníkmi v uvedenej problematike, aby nevznikli pochybnosti o vhodnosti programov pre jednotlivé vekové kategórie. Na tomto mieste najvyšší súd povaţuje za potrebné poznamenať, ţe vytvorenie jednotného systému označovania programov Radou pre vysielanie a retransmisiu bol významným krokom vpred v zabezpečovaní práva dieťaťa byť chránené pred vplyvmi, ktoré poškodzujú jeho blaho tak, ako to vyplýva z Charty práv dieťaťa (OSN 1959). Takto potom aj z uvedeného vyplýva, ţe Rada je plne kompetentná a spôsobilá posúdiť obsah programu a jeho dopad na maloletého diváka. Najvyšší súd má taktieţ za to, ţe navrhovateľ je povinný vychádzať zo znenia právnych predpisov platných a účinných na území Slovenskej republiky, a takto potom neobstojí ani jeho argumentácia poukazujúca na označenia vhodnosti filmov a ich označenia príslušným piktogramom vekovej skupiny na niektoré krajiny v rámci Európy. K námietke navrhovateľa prednesenej na pojednávaní dňa 29.03.2012, kde
neho odvysielanie filmu nevhodné pre deti do 12 rokov, pretoţe títo sú uţ dostatočne dospelí a majú za sebou sexuálnu výchovu na škole a vedia, na čo sa pozerajú, najvyšší súd uvádza, ţe predmet sexuálna výchova sa na školách nevyučuje (dnes neexistuje). Ţiaci sa o anatómii pohlavných orgánov dozvedia na hodinách biológie, to však za sexuálnu výchovu povaţovať nemoţno (vychádzajúc z metodicko - organizačného pokynu Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pre rok 2011/2012). Najvyšší súd má za to, ţe ak navrhovateľ namieta odbornú spôsobilosť Rady posúdiť dopad na maloletého diváka, lebo Rada sa skladá najmä z právnikov a jej pohľad je čisto subjektívny, tak potom aj uvedený pohľad navrhovateľa moţno v tomto povaţovať za čisto subjektívny. K námietke navrhovateľa, v ktorej aţ na ústnom pojednávaní namietal určitosť skutku a ku ktorej sa vyjadrila odporkyňa na nariadenom pojednávaní musí najvyšší súd konštatovať, ţe túto nemoţno podradiť pod všeobecnú námietku „nepreskúmateľnosti rozhodnutia odporkyne pre nezrozumiteľnosť“ uvedenú hneď na začiatku opravného prostriedku, ako aj konštatovať, výroková časť napadnutého rozhodnutia je formulovaná dostatočne presne, úplne a tieţ dostatočne určito, a to spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným tak, ako to vyţaduje konštantná judikatúra najvyššieho súdu (pozri bliţšie napr. rozsudky 16 5Sţ/27/2011 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 5Sţ/66/98, sp. zn. 6Sţo/156/2007, sp. zn. 3Sţ/60/2009, sp. zn. 4Sţ/2/2010, sp. zn. 5Sţ/8/2010, sp. zn. 8Sţ/8/2010, sp. zn. 8Sţ/16/2010, sp. zn. 3Sţ/6/2011, či sp. zn. 6Sţ/5/2011 - www.nsud.sk). V zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. sa na konanie o sankciách vrátane ukladania pokút vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok). Náleţitosti výroku rozhodnutia sú uvedené v § 47 ods. 2 správneho poriadku,
ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia neţ ustanovuje osobitný zákon. I keď citované ustanovenie explicitne neustanovuje, ţe by výrok rozhodnutia musel obsahovať vecné, časové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, ţe iba výroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať dopad na práva a povinnosti účastníkov konania a iba ona môţe nadobudnúť právnu moc. Bezchybne formulovaný výrok je preto nezastupiteľnou časťou rozhodnutia; len z výroku je moţné zistiť, či a aká povinnosť bola uloţená, iba porovnaním výroku je moţné posúdiť existenciu prekáţky veci rozhodnutej, vylúčenie prekáţky litispendencie, dvojakého postihu pre totoţný skutok, je dôleţitý pre posúdenie rozsahu dokazovania, ako aj na zabezpečenie riadneho práva na obhajobu, len výrok rozhodnutia a nie jeho odôvodnenie, môţe byť vynútiteľný správnou exekúciou a pod.. Z uvedených dôvodov je vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, ktoré spočíva v špecifikácii správneho deliktu takým i spôsobom, , aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s konaním iným. V preskúmavanej veci výroková časť opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia zhora uvedené kritériá spĺňa. Je nesporné, ţe vo výrokovej časti je uvedený, resp. vymedzený čas spáchania správneho deliktu – 22.01.2011 o cca 17:10 hod., spôsob spáchania správneho deliktu – odvysielanie v rámci programovej sluţby JOJ program „Chilli, sex a samba“ konkrétne uvedený i správny delikt – odvysielaný program označil ako nevhodný pre maloletých do 12 rokov. Čím došlo k nesprávnemu uplatneniu JSO. Výroková časť rozhodnutia tak
názoru najvyššieho súdu exaktne popisuje konanie, ktorého sa navrhovateľ mal dopustiť a v dôsledku ktorého malo dôjsť k spáchaniu 17 5Sţ/27/2011 konkrétneho správneho deliktu, za ktorý mu bola uloţená sankcia. Preto námietku navrhovateľa v tomto smere treba povaţovať za irelevantnú. K poslednej námietke navrhovateľa k prepisu zhotoveného Radou, ktorý povaţuje za tendenčný a rozdielnemu zisteniu stopáţe jednej zo scén, najvyšší súd po viacnásobnom prehraní záznamu uvedeného programu uvádza, ţe ani údaj ktorý uvádza navrhovateľ, nie je správny, správny je údaj (,,od 17:15:01 – do 17:15:03“) a aj z tohto dôvodu povaţujeme jeho námietku za skreslenú a zavádzajúcu. Ďalej v zhode s odporkyňou i
názoru najvyššieho súdu je tento konkrétny parameter v súvislosti s posúdením obsahu celého programu bez významu.
názoru najvyššieho súdu odporkyňou prebehlo zisťovanie skutkového stavu v úplnom súlade so všetkými zákonnými poţiadavkami, rovnako všetky podklady pre rozhodnutie boli odporkyňou vyhotovené, posúdené a vyhodnotené zákonným spôsobom. Najvyšší súd má za preukázané, ţe navrhovateľ bol s vytýkaným obsahom od začiatku správneho konania oboznámený, keď mu bol doručený aj prepis/popis posudzovaného programu vrátane určenia pribliţnej stopáţe jednotlivých scén. V priebehu konania k týmto skutočnostiam nevzniesol ţiadne námietky, preto najvyšší súd v zhode s odporkyňou povaţuje argumentáciu navrhovateľa v tomto bode za účelovú. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe odvolanie navrhovateľa neobsahuje nijaké argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť, alebo spochybniť závery odporkyne uvedené v jej rozhodnutí. Keďţe v rozsahu navrhovateľom vymedzených odvolacích dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní relevantných zákonných ustanovení najvyšší súd s poukázaním na vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie odporkyne
2 OSP potvrdil. O uloţení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd
4 veta druhá a § 5 ods. 1 písm. e/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov v znení neskorších predpisov a poloţky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k tomuto zákonu. 18 5Sţ/27/2011 O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol
ustanovenie § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP tak, ţe navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďţe v konaní nemal úspech. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. marca 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.