← Slovensko

§ 248/1, 4a,b, 5 tr.zák. účinného do 31.12.2005

Obsah (18)§ 248§ 321§ 322§ 8§ 250a§ 39a§ 53§ 54§ 49§ 58§ 255§ 288§ 319§ 9§ 59§ 228§ 33§ 281

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5To/6/2021 Identifikačné číslo spisu: 9515100159 Dátum vydania rozhodnutia: 09.09.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Hatala Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021

§ 248ods.

1, ods. 4 písm. a), b), ods. 5 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení účinnom do

  1. októbra 2001 a iné, na verejnom zasadnutí konanom
  2. septembra 2021 v Bratislave prejednal odvolania prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaných K.. Ľ. V., K.. H. N., K.. U. R., K.. T. C. a K.. U. Ž. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z
  3. apríla 2021, sp. zn. BB-3T/26/2015, a takto rozhodol: I.)

§ 321ods.

1 písm. b), d), e), f), ods. 2, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o vine v časti ÚZ 1/ - 2/, vo výrokoch o treste a vo výroku o náhrade škody; výrok o vine v časti ÚRS 1/ - 4/ ostáva nedotknutý. II.)

§ 322ods.

3 Tr. por. obžalovaní X. K.. Ľ. V. narodený X. E. XXXX v Q., trvale bytom X. mája č. XX, XXX XX M. M.; X. K.. U. R. narodený XX. R. XXXX v N. Y., trvale bytom E.. N. - A. Č.. XXX, XXX XX Y.; X. K.. T. C. narodený X. E. XXXX v N., trvale bytom E.. N. - A. Č.. XXX, XXX XX Y.; X. K.. U. Ž. narodený XX. Y. XXXX v Y., trvale bytom A. Č.. XX, XXX XX Y. s ú v i n n í , ž e : v roku 2001 v Prahe a v Bratislave v rámci dosiahnutého funkčného a pracovného postavenia, ktoré zastávali jednotlivo a niektorí aj súčasne v spoločnostiach Devín Banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Františkánske nám. 8 (ďalej aj ako „Devín Banka“ alebo „DB“) a APIS, a.s., so sídlom v Turčianskych Tepliciach, Robotnícka 841 (ďalej aj ako „APIS“), a síce K.. Ľ. V. v DB zastával v období od

  1. septembra 1998 do
  2. marca 2001 funkciu K. v spoločnosti APIS bol do
  3. januára 1998 a od
  4. apríla 2001 T., K.. U. R. v DB bol v období od
  5. septembra 1998 do
  6. marca 2001 vo funkcii S. a od
  7. marca 2001 vo funkcii T., K.. T. C. v DB v období od
  8. septembra 1998 do
  9. marca 2001 ako T. a od
  10. marca 2001 ako T. a súčasne v spoločnosti APIS do
  11. januára 1998 bol S., K.. U. Ž. pôsobil v APISe v období od
  12. januára 1998 do
  13. júna 2001 ako S. a od
  14. júna 2001 ako T., ktorého funkcia zanikla
  15. januára 2003, po predchádzajúcej vzájomnej dohode iniciovanej K.. Ľ. V. a na základe jeho pokynov, ako vlastníci akcií vo firme APIS, ktorá bola v tom čase najväčším akcionárom Devín Banky v podiele cca 20 %, v úmysle zmocniť sa finančných prostriedkov Devín Banky ich predisponovaním na účet firmy APIS cez účty v Devín Banke a v J&T Banke, poznajúc nepriaznivú finančnú situáciu v spoločnosti APIS, bez tomu zodpovedajúceho zabezpečenia a s vedomím, že obchodnej spoločnosti APIS pre hrozbu prekročenia povolenej úverovej angažovanosti ako osoby s osobitným vzťahom k banke nemožno poskytnúť úver z Devín Banky, K.. T. C., ktorý bol od
  16. júna 1999 poverený na vzťahy s Národnou bankou Slovenska (ďalej ako „NBS“) a od
  17. februára 2001 bol gX. a K.. U. R., ktorý zastával pozíciu U., od
  18. júna 1997 zástupca GR pre obchodné záležitosti, od
  19. júna 1999 poverený uzatvárať obchody so zahraničnými bankami a od
  20. marca 2001 na pozícii W., spoločným konaním ako členovia predstavenstva a súčasne zodpovední zamestnanci Devín Banky, v rozpore s ustanovením § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka v znení účinnom do
  21. decembra 2001, ako aj v rozpore s ustanovením § 11a ods. 1, ods. 4 (platným od
  22. októbra 1999), § 12, § 13, § 14 a § 15 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách platného do
  23. decembra 2001, zrealizovali spoločne s K.. Ľ. V. a K.. U. Ž. ako zodpovednými zástupcami firmy APIS, prevod vlastných finančných prostriedkov Devín Banky takým spôsobom, že 1) s dátumom
  24. februára 2001 za Devín Banku podpísali K.. T. C.Á. a K.. U. R., poverený K.. Ľ. V., s J&T Bankou, v zastúpení K.. T. M., „Smlouvu o vkladu“, predmetom ktorej bol záväzok Devín Banky zložiť v J&T Banka vklad (ďalej len „úložka“) vo výške 70 000 000 Sk na účet J&T Banky, č. XXXXXXXX/XXXX vedený v T. F., a.s. F., na dobu do
  25. júla 2001 s úročením 9,5% ročne (p.a.), na základe čoho ešte v ten istý deň
  26. februára 2001 v Devín Banke bol zrealizovaný príkaz na úhradu uvedenej sumy z účtu Devín Banky č. XXXXXXXX/XXXX na uvedený účet clearingom NBS, a z tohto účtu v Poštovej banke bola cez vnútrobankový prevod č. XXXXXX-XXXXXXXXXX poukázaná suma 69 000 000 Sk na účet spoločnosti APIS č. XXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Devín Banke, ku ktorému bol rovnako zúčtovaný aj bezhotovostný prevod finančných prostriedkov vo výške 69 000 000 Sk z účtu DB v NBS pod č. XXXXXXXXXXXXXXXX, 2) 2.
  27. s dátumom
  28. júla 2001 a s miestom v Bratislave podpísali K.. Ľ.Í. V. a K.. U. Ž. za APIS s J&T Bankou, v zastúpení K.. T. M. a K.. K. C., „Smlouvu o emisi směnky“, predmetom ktorej bola dohoda, že výstavca spoločnosť APIS namiesto plnenia z titulu zmenky vystavenej dňa
  29. februára 2001 K.. U. Ž. v Turčianskych Tepliciach spoločnosťou APIS na rad J&T Banky, na sumu vo výške 73 000 000 Sk splatnú v Prahe
  30. júla 2001 u J&T Banky (ako pôvodná zmenka) vystaví novú vlastnú zmenku v Bratislave s dátumom
  31. júla 2001 na rad J&T Banky na zmenečnú sumu 73 565 000 Sk so splatnosťou
  32. augusta 2001 v Prahe u J&T Banky a s doložkou „bez protestu“, pričom podpisy K.. V. a K.. Ž. na zmluve z
  33. júla 2001 boli v skutočnosti vykonané a osvedčené
  34. júla 2001 na notárskom úrade v Bratislave a zmenka bola K.. Ľ. V. a K.. U. Ž. za spoločnosť APIS vystavená
  35. júla 2001, 2.
  36. s dátumom
  37. júla 2001 a s miestom v Bratislave za Devín Banku podpísali K.. T. C. a K.. U. R. · s J&T Bankou, v zastúpení K.. T. M. a K.. K. C. „Dodatek č. 1 ke smlouvě o vkladu ze dne 19.02.2001“ (bod 2.1 vyššie), ktorým došlo k prolongácii úložky v sume 70 000 000 Sk do
  38. augusta 2001, a k dohode o prípadnej možnosti vzájomne započítať si pohľadávky vrátane úrokov v prípade, že J&T Banka nadobudne voči Devín Banke pohľadávku vo výške rovnajúcej sa minimálne výške vkladu (úložky) vrátane pripísaných úrokov, pričom podpisy K.. C. a K.. R. boli v skutočnosti vykonané a osvedčené dňa
  39. augusta 2001 na notárskom úrade v Bratislave, · s J&T Bankou, v zastúpení K.. T. M. a K.. K. C., ako prevodcom „Smlouvu o úplatném převodu cenného papíru“, k vlastnej zmenke spoločnosti APIS, ktorá mala byť vystavená
  40. júla 2001 na rad J&T Banky na zmenečnú sumu vo výške 73 565 000 Sk, a splatná dňa
  41. augusta 2001 v Prahe u J&T Banky s doložkou „bez protestu“, a v zmysle tejto zmluvy Devín Banku zaviazali zaplatiť za túto zmenku zmenečnú sumu a dohodli, že vzájomné pohľadávky strán, a to pohľadávka J&T Banky voči Devín Banke na kúpnu cenu za prevod tejto zmenky a pohľadávka Devín Banky voči J&T Banke na vrátenie vkladu (úložky) zo dňa
  42. februára 2001 vo výške 70 000 000 Sk vrátane úrokov, zanikajú ich vzájomným započítaním, aj keď nebude niektorá pohľadávka ešte splatná, · „Plnú moc“ v českom jazyku R.. H. V., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom L. X, F., aby zastupoval a konal v mene a na účet Devín Banky vo veci obchodu Devín Banky s J&T Bankou a aby najmä v súlade so zmluvou o prevode cenných papierov zo dňa
  43. júla 2001 prevzal vlastnú zmenku spoločnosti APIS, ktorá má byť vystavená dňa
  44. júla 2001 na rad J&T Banka na zmenečnú sumu 73 565 000 Sk s vyplneným indosamentom znejúcim na rad Devín Banka s doložkou „sine obligo“ a aby prijal prejav vôle J&T Banky smerujúci k započítaniu ktorejkoľvek pohľadávky J&T Banky voči Devín Banke s pohľadávkou Devín Banky voči J&T Banke vyplývajúcej zo zmluvy o vklade (úložke) zo dňa
  45. februára 2001, a následne s dátumom
  46. augusta 2001 J&T Banka s miestom v Prahe uzavrela s R.. H. V. ako zástupcom DB protokol k odovzdaniu vlastnej zmenky firmy APIS z
  47. júla 2001 za 73 565 000 Sk a súčasne písomne oznámila Devín Banke prostredníctvom R.. H. V., že týmto dňom jednostranne započítava vzájomné pohľadávky J&T Banky a Devín Banky, a to pohľadávku J&T Banky voči Devín Banke za prevod uvedenej zmenky APIS s pohľadávkou Devín Banky voči J&T Banke za vrátenie vkladu (úložky) zo dňa
  48. februára 2001, pričom dňa
  49. júla 2001 K. ako T. DB spolu s ďalšími dvomi členmi predstavenstva prevzal rozhodnutie NBS z
  50. júla 2001, č. UBD-1250/2001, ktorá komplexnou dohliadkou v Devín Banke na základe protokolu zo
  51. novembra 2000 zistila závažné pochybenia v jej činnosti, a uvedeným rozhodnutím okrem iného bez predchádzajúceho súhlasu bankového dohľadu Devín Banka nemohla postupovať pohľadávky, preberať záväzky na seba, odpúšťať dlhy ani započítať pohľadávky, a následne rozhodnutím NBS z
  52. augusta 2001, č. UBD-1252/2001, ktoré dňa
  53. augusta 2001 prevzal podpredseda K.. U. R. spolu s ďalšími podpredsedami predstavenstva, bola na Devín Banku vyhlásená nútená správa, čím takto skrytým predisponovaním finančných prostriedkov vo výške 69 000 000 Sk na spoločnosť APIS prostredníctvom úložky peňažnej sumy Devín Banky 70 000 000 Sk u J&T Banky, mohli Devín Banke spôsobiť celkovú škodu vo výške 70 0000 000 Sk (v prepočte fixným kurzom 2 323 574,32 €), keďže takto získané finančné prostriedky vo výške 69 000 000 Sk boli spoločnosťou APIS ešte pred vyhlásením nútenej správy z
  54. augusta 2001 a naň nadväzujúceho konkurzu z
  55. septembra 2001 použité na sanáciu strát spôsobených jej podnikateľskou činnosťou, a to hlavne na úhradu nákladov v oblasti energetiky, ako aj nákladov súvisiacich s arbitrážnym sporom vedeným proti spoločnosti FANTÁZIA Kereskedelmi Kft. Budapešť, Maďarská republika (ďalej len „FANTÁZIA“), z ktorého dôvodu vystavená zmenka z
  56. júla 2001 na zmenečnú sumu 73 565 000 Sk, ktorou mala byť úložka Devín Banky z
  57. februára 2001 účtovne vykrytá, nebola Devín Banke zo strany spoločnosti APIS nikdy preplatená, t e d a : obžalovaní K.. U. R.ča K.. T. C. spoločným konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustili v úmysle spáchať trestný čin, porušili zákonom ustanovenú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, spáchali taký čin ako osoby, ktoré majú osobitne uloženú povinnosť hájiť záujmy poškodeného a ich konanie bezprostredne smerovalo k vzniku značnej škody, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, obžalovaný K.. L.Ľ. zosnoval a riadil konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa iní dopustili v úmysle spáchať trestný čin tým, že porušili zákonom ustanovenú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, spáchali taký čin ako osoby, ktoré majú osobitne uloženú povinnosť hájiť záujmy poškodeného a ich konanie bezprostredne smerovalo k vzniku značnej škody, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, obžalovaný K.. U. Ž. poskytol iným pomoc na konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa iní dopustili v úmysle spáchať trestný čin tým, že porušili zákonom ustanovenú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, spáchali taký čin ako osoby, ktoré majú osobitne uloženú povinnosť hájiť záujmy poškodeného a ich konanie bezprostredne smerovalo k vzniku značnej škody, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, č í m s p á c h a l i : obžalovaní K.. U. R.ča K.. T. C. pokus trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku spolupáchateľstvom

