Obsah (11)

§ 421§ 420§ 35§ 427§ 424§ 443§ 428§ 220§ 449§ 455§ 453

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/233/2018 Identifikačné číslo spisu: 1112205993 Dátum vydania rozhodnutia: 25.08.2021 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

ustanoveniu § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do

1. júna 2016, ktoré v prípade pomerne nepatrného neúspechu umožňovalo priznať inak úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolací súd zároveň dospel k záveru o splnení podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd videl v povahe veci, kedy predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený v súvislosti s jeho nezákonným väzobným trestným stíhaním, pričom prihliadal aj na pomery strán konania, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - občan, ktorý bol v trestnom konaní, v súvislosti s ktorým si uplatnil nárok na náhradu škody, oslobodený, s prihliadnutím na následky väzby a trestného stíhania prejavujúce sa v živote žalobcu a na druhej strane vystupuje právnická osoba - Slovenská republika, v ktorej pomeroch sa nepriznanie náhrady trov konania zásadným spôsobom neprejaví. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil a žalovanej, ktorej by inak vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, náhradu trov konania nepriznal.
2. Napokon odvolací súd uviedol, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, v časti priznanej náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní vo výške 3.286,20 eur zostáva nedotknutý, keď žalovaná ako oprávnená osoba na podanie odvolania v tejto časti odvolanie nepodala. Pokiaľ žalobca v osobne podanom odvolaní uviedol, že (žalovaná) podáva odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 13.286,20 eur a v odvolaní podanom prostredníctvom splnomocneného zástupcu uviedol, že odvolanie podáva čo do všetkých výrokov napadnutého rozsudku, odvolací súd odvolanie posudzoval podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), keď vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia v časti, v ktorej bolo jeho návrhu vyhovené, považoval žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. Odvolací súd zároveň dodáva, že žalobca, ktorého žalobe v tejto časti bolo vyhovené by v zmysle ustanovenia § 359 CSP nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania v tejto časti.
3. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Tak žalobca ako aj žalovaná boli v odvolacom konaní čiastočne úspešní (vo vzťahu k odvolaniu protistrany, žalobca aj vo vzťahu k výroku o trovách konania), ako aj neúspešní (vo vzťahu k vlastnému odvolaniu), z ktorého dôvodu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnej zo strán konania.
4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala v zákonnej lehote žalovaná (dovolateľka) dovolanie, ktorého prípustnosť odvodzovala s poukazom na

§ 421ods.

1 písm. a) CSP, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a s poukazom na

§ 420písm.

