Obsah (9)

§ 447§ 355§ 356§ 359§ 362§ 363§ 364§ 365§ 420

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/161/2020 Identifikačné číslo spisu: 7213202104 Dátum vydania rozhodnutia: 29.09.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Brňák Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 447písm.

f/ CSP, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

1. Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalobca vyvodzuje prípustnosť podaného dovolania z dôvodu uvedeného v § 420 písm. f/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nesprávny postup videl v tom, že súd prvej inštancie nesprávne poučil strany sporu (žalobcu) o opravnom prostriedku (odvolaní), a preto ním podané odvolanie - po uplynutí lehoty 15 dní, avšak v lehote troch mesiacov - bolo podané včas, v dôsledku ktorej skutočnosti ho mal odvolací súd vecne posúdiť a nie odmietnuť ako oneskorene podané.
2. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
3. Pojem „procesný postup" bol vysvetlený vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, to, ako súd viedol spor, znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/109/2018, 3Cdo/138/2018, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.
4. Judikatúra najvyššieho súdu za porušenie práva na spravodlivý proces považuje aj postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietol zaoberať meritom veci (odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup neboli dané (viď napríklad 5Cdo/19/2019, 7Cdo/143/2017, 4Cdo/104/2017). So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či odmietnutie odvolania žalobcu odvolacím súdom vykazovalo znaky namietanej procesnej vady; uvedenú zmätočnosť však nezistil.
5. Z obsahu spisu najvyšší súd zistil, že prvostupňový súd vyhlásil ostatný rozsudok, ktorým zamietol žalobu žalobcu, na verejnom pojednávaní konanom dňa
6. januára 2017 (č. l. 296 spisu), a to za prítomnosti (aj) žalobcu a jeho právnej zástupkyne. Tejto bol následne prvostupňový rozsudok doručený
7. februára
8. Poučenie dané sporovým stranám prvostupňovým súdom v písomnom vyhotovení ostatného rozsudku spočívalo v odcitovaní § 355 ods. 1, § 356, § 359, § 362 ods. 1, § 363, § 364 a § 365 ods. 1 CSP. 15.1.

§ 355ods.

1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. 15.2.

§ 356

CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (písm. a/), pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (písm. b/). 15.3.

§ 359CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

15.4.

§ 362ods.

1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. 15.5.

§ 363

CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 15.6.

§ 364

CSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 15.7.

§ 365ods.

1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky (písm. a/), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b/), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (písm. c/), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (písm. e/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f/), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (písm. g/) alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h/).

1. Z vyššie uvedeného (bod 15 až 15.7.) mal najvyšší súd - bez existencie rozumných pochybností o tom - za dostatočne preukázané, že právna zástupkyňa žalobcu (advokátka), ako osoba práva znalá mala nepochybne vedomosť o tom, že prvostupňový súd rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, ktorý rozsudok už na prvý pohľad nespadá pod režim rozhodnutí (rozsudkov) uvedených v § 356 CSP, a teda, že odvolanie je proti nemu prípustné v zmysle § 355 ods. 1 CSP v lehote 15 dní uvedenej v § 362 ods. 1 CSP. Za tristnú považuje dovolací súd okolnosť, že advokát (profesionál v oblasti práva) v odvolaní a v dovolaní fakticky poukazuje (aj) na jeho nevedomosť o 15 dňovej lehote na podanie odvolania v danej veci, a to aj napriek síce formalizovanému poučeniu prvostupňového súdu (body 15 in fine až 15.7.), avšak - minimálne v prípade právneho zástupcu strany žalobcu (advokáta) - poučeniu právne konformnému. Rovnako tak samotné odvolanie formulovala právna zástupkyňa (advokátka) a nie žalobca. Z uvedeného teda vyplýva, že celé konanie pred prvostupňovým súdom mala za stranu žalobcu v „právnej" dispozícii osoba práva znalá - právna zástupkyňa (advokátka) žalobcu. 16.
2. Advokát v súlade s ustanovením § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov chráni záujmy svojho klienta v súlade s ústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorá povinnosť je umocnená aj v ustanovení § 18 ods. 1 citovaného zákona („[a]dvokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta"). Advokát je rovnako povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou (§ 18 ods. 2 citovaného zákona). 16.2.

názoru dovolacieho súdu výhrady dovolateľa mohli mať, ale v iných súvislostiach určité ratio v tom, že prvostupňový súd explicitne v poučení svojho rozhodnutia neuviedol, že proti jeho rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, a to aj napriek tomu, že implicitne to z poučenia vyplývalo (citovaním zákonných ustanovení CSP, pozri body 15 in fine a 15.

1. až 15.7.). Uvedený nedostatok mohol mať svoj prípadný význam (iba) v prípade, ak by žalobca nebol v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom) a sám by nedisponoval právnickým vzdelaním, čo ale nebol tento prípad.
2. V neposlednom rade najvyšší súd dodáva, že pokiaľ dovolateľ namietal nedostatok poučenia o možnosti exekúcie, uvedená výhrada - vzhľadom k charakteru posudzovaného vecného rozhodnutia (zamietnutie žaloby) - nemá dostatočnú právnu relevanciu pre záver, že takýmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
3. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je

§ 420písm.

f/ CSP prípustné. Najvyšší súd preto jeho dovolanie v zmysle § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol.

1. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.