§ 8Tr.

zák., § 9 ods. 2 Tr. zák. k § 255 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., obžalovaný K.. L.Ľ. pokus trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku účastníctvom vo forme organizátora

§ 8Tr.

zák., § 10 ods. 1 písm. a) Tr. zák. k § 255 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., obžalovaný K.. U. Ž. pokus trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku účastníctvom vo forme pomocníka

§ 8Tr.

zák., § 10 ods. 1 písm. c) Tr. zák. k § 255 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. Z a t o a z a s k u t o k Ú R S 1/ - 4/ s a i m u k l a d á : Obžalovaný K.. L.Ľ.:

§ 250aods.

5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. a § 40 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov.

§ 39aods.

1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. nápravnovýchovnej skupiny.

§ 53ods.

1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., § 54 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 50.000 €.

§ 54ods.

3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka.

§ 49ods.

1 Tr. zák. s použitím § 50 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočívajúceho vo výkone funkcie spojenej s rozhodovacou právomocou v peňažnom ústave vo výmere 5 rokov. Obžalovaná K.. H. N.:

§ 250aods.

5 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.

§ 39aods.

1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. nápravnovýchovnej skupiny.

§ 53ods.

1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., § 54 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 30.000 €.

§ 54ods.

3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov.

§ 49ods.

1 Tr. zák. s použitím § 50 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočívajúceho vo výkone funkcie spojenej s rozhodovacou právomocou v peňažnom ústave vo výmere 5 rokov. Obžalovaný K.. U. R.č:

§ 250aods.

5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.

§ 58ods.

1 písm. a) Tr. zák. s použitím § 59 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov.

§ 53ods.

1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., § 54 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 20.000 €.

§ 54ods.

3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov.

§ 49ods.

1 Tr. zák. s použitím § 50 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočívajúceho vo výkone funkcie spojenej s rozhodovacou právomocou v peňažnom ústave vo výmere 5 rokov. Obžalovaný K.. T. C.:

§ 255ods.

3 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.

§ 58ods.

1 písm. a) Tr. zák. s použitím § 59 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá so skúšobnou dobou v trvaní 16 mesiacov.

§ 53ods.

1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., § 54 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 20.000 €.

§ 54ods.

3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov.

§ 49ods.

1 Tr. zák. s použitím § 50 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočívajúceho vo výkone funkcie spojenej s rozhodovacou právomocou v peňažnom ústave vo výmere 3 rokov. Obžalovaný K.. U. Ž.:

§ 255ods.

3 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

§ 58ods.

1 písm. a) Tr. zák. s použitím § 59 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov.

§ 53ods.

1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., § 54 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 10.000 €.

§ 54ods.

3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov. III.)

§ 288ods.

1 Tr. por. sa poškodená DEVÍN BANKA a.s., so sídlom v Bratislave, Františkánske námestie č. 8, IČO: 31 326 331, v mene ktorej koná JUDr. Radoslav Hajdúch, správca konkurznej podstaty a spoločnosť MIRACOM LLC, so sídlom 910 VT RT 14 N, E. Montpelier 05651, Vermont, USA, v mene ktorej koná splnomocnenkyňa Mgr. Monika Martonová s ich nárokmi na náhradu škody o d k a z u j ú na civilný proces. IV.)

