1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného B. W. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) zo 17. mája 2019, sp. zn. 31T/124/2018 bol obvinený B. W. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“), na tom skutkovom základe, že presne nezisteného dňa, nezisteným spôsobom, zadovážil 3 ks rastliny rodu Cannabis (konopa), ktoré následne zasadil na kukuričnom poli v katastri mesta M., časť W. O. a následne ich dopestoval do výšky 145 cm, 155 cm a 160 cm, pričom uvedené rastliny boli nájdené a zaistené dňa 2. októbra 2017 pri obhliadke miesta činu na kukuričnom poli v katastri mesta M., časť W. O., pričom znaleckým skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/12211 bolo zistené, že zaistené rastliny vykazovali znaky typické pre rastlinný rod Cannabis - konopa, s celkovou hmotnosťou 952,97 g a s hmotnosťou upotrebiteľnej (fajčiteľnej) časti rastlín 510,09 g s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 3,1% hmotnostných, obsahujúce 15 813 mg THC, ktoré množstvo predstavuje 1 020 obvyklých jednorazových dávok drogy, v hodnote najmenej 5 100,90 €, pričom rastliny rodu Cannabis sú
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok a THC je zaradený do I. skupiny psychotropných látok. Za to bol obvinenému
2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) a § 38 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere desať rokov a osem mesiacov, na výkon ktorého bol
2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému zároveň uložený ochranný dohľad v trvaní jeden rok. Proti rozsudku prvostupňového súdu zahlásil obvinený odvolanie čo do výroku o vine a výroku o treste priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní ( č. l. 183 súdnej časti spisu), ktoré následne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Tibora Timára písomným podaním, doručeným prvostupňovému súdu
1 písm. e) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a rozhodujúc sám
3 Tr. por. uložil obvinenému
2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov, na výkon ktorého bol
2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Dňa 30. apríla 2021 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložené dovolanie obvineného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 17. mája 2019, sp. zn. 31T/124/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2020, sp. zn. 6To/139/2019, spísané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Tibora Timára (doručené prvostupňovému súdu 8. októbra 2020, č. l. 256 - 265 súdnej časti spisu). Ako dovolacie dôvody pritom obvinený označil dôvody uvedené pod písm.
obvineného za následok závažné porušenie jeho práva na obhajobu. Poukázal na skutočnosť, že súdna prax dospela k záveru, že v prípade posudzovania trestnosti trestného činu
zák. je nutné pri stanovení rozsahu činu postupovať v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. a vychádzať z minimálnej výšky ceny, za ktorú bolo možné zaistenú omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor predať na čiernom trhu v období spáchania trestného činu a v mieste, kde bol trestný čin spáchaný, pričom je potrebné zohľadniť špecifiká čierneho trhu a prax koncových konzumentov návykových látok, ako to ustanovuje § 126 ods. 1 veta prvá Tr. zák. Za daného stavu bolo preto
