1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/224/5762- 33969/2010/990013-r zo dňa
1 z. č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov a tým, ţe nepredloţil ku kontrole skladovú evidenciu, knihu pohľadávok a záväzkov za rok 2000, knihu elektronickej registračnej pokladnice, evidenciu o prevádzke nákladného motorového vozidla a tieţ si nesplnil dôkaznú povinnosť v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní a preto príjem z odpredaja poľnohospodárskych produktov uvedených na vystavených dodacích listoch je v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ z. č. 366/1999 Z. z. zdaniteľným príjmom. Krajský súd konštatoval, ţe správne orgány postupovali správne, keď ţalobcovi vyrubili rozdiel na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2000 v sume 7.415,45 eura. Rozdiel dane vznikol v dôsledku úpravy základu dane z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, t. j. zvýšením základu
výsledkov opakovanej daňovej kontroly. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi pre jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca ţiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/224/5762-33969/2010/990013-r zo dňa 17.3.2010 ako aj rozhodnutia správcu dane č. 631/230/57352/09/De zo dňa 15.10.2009, 5Sţf/34/2011 3 nakoľko v uvedených rozhodnutiach videl porušenie povinnosti pri aplikácii z. č. 366/1999 Z. z. a z. č. 511/1992 Z. z. a poukázal na to, ţe napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. Ţalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 7 ods. 1 a 3 a § 23 ods. 1 a 2 z. č. 366/1999 Z. z. ako aj na ust. § 9 z. č. 563/1991 Zb. o účtovníctve, keďţe v roku 2000 viedli samostatne hospodáriaci roľníci účtovníctvo
Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 65/396/1994. Ţalobca namietal, ţe správca dane napriek tomu, ţe v predmetnej veci vykonal dokazovanie, ani on ani ţalovaný nevzali do úvahy skutočnosti uvedené v odvolaní, a preto sa ţalobca pridrţiava dôvodov, ktoré uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu ako aj v ţalobe.
názoru ţalobcu krajský súd nedostatočne preskúmal zákonnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri ukladaní povinnosti
z. č. 366/1999 Z. z., keď v odôvodnení rozsudku len cituje a opakuje odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného, a neuvádza ţiadne nové skutočnosti a právne závery, ktoré by potvrdili jeho rozhodnutie o veci samej. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.04.2011 na odvolanie ţalobcu uviedol, ţe sa pridrţiava svojho písomne podaného vyjadrenia k ţalobe zo dňa 15.07.2010, pretoţe odvolanie ţalobcu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa ţalovaný uţ podrobne vyjadril a preto navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. I/224/5762-33969/2010/990013-r zo dňa 17. marca 2010, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nové Zámky č. 631/230/57352/09/De zo dňa 15.10.2009, ktorým správca dane v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 z. č. 511/1992 Zb. o správe daní 5Sţf/34/2011 4 a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len zákon o správe daní) čiastočne vyhovel odvolaniu ţalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2000 č. 631/230/15268/09/De zo dňa 01.04.2009 tak, ţe zníţil rozdiel dane z príjmov fyzických osôb po vykonanej opakovanej daňovej kontrole na dani z príjmov fyzických osôb o sumu 25,09 eura (756 Sk), t. j. z pôvodnej sumy nedoplatku 7.440,54 eura (224.154 Sk) na sumu 7.415,45 eura (223.398 Sk). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní)
ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona o správe daní)
ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 5Sţf/34/2011 5
1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona o správe daní, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe dani, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 z. č. 366/1999 Z.z. o daniach z prímov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len zákon o daniach z príjmov) príjmami z podnikania sú a/ príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, b/ príjmy zo ţivnosti, c/ príjmy z podnikania vykonávaného na základe iného ako ţivnostenského oprávnenia
osobitných predpisov, d/ podiely spoločníkov verejnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti na zisku
odsekov 5 a 6.