§ 319Tr.

por. odvolania obžalovanej K.. H. N. a obžalovaného K.. U. R.č. sa z a m i e t a j ú . Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný súd") rozsudkom z 27. apríla 2021, sp. zn. BB-3T/26/2015, uznal vinným obžalovaného K.. Ľ. V. v bode ÚZ 1/ - 2/ za pokus o trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku spolupáchateľstvom

§ 8Tr.

zák., § 9 ods. 2 Tr. zák. k § 255 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., v bodoch ÚRS 1/, 3/ a 4/ za pokračovací trestný čin úverového podvodu spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 Tr. zák. k § 250a ods. 2, ods. 5 Tr. zák. v bode 1/ dokonaného a v bodoch 3/ a 4/ v štádiu pokusu

§ 8Tr.

zák., K.. H.G. N. v bodoch ÚRS 1/ - 4/ za pokračovací trestný čin úverového podvodu spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 Tr. zák. k § 250a ods. 2, ods. 5 Tr. zák. v bodoch 1/ a 2/ dokonaného a v bodoch 3/ a 4/ v štádiu pokusu

§ 8Tr.

zák., K.. U. R. v bode ÚZ 1/ - 2/ za pokus o trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku spolupáchateľstvom

§ 8Tr.

zák., § 9 ods. 2 Tr. zák. k § 255 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a v bode ÚRS 2/ za trestný čin úverového podvodu spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 Tr. zák. k § 250a ods. 2, ods. 5 Tr. zák., K.. T. C. v bode ÚZ 1/ - 2/ za pokus o trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku spolupáchateľstvom

§ 8Tr.

zák., § 9 ods. 2 Tr. zák. k § 255 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a K.. U. Ž. v bode ÚZ 1/ - 2/ za pokus o trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku spolupáchateľstvom

§ 8Tr.

zák., § 9 ods. 2 Tr. zák. k § 255 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na skutkovom základe, že ÚLOŽKY A ZMENKY obžalovaní K.. Ľ. V., K.. U. R., K.. T. C. a K.. U. Ž. v roku 2001 v Prahe a v Bratislave po predchádzajúcej vzájomnej dohode, v rámci dosiahnutého funkčného a pracovného postavenia, ktoré zastávali jednotlivo a niektorí aj súčasne v spoločnostiach Devín Banka a APIS, a síce K.. Ľ. V. v DB zastával v období od

