1 písm. d/ CSP (iná vada konania pred súdom prvej inštancie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) odvolací súd konštatoval, že odvolateľ tento odvolací dôvod nijako nekonkretizoval a ani sám odvolací súd žiadnu takú vadu konania nezistil.
1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd uviedol, že tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu (pričom strany nenavrhli ďalšie dokazovanie), vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 CSP, na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil správne závery, že žalovaný 2/ neposkytuje zdravotnú starostlivosť na základe rozhodnutia č. 2000/08797 z 11.09.2000 a že na základe uvedeného rozhodnutia nebol žalovanému 2/ pridelený zdravotnícky obvod, ktorého prevedenia sa žalobca domáhal. Súd prvej inštancie preto dôvodne zamietol negatórnu určovaciu žalobu, vrátane nároku žalobcu proti žalovanému 1/ na prevedenie vymedzeného zdravotníckeho obvodu spolu s povolením na osobu žalobcu a tiež uloženia povinnosti žalovanému 2/ vydať žalobcovi zdravotnú dokumentáciu k vymedzenému zdravotníckemu obvodu. Prisvedčil tiež záveru súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že by splnil zákonom predpísané predpoklady na to, aby mu bol vôbec určený obvod pre poskytovanie zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti a vzhľadom na zrušenie povolenia na prevádzkovanie ambulancie v odbore gynekológia a pôrodníctvo, už nie je ani v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
1 písm. h/ CSP (nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie) odvolací súd uviedol, že ani tento nie je naplnený, pretože súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy a tieto aj správne vyložil. K namietanej nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, označil dôkazy, ktoré vo veci vykonal a z ktorých vychádzal, uviedol, ako tieto dôkazy vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Žalobcom vytýkaná stručnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v posudzovanom prípade neznamená jeho nepreskúmateľnosť a ani arbitrárnosť. 31 Zo spisu ďalej vyplýva, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie a rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, opierajúce sa v podstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, vyjadrenia strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy aplikované na posudzovaný prípad, z ktorých vyvodil svoj právny záver a zrozumiteľne vysvetlil, z akého dôvodu (rovnako ako súd prvej inštancie) žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože ju nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd zároveň k odvolacím námietkam žalobcu uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu. Procesným postupom súdov oboch inštancií nedošlo k tomu, že by súdy znemožnili žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, dôsledkom čoho by bolo porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces tak, ako to predpokladá ustanovenie § 420 písm. f/ CSP. Len pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že v dovolacom konaní nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov nižšej inštancie už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené (okrem preukazovania včasnosti a prípustnosti dovolania - § 442 CSP). Dovolateľom namietaná neúplnosť, resp. nesprávnosť skutkových zistení a nesúhlas dovolateľa s posúdením a vyhodnotením dôkazov nie sú v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP, pretože ak by k takejto vade v súdnom konaní aj došlo, nie je ňou znemožnená realizácia procesných oprávnení strany. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. 32 Rovnako ani nesprávne právne posúdenie zisteného skutkového stavu nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Skutočnosť, že dovolateľ sa nestotožňuje s rozhodnutiami súdov oboch inštancií a názormi v nich vyjadrenými neznamená, že sa jedná o nedostatočne odôvodnené, resp. arbitrárne rozhodnutia súdov nižšej inštancie, pretože súd nie je povinný rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu. Právo na súdnu ochranu nemožno totiž stotožňovať s procesným úspechom strany v spore. Dovolací súd nie je „treťou inštanciou“, ktorá by bola oprávnená opätovne preskúmavať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, resp. iné konania, ktoré predchádzali vzniku samotného sporu ako napríklad žalobcom tvrdenú (ne)zákonnosť procesu privatizácie, rozhodnutia v ňom vydané, resp. rozhodnutia vydané v správnom konaní. Dovolací súd v rámci dovolacieho konania na základe dovolania strany sporu nemôže preskúmavať, hodnotiť a komplexne vyriešiť celú problematiku vzťahov medzi stranami sporu, pretože na to nie je oprávnený a z jeho strany by išlo o porušenie zásady „ne ultra petitum“. Na základe vyššie uvedeného dovolací uzaviera, že podľa jeho názoru súdy oboch inštancií odôvodnili svoje rozhodnutia v dostatočnom rozsahu, pričom v nich vyjadrené závery sú jasné a zrozumiteľné. Pokiaľ sa aj niektorými skutkovými tvrdeniami žalobcu a z nich vyvodzovanými právnymi závermi nezaoberali, je zrejmé, že ich nepovažovali za relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. To, že ich v odôvodnení svojich rozhodnutí výslovne neoznačili za irelevantné (nepodstatné, bezpredmetné a pod.) nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP. 33 Dovolateľom vytýkaná vada podľa § 420 písm. f/ CSP nie je daná a z tohto dôvodu je dovolanie žalobcu procesne neprípustné. S poukazom na uvedené dovolací súd predmetné dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP. 34 V dovolacom konaní úspešnému žalovanému 1/ vzniklo proti žalobcovi právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). Žalovanému 2/ vzhľadom na oneskorene podané vyjadrenie k dovolaniu, na ktoré sa neprihliada, dovolací súd nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 35 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.