Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Oboer/11/2021 Identifikačné číslo spisu: 3114216285 Dátum vydania rozhodnutia: 18.08.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Miroslava Janečková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:3114216285.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej WOODCOTE FRANCHISE PARTNER, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 135, IČO: 31 404 367, proti povinnému W. M., narodenému XX. M. XXXX, trvale bytom v P., G., zastúpenému Mgr. et Mgr. Michalom Bezákom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Medveďovej č. 1566/20, o vymoženie príslušenstva pohľadávky a zmluvnej pokuty, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5CoE/193/2017-163 zo 6. decembra 2017, takto rozhodol: I. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a. II. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a. Odôvodnenie Okresný súd Trenčín (ďalej len „exekučný súd“) uznesením č. k. 61Er/1755/2014-111 zo 16. marca 2017 vyhovel námietkam povinného proti exekúcii s poukazom na ust. § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) a ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Exekučný súd dňa 18. decembra 2015 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok č. sp. OS 19/2014 zo dňa 2. mája 2014, vydaný Obchodným súdom, stálym rozhodcovským súdom so sídlom v Banskej Bystrici, právoplatný dňa 23. mája 2014 a vykonateľný dňa 27. mája 2014. Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že medzi oprávnenou a povinným nebola uzavretá žiadna rozhodcovská zmluva zverujúca rozhodovanie prípadných sporov medzi oprávnenou a povinným rozhodcovskému súdu, oprávnená danú skutočnosť namietla. Exekučný súd k skúmaniu rozhodcovského rozsudku a s tým súvisiacej právomoci rozhodcovského súdu založenej rozhodcovskou zmluvou uviedol, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať prípadný spor medzi oprávnenou a povinným. Oprávnená a spoločnosť AQUAPLAST, s.r.o., so sídlom v Trnave, Pekárska č. 11, IČO: 36 317 691 podpísali dňa 22. februára 2011 rámcovú kúpnu zmluvu č. 2010/BL/12-023, pričom za obchodnú spoločnosť AQUAPLAST, s.r.o. konal povinný ako konateľ. V čl. IX bod 9 predmetnej zmluvy, oprávnená a spoločnosť AQUAPLAST, s.r.o. dojednali rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej bola daná právomoc Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Banskej Bystrici rozhodnúť všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú s oprávnenou. Keďže zmluva bola uzavretá medzi oprávnenou a spoločnosťou AQUAPLAST, s.r.o., v mene ktorej konal povinný ako konateľ spoločnosti, nemožno v danej veci aplikovať rozhodcovskú doložku, a teda založiť právomoc rozhodcovského súdu aj voči povinnému ako fyzickej osobe. Povinný ako fyzická osoba nebol účastníkom predmetnej zmluvy, v rámci ktorej bola dojednaná rozhodcovská doložka, preto rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor medzi oprávnenou a povinným. Exekučný súd na záver dodal, že hoci povinný dňa 16. decembra 2011 podpísal ako jednostranný právny úkon listinu označenú ako „Ubezpečenie pre predávajúceho“, ani súčasťou daného dokumentu nie je rozhodcovská doložka, ktorá by bola uzatvorená medzi oprávnenou a povinným. Z obsahu rámcovej kúpnej zmluvy ani listiny „Ubezpečenie pre predávajúceho“ nevyplýva, že by povinný ako fyzická osoba jednoznačne a určito prejavil vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku pre prípad riešenia sporov vzniknutých z tohto zmluvného vzťahu v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že exekučný titul vydal orgán, ktorý na jeho vydanie voči povinnému nemal právomoc, a teda exekučný titul predstavuje právne nulitný akt. 2 Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 5CoE/193/2017-163 zo 6. decembra 2017 uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli odvolateľkou v odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi exekučného súdu. Na zdôvodnenie v rozhodnutí uviedol, že exekučný súd správne na základe podaných námietok skúmal, či povinným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. V rámci exekučného konania bol exekučný súd oprávnený na základe podaných námietok skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či sa nejedná o rozhodnutie ničotné, t. j. bez