  1. septembra 1998 do
  2. marca 2001 funkciu K.. T. T., v spoločnosti APIS bol do
  3. januára 1998 a od
  4. apríla 2001 T. T., K.. U. R. v DB bol v období od
  5. septembra 1998 do
  6. marca 2001 vo funkcii Č.N. T. a od
  7. marca 2001 vo funkcii T. T., K.. T. C. v DB v období od
  8. septembra 1998 do
  9. marca 2001 ako T. T. a od
  10. marca 2001 ako T. T. a súčasne v spoločnosti APIS do
  11. januára 1998 bol Č. T., K.. U. Ž. pôsobil v APISe v období od
  12. januára 1998 do
  13. júna 2001 ako člen predstavenstva a od
  14. júna 2001 ako T. T., ktorého funkcia zanikla
  15. januára 2003, pričom K.. Ľ. V., ktorý vnútri Devín Banky zastával pracovnú pozíciu J.N. C. od
  16. februára 1998 do
  17. januára 2001, K.. T. C.Á., ktorý bol od
  18. júna 1999 poverený na vzťahy s NBS a od
  19. februára 2001 bol J. C. a K.. U.C. R., ktorý zastával pozíciu U. I. T. S. M., od
  20. júna 1997 A. J. T. I. A., od
  21. júna 1999 T. G. I. L. A. F. a od
  22. marca 2001 na pozícii W. J. C., ako vlastníci akcií vo firme APIS, ktorá bola v tom čase najväčším akcionárom Devín Banky v podiele cca 20 %, v úmysle zmocniť sa finančných prostriedkov Devín Banky ich predisponovaním na účet firmy APIS cez účty v Devín Banke a v J&T Banke, poznajúc nepriaznivú finančnú situáciu v spoločnosti APIS, bez tomu zodpovedajúceho zabezpečenia a s vedomím, že obchodnej spoločnosti APIS pre hrozbu prekročenia povolenej úverovej angažovanosti ako osoby s osobitným vzťahom k banke nemožno poskytnúť úver z Devín Banky, spoločným konaním ako Č. T. a súčasne zodpovední zamestnanci Devín Banky, v rozpore s ustanovením § 194 ods. 5 Obch. zák. v znení účinnom do
  23. decembra 2001, ako aj v rozpore s ustanovením § 11a ods. 1, ods. 4 (platným od
  24. októbra 1999), § 12, § 13, § 14 a § 15 zákona č. 21/1992 Zb., zrealizovali spoločne s K.. U. Ž., minoritným akcionárom a zodpovedným zástupcom firmy APIS, prevod vlastných finančných prostriedkov Devín Banky takým spôsobom, že 1/ s dátumom
  25. februára 2001 za Devín Banku podpísali K.. T. C. a K.. U.C. R., poverený K.. Ľ. V., s J&T Bankou, v zastúpení K.. T. M., „Smlouvu o vkladu", predmetom ktorej bol záväzok Devín Banky zložiť v J&T Banka vklad vo výške 70 000 000 Sk na účet J&T Banky, č. XXXXXXXX/XXXX vedený v T. F., a.s. F., na dobu do
  26. júla 2001 s úročením 9,5% ročne (p.a.), na základe čoho ešte v ten istý deň
  27. februára 2001 v Devín Banke bol zrealizovaný príkaz na úhradu uvedenej sumy z účtu Devín Banky č. XXXXXXXX/XXXX na uvedený účet clearingom NBS, a z tohto účtu v T. banke bola cez vnútrobankový prevod č. D.-XXXXXXXXXX poukázaná suma 69 000 000 Sk na účet spoločnosti APIS č. XXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Devín Banke, ku ktorému bol rovnako zúčtovaný aj bezhotovostný prevod finančných prostriedkov vo výške 69 000 000 Sk z účtu DB v NBS pod č. XXXXXXXXXXXXXXXX, 2/ 2.
  28. s dátumom
  29. júla 2001 a s miestom v Bratislave podpísali K.. Ľ.G. V. a K.. U. Ž. za APIS s J&T Bankou, v zastúpení K.. T. M. a K.. K. C., „Smlouvu o emisi směnky", predmetom ktorej bola dohoda, že výstavca spoločnosť APIS namiesto plnenia z titulu zmenky vystavenej dňa
  30. februára 2001 K.. U. Ž. v Turčianskych Tepliciach spoločnosťou APIS na rad J&T Banky, na sumu vo výške 73 000 000 Sk splatnú v Prahe
  31. júla 2001 u J&T Banky (ako pôvodná zmenka) vystaví novú vlastnú zmenku v Bratislave s dátumom
  32. júla 2001 na rad J&T Banky na zmenečnú sumu 73 565 000 Sk so splatnosťou
  33. augusta 2001 v Prahe u J&T Banky a s doložkou „bez protestu", pričom podpisy K.. V. a K.. Ž. na zmluve z
  34. júla 2001 boli v skutočnosti vykonané a osvedčené
  35. júla 2001 na notárskom úrade v Bratislave a zmenka bola vystavená
  36. júla 2001, 2.
  37. s dátumom
  38. júla 2001 a s miestom v Bratislave za Devín Banku podpísali K.. T. C. a K.. U. R. - s J&T Bankou, v zastúpení K.. T. M. a K.. K. C. „Dodatek č. 1 ke smlouvě o vkladu ze dne 19.02.2001" (ÚZ bod B 2.1), ktorým došlo k prolongácii úložky v sume 70 000 000 Sk do
  39. augusta 2001, a k dohode o prípadnej možnosti vzájomne započítať si pohľadávky vrátane úrokov v prípade, že J&T Banka nadobudne voči Devín Banke pohľadávku vo výške rovnajúcej sa minimálne výške vkladu (úložky) vrátane pripísaných úrokov, pričom podpisy K.. C. a K.. R. boli v skutočnosti vykonané a osvedčené dňa
  40. augusta 2001 na notárskom úrade v Bratislave, - s J&T Bankou, v zastúpení K.. T. M. a K.. K. C., ako prevodcom „Smlouvu o úplatném převodu cenného papíru", k vlastnej zmenke spoločnosti APIS, ktorá mala byť vystavená
  41. júla 2001 na rad J&T Banky na zmenečnú sumu vo výške 73 565 000 Sk, a splatná dňa
  42. augusta 2001 v Prahe u J&T Banky s doložkou „bez protestu", a v zmysle tejto zmluvy Devín Banku zaviazali zaplatiť za túto zmenku zmenečnú sumu a dohodli, že vzájomné pohľadávky strán, a to pohľadávka J&T Banky voči Devín Banke na kúpnu cenu za prevod tejto zmenky a pohľadávka Devín Banky voči J&T Banke na vrátenie vkladu (úložky) zo dňa
  43. februára 2001 vo výške 70 000 000 Sk vrátane úrokov, zanikajú ich vzájomným započítaním, aj keď nebude niektorá pohľadávka ešte splatná, - „Plnú moc" v českom jazyku R.. H. V., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom L. X, F., aby zastupoval a konal v mene a na účet Devín Banky vo veci obchodu Devín Banky s J&T Bankou a aby najmä v súlade so zmluvou o prevode cenných papierov zo dňa
  44. júla 2001 prevzal vlastnú zmenku spoločnosti APIS, ktorá má byť vystavená dňa
  45. júla 2001 na rad J&T Banka na zmenečnú sumu 73 565 000 Sk s vyplneným indosamentom znejúcim na rad Devín Banka s doložkou „sine obligo" a aby prijal prejav vôle J&T Banky smerujúci k započítaniu ktorejkoľvek pohľadávky J&T Banky voči Devín Banke s pohľadávkou Devín Banky voči J&T Banke vyplývajúcej zo zmluvy o vklade (úložke) zo dňa
  46. februára 2001, a následne s dátumom
  47. augusta 2001 J&T Banka s miestom v Prahe uzavrela s R.. H. V. ako zástupcom DB protokol k odovzdaniu vlastnej zmenky firmy APIS z
  48. júla 2001 za 73 565 000 Sk a súčasne písomne oznámila Devín Banke prostredníctvom R.. H. V.X., že týmto dňom jednostranne započítava vzájomné pohľadávky J&T Banky a Devín Banky, a to pohľadávku J&T Banky voči Devín Banke za prevod uvedenej zmenky APIS s pohľadávkou Devín Banky voči J&T Banke za vrátenie vkladu (úložky) zo dňa
  49. februára 2001, pričom dňa
  50. júla 2001 K.. T. C. ako predseda predstavenstva DB spolu s ďalšími dvomi členmi predstavenstva prevzal rozhodnutie NBS z
  51. júla 2001, č. UBD-1250/2001, ktorá komplexnou dohliadkou v Devín Banke na základe protokolu zo
  52. novembra 2000 zistila závažné pochybenia v jej činnosti, a uvedeným rozhodnutím okrem iného bez predchádzajúceho súhlasu bankového dohľadu Devín Banka nemohla postupovať pohľadávky, preberať záväzky na seba, odpúšťať dlhy ani započítať pohľadávky, a následne rozhodnutím NBS z
  53. augusta 2001, č. UBD-1252/2001, ktoré dňa
  54. augusta 2001 prevzal podpredseda K.. U. R. spolu s ďalšími podpredsedami predstavenstva, bola na Devín Banku vyhlásená nútená správa, čím takto skrytým predisponovaním finančných prostriedkov vo výške 69 000 000 Sk na spoločnosť APIS prostredníctvom úložky peňažnej sumy Devín Banky 70 000 000 Sk u J&T Banky, mohli Devín Banke spôsobiť celkovú škodu vo výške 70 0000 000 Sk (v prepočte fixným kurzom 2 323 574,32 €), keďže takto získané finančné prostriedky vo výške 69 000 000 Sk boli spoločnosťou APIS ešte pred vyhlásením nútenej správy z
  55. augusta 2001 a naň nadväzujúceho konkurzu z
  56. septembra 2001 použité na sanáciu strát spôsobených jej podnikateľskou činnosťou, a to hlavne na úhradu nákladov v oblasti energetiky, ako aj nákladov súvisiacich s arbitrážnym sporom vedeným proti spoločnosti FANTÁZIA, z ktorého dôvodu vystavená zmenka z
  57. júla 2001 na zmenečnú sumu 73 565 000 Sk, ktorou mala byť úložka Devín Banky z
  58. februára 2001 účtovne vykrytá, nebola Devín Banke zo strany spoločnosti APIS nikdy preplatená. ÚVERY RUSKÝM A SLOVENSKÝM FIRMÁM obžalovaní K.. Ľ.C. V., K.. H. N. a K.. U. R. v období rokov 1999 - 2000 v Bratislave po predchádzajúcej vzájomnej dohode v rámci dosiahnutého funkčného a pracovného postavenia, ktoré zastávali jednotlivo, resp. aj súčasne v Devín Banke a v spoločnosti APIS, ktorá bola v tom čase najväčším akcionárom menovanej banky v podiele cca 20 %, a síce K.. Ľ. V. v DB zastával v období od
  59. septembra 1998 do
  60. marca 2001 funkciu K. v spoločnosti APIS bol do
  61. januára 1998 a od
  62. apríla 2001 T., K.. U. R. v DB bol v období od
  63. septembra 1998 do
  64. marca 2001 vo funkcii S. a od
  65. marca 2001 vo funkcii T., K.. H.Š. N. v DB zastávala v období od
  66. septembra 1998 do
  67. marca 2001 funkciu T. a v APIS sa od
  68. júna 2001 stala S., pričom K.. Ľ. V., ktorý vnútri Devín Banky zastával pracovnú pozíciu J. od
  69. februára 1998 do
  70. marca 2001, K.. H. N., ktorá zastávala S. s podpisovým právom na prevodné príkazy a K.. U. R., ktorý zastával pozíciu U., od
  71. júna 1999 povereného uzatvárať obchody so zahraničnými bankami a od
  72. marca 2001 na pozícii W., ako vlastníci akcií vo firme APIS, v úmysle odčerpať finančné prostriedky z Devín Banky ich predisponovaním na účty APIS, s vedomím, že poskytnuté úvery budú použité na iný účel, že úvery nie sú dostatočne zabezpečené a že zmluvné podmienky nebudú dodržané, bez náležitého preverenia bonity úverových dlžníkov a s vedomím, že obchodnej spoločnosti APIS pre hrozbu prekročenia povolenej úverovej angažovanosti ako osoby s osobitným vzťahom k banke nemožno poskytnúť úver z Devín Banky, spoločným konaním ako členovia predstavenstva a súčasne zodpovední zamestnanci Devín Banky, v rozpore s ustanovením § 194 ods. 5 Obch. zák. v znení účinnom do
  73. decembra 2001, ako aj v rozpore s ustanovením § 11a ods. 1, ods. 4 (platným od
  74. októbra 1999), § 12, § 13, § 14 a § 15 zákona č. 21/1992 Zb., konali za Devín Banku pri poskytovaní úverov spriazneným obchodným spoločnostiam takým spôsobom, že 1/ obžalovaní K.. Ľ. V. a K.. H. N. dňa
  75. decembra 1999 podpísali za Devín Banku úverovú zmluvu č. N. XXXXXXXXXX so spoločnosťou RIATEN-PRAJZ so sídlom v Moskve, Pakovaja 27, zast. zástupcom generálneho riaditeľa E.. Y.. U., (ďalej len „RIATEN PRAJZ"), na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 170 000 000 Sk so splatnosťou do
  76. decembra 2000 a s výškou úroku 24,5 % p.a., ktorý bol následne čerpaný dňa
  77. decembra 1999 jednorazovo v sume 170 000 000 Sk z účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX prevodom na účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX v prospech OMEGA MERCHANTS Ltd, odkiaľ boli finančné prostriedky ešte v ten istý deň vo výške 4 080 000 USD prevedené na účet spoločnosti APIS, odkiaľ boli ako odplata za kontrakt č. XXXXXXXXXXXXXXXOTXXXXXX okamžite v sume 6 200 038,97 USD prevedené na účet spoločnosti OAO Tvel Moskva vedený v JSCB Bank Moskva, pričom tento úver nebol splatený, došlo len k úhrade úrokov vo výške 42 032 860,20 Sk s omeškaním
  78. decembra 2000 a
  79. januára 2001, 2/ obžalovaní K.. U. R., v zast. K.. Ľ. V., a K.. H. N. dňa
  80. decembra 1999 podpísali za Devín Banku úverovú zmluvu č. N. XXXXXXXXXX so spoločnosťou TECHNOMED-SERVIS so sídlom v Moskve, Gricevecka 8/12, zast. generálnym riaditeľom U.. R.. V., (ďalej len „TECHNOMED-SERVIS"), na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 170 000 000,- Sk so splatnosťou do
  81. decembra 2000 a s výškou úroku 24,5 % p.a., a tento úver bol čerpaný dňa
  82. decembra 1999 jednorazovo v sume 170 000 000 Sk z účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX prevodom na účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX v prospech spoločnosti OMEGA MERSCHANTS Ltd, odkiaľ boli finančné prostriedky ešte v ten istý deň vo výške 2,1 mil. USD prevedené na účet spoločnosti APIS, odkiaľ boli okamžite v objeme 2 000 039,06 USD prevedené na účet spoločnosti OAO Tvel Moskva vedený v JSCB Bank Moskva, pričom tento úver už nebol splatený, okrem úrokov vo výške 41 534 759,40 Sk s omeškaním dňa
  83. decembra 2000 3/ obžalovaní K.. Ľ. V. a K.. H. N. dňa
  84. júna 1999 K.. H. N., za predchádzajúcej úzkej vzájomnej súčinnosti s K.. Ľ. V. podpísala za Devín Banku úverovú zmluvu č. N. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý spoločnosti EUROSERVIS, a.s. so sídlom v Košiciach, Dominikánske námestie 27, IČO: 31 707 912, zast. predseda predstavenstva K.. Y. C. (ďalej len „EUROSERVIS") krátkodobý revolvingový úver vo výške 108 000 000 Sk so splatnosťou do
  85. septembra 1999, na prefinancovanie nákupu pšenice, pričom dňa
  86. júna 1999 na základe príkazu na úhradu podpísaného K.. H.I. N. boli bez vedomia štatutárneho zástupcu firmy EUROSERVIS poukázané finančné prostriedky z úveru vo výške 107 441 510 Sk na účet spoločnosti APIS Ukrajina č. XXXXXX-XXXXXXXXXX ako úhrada fiktívnej zálohovej faktúry č. 01/06/99, a následne tieto finančné prostriedky vo výške 107 440 000 Sk boli poukázané na účet spoločnosti APIS, odkiaľ boli finančné prostriedky prevedené na účty iných spoločností, na ktoré obžalovaní nemali dosah, pričom tento úver bol čiastočne splatený dňa
  87. októbra 2000 vo výške 70 000 000 Sk z prostriedkov z účtu spoločnosti APIS, 4/ obžalovaní K.. Ľ. V. a K.. H. N. dňa
  88. septembra 1999 K.. H. N., za predchádzajúcej úzkej vzájomnej súčinnosti s K.. Ľ. V. podpísala za Devín Banku úverovú zmluvu č. N. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý spoločnosti STROJÁRNE LIPANY, a.s. so sídlom kpt. Nálepku 2, Lipany, IČO: 36 462 926, zast. predseda predstavenstva K.. H. Y. (ďalej len „STROJÁRNE") úver vo výške 160 000 000 Sk na rekonštrukciu výrobných hál a nákup technológie, ktorý obchod s predstaviteľmi spoločnosti STROJÁRNE vopred dohodol K.. Ľ. V., ktorý bol čerpaný v sume 134 528 319 Sk, z ktorej bola suma 130 000 000 Sk prevedená dňa
  89. októbra 1999 na účet spoločnosti APIS pod zámienkou dodania diela pri zabezpečení strojov, ktorá spoločnosť ešte v ten istý deň 30 000 000 Sk previedla na účet spoločnosti Slovenská energetika, IČO: 36 379 581 vedený v Devín Banke, a 84 384 264,64 Sk previedla na účet spoločnosti Prvá liptovská, a.s., IČO: 36 379 387 vedený v Devín Banke, pričom tento úver nebol splatený, čím za Devín Banku, na ktorú bola
  90. augusta 2001 vyhlásená nútená správa a následne
  91. septembra 2001 aj konkurz, neoprávneným poskytnutím štyroch úverov K.. Ľ. V., K.. H. N. a K.. U. R. umožnili získať vyššie uvedeným subjektom neoprávnene úverové prostriedky v celkovej výške 581 969 829 Sk (v prepočte fixným kurzom 19 317 859,29 €), z ktorých 511 969 829 Sk (v prepočte fixným kurzom 16 994 284,97 €) nebolo Devín Banke nikdy splatených, z ktorého dôvodu bola poskytnutím a nesplatením úverov pod bodmi 1/ a 2/ vyššie Devín Banke spôsobená škoda vo výške 340 000 000 Sk (v prepočte fixným kurzom 11 285 932,42 €), a poskytnutím a len čiastočným splatením úverov pod bodmi 3/ a 4/ vyššie mohla byť Devín Banke v prípade ich hotovostného výberu alebo prevodu mimo Devín Banky ešte pred vyhlásením nútenej správy z
  92. augusta 2001 zo strany subjektov, na ktoré obžalovaní nemali dosah, spôsobená škoda vo výške 171 968 319 Sk (v prepočte fixným kurzom 5 708 302,43 €). Za to špecializovaný súd obžalovanému K.. Ľ. V. uložil