judikatúry najvyššieho súdu (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 To 17/2003) povinnosťou súdov zamerať dokazovanie na zistenie minimálnej výšky ceny, za ktorú sa dalo na čiernom trhu predať zaistené množstvo drog za súčasného zohľadnenia špecifík čierneho trhu a prax koncových konzumentov návykových látok. Súdy mali objasniť už zadovážené dôkazy a na ich objasnenie prípadne doplniť dokazovanie alebo rozhodnúť procesne jasným a zrozumiteľným spôsobom, z akého dôvodu tieto nebudú vykonané vo vzťahu k určeniu najnižšej hodnoty drog a všetky zákonne vykonané dôkazy následne vyhodnotiť a spravodlivo rozhodnúť. Interpretačné pravidlo uvedené v § 126 ods. 1 veta prvá Tr. zák. poskytuje súdu návod na určenie výšky škody, keď uvádza, že sa pri nej vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku v čase a mieste činu obvykle predáva. Ak ide o vec, ktorá môže byť predmetom legálnej držby, cenou sa rozumie jej peňažná hodnota pri legálnom predaji koncovému spotrebiteľovi. Ak však ide o vec, ktorej držba je ilegálna a je predmetom obchodovania na čiernom trhu, pri stanovení rozsahu činu, resp. hodnoty psychotropnej látky, omamnej látky alebo prekurzora, ktorá je primárne určená na takýto trh, je potrebné vychádzať z cien na tomto trhu v období spáchania trestného činu a zohľadniť pritom miestne špecifiká tohto trhu, ako aj zistenú prax koncových konzumentov psychotropných látok. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o určenie hodnoty veci nelegálnej na nelegálnom trhu je potrebné určiť dôkazne jeho kritériá a postupy, ktoré musia byť verifikovateľné a samozrejme od počiatku zákonné a upravené v Trestnom poriadku. Obvinený v konaní navrhoval vykonať dokazovanie výsluchom koncových konzumentov, prípadne dealerov koncovým konzumentom aj z dôvodu, že súdy nekriticky preferujú ako jediný možný dôkaz výlučne správu Národnej protidrogovej jednotky o hodnote zaistenej marihuany. Namietal, že súd neskúmal, aká bola minimálna výška ceny, za ktorú sa dalo na čiernom trhu zaistené množstvo drog predať. V predmetnom kontexte zároveň zdôraznil, že správne určenie rozsahu trestného činu (v súlade s § 125 a § 126 Tr. zák.) je nevyhnutnou podmienkou pre správnosť právnej kvalifikácie zisteného skutku. Obvinený ďalej namietal, že samotný dôkaz v podobe odborného vyjadrenia Národnej protidrogovej jednotky a následný výsluch svedkyne W.. K., ktorá je príslušníkom Národnej protidrogovej jednotky, súd vzal pri ustálení rozsahu činu za rozhodujúci a preferenčný dôkaz, a to napriek skutočnosti, že jednotlivé východiská a závery Národnej protidrogovej jednotky k rozsahu činu sú nejasné, spochybnené a položené len na hypotézach a domnienkach, pričom ich nie je možné procesne verifikovať čo do zákonnosti alebo správnosti jednotlivých záverov alebo konania, z ktorých tieto závery vzišli. Okrem toho má obvinený za to, že nie je možné posúdiť ani procesný postup získania uvedených záverov, ku ktorým neexistujú žiadne údaje, z ktorých bol záver vyvodený. Takto určený záver Národnej protidrogovej jednotky je len hypotéza a domnienka, pričom v žiadnom prípade nemôže byť dôkazom, ktorý určuje rozsah činu. Dôvody, pre ktoré ide o neverifikovateľný záver majú vyplývať zo samotného výsluchu svedkyne W.. K.N. na hlavnom pojednávaní, ktorá nevedela relevantne odpovedať na žiadnu otázku obhajoby. Obvinený poukázal na skutočnosť, že Národná protidrogová jednotka nevie uviesť, z koľkých situácií určili cenu danej omamnej látky (marihuany), pričom nevedia vylúčiť, že cenu určili z jednej jedinej situácie - z jediného údaju. Národná protidrogová jednotka zároveň nevie uviesť minimálnu cenu daného druhu omamnej látky (marihuany) na čiernom trhu tak, aby mohli byť vylúčené pochybnosti o nižšej cene tak, ako to na uznanie viny požaduje § 2 ods. 10, § 163 ods. 3, § 168 ods. 1 Tr. por. Následné vykonanie výsluchu pracovníka Národnej protidrogovej jednotky, ktorý vypracoval úradný záznam o hodnote drog, obvinený považuje za nesúladný procesnému postupu (ustanovenie § 127 a nasl. Tr. por.). Je totiž zrejmé, že svedkyňa W.. K. iba