1, ods. 2 Trestného zákona prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
b) Trestného poriadku dovolanie obvineného T. J. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Ružomberok (ďalej aj „okresný súd") rozsudkom zo 16. septembra 2020, č. k. 1T/18/2020-334, uznal obvineného T. J. (v spoločnom konaní s N., s.r.o.) za vinného z pokračovacieho prečinu podvodu
1, ods. 2 Trestného zákona („Tr. zák.") na skutkovom základe v ňom uvedenom s tým, že
2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), písm.
2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom
3 Tr. zák. boli ohľadom obvineného zrušené v bodoch 1 - 4 výrok o vine rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo 4. decembra 2019, č. k. 4T/74/2019-489, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.
1 Tr. zák. bol obvinenému uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu v právnických osobách na dobu štyri roky. Zároveň bola obvinenému
1 Trestného poriadku („Tr. por.") uložená povinnosť nahradiť škodu poškodeným K. W. vo výške 660,- eur, K. Č. vo výške 2.310,- eur, K. J.Č. vo výške 1.650,- eur, S. U. vo výške 6.150,- eur, X.. K. V. vo výške 150,- eur, spol. J. a.s. C. vo výške 2.190,93 eur a I. Q. vo výške 5.000,- eur. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podali proti výroku o treste odvolania obvinený a prokurátor, ktoré Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd") uznesením z 26. novembra 2020, č. k. 3To/86/2020-364, zamietol
por. ako nedôvodné, pričom toto uznesenie krajského súdu prevzal obvinený
1 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona a súčasne zrušil dotknuté uznesenie Krajského súdu v Žiline z 26. novembra 2020, č. k. 3To/86/2020-364, a ďalšie rozhodnutia obsahovo naň nadväzujúce, prípadne aj predchádzajúci rozsudok okresného súdu a prikázal krajskému súdu, prípadne okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Dovolateľ uviedol, že dovolanie podáva z dôvodu porušenia práva na obhajobu zásadným spôsobom
1 písm. c) Tr. por., ktoré malo spočívať v tom, že odvolací súd rozhodol bez toho, aby sa vyrovnal so skutočnosťou, že v prípravnom konaní bolo obhajcovi znemožnené podať sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Dovolateľ poukázal na judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline sp. zn. JTK 6/09 z
čl. 50 ods. 3 Ústavy SR, čl. 40 ods. 3 Listiny základných ľudských práv a slobôd a čl. 6 ods. 3 písm. b), písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom vyhlásenie obvineného o vine v zmysle § 257 Tr. por. na hlavnom pojednávaní nemôže mať za následok odstránenie protiprávneho stavu vo veci porušenia práva obvineného na obhajobu vzniknutého v prípravnom konaní. K dovolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Ružomberok písomným podaním zo 7. júla 2021 (doručeným v ten istý deň, č. l. 447), ktorým navrhla dovolanie obvineného odmietnuť
c) Tr. por. s poukazom, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Prokurátor uviedol, že trestné konanie v danej veci bolo ukončené rozhodnutím súdu v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por., pričom toto vyhlásenie bolo urobené za prítomnosti obhajcu obvineného a obvinený bol v konaní zastúpený obhajcom. Odvolanie voči výroku o vine preto ani nebolo podané a podané dovolanie je preto s poukazom na ustanovenie § 372 ods. 1 Tr. por. zo strany obvineného neprípustné. K námietke obvineného ohľadom doručovania uznesenia o vznesení obvinenia dodatočne ustanovenému obhajcovi prokurátor poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 13. marca 2013, sp. zn. I. ÚS 168/2013,
ktorého takáto skutočnosť nemohla sama osebe mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa na obhajobu. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd") na rozhodnutie o podanom dovolaní 19. augusta 2021 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
dotknutého rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala a JUDr. Peter Štift.
1 Tr. por. dovolanie z dôvodov § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Tr. por.
2 Tr. por. proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1
b) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
5 Tr. por., ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane
3 písm. c), d), f), g), h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania
1 písm. c) Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zistil, že dovolanie podal obvinený síce v zákonnej lehote a na správnom mieste podania (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.) a s potrebnými obsahovými náležitosťami (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), ale bez splnenia zákonnej podmienky uvedenej v § 369 ods. 2 Tr. por.,
ktorého môže obvinený (rovnako tak generálny prokurátor Slovenskej republiky) podať dovolanie iba proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa, a teda bolo podané vo veci, v ktorej obvinený tento mimoriadny opravný prostriedok nemôže podať. Také zistenie pritom vylučuje vecný prieskum napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom a je dôvodom odmietnutia dovolania
b) Tr. por. Uvedené zistenie dovolacieho súdu vyplýva z nasledujúcich skutočností. Zo spisového materiálu je zrejmé, že obvinený na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie
1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a okresný súd také vyhlásenie
7 Tr. por. prijal s tým, že
8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obvinený priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy iba ohľadom výrokov o treste a náhrade škody. Z vyššie citovaného ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. por. vyplýva, že dovolanie možno podať aj proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu, ktorý bol vydaný po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny ohľadom výroku o vine, resp. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní smerujúcom proti iným výrokom, pričom však v tomto ustanovení nie je špecifikovaný subjekt, ktorému toto právo prislúcha. Taký subjekt, oprávnenú osobu
por. na podanie dovolania v prípade, ak súd
7 Tr. por. príjme vyhlásenie obvineného na hlavnom pojednávaní, že je vinný, je nevyhnutné odvodiť z ďalších ustanovení Trestného poriadku. Z vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že obvinený môže napadnúť dovolaním iba rozhodnutie druhostupňového súdu, ktorým bolo právoplatne vo veci rozhodnuté, resp. podmienkou prípustnosti podania dovolania obvineným je, že vydaniu rozhodnutia predchádzalo dvojinštančné konanie, čo nie je prejednávaná vec (ohľadom dovolaním napadnutého výroku o vine), keďže obvinený nepodal odvolanie ohľadom výroku o vine (resp. v prípade prijatia okresným súdom jeho vyhlásenia, že je vinný, také odvolanie podať ani nemohol). Z uvedeného potom logicky vyplýva, že v takomto prípade je subjektom oprávneným na podanie dovolanie iba minister spravodlivosti
vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 Tr. por. Ustanovenia § 369 ods. 1, ods. 2 Tr. por. neoddeliteľne nadväzujú na § 257 ods. 5 Tr. por., pričom zrozumiteľne a jednoznačne vymedzujú subjekty oprávnené podať dovolanie a okruh rozhodnutí, ktoré môžu dovolaním napadnúť, a teda proti rozhodnutiu vydaného na základe súdom prijatého vyhlásenia obvineného, že je vinný, tak môže pri napadnutí výroku o vine dovolaním podať dovolanie iba minister spravodlivosti a ohľadom dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. Z uvedeného vyplýva, že obvinený v prejednávanej veci nie je oprávnenou osobou na podanie dovolania, ktorým napáda výrok o vine (podstatou dovolania je namietanie nemožnosti podať sťažnosť obhajcom proti uzneseniu o vznesení obvinenia), a teda dovolací súd jeho dovolanie
b) Tr. por. odmietol. Dovolací súd napriek tomu pre úplnosť uvádza, že dovolacia námietka ohľadom nemožnosti podať sťažnosť obhajcom proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola aj vecne nedôvodná. Zo spisu je zrejmé, že predmetné uznesenie odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia zo
1 Tr. por. iba obvinenému (vrátane doručenia rovnopisu uznesenia v prípade jeho oznámenia vyhlásením), pričom popri obvinenom by sa obhajcovi také uznesenie malo doručovať iba vtedy, ak by išlo o niektorý z prípadov uvedených v § 179 Tr. por., čo by taktiež nebolo splnené (k tomu uznesenie Ústavného súdu SR z 13. marca 2013, č. k. I. ÚS 168/2013-17). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.