§ 250aods.

5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. a § 40 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.

§ 58ods.

1 písm. a) Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

§ 59ods.

1 Tr. zák. súd obžalovanému určil skúšobnú dobu vo výmere 5 rokov.

§ 53ods.

2 písm. a) Tr. zák. mu súd uložil peňažný trest vo výmere 5 000 €.

§ 54ods.

3 Tr. zák. mu súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.

§ 49ods.

1 Tr. zák. s použitím § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu spojenú s rozhodovacou právomocou v peňažnom ústave vo výmere 5 rokov. Súd obžalovanej K.. H. N. uložil

§ 250aods.

5 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.

§ 58ods.

1 písm. a) Tr. zák. jej súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

§ 59ods.

1 Tr. zák. súd obžalovanej určil skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov.

§ 53ods.

2 písm. a) Tr. zák. jej súd uložil peňažný trest vo výmere 4 000 €.

§ 54ods.

3 Tr. zák. jej súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka.

§ 49ods.

1 Tr. zák. s použitím § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu spojenú s rozhodovacou právomocou v peňažnom ústave vo výmere 5 rokov. Súd obžalovanému K.. U. R. uložil

§ 250aods.

5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. a § 40 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.

§ 58ods.

1 písm. a) Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

§ 59ods.

1 Tr. zák. súd obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

§ 53ods.

2 písm. a) Tr. zák. mu súd uložil peňažný trest vo výmere 3 000 €.

§ 54ods.

3 Tr. zák. mu súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov.

§ 49ods.

1 Tr. zák. s použitím § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu spojenú s rozhodovacou právomocou v peňažnom ústave vo výmere 5 rokov. Súd obžalovanému K.. T. C. uložil

§ 255ods.

3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.

§ 58ods.

1 písm. a) Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

§ 59ods.

1 Tr. zák. súd obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

§ 53ods.

2 písm. a) Tr. zák. mu súd uložil peňažný trest vo výmere 2 000 €.

§ 54ods.

3 Tr. zák. mu súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

§ 49ods.

1 Tr. zák. s použitím § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu spojenú s rozhodovacou právomocou v peňažnom ústave vo výmere 5 rokov. A napokon súd obžalovanému K.. U. Ž. uložil

§ 255ods.

3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.

§ 58ods.

1 písm. a) Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

§ 59ods.

1 Tr. zák. súd obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

§ 53ods.

2 písm. a) Tr. zák. mu súd uložil peňažný trest vo výmere 2 000 €.

§ 54ods.

3 Tr. zák. mu súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Súd zároveň

§ 228ods.

3 Tr. por. poškodených JUDr. Radoslava Hajdúcha, správcu konkurznej podstaty úpadcu Devín Banka a Mgr. Moniku Martonovú, splnomocnenkyňu poškodeného MIRACOM LLC, so sídlom v USA 910 VT RT, 14 N, E. Montpelier 05651 Vermont s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný K.. V. odvolanie v rozsahu výroku o vine a treste. Písomnými podaniami zo

  1. mája 2021 podali odvolania v rozsahu výroku o vine, treste, ako aj v rozsahu konania, ktoré im predchádzalo aj obžalovaní K.. N., K.. R. a K.. Ž.. Podaním z
  2. mája 2021 podal v rozsahu výroku o vine a treste odvolanie obžalovaný K.. C. a podaniami z
  3. a
  4. mája 2021 podala v tom istom rozsahu odvolanie aj prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátorka"). Odvolanie prokurátorky Prokurátorka v odôvodnení z
  5. mája 2021 ku skutku ÚZ 1/ - 2/ uviedla, že mal byť právne kvalifikovaný ako sprenevera

§ 248Tr.

zák. Naďalej zotrvala na názore, že nematerializované (elektronické, bankové) finančné prostriedky sú peniazmi, a teda vecami v právnom slova zmysle. Evidovanie finančných prostriedkov na konkrétnom bankovom účte je založené zmluvou o účte, resp. o vklade. Prevod finančných prostriedkov je bezhotovostným transferom, ktorý sa uskutočňuje odpisovaním prostriedkov z účtu a ich pripisovaním v prospech iného účtu. Právna úprava pre prevod pohľadávok (napr. postúpením) vyžaduje určenie subjektov a špecifikáciu práva na plnenie, ako aj písomnú zmluvu, ktorou určite nie je zmluva medzi bankou a klientom, a preto transfer peňažných prostriedkov na účte nespĺňa požiadavky ani predpoklady na prevod pohľadávky. Hoci od 1. januára 2016 sa v Trestnom zákone zmenila definícia veci tak, že sa ňou rozumejú aj peňažné prostriedky na účte, viaceré súdy poskytovali ich ochranu s trestnoprávnym rozmerom aj pred uvedeným dátumom. K vývinovému štádiu doplnila, že zníženie finančného majetku má výrazný dosah na likviditu a do finančnej likvidity nepatria zmenky vydané firmou bez likvidity; takto bola Devín Banke spôsobená škoda. Vo vzťahu ku skutkom ÚRS 3/ - 4/ vyjadrila presvedčenie, že boli dokonané; bolo nepochybne preukázané, že v dôsledku predstieraného nákupu obilia bol firme EUROSERVIS poskytnutý úver vo výške 108 mil. Sk, pričom toho istého dňa boli finančné prostriedky poukázané cez účty APIS Ukrajina do spoločnosti APIS. Ak aj tento úver bol sčasti splatený, stalo sa tak po takmer roku po splatnosti a aj to nie zo strany úverového dlžníka, a ku škode teda fakticky došlo. Úver pre STROJÁRNE bol čerpaný vo výške 134 mil. Sk, z čoho vo výške 130 mil. Sk bol prevedený na účet spoločnosti APIS a tento úver nebol splatený, ktorým konaním bol trestný čin dokonaný. Uvedené právne závery boli súdom zjavne vyslovené za účelom použitia okolností pre aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody. K výroku o treste uviedla, že ich s poukazom na vyššie popísané úvahy, týkajúce sa právnej kvalifikácie skutkov považuje za neprimerané. Výška škody, od ktorej je určovaná kvalifikovaná skutková podstata bola v § 89 ods. 13 Tr. zák. odvodzovaná od výšky minimálnej mzdy. Hoci v roku 2001 bola v sume 4 400 Sk, koncom roka 2005 bola 6 900 Sk a v roku 2021 dosahuje 623 €, výška škody spôsobená konaním obžalovaných cca 60 x prevyšuje hornú hranicu škody veľkého rozsahu. Aj s ohľadom na tieto okolnosti považuje závery súdu za odporujúce § 31 Tr. zák. a § 40 Tr. zák. Na podklade týchto skutočností prokurátorka navrhla, aby odvolací súd