vypracovala úradný záznam, nikdy sa sama monitoringu nezúčastnila, nevie uviesť, kto sa ho zúčastnil, kedy a akým spôsobom bol vykonaný, aké konkrétne operatívno-pátracie činnosti boli vykonané. Menovaná svedkyňa vypovedá len k skutočnostiam, ktoré má na listinách písaných rukou, ktoré súdu ani stranám nedala k nahliadnutiu s odôvodnením, že podliehajú utajeniu. Vzhľadom na vyššie uvedené má obvinený za to, že vo vzťahu k preukázaniu najnižšej hodnoty drogy marihuany súdy porušili jeho právo na obhajobu zásadným spôsobom, keď nevykonali ním navrhnuté dôkazy a súčasne ani relevantným a preskúmateľným spôsobom nerozhodli, z akého dôvodu ním navrhované dôkazy vo vzťahu k najnižšej hodnote marihuany nevykonajú, ako aj tým, že založili záver o najnižšej hodnote drog výlučne na správe Národnej protidrogovej jednotky, čím porušili jeho právo na spravodlivý trestný proces, nakoľko obvinený nemal možnosť verifikovať najmä zákonnosť procesných postupov v rozsahu vykonaných operatívno-pátracích činností a procesných úkonov z iných trestných konaní, z ktorých bola takto určená hodnota drogy. V rámci ďalšej dovolacej argumentácie obvinený uviedol, že ním označené dovolacie dôvody sú naplnené aj vo vzťahu k určeniu rozsahu drogy Cannabis - konopa v množstve účinnej látky (THC) ako znaku skutkovej podstaty trestného činu z usušených rastlín. Poukázal na skutočnosť, že z výroku rozsudku prvostupňového súdu je zrejmé, že „...znaleckým skúmaním KEU PZ bolo zistené, že zaistené rastliny majú celkovú hmotnosť 952,97 g s hmotnosťou upotrebiteľnej časti rastlín 510,09 g s koncentráciou THC 3,1% hmotnostných...“. Uvedený výrok však
názoru obvineného nie je v súlade s vykonaným dokazovaním, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní zaistili živé a zelené rastliny vykazujúce rastlinné znaky rodu Cannabis - konope priamo na poli (ornej pôde). Zo znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/12211 však jednoznačne vyplýva, že KEÚ PZ boli predložené 4 ks sušených rastlín a nie zelených rastlín. Na znalecké skúmanie boli teda predložené zaistené zelené rastliny po ich usušení, ktoré bolo vykonané v neznámych podmienkach a na neznámom mieste, z čoho vyplýva zásadná pochybnosť, či na znalecké skúmanie neboli predložené iné ako zaistené rastliny. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj znalec mjr. Ing. Marek Koložvári na hlavnom pojednávaní dňa
názoru obvineného v konaní preukázaný základný znak drogy konope (THC) ako aktívnej zložky, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku človeka. Bez uvedenia tejto aktívnej zložky vo výroku potom skutok nie je trestným činom. V tejto súvislosti obvinený zároveň namietal, že v konaní nebol produkovaný dôkaz, ktorý by preukazoval jeho úmysel nechať zelené rastliny vysušiť a vôbec nebolo dokázané, že by obvinený vykonal vysušenie v totožných podmienkach, ako to vykonali orgány činné v trestnom konaní alebo iný subjekt. Obvinený zároveň uviedol, že marihuana s účinnou THC sa dá užívať (s vplyvom na psychiku človeka) aj zo samotnej zelenej rastliny. V rámci ďalšej argumentácie obvinený uviedol, že spôsob, akým sa odvolací súd vysporiadal s jeho námietkami týkajúcimi sa určenia koncentrácie THC, považuje za arbitrárny a nesprávny. V predmetnej súvislosti zdôraznil, že je porušením práva na spravodlivý súdny proces a zásadným porušením práva na obhajobu, ak súdy nedajú žiadnu alebo len úplne všeobecnú a nepreskúmateľnú informáciu o podstatných námietkach vo vzťahu k zákonnosti dôkazu, na ktorom založia vinu obvineného. Obvinený konkrétne poukázal na skutočnosť, že z rozsudku krajského súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu pripustil ako zákonné vysušenie zelených rastlín marihuany na neznámom mieste a neznámou osobou, keď samotný súd s odkazom na závery znalca dôvodí, že vysušením sa mení koncentrácia látky, pričom ide o koncentráciu účinnej látky. Odvolaciemu súdu by malo byť zrejmé, že hodnota koncentrácie účinnej látky (v tomto prípade THC) je pri určovaní a výpočte počtu obvyklej jednorazovej dávky popri hmotnostnom určení upotrebiteľnej časti rastliny marihuany povinnou a základnou nezameniteľnou zložkou. Obvinený v rámci ďalšieho okruhu argumentácie uviedol, že naplnenie ním označených dovolacích dôvodov vidí aj vo vzťahu k nedostatočne určenému miestu spáchania trestného činu vo výroku rozsudku a nezákonne vykonanému dôkazu na pozemku. Poukázal na skutočnosť, že vo výroku rozsudku je uvedené, že obvinený zasadil a dopestoval rastliny na kukuričnom poli v katastri mesta M., časť W., bez ďalšej bližšej konkretizácie pozemku alebo časti pozemku, najmä uvedením konkrétnej parcely (jej čísla a identifikácie), katastrálneho územia, príslušného LV. Uvedená skutočnosť priamo súvisí s tým, že obvinený má za to, že vykonanie dôkazu obhliadkou uvedeného miesta činu, teda časti uvedeného pozemku, kde sa našli zasadené dotknuté rastliny a následne ich zaistenie pri obhliadke miesta činu boli vykonané nezákonným spôsobom v rozpore s Trestným poriadkom (nebol dodržaný procesný postup vykonania dôkazu na pozemku
por. s poukazom na § 101 ods. 1 a nasl. Tr. por.). Obvinený konkrétne namietal, že rastliny vykazujúce morfologické znaky marihuany boli zaistené subjektom, ktorý nebol orgánom činným v trestnom konaní. Keďže obhliadke miesta činu a pri nej zaisteniu týchto rastlín nehrozilo zničenie ani zmarenie dôkazu, obhliadka miesta činu a procesné úkony (najmä zaistenie rastlín) nemali byť vykonané vecne nepríslušným subjektom a súčasne mala byť obhliadka miesta činu, ako aj ostatné procesné úkony od počiatku realizované výlučne
Trestného poriadku. Ako nezákonne vykonaný dôkaz obvinený označil taktiež výsluch svedkyne M. na hlavnom pojednávaní dňa
obvineného vzťahuje aj na výsluch svedkyne W.. K., ktorá vo vzťahu k hodnote drog vypovedala o skutočnostiach, o ktorých má vedomosť výlučne zo služobnej činnosti. Obvinený má za to, že rastliny marihuany boli zaistené nezákonne, a preto sú ako dôkaz v trestnom konaní nezákonné. Keďže súdy na ich základe rozhodli dovolaním napadnutými rozsudkami, je naplnený dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. Obvinený zároveň uviedol, že krajský súd nedostatočne odôvodnil vysporiadanie sa s námietkami obvineného vzťahujúcimi sa k nezákonnosti vyššie uvedeného dôkazu. S poukazom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby najvyšší súd vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave z
1., ods. 2 Tr. zák.) nemôže byť iba samotné odborné vyjadrenie Národnej protidrogovej jednotky ako organizácie, ktorá je potenciálne vylúčená z konania pre pomer k strane konania (pochybnosť o jej predpojatosti obvinený odôvodnil tou skutočnosťou, že Národná protidrogová jednotka, ako súčasť NAKA, má nepochybne priamy pomer k orgánom činným v trestnom konaní, teda vyšetrovateľovi NAKA a následne prokurátorovi, s čím sa mali súdy taktiež vysporiadať) a súčasne jej závery nemá možnosť obvinený žiadnym spôsobom verifikovať, nakoľko vychádzajú z utajenej operatívno-pátracej činnosti. V predmetnom kontexte zároveň zdôraznil, že súdy nemali preferovať ako dôkaz o hodnote drog iba správu Národnej protidrogovej jednotky, ale ak obvinený kvalifikovane navrhol dôkazné prostriedky, z ktorých bolo možné presnejšie určiť hodnotu drog, mali ich vykonať, resp. v prípade, ak ich odmietli, mali túto skutočnosť riadne odôvodniť. V rámci dovolacej argumentácie obvinený s poukazom na § 124 až 126 Tr. zák., v zmysle ktorých je nutné, aby na preukázanie škody alebo rozsahu činu bola preukázaná skutočná škoda a nie tzv. možná alebo fiktívna škoda, namietal taktiež skutočnosť, že rozsah činu správou Národnej protidrogovej jednotky bol určený iba pravdepodobne, pričom nebola určená skutočná škoda, resp. skutočný rozsah. Vychádzajúc zo zásady materiálnej pravdy mali súdy
názoru obvineného hľadať z hľadiska skutočností rozhodných pre rozhodnutie (ktorými nepochybne rozsah činu z hľadiska právnej kvalifikácie skutku je) pravdu o skutku v časti rozsahu činu (hodnoty marihuany). Vzhľadom na vyššie uvedené má obvinený za to, že napadnutým rozsudkom krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu a konaním, ktoré im predchádzalo, bola porušená aj zásada rovnosti strán a rovnosti zbraní. Po postupe v zmysle ustanovenia § 376 Tr. por. sa k dovolaniu obvineného vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len „prokurátor“) podaním z
2 Tr. por. môže slúžiť informácia o tzv. pouličných cenách drog získaná zo správy príslušného útvaru Policajného zboru, ktorý v rámci svojej pôsobnosti tieto ceny monitoruje. Pritom len skutočnosť, že pôvodcom dôkazného prostriedku je policajný útvar, z neho plynúci dôkaz automaticky nediskvalifikuje (primerane uznesenie najvyššieho súdu z
1 Tr. por. a ďalších úkonov tam podrobne uvedených. Prokurátor sa zároveň nestotožnil s argumentáciou obvineného týkajúcou sa údajnej nezákonnosti obhliadky z dôvodu nedodržania postupu
Trestného poriadku. V tejto súvislosti uviedol, že obhliadka bola vykonaná v súlade s § 154 ods. 1 Tr. por., čo potvrdzuje aj uznesenie o začatí trestného stíhania z 2. októbra 2017, v ktorom je výslovne uvedené, že trestné stíhanie bolo začaté obhliadkou. K námietke, že po podaní trestného oznámenia nepostupoval poverený príslušník PZ, prokurátor uviedol, že v zmysle vyhlášky č. 192/2017 Z. z. bol k tomu oprávnený aj príslušník PZ zaradený v službe kriminálnej polície. Súdna prax vyžaduje, aby informácie o trestnej činnosti mali určitú relevanciu, pričom nie každý poznatok musí automaticky zakladať povinnosť postupu
Trestného poriadku, resp. policajta v zmysle § 10 ods. 8 Tr. por. Taký prístup by v podstate zúžil (ak nevylúčil) oprávnenia operatívnych príslušníkov PZ na vykonanie služobných zákrokov. Musí teda ísť o relevantné poznatky o podozrení zo spáchania alebo aktuálneho páchania trestného činu. Ak tieto poznatky aj nie sú polícii dostatočne vopred známe, môže byť výsledok zákonného postupu pri služobnom zákroku dôkazom v trestnom konaní.
1 zákona o Policajnom zbore je policajt v službe v medziach tohto zákona povinný vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania (primerane R 47/2013). Pokiaľ ide potom o samotnú mieru relevancie informácie, ktorá už zakladá povinnosť postupu
Trestného poriadku, či policajta
8 Tr. por., táto musí mať určitú kvalitu. Nestačí akási nekonkrétna, všeobecná indícia (primerane uznesenie najvyššieho súdu z
c) Tr. por. odmietnuť, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. K vyjadreniu prokurátora k dovolaniu sa následne vyjadril obvinený podaním z
súdov je na mieste preferovanie určenia hodnoty omamnej látky na čiernom trhu výlučne dôkazom - správou Národnej protidrogovej jednotky a nie inými dôkazmi, možno považovať za nesprávny postup, ktorým súdy narušili celkovú kontradiktórnosť, ako aj spravodlivosť konania. Nevypočutím navrhovaných svedkov k hodnote drog v rozhodnom čase a na rozhodnom mieste, došlo
názoru obvineného k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom
por. predbežne preskúmal dovolanie i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 2 písm.
