Najvyšší súd 5 Cdo 222/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Mgr. S. H., zastúpenej JUDr. M. M., proti ţalovanému T., zastúpenému JUDr. J. H., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 9 C 74/2005, na dovolanie ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4 Co 110/2010 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
- mája 2010, sp. zn. 4 Co 110/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo
- novembra 2009, č.k. 9 C 74/2005-175 zamietol návrh ţalobkyne, ktorým sa domáhala určenia, ţe dohoda o skončení pracovného pomeru z
- januára 2005 uzavretá medzi ňou a ţalovaným je neplatná a pracovný pomer zaloţený pracovnou zmluvou z
- januára 2004 trvá. Ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 894,67 € k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu v sume 104,74 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Bratislave uznesením z
- mája 2010, sp.zn. 4 Co 110/2010 na základe späťvzatia návrhu ţalobkyne na začatie konania z
- marca 2010, v celom rozsahu späťvzatie návrhu pripustil, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 447,34 € k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní. Ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II náhradu trov štátu v sume 289,17 €, do 3 dní. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 208 O.s.p. a § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. Konštatoval, ţe späťvzatie 5 Cdo 222/2010 2 návrhu je procesný úkon ţalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo vo veci. Uviedol, ţe vo vzťahu k ţalobcovi nie je súd povinný skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďţe v prípade späťvzatia návrhu je jeho povinnosťou skúmať len to, či ţalovaný má váţne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím, v dôsledku ktorých by v prípade zastavenia konania mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Ďalej uviedol, ţe obmedzenie dispozičného práva s návrhom zabraňuje zneuţitie výkonu tohto práva ţalobcom alebo moţné poškodenie druhého účastníka. Mal za to, ţe v danom prípade ţalovaný so späťvzatím návrhu nesúhlasil bez odôvodnenia, teda neuviedol nielen váţne dôvody, ktoré by bránili pripusteniu späťvzatia návrhu a zastaveniu konania, ale vôbec ţiadne dôvody neuviedol. Vzhľadom na vyššie uvedené späťvzatie návrhu ţalobkyne pripustil, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie§ 146 ods. 2 O.s.p. a § 150 O.s.p., keď mal za to, ţe v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v zdravotnom stave ţalobkyne, ktorá je osobou s ťaţkým zdravotným postihnutím, čo ovplyvňuje jej sociálnu a ekonomickú stránku. Preto uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť náhradu trov konania ţalovanému len sčasti, a to v sume 447,34 €, predstavujúcu polovicu ţalovaným uplatnenej výšky trov konania, ktorá suma na druhej strane neohrozí ekonomickú stránku ţalovaného. O náhrade trov konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. l O.s.p . Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Mal za to, ţe v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe odvolací súd ustanovenie § 208 O.s.p., ktoré aplikoval na uvedený prípad, vyloţil v znení účinnom do
- augusta
- Poukázal na to, ţe ustanovenie § 208 O.s.p. v znení zákona č. 341/2005 Z.z účinného od
- septembra 2005, uţ na späťvzatie návrhu na začatie konania nevyţaduje váţnosť dôvodov na strane ţalovaného. Mal za to, ţe tým, ţe odvolací súd neprihliadol na nesúhlas ţalovaného so späťvzatím návrhu na začatie konania, odňal mu moţnosť konať pred súdom. K odňatiu moţnosti ţalovaného konať pred súdom malo dôjsť podľa jeho názoru aj tým, ţe odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v časti náhrady trov konania je nedostatočné a nepreskúmateľné. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe aj naďalej trvá na späťvzatí návrhu na začatie konania, ako aj na správnosti záverov odvolacieho súdu o výške trov odvolacieho konania a aplikácii ustanovenia § 150 O.s.p. Poţiadal dovolací súd o zhodnotenie splnenia 5 Cdo 222/2010 3 procesných podmienok rozhodnutia odvolacieho súdu a zohľadnenie skutočností, ktoré boli nesporné v doterajšom súdnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či jeho opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo pripustené späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a konanie zastavené), je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa. 5 Cdo 222/2010 4 S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. So zreteľom na ţalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva 5 Cdo 222/2010 5 na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestanným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. K porušeniu ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. analogického práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru by mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, ak by tento fakticky odňal moţnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde (napr. II. ÚS 8/01), ale aj tým, ak by tento súd rozhodol arbitrárne, bez náleţitého odôvodnenia svojho rozhodnutia (napr. I. ÚS 241/07), alebo vtedy, ak by sa pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, ţe by zásadne poprel ich účel a význam (napr. III. ÚS 264/05). Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na § 208 O.s.p., ktorého znenie ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu bolo nasledovné: „ Ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď uţ rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.“ Z uvedeného je zrejmé, ţe ak ţalovaný nesúhlasí so späťvzatím ţaloby, nemusí uviesť ţiaden dôvod, stačí, ak iba vysloví svoj nesúhlas, v takom prípade musí odvolací súd pokračovať v konaní. (pozri aj Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár.
- vydanie. Praha: C. H. Beck, 209, 955 s.) Odvolací súd však toto ustanovenie nesprávne interpretoval (uvedením ho do vzťahu k ustanoveniu § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. ) tak, ţe na nepripustenie späťvzatia zákon vyţaduje váţne dôvody, pre ktoré by späťvzatie návrhu nemal pripustiť, ktoré však ţalovaný vo svojom späťvzatí neuviedol. Odvolací súd extenzívnym výkladom ustanovenia § 208 O.s.p., nad rámec zákona, vyţadoval poţiadavku „váţnosti dôvodov“ nesúhlasu ţalovaného so späťvzatím návrhu na začatie konania. Takýto výklad odvolacieho súdu nachádzal svoje opodstatnenie v Občianskom súdnom poriadku účinnom do
- augusta 2005 (do nadobudnutia účinnosti zákona č. 341/2005 Z.z.), ktorého znenie § 208 v tom čase 5 Cdo 222/2010 6 obsahovalo poţiadavku váţnosti dôvodov, a to nasledovne: „Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník z váţnych dôvodov s tým nesúhlasí.“ Dovolací súd zdôrazňuje, ţe výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, a teda základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V predmetnej veci sa odvolací súd týmito zásadami neriadil. Doplnenie zákona o poţiadavku „váţnosti dôvodov“ povaţuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za rozporné nielen s princípom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ale aj v rozpore s princípmi právneho štátu (článok 1 Ústavy Slovenskej republiky), ku ktorým patrí aj to, ţe ustanovovať predpoklady v hypotézach právnej normy patrí do výlučnej kompetencie zákonodarcu. Interpretáciou a pouţívaním zákona súdom nemoţno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Moţno konštatovať, ţe odvolací súd nesprávne (arbitrárne) posúdil podmienky pre zastavenie konania, keď predpoklady stanovené platnou a účinnou právnou normou neprípustne rozšíril tým, ţe vyţadoval preukázanie existencie váţnych dôvodov na späťvzatie návrhu na strane druhého účastníka konania. Porušenie povinnosti interpretovať zákonný predpis so strany odvolacieho súdu v súlade s jeho zmyslom a účelom je vadou konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe sa účastníkovi konania odníma právo na spravodlivý proces. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami ţalovaného uvedenými v dovolaní. Dovolací súd preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243 b ods. 1 O.s.p.). 5 Cdo 222/2010 7 V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2011 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová