Obsah (4)

§ 419§ 421§ 432§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/74/2020 Identifikačné číslo spisu: 2513202984 Dátum vydania rozhodnutia: 29.09.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 419

CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 27.

§ 421ods.

1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 28.

§ 432ods.

1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

1. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.
2. Dovolatelia prípustnosť dovolania vyvodzovali z ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho v súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
3. Pre dovolanie prípustné podľa § 421 CSP platí, že ho možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ dovolateľ nevymedzí ním tvrdený dovolací dôvod uvedeným spôsobom, je to dôvodom pre odmietnutie dovolania

§ 447písm.

f/ CSP.

§ 447písm.

f/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až §

2. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP predpokladá, že právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Ak procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, musí: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ podať svoje vysvetlenie, ako mala byť táto otázka správne riešená (napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/216/2017). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP.
3. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že dovolatelia za dovolacím súdom dosiaľ nevyriešenú otázku považujú to: „či žalovaný 2/ a 3/ mohli pristúpiť k záväzku žalovaného 1/, keď tento ešte v čase pristúpenia neexistoval, pritom v čase pristúpenia žalovaných 2/ a 3/ by musel (mal) existovať (existujúci peňažný záväzok), a teda nemohlo ísť o záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti“. Z obsahu dovolacích námietok a argumentácie prednesenej dovolateľmi teda možno vyrozumieť, že sa pýtajú, či možno pristúpiť k záväzku v čase, keď jeho výška ešte nemá podobu splatného dlhu, ale záväzku splatného v budúcnosti.
4. Dovolací súd konštatuje, že vo veci prejednávanej odvolací súd svojím zmeňujúcim rozhodnutím rozhodol vecne správne. Nesprávnym bol záver súdu prvej inštancie, že dohody o pristúpení k záväzku nie sú platné, keďže časovo predchádzali vzniku samotného dlhu založeného zmluvou o splátkovom úvere, konštatujúc tak, že v čase podpísania dohody o pristúpení k záväzku tento neexistoval a mal vzniknúť až v budúcnosti, čo zakladá neurčitosť takého záväzku, ku ktorému nemožno ani ako k budúcemu pristúpiť a z toho dôvodu nie je možné na vec aplikovať ust. § 533 OZ. Odvolací súd tak korekciou tohto nesprávneho právneho názoru nepochybil.
5. Dovolací súd sa stotožňuje so závermi formulovanými odvolacím súdom, ktorý správne uzavrel, že záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere nevznikol neskôr a nemá charakter zmluvy, ktorá by mala vzniknúť až v budúcnosti. Z dohôd o pristúpení k záväzku je zjavné, že tento je identifikovaný výškou poskytnutého úveru i číslom zmluvy o úvere, a aj z obsahu dohôd je jednoznačné, že sa viažu k určitej jedinečnej zmluve o splátkovom úvere, individualizovanej a konkretizovanej tak jej zmluvnými stranami, ako aj predmetom ich práv a povinností - ich záväzkovým vzťahom. Z čl. II. bod 1.a/ zmluvy o splátkovom úvere ako hlavného záväzku, na ktorý nadväzuje dohoda o pristúpení k záväzku, ktorá má vedľajší charakter, túto odkladaciu podmienku výslovne označuje, čo ju nečiní neplatnou. Dojednané práva a povinnosti upravené v dohodách o pristúpení k záväzku sa viažu k už existujúcemu právnemu vzťahu a vychádzajú práve zo zmluvy o splátkovom úvere.
6. Rovnako ako postúpenie pohľadávky (a iné inštitúty vymedzené v štvrtom oddiele prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka), aj pristúpenie k záväzku je zmenou v osobe veriteľa alebo dlžníka, pričom každá zákonom formulovaná možnosť takejto zmeny má obdobné interpretačné súvzťažnosti. Je teda pre takýto právny úkon aplikovateľný výklad zhodný s nahliadaním na inštitút postúpenia pohľadávky či prevzatia dlhu. Aj budúca pohľadávka, neexistujúca v dobe uzavretia zmluvy o postúpení, je spôsobilým predmetom postúpenia a okamžik postúpenia budúcej pohľadávky je totožný s okamžikom jej vzniku (rovnako Švestka, J., Spáčil J., Škárová, m., Vulmák, M. a kol. Občanský zákoník II. Kometář.