por. Úvodom rozhodnutia o dovolaní je nutné vo všeobecnosti zdôrazniť, že dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, keď nielen z označenia tohto opravného prostriedku, ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších. Tie sú ako dovolacie dôvody výslovne uvedené v § 371 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi ustanovenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Pokiaľ ide o otázku viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por., k tomu je dôležité poznamenať - tak ako to napokon najvyšší súd už stabilne zdôrazňuje v rámci svojej rozhodovacej činnosti - že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Teda zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Tr. por. (viď k tomu bližšie R 120/2012). A napokon ešte pred vysporiadaním sa s konkrétnymi uplatnenými námietkami obvineného sa žiada úvodom vo všeobecnosti taktiež uviesť, že dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, resp. skutkovými závermi, ktoré vo veci urobili súd prvého a druhého stupňa, a teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i) časť vety za bodkočiarkou Tr. por. Dovolací súd skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať (to neplatí len pre posúdenie dôvodnosti dovolania ministra spravodlivosti podaného
3 Tr. por.). Pokiaľ ide o samotnú dovolaciu argumentáciu obvineného, jedným z nosných pilierov námietok, ktoré boli podradené pod dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por., tvorili námietky týkajúce sa nevyhovenia návrhu obvineného na doplnenie dokazovania v súvislosti s určením najnižšej hodnoty omamnej látky (marihuany) v rozhodnom čase na rozhodnom mieste. Obvinený v predmetnom kontexte uviedol, že v konaní navrhoval vykonať dokazovanie výsluchom koncových konzumentov, prípadne dealerov koncovým konzumentom aj z dôvodu, že súdy nekriticky preferujú ako jediný možný dôkaz výlučne správu Národnej protidrogovej jednotky o hodnote zaistenej marihuany. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. považuje najvyšší súd za nevyhnutné v prvom rade zdôrazniť, čo v rámci svojej rozhodovacej činnosti notoricky opakuje, a to, že pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu je nevyhnutné, ako aj napokon zo samotnej dikcie Trestného poriadku vyplýva, aby zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné. Inými slovami povedané, nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu, resp. porušenie práva obvineného na obhajobu s akoukoľvek intenzitou, zakladá dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. Takéto porušenie musí teda kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť do možnosti obvineného uplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby. Pri samotnom posudzovaní, či v konkrétnom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Zásadné porušenie práva na obhajobu, podmieňujúce naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por., však nemožno odvíjať od iného hodnotenia dôkazov obvineným v porovnaní s tým, ako to vo veci vykonali príslušné súdy, ktorých skutkové zistenia a závery sú pre dovolací súd záväzné (nepreskúmateľné). Porušenie práva na obhajobu nemôže byť odôvodnené tým, že súdy, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., vyhodnotili dôkazy odlišným spôsobom, ako je predstava obvineného. Vo všeobecnej rovine právna úprava dovolania výslovne vylučuje možnosť uplatňovania námietok voči skutkovým zisteniam súdov, čo znamená, že v dovolacom konaní nie je možné preskúmavať a hodnotiť správnosť či úplnosť zisteného skutkového stavu, preverovať dostatočnosť vykonaného dokazovania, ako ani posudzovať správnosť, resp. celkovo spôsob hodnotenia jednotlivých dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili (a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu). Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t. j. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Revízia skutkových zistení a záverov urobených súdmi nižšieho stupňa už v dovolacom konaní neprichádza do úvahy (uvedené neplatí len pre dovolanie ministra spravodlivosti podané
3 Tr. por.). Námietky obvineného smerujúce voči konečným skutkovým zisteniam a záverom (namietajúce ich správnosť či úplnosť) sú z pohľadu dovolacieho konania irelevantné, keďže pre dovolací súd je záväzný skutok tak, ako bol tento ustálený zo strany dotknutých súdov nižšieho stupňa - ten nemôže nijako meniť, ani dopĺňať. Najvyšší súd konajúci z pozície dovolacieho súdu k uvedenému dodáva, že námietka spočívajúca v nevyhovení návrhu na doplnenie dokazovania by potencionálne mohla znamenať naplnenie príslušného dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. (právo navrhovať dôkazy slúžiace na podporu obhajoby je nepochybne imanentnou súčasťou práva na obhajobu), avšak iba za predpokladu, že by sa s predloženým návrhom konajúci súd nevysporiadal (o nej nerozhodol) zákonným spôsobom. Inými slovami vyjadrené, v prípade, ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva aj v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Tr. por.), resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 208 a § 274 ods. 1 Tr. por.), príp. v konaní o opravnom prostriedku na návrh na vykonanie dôkazu v obsahu rozhodnutia reagovať. Nie je možné ale úspešne podať dovolanie z dôvodu
1 písm.
10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm.
1 Tr. zák. v spojení s § 126 ods. 1 Tr. zák. sa aj pri určení rozsahu činu vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Preto i pri určení rozsahu trestného činu
2 písm. e) Tr. zák. je rozhodujúca cena, za ktorú sa omamná alebo psychotropná látka v čase a mieste skutku obvykle predáva koncovým užívateľom na čiernom trhu. Pritom
2 Tr. por. môže za dôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov
tohto zákona alebo
osobitného zákona. Teda aj informácia o tzv. pouličných cenách drog získaná zo správy príslušného útvaru Policajného zboru, ktorý v rámci svojej pôsobnosti tieto ceny monitoruje. Pritom len skutočnosť, že pôvodcom dôkazného prostriedku je policajný útvar, z neho plynúci dôkaz automaticky nediskvalifikuje. Práve naopak, z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že v prípade drog, ktoré predstavujú tovar obchodovateľný iba na čiernom trhu, je pochopiteľné, že pri určovaní formy predávanej drogy a s tým súvisiacim aj jej obvyklým množstvom a cenou súdy nepostupujú svojvoľne, ale v záujme jednotného prístupu ku všetkým páchateľom daného skutku v neurčitom množstve prípadov (z hľadiska charakteru skutku, miesta spáchania a pod.) vychádzajú z objektivizovaných údajov získaných z praxe špecializovaných policajných jednotiek (primerane uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. júla 2012, sp. zn. II. ÚS 240/2012). Z uvedeného dôvodu neobstojí ani obvineným prezentovaná všeobecná téza o diskvalifikácii dôkazného prostriedku zabezpečeného Národnou protidrogovou jednotkou z dôvodu jej potenciálneho vylúčenia z konania pre pomer k strane konania (pochybnosť o jej predpojatosti obvinený odôvodnil tou skutočnosťou, že Národná protidrogová jednotka, ako súčasť NAKA, má nepochybne priamy pomer k orgánom činným v trestnom konaní, teda vyšetrovateľovi NAKA a následne prokurátorovi). Skutočnosť, že Národná protidrogová jednotka v rámci organizačnej štruktúry tvorí súčasť Národnej kriminálnej agentúry, bezpochyby sama osebe neodôvodňuje záver o existencii priameho pomeru k orgánom činným v trestnom konaní v takej kvalite, aby odôvodňoval pochybnosti o jej nezaujatosti v potrebných intenciách. S poukazom na vyššie uvedené je potom potrebné uzavrieť, že dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. nezodpovedá ani jeden argument prezentovaný v podanom dovolaní, a preto najvyšší súd nemôže konštatovať naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. V rámci ďalšieho okruhu dovolacej argumentácie obvinený namietal zákonnosť vykonania vybraných dôkazov, čím malo dôjsť k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. Na tomto mieste sa vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm.
1 Tr. por. a ďalších úkonov bližšie špecifikovaných v dotknutom ustanovení. Najvyšší súd zároveň zdôrazňuje, že nemožno súhlasiť s argumentáciou obvineného, v zmysle ktorej predmetná obhliadka zniesla odklad, keďže práve eventuálny odklad obhliadky miesta činu by mohol spôsobiť, že by zo strany páchateľa, prípadne tretích osôb došlo k zmareniu, resp. zničeniu dôkazov. K obvineným tvrdenej nezákonnosti výsluchu svedkýň M. Y. a W.. Z. K., dôvodom ktorej má byť absencia oslobodenia dotknutých policajtov od povinnosti mlčanlivosti zo strany kompetentného subjektu, najvyšší súd poukazuje na ustanovenie § 80 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,
ktorého sú policajti povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh Policajného zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré si v záujme právnických alebo fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Zo znenia dotknutého ustanovenia jednoznačne vyplýva jeho hlavný účel, ktorým je zabrániť tomu, aby dôverné informácie, ktoré policajti zistili pri výkone svojej činnosti, neboli prezradené nepovolanej osobe bez náležitého dôvodu, teda aby neboli poskytnuté osobám, ktoré by ich mohli neoprávnene (protiprávne) využiť či zneužiť. Najvyšší súd zastáva názor, že prezentovaný záver sa však netýka tzv. verejných konaní, vrátane trestného konania, kde ustanovenia Trestného poriadku o povinnosti svedčiť a poskytnúť pravdivé informácie majú prednosť pred ustanoveniami zákona o Policajnom zbore. Povinnosť mlčanlivosti zakotvená v zákone o Policajnom zbore teda nebráni výsluchu policajta v procesnom postavení svedka (primerane pozri uznesenie Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 175/2020). Najvyšší súd považuje v predmetnej súvislosti za podstatné poukázať na obsah výpovedí dotknutých svedkýň. Svedkyňa W.. K. na hlavnom pojednávaní konanom na okresnom súde 10. apríla 2019 vypovedala k vybraným skutočnostiam týkajúcim sa vypracovania správy Národnej protidrogovej jednotky. Pokiaľ ide o svedkyňu Y., táto na hlavnom pojednávaní konanom na okresnom súde 17. mája 2019 vypovedala o svojom vzťahu k obvinenému, pričom uviedla, že ho pozná z detstva, ale nijako bližšie, nemá na neho telefónne číslo a ani ho nekontaktovala v tejto veci. Navyše, z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by svedkyňa Y. vo veci obvineného realizovala akékoľvek procesné úkony. Na základe uvedeného možno
názoru najvyššieho súdu konštatovať, že skutočnosti, o ktorých obe menované svedkyne vypovedali, bezpochyby nespadajú do kategórie informácií, vo vzťahu ku ktorým je policajt zaviazaný zachovávať mlčanlivosť, preto zbavenie mlčanlivosti za daných okolností nebolo potrebné. S poukazom na uvedené najvyšší súd uzatvára, že v predmetnej veci nebol naplnený ani dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. V závere najvyšší súd uvádza, že nezdieľa názor obvineného o arbitrárnosti rozhodnutia krajského súdu. Najvyšší súd v predmetnom kontexte zdôrazňuje, že súčasťou práva na spravodlivý proces je skutočne aj právo obvineného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Na druhej strane nie je možné uvedené právo vykladať tak, že zaručuje právo obvineného na také rozhodnutie súdu, ktoré zodpovedá jeho predstavám. Uvedené právo napokon nespočíva ani v tom, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Odpoveď treba dať iba na tie argumenty, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie, prípadne na tie, ktoré zostali sporné. Na uvedené závery opakovane poukazuje i Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňujúc, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že obvinený sa nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi odvolacieho súdu obsiahnutými v jeho rozhodnutí, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených týmto súdom. Inými slovami povedané, právo na spravodlivý proces nie je možné vykladať tak, že zaručuje obvinenému právo na také rozhodnutie, aké zodpovedá jeho predstavám. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, najvyšší súd konštatuje, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom, zrozumiteľne a v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. rozobral všetky podstatné a rozhodné skutkové i právne skutočnosti a presvedčivo vysvetlil, prečo rozhodol spôsobom, akým rozhodol. Z uvedených dôvodov označil najvyšší súd námietku obvineného o neodôvodnenosti rozhodnutia krajského súdu taktiež za neopodstatnenú. Z vyššie prezentovaných záverov je potom zrejmé, že v rozsahu námietok vymedzených v dovolaní obvineného nie je naplnený žiadny z dovolacích dôvodov
1 Tr. por., a preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.