§ 321ods.

1 písm. b), d), e) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby

§ 322ods.

3 Tr. por. sám rozhodol v zmysle jej odvolacích námietok. Dňa 6. júla 2021 prokurátorka svoje odvolanie doplnila (okrem už uvedeného) tak, že samotný súd v popise skutku ÚZ 1/ - 2/ uviedol, že finančné prostriedky vo výške 69 mil. Sk boli APISom použité na sanáciu strát spôsobených jej podnikateľskou činnosťou, a to hlavne na úhradu nákladov v oblasti energetiky, ako aj nákladov súvisiacich s arbitrážnym sporom vedeným proti spoločnosti FANTÁZIA. Ak teda boli finančné prostriedky použité popísaným spôsobom, neostali v Devín Banke a ani sa tam nevrátili. Za rozporuplné označila tvrdenia súdu zo s. 96,

ktorých si (okrem iného) APIS prihlásila do konkurzu pohľadávky vo výške 2,5 mil. Sk, hoci krátko predtým súd skonštatoval, že obžalovaní hodnoverne nevysvetlili, prečo si pohľadávku voči Devín Banke neprihlásili ani po vyhlásení konkurzu. Pritom aj správca konkurznej podstaty Devín Banky sa vyjadroval ohľadne prihlasovania sa do konkurzu spoločnosti APIS. Keďže FANTÁZIA bola maďarská firma, ktorá nepatrila medzi klientov Devín Banky, je evidentné, že finančné prostriedky neostali na niektorom z účtov Devín Banky. Aj pri obchodovaní firmy APIS išlo o jej partnerov z Ruska, ktorým boli poukazované prostriedky mimo túto banku. Na základe týchto skutočností uzavrela, že konaním obžalovaných, ktorí svoje kroky koordinovali a plánovali došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery spáchaného organizovanou skupinou. Tie isté závery sa potom vzťahujú aj na skutky ÚRS 3/ - 4/, kde sa pre naplnenie znakov trestného činu

§ 250aods.

2 Tr. zák. ani nevyžaduje spôsobenie škody, ktorá okolnosť je rozhodujúca len pri naplnení znakov kvalifikovaných skutkových podstát. Keďže v prípade skutku ÚRS 3/ bola spôsobená škoda 37 mil. Sk a pri ÚRS 4/ nebol splatený celý úver, potom jednoznačne došlo k spôsobeniu škody vo veľkom rozsahu. K výmere uložených trestov uviedla, že ich s ohľadom na celkovú spôsobenú škodu vo výške 651 mil. Sk považuje za neprimerane mierne. Uloženým trestom súd nevenoval náležitú pozornosť, o čom svedčí aj tá okolnosť, že K.. N. nemal byť ukladaný úhrnný trest. S ohľadom na rozsiahlosť, organizovanosť a závažnosť takto páchanej trestnej činnosti považuje uloženie podmienečných trestov odňatia slobody u všetkých štyroch obžalovaných za neprípustné. Pri posudzovaní plynulosti trestného konania treba mať na pamäti, že v danom prípade ide o skutkovo a právne komplikované šafárenie s majetkom Devín Banky, ktoré bolo žalované po vyše 9 ročnom vyšetrovaní s celkovou škodou cca 3,4 mld. Sk. Pritom v konečnom dôsledku bola celková škoda na vkladoch obyvateľstva vyčíslená na cca 12 mld. Sk; súdom uložené tresty preto postrádajú akúkoľvek preventívnu a retribučnú funkciu. Na podklade týchto skutočností prokurátorka navrhla, aby odvolací súd

§ 321ods.

1 písm. b), d), e) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby

§ 322ods.

3 Tr. por. sám rozhodol o uznaní viny u obžalovaných K.. V., K.. C., K.. R.Í. a K.. Ž. za trestný čin sprenevery

§ 248ods.

1, ods. 4 písm. b), ods. 5 písm. a) Tr. zák. a u obžalovaných K.. V., K.. R. a K.. N. aj za pokračovací (okrem K.. R.) trestný čin úverového podvodu

§ 250aods.

2, ods. 5 Tr. zák. a uložil im primerané nepodmienečné tresty odňatia slobody s diferencovaním v poradí K.. V., K.. N., K.. R., K.. C., K.. Ž.. Odvolanie obž. K.. V. Obžalovaný K.. V. v odôvodnení odvolania z

  1. júna 2021 prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Mariána Prievozníka vo vzťahu k skutku ÚZ 1/ - 2/ namietal, že v danom čase v mene Devín Banky nekonal, a to ani ako štatutár, ani ako zamestnanec, a preto nemal zákonom uloženú povinnosť spravovať majetok Devín Banky. Jeho funkcia I. podpredsedu predstavenstva Devín Banky zanikla
  2. februára 2001 a nie
  3. marca 2001, ako je to uvedené v obchodnom registri. Zápis zmeny štatutára v obchodnom registri má v zmysle ustálenej judikatúry deklaratórne, nie konštitutívne účinky [nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. IV. ÚS 433/2010], čo znamená, že k vzniku / zmene / zániku funkcie dochádza dňom, kedy sa konalo príslušné valné zhromaždenie. V tejto veci konal pri podpisovaní jedinej zmenky, a to
  4. júla 2001, keď spolu s K.. Ž. v mene obchodnej spoločnosti podpísal Smlouvu o eimisi směnky s J&T Bankou, ktorým úkonom ale nebola spôsobená žiadna škoda. Keďže skutková podstata § 255 Tr. zák. si vyžaduje postavenie špeciálneho subjektu, jeho trestnú zodpovednosť možno posudzovať výlučne v tom ohľade, či podpísaním označenej zmluvy ne/porušil povinnosť opatrovať majetok iného. Z toho istého dôvodu nemôže byť vyvodená trestná zodpovednosť ani u K.. Ž.; tohto trestného činu sa ale nedopustili ani K.. R.Í. a K.. C., ktorí na pojednávaní zrozumiteľne objasnili dôvod takejto transakcie. Predmetnou úložkou nedošlo k porušeniu úverovej angažovanosti bánk, pretože táto v danom čase dosahovala 15,64 % a ani po pripočítaní sumy úložky by k prekročeniu hranice 25 % nedošlo. Okrem toho, neprihlásenie pohľadávky do konkurzu neznamená, že pohľadávka neexistuje ani že by pohľadávka zanikla. Znamená to len, že ju nemožno uspokojiť v konkurze

§ 33ods.

1 písm. f) zákona č. 328/1991 Zb. Vo výpovedi ďalej naznačil, aký mediálny, politický aj trestnoprávny tlak bol vyvíjaný na jeho osobu, s čím súviseli aj okolnosti podania prihlášky. K ÚRS 1/ - 2/ namietol porušenie práva na obhajobu, nakoľko rozsudok sa opiera o výpovede svedkov U., V. a L. a ďalších osôb, ktoré boli vypočuté v neprítomnosti obhajoby a súčasne bez toho, aby mala obhajoba možnosť sa týchto výsluchov zúčastniť [k tomu viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") z

  1. novembra 1986 vo veci Unterpetinger proti Rakúsku, sťažnosť č. 9120/80 a iné]. Pokiaľ ide o vecnú stránku, odvolací súd už pri svojom predchádzajúcom rozhodnutí skonštatoval súvis s deblokáciami dlhu Ruskej federácie, z ktorého dôvodu bol zo zostávajúcich skutkov oslobodený. Úvery súviseli so zmluvou o sprostredkovaní z
  2. septembra 1999 uzavretou medzi Devín Bankou a Slovenskými elektrárňami, a.s. (ďalej len „Slovenské elektrárne" alebo „SE"), na základe ktorej sa Devín Banka zaviazala obstarať jadrové palivo v objeme 160 mil. USD.