23 ods. 1 zákona o daniach z príjmov, základom dane je rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou stratou. 5Sţf/34/2011 6 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe správca dane vykonal u ţalobcu opakovanú daňovú kontrolu z ktorej vypracoval protokol č. 631/320/37256/05/Cá, Kn, Ţá, Pý zo dňa 8. júna 2005. Z tohto protokolu vyplýva, ţe účelom opakovanej daňovej kontroly bolo dodrţiavanie ustanovení zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a platnej účtovnej osnovy a postupov účtovania pre fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť, pokiaľ preukazujú na daňové účely výdavky vynaloţené na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov
Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 65/396/1994 v znení neskorších predpisov zo dňa 18.08.1994 a daň z príjmov fyzických osôb
zákona č. 366/1999 Zb. za zdaňovacie obdobie roka
predloţených dodacích listov, ktorú vykonal na základe ústnej objednávky J. zo spoločnosti JBBA, s. r. o., so sídlom v Dunajskej Strede a prepravu uskutočnil z Jatova od ţalobcu do Poľnohospodárskeho druţstva Sokolce. Prepravu fakturoval následne spoločnosti JBBA, s. r. o., a to faktúrou č. 17/2000 zo dňa 07.12.2000, pričom úhrada mu bola vyplatená v hotovosti. 5Sţf/34/2011 7 Správca dane následne poţiadal Daňový úrad Dunajská Streda o prešetrenie dodávateľa predmetnej kukurice u spoločnosti JBBA, s. r. o., Daňový úrad Dunajská Streda na základe vykonaného šetrenia oznámil, ţe spoločnosť JBBA, s. r. o., v rozhodnom období kukuricu od ţalobcu nenakupovala. Konateľ tejto spoločnosti Ing. J. uviedol, ţe v roku 2000 neobchodoval zo ţalobcom, ţalobcu nepozná a nikdy s ním neuzatvoril ţiadnu obchodnú transakciu. Kukuricu nakupoval od dodávateľov N. z V. a od spoločnosti BIOFEED, v. o. s.. Ďalej mal najvyšší súd z pripojeného administratívneho spisu za preukázané, ţe ţalobca v rozhodnom období vykonal drobný predaj obilia pre občanov G., M. a M., avšak príjem v daňovom priznaní nezaznamenal. Ďalej mal najvyšší súd za preukázané, ţe denné trţby z elektronickej registračnej pokladne (ďalej len „ERP“) za predaj obilia v mesiaci február, marec, apríl, máj, jún, júl, august, september, október, november a december 2000 neboli vykázané v denných uzávierkach vyhotovených ERP. Na tieto trţby neboli vystavené odberateľské faktúry ani príjmové pokladničné doklady. Ţalobca na vysvetlenie ako prebiehal drobný predaj poľnohospodárskych produktov odberateľom uviedol, ţe tento uskutočňoval skladník J., tak, ţe vypísal dodací list na dodávku obilia, cena bola zaplatená do ERP a následne bol tovar vydaný. Svedok J. spôsob predaja potvrdil a uviedol, ţe za utŕţené peniaze nakupoval minerálnu vodu pre zamestnancov. Najvyšší súd sa súčasne oboznámil so svedeckou výpoveďou svedka Ing. M., konateľa spoločnosti Agroconsulting, s.r.o., ktorý pre ţalobcu na základe zmluvného vzťahu vykonával poradenskú činnosť, z ktorej vyplýva, ţe jediným dokladom, v ktorom boli zaznamenané príjmy poľnohospodárskych produktov z polí na sklad bol denník váţenia, ktorý viedol skladník ţalobcu J.. Taktieţ výdaj sa zaznamenával do denníka na príkaz ţalobcu, resp. s jeho súhlasom, pričom sa nerozlišoval tovar vypestovaný právnickou a fyzickou osobou. Všetky poľnohospodárske produkty boli uskladňované spoločne. Z pripojeného administratívneho spisu mal najvyšší súd za preukázané, ţe ţalobca nepredloţil ku kontrole skladovú evidenciu, knihu pohľadávok a záväzkov za rok 2000, ani knihu ERP. V rámci odvolacieho konania správca dane doplnil dokazovanie výsluchom osôb uvedených na dodacích listoch, ktoré osoby uviedli, ţe za tovar uvedených na dodacích 5Sţf/34/2011 8 listoch zaplatili v hotovosti v pokladni v kancelárii u pani Š.. Tieto úhrady v hotovosti mali byť evidované ERP a mali byť zaúčtované ako príjem ovplyvňujúci základ dane. Najvyšší súd z takto ustáleného skutkového stavu mal za preukázané, ţe ţalobca si v predmetnej veci nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní, čím neuniesol dôkazné bremeno. Najvyšší súd poukazuje na to, ţe daňové konanie sa riadi určitými zásadami a princípmi, v ktorých sú premietnuté ústavné princípy zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a ktoré musia orgány daňovej správy rešpektovať v záujme dosiahnutia účelu zákona a vydania zákonného rozhodnutia. Aj
názoru odvolacieho súdu z administratívneho spisu vyplýva, ţe správca dane ako aj ţalovaný sa danými zásadami riadili a v konaní postupovali v záujme úplného a jasného zistenia skutkového stavu. Jednou zo zásad, ktorá umoţňuje kontrolovanému daňovému subjektu aktívne v daňovom konaní vystupovať je zásada aktívnej súčinnosti správcu dane s daňovými subjektmi, ktorá mu priznáva určité procesné práva, ale i povinnosti. Daňový subjekt má právo nazerať do spisov, má právo podávať návrhy, opravné prostriedky a o. i. má taktieţ právo navrhovať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. S uvedeným korešponduje povinnosť daňového subjektu byť aktívny v konaní, a to najmä pri zisťovaní podkladov pre vydanie rozhodnutia. V daňovom konaní platí, ţe dôkazné bremeno zaťaţuje daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom a správca dane je zodpovedný za úplnosť a zákonnosť vykonaných dôkazov. Z uvedeného mal najvyšší súd taktieţ za preukázané, ţe ţalobca v daňovom priznaní za kontrolované obdobie roku 2000 nepriznal všetky príjmy dosiahnuté v zmysle § 7 zákona o daniach z príjmov a preto aj
názoru najvyššieho súdu postupoval správca dane ako aj ţalovaný v súlade s platnými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 a 2 zákona o správe daní), keď ţalobcovi vyrubili rozdiel na dani z príjmov v sume 7,4125,45 eura. 5Sţf/34/2011 9 Najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu teda nezistil ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP), v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. Pokiaľ ide o oznámenie ţalobcu, ţe uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. 31K2/2011 zo dňa 06. mája 2011 bolo voči nemu začaté konkurzné konanie, najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
ktorého sa vyhlásením konkurzu daňové konanie neprerušuje. Toto ustanovenie sa uplatní i pri súdnom prieskume rozhodnutí vydaných v daňovom konaní. Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od. 01.01.2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, odvolací súd
4 OSP na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1OSP , nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. 5Sţf/34/2011 10 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné . V Bratislave 29. marca 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.