právnych účinkov. Podstata odvolacích námietok povinného smeruje k tvrdeniu, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Banskej Bystrici na prejednanie sporu medzi oprávnenou a povinným a na vydanie rozhodcovského rozsudku č. sp. OS 19/2014 z 2. mája 2014 ako exekučného titulu, na podklade ktorého bola vedená exekúcia voči povinnému. Odvolací súd v danej súvislosti konštatoval, že exekučný súd v predmetnej veci správne právne posúdil námietky povinného vo vzťahu k právomoci rozhodcovského súdu, keď rozsudok rozhodcovského súdu posúdil ako nulitný, a to vydaný rozhodcom, ktorý svoju právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci vyvodil z rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok teda nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Vznik rozhodcovskej zmluvy je podmienený dohodou zmluvných strán. Z prejednávanej veci nepochybne vyplýva, že rozhodcovská zmluva uzavretá vo forme rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou rámcovej kúpnej zmluvy medzi oprávneným a spoločnosťou AQUAPLAST, s.r.o. zaväzuje zmluvné strany. Povinný ako fyzická osoba vystupuje v danom vzťahu ako ručiteľ, ktorého ručenie bolo založené jednostranným vyhlásením s názvom listiny „Ubezpečenie pre predávajúceho“. Odvolací súd sa priklonil k záverom exekučného súdu, z ktorých vyplýva, že pokiaľ sa aj zmluvné strany v čl. IX bod 9 zmluvy obsahujúcom dohodu o rozhodcovskej zmluve dohodli, že rozhodcovskému súdu predložia i spory zmluvu zabezpečujúce (napr. ručenie), i tak sa jedná len o dohodu zmluvných strán uvedenej rámcovej kúpnej zmluvy, teda predávajúceho a kupujúceho. Aby bola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť i spory medzi oprávnenou a povinným ako ručiteľom, musela by byť platne uzavretá rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka i medzi nimi. Rovnako ani v listine „Ubezpečenie pre predávajúceho“, ktoré podpísal povinný, nie je obsiahnutá rozhodcovská doložka medzi oprávnenou a povinným ako fyzickou osobou. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní nevyplýva, že rozhodcovská zmluva zaväzuje i ručiteľov, resp. iné osoby, ktoré prevzali zabezpečovací záväzok vo vzťahu k niektorej zmluvnej strane rozhodcovskej zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného, názor oprávnenej, že povinný tým, že podpísal listinu „Ubezpečenie pre predávajúceho“ pristúpil i k rozhodcovskej doložke, nie je správny. Rozhodcovský rozsudok je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. 3 Uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) dovolaním, ktoré bolo doručené exekučnému súdu 30. januára 2018. Podanie dovolania oprávnená odôvodnila tým, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP). Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v nesprávnej aplikácii právnej normy upravujúcej rozsah právomoci exekučného súdu vo vzťahu k preskúmaniu právomoci rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý v predmetnej exekučnej veci predstavoval exekučný titul. Keďže podľa oprávnenej povinný nie je spotrebiteľ, spor medzi oprávnenou a povinným nie je sporom spotrebiteľským, a preto exekučný súd v exekučnom konaní nebol oprávnený skúmať rozhodcovskú doložku a zaoberať sa jej existenciou. Oprávnená navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a oprávnenej priznal náhradu trov dovolacieho konania v sume 163,42 €. 4 Povinný sa k dovolaniu vyjadril prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu. Podanie však bolo uskutočnené elektronickými prostriedkami, spísané Mgr. et Mgr. Michalom Bezákom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Medveďovej č. 1566/20 a exekučnému súdu bolo doručené dňa 11. decembra 2019. Podanie nebolo autorizované v súlade s ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP a ust. § 25 a nasl. zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej a „zákon o e-governmente“) tak, aby spĺňalo zákonné náležitosti riadneho podania. Neúplné podanie nebolo doplnené postupom v súlade s ust. § 125 ods. 2 CSP, dovolací súd naň preto neprihliadol. 5 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu. 6 Podľa ustanovenia § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. 7 Z ustanovenia § 429 ods. 2 CSP vyplýva, že povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.