čl. III zmluvy sa Devín Banka zaviazala zabezpečiť vystavenie bankových garancií pre dodávateľov alebo výrobcov jadrového paliva z Ruskej federácie, zdroje financovania atď., v nadväznosti na čo predstavitelia Devín Banky iniciovali rokovania o konkrétnych množstvách dodaného jadrového paliva. Na základe toho došlo k uzavretiu zmlúv so spoločnosťami TECHNOMED-SERVIS a RIATEN PRAJZ, prostredníctvom ktorých boli uskutočnené platby dvakrát po 170 mil. Sk z úverových účtov Devín Banky na účty ruských bánk v Devín Banke a odtiaľ boli prostriedky cez spoločnosť APIS prevedené na účty OAO Tvel, ktorý bol výrobcom jadrového paliva. TECHNOMED-SERVIS, RIATEN PRAJZ a APIS neboli dodávateľmi ani výrobcami jadrového paliva, ale v súlade so zmluvou tzv. tretími stranami. Za týmito platbami nasledovali dodávky paliva pre Slovenské elektrárne a odpočítanie príslušnej sumy, ktorá bola podstatne vyššia než dvakrát po 170 mil. Sk. Tieto operácie sa však nemali ako odraziť v účtovníctve banky, pretože tá jadrové palivo nekupovala, ale obstarávala len finančnú stránku veci. Po prijatí tovaru malo nasledovať vysporiadanie Slovenských elektrární voči Devín Banke, ktoré sa ale z politických dôvodov neuskutočnilo. Až po vyhlásení konkurzu vyhral správca konkurznej podstaty Devín Banky súdny spor proti Slovenským elektrárňam, ktoré boli uznesením z

  1. mája 2008, sp. zn. 13Cbi/30/2004, zaviazané k vyplateniu odmeny Devín Banke vo výške 102 mil. Sk. K prípadnej otázke, prečo úvery boli na 340 mil. Sk a odmena Devín Banky bola 102 mil. Sk, je treba uviesť, že predfinancované boli dodávky jadrového paliva na tri roky v celkovej výške 1,3 mld. Sk; Devín Banka ale v polovici cyklu skrachovala. Obžalovaný v nadväznosti na s. 95 rozsudku pripomenul, že hoci Devín Banka mala v zmysle zmlúv o sprostredkovaní s Ministerstvom financií SR a Slovenskými elektrárňami nielen právo, ale povinnosť deblokovať, banková licencia jej neumožňovala vykonávať iné, než obvyklé bankové činnosti. Z tohto dôvodu vytvorili s plným vedomím vrcholných politických predstaviteľov schému financovania, mandát zrealizovala, poskytla prostriedky cez účty tretích osôb výrobcovi jadrového paliva OAO Tvel, ktorý ho vyrobil a doviezol na Slovensko. Odmena za tieto činnosti nebola Devín Banke nikdy vyplatená a súdne spory vyhral správca konkurznej podstaty Devín Banky až niekoľko rokov po vyhlásení konkurzu. Momentálne je mu vytýkané, že úvery neboli splatené, ale ako mohli byť splatené, keď boli použité na výrobu jadrového paliva? Titulom čoho mali pohľadávky v Rusku vymáhať, veď nimi prefinancovaný tovar bol dodaný, nemali nárok na vrátenie peňazí, ani nebol dôvod pristúpiť k uplatneniu zabezpečenia úverov. Zámer bol taký, že úvery sa po zrealizovaní deblokácií účtovne vysporiadajú z odmeny, na ktorú mali nárok voči Slovenským elektrárňam. Úvery boli zabezpečené akciami Gazpromu, ktoré považoval za bonitné, a ktorých hodnota odvtedy niekoľkonásobne stúpla, ale otázku úverového zabezpečenia ani nepotrebovali riešiť, pretože ruská strana svoje záväzky od začiatku plnila. Je len vecou účtovníctva banky, že zabezpečenie financovania deblokácií je vedené vo forme úverov a že tieto sú evidované ako nesplatené. Úveroví dlžníci TECHNOMED-SERVIS a RIATEN PRAJZ tieto peniaze nedostali, pretože boli od počiatku určené pre OAO Tvel Moskva, Devín Banka si predsa nemohla do svojho majetku zúčtovať jadrové palivo. V ďalšej časti obžalovaný namietal, že trestné stíhanie pre tieto skutky je premlčané, lebo obvinenie mu bolo vznesené
  2. marca 2010, teda v rozpore s § 67 ods. 1 písm. b) Tr. zák. po viac ako 10 rokoch. Z tohto dôvodu je treba trestné stíhanie

§ 281ods.

1 Tr. por. v spojení s § 9 ods. 1 písm. a) Tr. por. zastaviť. Skutky ÚRS 1/ - 2/ nie sú čiastkovými útokmi pokračovacieho trestného činu úverového podvodu ku skutkom ÚRS 3/ - 4/ z dôvodu absencie jednotiaceho zámeru spočívajúceho vo vytvorení mechanizmu deblokácií ruského dlhu. Inými slovami, dôvod takto poskytnutých úverov ruským firmám nijako nesúvisel s úvermi, ktoré boli poskytnuté slovenským spoločnostiam. Chýba tu aj relevantná časová nadväznosť, keďže ruské úvery boli poskytnuté

  1. a
  2. decembra 1999, kým slovenské o niekoľko mesiacov skôr. Bez ohľadu na to, predmetné úvery by sa aj tak premlčali samostatne; uvedené skutky boli od počiatku vyšetrované samostatne a nie ako pokračujúci trestný čin - vo veci EUROSERVIS bolo trestné stíhanie začaté až v roku 2003, vo veci STROJÁRNÍ až v roku 2008 a v prípade ruských úverov až v roku
  3. Ani spojenie vecí na spoločné konanie z roku 2011 nemohlo popisovaný nedostatok odstrániť. K ÚRS 3/ spochybnil, že by umožnil získať úver tomu, o kom vedel, že nespĺňal podmienky pre jeho poskytnutie. Podmienky na jeho poskytnutie je treba posudzovať

vtedy platných pravidiel, a síce

zásad úverových obchodov z

  1. mája 1998, pracovného postupu č. 19/1999 a metodického postupu zástupcu generálneho riaditeľa pre klientske obchody č. 3/
  2. Hodnotenie klienta vypracovávali odborní referenti banky, EUROSERVIS musela vzhľadom na svoje parametre dosiahnuť vysoký úverový rating. Vznikla v roku 1995, zaoberala sa obchodom s obilím a

účtovných závierok mala obraty v rádovo stovkách miliónov korún. Námietky týkajúce sa podnikateľského plánu možno vysvetliť tým, že spoločnosť nezačínala nové podnikanie, ale išlo len o jeden konkrétny obchod v rámci už zabehnutého spôsobu podnikania. Nedostatkom tohto úveru bolo nevhodné nastavenie úverových podmienok, jej zabezpečenia, to ale nezakladá skutkovú podstatu trestného činu. Namieta, že by túto zmluvu uzatvoril, keďže z jej znenia, ako aj správy z auditu plynie, že v skutočnosti je uzatvoril p. K. T.Á.. To, že sa zúčastnil predzmluvných rokovaní ešte nezakladá jeho trestnú zodpovednosť. K ÚRS 4/ uviedol, že klienti bez podnikateľskej histórie neboli automaticky vylúčení z možnosti uchádzať sa o úver, dokonca mali stanovený nižší minimálny počet bodov pre zaradenie do jednotlivých kategórií. Spoločnosť STROJÁRNE mala zabezpečený kompletný projekt zriadenia prevádzky strojárenských výrobkov, mala zakúpené pozemky, budovala haly, mala významných odborníkov v oblasti strojárenskej výroby a pod. To, že za týmto účelom bola zriadená nová spoločnosť, ešte neznamená, že v tom istom mesiaci vznikol projekt a hneď aj dostal úver. Ako následne APIS plnil svoje záväzky voči STROJÁRŇAM je obchodnoprávny vzťah medzi týmito dvoma subjektmi a nie vzťah, ktorý by sa týkal Devín Banky. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by ako predstavitelia Devín Banky mali vedomosť, že APIS poruší zmluvu o dielo a STROJÁRŇAM stroje nedodá. Namietol chýbajúcu stranu z úverovej zmluvy, bez ktorej nie je možné posúdiť, či došlo k porušeniu podmienok čerpania úveru tým, že prostriedky boli prevedené na spoločnosť APIS. Aj v tomto prípade namieta, že predmetnú zmluvu nepodpísal, pričom spôsob, akým sa s týmto zistením vysporiadal špecializovaný súd nie je správny, pretože zo skutkovej vety nevyplýva, v čom mala spočívať táto súčinnosť. Dôvod, prečo v roku 2003 spolu s K.. N. prevzali STROJÁRNE bol ten, že ich o to požiadali vtedajší štatutári, aby tak vyriešili problémy, ktoré spôsobili. Skutky ÚRS 3/ - 4/ by mohli byť posúdené maximálne

§ 255Tr.

zák. Na základe týchto skutočností obžalovaný K.. V. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

§ 321ods.

