1 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom
b) Trestného poriadku dovolanie poškodeného Š. C. sa odmieta. Odôvodnenie Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej aj „prvostupňový súd“) z 12. septembra 2016, sp. zn. 3T/97/2016, bol obvinený L. K. uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu podvodu
1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že vydávajúc sa za doc. MUDr. L. P. a taktiež v rozpore so skutočnosťou tvrdiac, že je lekár - ortopéd, prejavujúc snahu poškodenému Š. C. napraviť deformáciu chrbtice, vylákal od poškodeného ako pôžičku dňa
1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace.
1 písm. a) Trestného zákona prvostupňový súd mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil.
1 Trestného zákona mu súd určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 mesiacov.
1 Trestného poriadku prvostupňový súd obvineného zaviazal k náhrade škody poškodenému Š. C., nar. X. R. XXXX, bytom Q., K. X, vo výške 600,- eur.
2 Trestného poriadku poškodeného Š. C. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti uvedenému trestnému rozkazu podal poškodený Š. C. odpor, na základe ktorého prvostupňový súd uznesením zo 14. marca 2017, sp. zn. 3T/97/2016,
2 Trestného poriadku zrušil trestný rozkaz z
1 Trestného poriadku namiesto ministeriek spravodlivosti, pretože využil svoje zákonné právo podať riadne opravné prostriedky a o nich nebolo rozhodnuté v súlade so zákonom v konaniach na súde ani v procese dovolania na ministerstve. Poškodený je toho názoru, že po preukázaní skutkového stavu a pochybení v stanoviskách o odložení podnetov a na základe návrhu ministra o možnosti podať dovolanie je okrem ministeriek aj on oprávnený
1 Trestného poriadku podať dovolanie najvyššiemu súdu a uplatňovať v ňom okrem dovolacích dôvodov
1 písm. g), písm. i) Trestného poriadku aj ďalšie dôvody dovolania
3 Trestného poriadku, pretože vytýkané a preukázané pochybenia neboli napravené v konaní riadnymi opravnými prostriedkami a ich nápravu úmyselne sťažil súd nepredložením spisu a ministerstvo spravodlivosti nepodaním dovolania. V ďalšej časti dovolania poškodený popísal obsah svojich podnetov na podanie dovolania, resp. trestných oznámení adresovaných či už prokuratúram alebo ministerkám spravodlivosti a následný spôsob, akým sa tieto orgány s nimi vysporiadali. Nesplnením si zákonných povinností ministeriek spravodlivosti a odložením, nie odmietnutím podnetu sa dovolací proces začatý v zákonnej lehote
poškodeného neprerušil, ale počas odloženia podnetu naďalej pokračoval a bude trvať až do rozhodnutia o dovolaní na najvyššom súde alebo na európskom súde.
poškodeného neobstojí ani účelové zavádzanie riaditeľky odboru trestného súdnictva, že pre ministerku spravodlivosti automaticky nevyplýva povinnosť podať za poškodeného dovolanie, pretože ani jedna ministerka spravodlivosti si
jeho názoru nesplnila povinnosť podať dovolanie, ale úmyselne obchádzali a porušovali ustanovenia zákonov. Najzávažnejším pochybením orgánov je
poškodeného odmietanie spáchania trestného činu úžery odsúdeným, ako aj neskúmanie sporných a doteraz neriešených otázok, o ktorých má rozhodnúť dovolací súd. Poškodený taktiež uviedol, že trestný rozkaz, ako aj naň nadväzujúce uznesenie napáda v plnom rozsahu, pretože sú založené na dôkazoch, ktoré súdom neboli vykonané zákonným spôsobom a sú založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, dôsledkom čoho je, že sudca prvostupňového súdu nesprávne kvalifikoval skutok ako trestný čin podvodu a nie ako trestný čin úžery, pričom nepoužil relevantné ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka. Sudca prvostupňového súdu navyše neakceptoval návrhy okresného prokurátora uvedené v obžalobe ani návrhy poškodeného na doplnenie dokazovania a nedoriešil spornú otázku vzájomného plnenia pri trestnom čine úžery. Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 9. septembra 2021. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.
1 Trestného poriadku dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.
2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Trestného poriadku
1 Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech. Z citovaných ustanovení vyplýva, že osobami oprávnenými na podanie dovolania v zmysle Trestného poriadku sú minister spravodlivosti na základe podnetu osoby, ktorej zákon nepriznáva právo na podanie dovolania, generálny prokurátor a obvinený. V predmetnej veci podal dovolanie poškodený, ktorého Trestný poriadok v § 369 neuvádza ako osobu oprávnenú na podanie dovolania. Na uvedenom pritom nič nemení ani tvrdenie poškodeného, že dovolanie podáva za ministerku spravodlivosti, pretože pochybila pri odložení podnetu na podanie dovolania, čím sa stal
1 Trestného poriadku oprávneným na podanie dovolania aj on. Uvedený výklad ustanovení Trestného poriadku zo strany poškodeného nie je správny, pretože ustanovenie § 372 ods. 1 Trestného poriadku hovorí o možnosti podania dovolania oprávnenými osobami (teda osobami uvedenými v § 369 Trestného poriadku) až po využití zákonného práva na podanie riadneho opravného prostriedku a po rozhodnutí o ňom (výnimkou je minister spravodlivosti, ktorý podmienku stanovenú týmto ustanovením na podanie dovolania splniť nemusí). Rovnako tak nemožno prijať ani výklad poškodeného v tom smere, že v prípade ak ministerka spravodlivosti jeho podnetu na podanie dovolania nevyhovela, má poškodený právo podať dovolanie samostatne, pretože takýto postup nie je možné odvodiť zo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku. Ustanovenie § 369 ods. 1 Trestného poriadku totiž jasne stanovuje, že dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 Trestného poriadku je oprávnený podať minister spravodlivosti (Trestný poriadok v tomto ustanovení neuvádza alternatívu v podobe iných osôb), avšak len na podnet, ktorý môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Trestného poriadku. Ak by zákonodarca chcel umožniť osobám, ktoré ministrovi spravodlivosti môžu podať podnet na podanie dovolania, podať dovolanie aj samostatne v prípade nevyhovenia ich podnetom zo strany ministra spravodlivosti, nepochybne by toto oprávnenie zakomponoval do § 369 Trestného poriadku, v ktorom sú uvedené oprávnené osoby na podanie dovolania. V platnom a účinnom znení Trestného poriadku sa však žiadna takáto formulácia nenachádza. Ani prostredníctvom vyššie uvedeného výkladu predloženého poškodeným tak nemožno konštatovať, že by mu Trestný poriadok priznával právo na podanie dovolania.
b) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Nakoľko poškodený nie je
Trestného poriadku oprávnenou osobou na podanie dovolania, najvyššiemu súdu neostávalo iné, než dovolanie poškodeného Š. C. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci
b) Trestného poriadku odmietnuť. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.