1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, o dovolaní obvineného X.G. D. podanom proti trestnému rozkazu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21T/112/2016, z 24. novembra 2016, takto rozhodol:
d) Trestného poriadku dovolanie obvineného X. D. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Nitra trestným rozkazom, sp. zn. 21T/112/2016, z 24. novembra 2016, uznal obvineného X. D. za vinného zo spáchania prečinu krádeže
1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na skutkovom základe podrobne opísanom v označenom trestnom rozkaze. Za to bol obvinenému uložený
3 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov;
2 písm. b) Trestného zákona okresný súd obvineného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia s tým, že
1 Trestného poriadku obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenému A. Ď. škodu v sume 1115,00 (tisíc sto pätnásť) Eur. Nazretím do príslušnej časti predloženého spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že obvinený podal proti dotknutému trestnému rozkazu podaním z
9 Trestného poriadku vzal na vedomie späťvzatie odporu podaného menovaným. Trestný rozkaz tak nadobudol právoplatnosť 18. júna 2020 (č. l. 131 a nasl. spisu). Obvinený X. podal proti trestnému rozkazu dovolanie, dôvodiac údajným naplnením dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť), argumentujúc v zásade nasledovne: ,, ... zastávam názor, že prečin, ktorý mi je kladený za vinu, nie je prečinom, nakoľko 900,00 Eur z týchto peňazí boli moje a nie poškodeného. Súčasne som navrhoval predvolať majiteľa firmy Lekor, s.r.o., ktorý mi tie peniaze dával a odložil ich u A.. Z týchto dôvodov som žiadal o prejednanie mojej veci na hlavnom pojednávaní. Z môjho doplnenia k žiadosti o mimoriadny opravný prostriedok ... ktorý bol súdu doručený 29. júla 2020 je zrejmé, že som bol súdený
nesprávneho § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, čo za daný skutok právna kvalifikácia ukladá
1, ods. 3 v roku 2016, kedy bol Trestný zákon platný. Taktiež mám za to, že škoda nebola v takej výške, ako je to uvedené v trestnom rozkaze, nakoľko 900,00 Eur boli moje z uvádzanej škody a požičané od majiteľa stavebnej firmy Lekor, s.r.o., v ktorej som v danej dobe pracoval. Z týchto dôvodov žiadam o mimoriadny opravný prostriedok a zmenu právnej kvalifikácie, nakoľko už mám uložený trest vo výmere 36 mesiacov. Taktiež zastávam názor, že z dôvodu už vydaného rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 1T/15/2016, z 22. augusta 2017, právoplatného v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To/78/2017, z 18. decembra 2017, mi mal byť Okresným súdom Nitra ... uložený súhrnný trest. Vzhľadom na uvedené s poukázaním na § 373 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prostredníctvom súdom ustanoveného obhajcu podávam dovolanie a uplatňujúc dovolací dôvod
1 písm.
9 Trestného poriadku na vedomie uznesením, sp. zn. 21T/112/2016 z
d) Trestného poriadku, pretože neboli splnené podmienky dovolania
1 Trestného poriadku". Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku, pričom po vykonaní formálneho prieskumu zistil, že nie sú splnené podmienky dovolania
1 Trestného poriadku, a to s poukazom na nasledovné. + + +
2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1
1 Trestného poriadku. Obvinený (alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 Trestného poriadku) a rovnako generálny prokurátor teda môžu podať dovolanie len proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa, ktorým bola vec právoplatne skončená.
1 Trestného poriadku, obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor môžu podať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v prospech obvineného okrem prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie § 64.
3 Trestného poriadku, ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba
odseku 1 v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným
.
8, ods. 9 Trestného poriadku, obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba, ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech obvineného odvolanie, môže vziať podaný odpor späť len s jeho výslovným súhlasom. Vzatie odporu späť, ak niet prekážok, vezme samosudca uznesením na vedomie.
10 Trestného poriadku, ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť
odseku 8, trestný rozkaz sa prednesením obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. Ak na hlavnom pojednávaní súd postupuje
3 a prokurátor neprednesie obžalobu, trestný rozkaz sa ruší vyhlásením uznesenia o vrátení veci prokurátorovi na postup
Tým, že obvinený síce podal proti trestnému rozkazu odpor, no tento vzal následne podaním z 15. júna 2020 späť, ,,dodatočne" deklaroval svoju spokojnosť s rozhodnutím súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch, a preto sa nemôže v ďalšom konaní procesne účinne - podaním dovolania - domáhať ochrany svojich práv, ktorých sa vzdal späťvzatím odporu. Zároveň je z obsahu predloženého spisu zistiteľné, že k späťvzatiu odporu obvineným došlo nepochybne pred tým, než by nastala niektorá z procesných situácii predpokladaných v § 355 ods. 10 Trestného poriadku, ktoré fakticky časovo upravuje právne - kvalifikačný moment pre zákonodarcom predpokladané a zákonne ,,účinné" späťvzatie trestného rozkazu a nástup s tým spojených procesných následkov. Z toho dôvodu zákonné podmienky na podanie dovolania
Trestného poriadku nie sú v trestnej veci obvineného splnené nakoľko platí, že späťvzatie skôr podaného odporu treba považovať za prejav vôle obvineného obsahujúci ex post vzdanie sa práva obvineného podať riadny opravný prostriedok v zmysle § 372 Trestného poriadku. Najvyšší súd len pre úplnosť dopĺňa, že iný procesný postup by prichádzal do úvahy len v tom prípade, ak by podal dovolanie minister spravodlivosti, ktorý na rozdiel od ostatných osôb oprávnených na podanie dovolania, disponuje uvedeným právom bez využitia možnosti podania riadneho opravného prostriedku [t. j. aj proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým je trestný rozkaz - viď § 368 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku]. V dôsledku absencie Trestným poriadkom predpokladaných formálnych podmienok preto Najvyšší súd ani ďalej bližšie neskúmal právnu argumentáciu obvineného obsiahnutú v podanom dovolaní; vyššie formulovaný záver Najvyššieho súdu o prípustnosti dovolacieho prieskumu napadnutého trestného rozkazu ministrom spravodlivosti, hoc aj na podklade identickej právnej argumentácie než tej, ktorú prezentoval v podanom dovolaní obvinený, tým nie je dotknutý. Z dôvodu, že nebola splnená jedna zo základných podmienok pre podanie dovolania Najvyšší súd dovolanie obvineného X. na neverejnom zasadnutí postupom
d) Trestného poriadku odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.