1 písm. a), b), d) Tr. por. zrušil a vrátil vec špecializovanému súdu na ďalšie konanie. Odvolania obž. K.. N. a K.. R. Obžalovaní K.. N.Á. a K.. R. vo svojich odôvodneniach odvolaní z

  1. júna 2021 podaných prostredníctvom ich obhajcu JUDr. Jána Mrázovského s poukazom na judikáty R 14/1964, V 28/1971 dospeli k záveru, že súd prvého stupňa hodnotil vykonané dôkazy nesprávne. Nesúhlasili so záverom, že APIS nevykonával deblokačné aktivity, pretože opak potvrdzuje list ministra atómového priemyslu, výpovede J., N., C., Č., zoznamy služobných ciest, ako aj platby spoločnosti OAO Tvel Moskva. Poukázali na výpoveď svedka K.. V., ako aj na dôkazy z
  2. septembra 2016, z ktorých

nich vyplýva, že APIS si voči Devín Banke uplatnil pohľadávku vo výške cca 11 mil. €. S poukazom na formálne deklarované povinnosti predstavenstva, zloženie a jeho spôsob rozhodovania namietli záver súdu o konaní v rozpore s § 194 ods. 5 Obch. zák. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, ktoré z ustanovení § 12 - § 14 Stanov DB mali porušiť. Ani závery, že úložkou sa mala zachraňovať spoločnosť APIS nepovažujú za správne, pretože úkony k týmto operáciám pripravovali špecialisti z J&T Banky, ktorú kontrolovala ČNB. S rozsudkami Mestského súdu v Prahe a Najvyššieho súdu ČR sa súd nijako nevysporiadal. Súd nepoukázal ani na jeden konkrétny prípad, ktorý by ich spájal s podpísaním úverovej zmluvy. Ich konanie začínalo a končilo tým, že boli viazaní uznesením predsedníctva banky. O trestnom čine by sa dalo uvažovať len vtedy, ak by konali v rozpore s jeho uznesením. K porušeniu interných predpisov poukázali na hlásenie o úverovej angažovanosti,

ktorého bola na úrovni 15,64 %. Súd dostatočne neprihliadol na výročné správy APISu, z ktorých plynie, že kým v roku 1997 bol majetok spoločnosti na úrovni 946 mil. Sk, v roku 2000 bol už cca 2,46 mld. Sk. Aj hospodársky výsledok za sledované obdobie vzrástol zo 17 mil. Sk na 136 mil. Sk. Ak teda zmenka znamená zabezpečenie záväzku celým majetkom, potom jej hodnota predstavovala len necelé 3 % z majetku spoločnosti. Tieto dôkazy významne spochybňujú závery súdu, že APIS potreboval vykryť straty spoločnosti. Aj zo svedeckej výpovede K.. V. plynie, že v lete 2001 mali Slovenské elektrárne vyplatiť Devín Banke cca 200 mil. Sk, z čoho malo APISu pripadnúť cca 100 mil. Sk. K tomu treba pripomenúť majetkové licenčné práva na celosvetovú radu hydrauliky, ktorú nemecká patentová agentúra ocenila na 152 mil. DEM. Záver, že mali s ostatnými obžalovanými konať spôsobom bezprostredne smerujúcim k vzniku škody neobstojí aj s poukazom na audítorské správy o overení účtovných závierok z rokov 1997 -

  1. Aj v ďalšej časti obžalovaní zopakovali, že ich konanie nie je možné hodnotiť ako trestný čin, pretože sa ním len vyjadrovala vôľa kolektívneho orgánu. V takom prípade by pre vyvodenie trestnej zodpovednosti bolo treba preskúmať konanie všetkých deviatich členov kolektívneho orgánu. Oni - a to ani s ostatnými obžalovanými, nemohli vytvoriť takú váhu hlasovacích práv, aby mohli formulovať vôľu Devín Banky. Navyše u nich konkrétne ani nebola formulovaná žiadna právna povinnosť, ktorú by mali porušiť. Ani pochybnosti súdu prvého stupňa ohľadne akcií Gazprom ich neusvedčujú zo žiadneho protiprávneho konania. Tieto akcie poskytol J.H., ktorý bol Č. T. a založenie predmetných akcií nemožno hodnotiť k ich škode. Na podporu svojich záverov obžalovaní poukázali na nález Ústavného súdu Českej republiky z
  2. septembra 2019, sp. zn. II. ÚS 698/2019, ako aj uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky z
  3. októbra 2006, sp. zn. 5 Tdo 1224/2006, z
  4. októbra 2010, sp. zn. 5 Tdo 1138/
  5. K výpovediam svedkov z Ruska uviedli, že konajúci súd sa nijako nevysporiadal s tým, ako mohli vedieť, že podpisy na listinách nie sú pravé. Ako to vyplýva z výpovedí J. a N., tieto dokumenty a podpisy na nich zabezpečovali oni, resp. ich spolupracovníci. Súd nemôže v ich neprospech vyhodnotiť, že nespochybňovali dôveryhodnosť autority menovanej ruským ministerstvom atómového priemyslu. Rozporovali tvrdenie súdu prvého stupňa,

ktorého mal svedok V. uviesť, že nešlo o ich pečiatku; svedok len uviedol, že pečiatka sa podobá na ich, čo dáva úplne iný „hodnotiaci efekt na túto výpoveď." Záver súdu zo s. 97 je v rozpore s jeho tvrdením zo s. 95,

ktorého sa APIS na deblokačných aktivitách nepodieľal. Súd opomenul vziať do úvahy tú okolnosť, že za poskytnuté zdroje boli v Ruskej federácii vyrobené deblokované tovary, ktoré ale po konkurze Devín Banky neboli prevzaté, následkom čoho MF RF nemohlo zaplatiť výrobcov tovarov a tí zas nemohli uzavrieť úverový reťazec. Ak neboli Devín Banke predmetné úvery splatené, mala vykonať kroky, aby sa tak stalo - neexistuje ale žiadna výzva, žiadne doklady o snahe realizovať záložné právo alebo doklady o vymáhaní pohľadávky. Výhrada súdu prvého stupňa zo s. 97, že subjekty vo vzťahu ku ktorým smerovali úverové zdroje, nemali žiaden vzťah s dlžníkom nie je na mieste, pretože úverový dlžník využíva úverové zdroje na plnenie záväzkov voči svojim dodávateľom. To platí aj vo vzťahu k úveru RIATEN PRAJZ, kde sa prevod prostriedkov realizoval na základe písomného pokynu spoločnosti. Súd neoznačil žiaden konkrétny dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že by mali akúkoľvek vedomosť o tom, že nespĺňajú podmienky určené na poskytnutie úverov. Nebolo ich povinnosťou, aby osobne vykonávali analýzu klienta a zisťovala jeho rating. Obžalovaní zastávali najvyššie manažérske posty, a teda logicky nemohli realizovať fyzickú kontrolu podkladov žiadateľov o úver, ktorých bolo množstvo. V konaní nebol vykonaný žiaden dôkaz, z ktorého by sa dalo vyvodiť ich vedomosť o možnom škodlivom následku a o jeho schválení pre prípad, že by nastal. V ďalšej časti obžalovaní namietali konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, konkrétne uviedli, že orgány činné v trestnom konaní sa nijakým spôsobom nevysporiadali s 300 stranami dokladov, ktoré do konania 3. februára 2006 dodal K.. V.; tieto dôkazy neboli poskytnuté ani znalkyni ÚSI Žilina. Uvedeným konaním vyšetrovateľ porušil § 2 ods. 7, ods. 10, ods. 12 Tr. por. Je evidentné, že absencia dôkazov predložených v prípravnom konaní je hendikepom štátu a prvostupňový súd sa mal uvedenou otázkou zaoberať (k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 To 6/2016). K výmere trestu namietli, že sa súd nevysporiadal s tým, prečo v dôsledku spôsobených prieťahov trestné stíhanie úplne nezastavil. Pritom v danom prípade ide skutočne o extrémny prieťah, na ktorý súd nijako nereagoval. Napriek tomu, že trvajú na svojej nevine upozorňujú, že trestné konanie sa voči K.. N. vedie už 15 rokov a sama na ňom nemala žiaden podiel, žiadne obštrukcie nevytvárala a aj od spáchania skutku uplynul značný čas. Aj K.. R. po celý čas pracuje a venuje sa podnikateľskej činnosti. Pripomenuli, že celý svoj život sú bezúhonní a z tohto pohľadu aj zákaz činnosti stratil opodstatnenie. Na základe týchto skutočností obžalovaní K.. N. a K.. R. navrhli, aby odvolací súd

§ 321ods.

1 p

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.