1. f)CSP, keď odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm.
2. f)CSP žalovaná odôvodnila s tým, že odvolací súd sa podľa názoru žalovanej vôbec nevyjadril k námietkam žalovanej, ktoré formulovala v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, pričom ich žalovaná považuje za zásadné. 14. Vo vzťahu k nedostatočnému odvôvodneniu písomného vyhotovenia rozsudku odvolacieho súdu žalovaná uviedla, že odvolací súd vo svojom rozsudku vo vzťahu k odôvodneniu náhrady nemajetkovej ujmy dal za pravdu žalovanej, čo do nemožnosti vychádzať z prípadu Kontrová, napriek uvedenému však považoval sumu 10.000 eur za primeranú s poukazom na odškodnenie poskytnuté ESĽP a ÚS SR vo veci Winkler. Svoje rozhodnutie odôvodnil len odkazom na uvedený prípad a konštatovaní o primeranosti priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v porovnaní s ním. Podľa žalovanej odvolací súd bez čo i len stručného odôvodnenia konštatoval primeranosť priznanej náhrady nemajetkovej ujmy s poukazom na prípad Winkler a vôbec neposkytol, nenaznačil úvahu, ktorá ho viedla k týmto záverom. Žalovaná má za to, že odvolací súd v skutočnosti tieto prípady vôbec neporovnal. Okrem skutočnosti, že odvolací súd neuskutočnil komparáciu prípadu žalobcu s prípadom Winkler, za podstatnú medzeru v argumentácii odvolacieho súdu považuje žalovaná prijatie záveru o primeranosti priznanej náhrady nemajetkovej ujmy aj za situácie, keď prisvedčil správnosti žalovanej o nemožnosti zohľadnenia prípadných následkov na zdraví žalobcu pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy a úplné opomenutie vysporiadať sa s námietkou o nepreukázaní tvrdenej deštrukcie rodinného a súkromného života žalobcu. V tomto smere v rozsudku odvolacieho súdu absentujú logické a pádne odpovede na otázky akcentované v odvolaní. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu preto podľa žalovanej nemôže obstáť. Podľa žalovanej odvolací súd neposkytol v tejto súvislosti žiadnu odpoveď na prmeranosť náhrady nemajetkovej ujmy (v porovnaní s prípadom Winkler, s ohľadom na nemožnosť prihliadať na prípadné zhoršenie zdravotného stavu či nepreukázanie deštrukcie rodinného a súkromného života), čím porušil právo žalovanej na spravodlivý proces. 15. Žalovaná navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. mája 2018 č. k. 8 Co 212/2017-718 v časti výroku I., II. a IV. a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie. Súčasne žalovaná navrhla, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť rozsudku odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 444 ods. 1 CSP až do rozhodnutia o dovolaní žalovanej. 16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací príslušný na rozhodnutie o dovolaní (

§ 35

CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (

§ 427ods.

1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (

§ 424

CSP), bez nariadenia pojednávania (

§ 443

CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (

§ 428

CSP) a či sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

1. Dovolací súd sa v prvom rade musí vysporiadať s námietkou žalovanej, ktorá spočíva v nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu pre jeho nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktorú vzniesla žalovaná v podanom dovolaní. V prípade, že je námietka žalovanej o nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu dôvodná, už táto okolnosť musí viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu vidí žalovaná predovšetkým v tom, že odvolací súd neposkytol dostatočnú a zrozumiteľnú odpoveď na prmeranosť náhrady nemajetkovej ujmy (v porovnaní s prípadom Winkler, s ohľadom na nemožnosť prihliadať na prípadné zhoršenie zdravotného stavu či nepreukázanie deštrukcie rodinného a súkromného života), čím porušil právo žalovanej na spravodlivý proces.
2. Na úvod dovolací súd konštatuje, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, s odkazom na

§ 220ods.

2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu potom musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka civilného súdneho konania na spravodlivý proces garantovaný článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

1. Podľa názoru dovolacieho súdu je odvolací súd povinný sa vo svojom rozhodnutí vždy riadne vysporiadať so všetkými riadne a včas uplatnenými a podstatnými odvolacími námietkami účastníkov súdneho konania. Ak odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom sa zabudne zaoberať niektorou z podstatných odvolacích námietok, neostáva dovolaciemu súdu nič iné, ako jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť v zmysle § 449 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 420 ods. 1 písm. f) CSP na ďalšie konanie a to i vtedy, ak by odvolacie námietky dovolací súd mohol sám spoľahlivo posúdiť z obsahu predloženého súdneho spisu. V prejednávanej veci dovolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými podstatnými odvolacími námietkami, keď odvolací súd zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom nevysvetlil ním konštatovanú prmeranosť náhrady nemajetkovej ujmy, najmä v porovnaní s prípadom Winkler, s ohľadom na nemožnosť prihliadať na prípadné zhoršenie zdravotného stavu či nepreukázanie deštrukcie rodinného a súkromného života žalobcu.
2. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné rozsudok Krajského súdu v Žiline z
3. mája 2018 č. k. 8 Co 212/2017-718 vo výroku I. ako aj v súvisiacich výrokoch II. a IV. zrušiť (

§ 449ods.

1 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (

§ 455CSP).

Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (

§ 453ods.

3 CSP).

1. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd v pomere hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.