7. vydaní. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 1569). Nepochybne pristúpenie k záväzku je zároveň spôsobom zabezpečenia pohľadávky, ktoré je obdobné ručiteľskému záväzku, pričom z ust. § 304 ods. 2 ObZ vyplýva, že je možné zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti, alebo ktorého vznik je závislý na splnení podmienky. Na rozdiel od ručenia, obsahom dohody podľa ust. § 533 OZ je záväzok pristupujúceho (kumulatívne) ako ďalší dlžník zaplatiť za dlžníka jeho dlh veriteľovi, teda nejedná sa o záväzok subsidiárny, ako je tomu pri ručení.
8. Hoci skutkovo ide o situáciu diametrálne odlišnú od veci prejednávanej, v rámci analógie úvahovej línie súvisiacej so zabezpečovacími inštitútmi, poukazuje dovolací súd aj na závery formulované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
9. augusta 2017 sp. zn. 4Obdo/37/2016 (R 88/2018). V tomto rozhodnutí najvyšší súd výslovne uzavrel, že ručiteľský záväzok poručiteľa má pôvod v právnom úkone, ktorý poručiteľ urobil pred svojou smrťou riadnym ručiteľským vyhlásením a v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka prechádza na dedičov, pokiaľ dedičstvo neodmietli. Nie je rozhodujúce, či dlh (záväzok) zabezpečený ručením bol v čase smrti poručiteľa splatný, rozhodujúce je to, že vznikol za života poručiteľa a ide o záväzok majetkovej povahy.
10. Aj v kontexte uvedenej právnej vety je jednoznačné, že pokiaľ ide o zabezpečovací inštitút, tak pre možnosť ručiť za splnenie záväzku, či možnosť postúpiť záväzok, či pristúpiť k záväzku, je podstatným výlučne platnosť, existencia, samotného záväzku, nie splatnosť skutočného dlhu, ktorý z neho vzíde. Ak platí toto pre generálnu sukcesiu, nie je dôvod, aby rovnaké neplatilo pre sukcesiu singulárnu. Je zjavné, že zmluva o úvere je zmluvou, ktorá zaväzuje dlžníka a veriteľa k záväzku majetkovej povahy. V obsahu zmluvy bolo dostatočne identifikovateľné, aký dlh splatný v budúcnosti môže na jej základe vzniknúť. Tento záväzok bol platný, v konaní pred súdmi nižšej inštancie nebola zistená neplatnosť zmluvy o úvere. Pokiaľ teda dôjde k vyhláseniu o pristúpení k záväzku v momente, kedy zároveň dochádza k uzavretiu nepochybne platnej úverovej zmluvy, ktorej splnenie má takéto pristúpenie zabezpečiť, nie je dôvod pochybovať o tom, že takýto úkon je platný a následne záväzok z neho vymáhateľný.
11. Dovolací súd dospel k záveru, že je v súlade s ust. § 533 OZ pristúpenie k záväzku, z ktorého splatný peňažný dlh vznikne v budúcnosti, pokiaľ v čase pristúpenia k záväzku je dostatočne identifikovateľné, aký dlh splatný v budúcnosti môže na jeho základe vzniknúť.
12. K vznesenej pochybnosti dovolateľa o tom, či mohol platne vzniknúť záväzok z úverovej zmluvy, keď bolo poskytnutie úveru naviazané na odkladaciu podmienku, ktorou bolo uzavretie zmluvy o pristúpení k záväzku, len na okraj dovolací súd uvádza, že táto úvaha dovolateľa (t. j. že by to možné nebolo) by musela viesť k neplatnosti akéhokoľvek hlavného záväzku podmieneného vznikom určitých zabezpečovacích práv. Úplne tu opomína princíp, že podmienky, na ktorých splnenie je viazaný vznik (príp. zmena či zánik) práva resp. povinnosti (tu povinnosť poskytnúť úver), nepodmieňujú platnosť úkonu samotného (tu úverovej zmluvy). Podmieňujú výlučne to, či nastanú právne následky spojené s príslušnou podmienkou, t. j. v tomto prípade by pri nepristúpení k záväzku veriteľ neposkytol dlžníkovi úver, samotná zmluva o úvere by však zostala v platnosti.
13. Na okraj len poznámka k argumentácii dovolateľa poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo/17/2010 zo dňa 23.6.2010 - predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím dovolacieho súdu, ide o rozhodnutie najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho, ktoré neprešlo dovolacím prieskumom (nie je teda splnený predpoklad tvrdeného judikatórneho odklonu podľa ust. § 421 ods. 1 CSP), navyše, uvedené rozhodnutie je založené na skutkovom základe, z ktorého vyplýva, že medzi účastníkmi úkonu išlo o prevzatie neexistujúceho dlhu, čo v prejednávanej veci nebolo preukázané.
14. Dovolací súd preto dospel k záveru, že žalovaný 2/ a žalovaná 3/ nedôvodne odvolaciemu súdu vytýkali nesprávne právne posúdenie veci a ich dovolanie smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, preto v súlade s ust. § 448 CSP ich dovolanie ako nedôvodné zamietol.
15. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 453 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
16. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
17. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.