Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obdo/32/2021 Identifikačné číslo spisu: 7613226785 Dátum vydania rozhodnutia: 30.09.2021 Meno a priezvisko: Mgr. Soňa Pekarčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:7613226785.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava 212, IČO: 00 686 832, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., AK, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanému: Obec Švedlár, so sídlom Švedlár č. 87, IČO: 00 329 681, zastúpenému advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, Košice, IČO: 36 860 930, o zaplatenie 671 385,- Eur s príslušenstvom, v konaní o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. decembra 2019, č. k. 3Cob/50/2018-372, takto rozhodol: I. Dovolanie žalovaného o d m i e t a . II. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie 1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 15. februára 2018, č. k. 15Cb/66/2013-305, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 671 385,- Eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 02. júla 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. 1.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému na vrátenie uplatnenej sumy, ktorá bola žalovanému vyplatená na základe stranami sporu uzavretej Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. VS-2/2010-KaHR v znení dodatkov č. 1 až 5 (ďalej aj „Zmluva o NFP“), pričom predmetom zmluvy bolo spolufinancovanie realizácie schváleného projektu s názvom Revitalizácia hnedej priemyselnej zóny v obci Švedlár prostredníctvom poskytnutia nenávratného finančného príspevku (ďalej len ,,NFP“) vo výške 9 986 032,88 Eur, čo predstavuje 95% výdavkov na projekt (zostávajúcu časť 5% mal žalovaný zabezpečiť z vlastných zdrojov). Dodatkami k zmluve zo dňa 7. apríla 2011, 13. júla 2011, 16. augusta 2011, 23. novembra 2011 a 6. marca 2012 boli posunuté termíny začiatku a konca realizácie projektu z dôvodu neukončeného verejného obstarávania. Uzavretiu zmluvy predchádzala žalobcom zverejnená výzva na predkladanie žiadosti o NFP zo dňa 12. októbra 2009, ktorá obsahovala podmienky poskytnutia pomoci jednotlivými záujemcami. Okrem iného vo výzve bolo uvedené, že doba realizácie projektu nesmie presiahnuť 36 mesiacov, zahŕňajúc obdobie od začatia prác na projekte (t. j. buď začatie stavebných prác alebo prvá právne záväzná povinnosť objednať zariadenie, resp. začatie poskytovania služieb), až po zrealizovanie a úhradu všetkých výdavkov dodávateľovi a ich premietnutie do účtovníctva prijímateľa v zmysle podmienok stanovených v Zmluve o NFP. 1.2. Okresný súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že strany sporu uzavreli platne Zmluvu o NFP dňa 12. júla 2010 v znení dodatkov č. 1 až 5, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý NFP vo výške 671 385,- Eur na kúpu nehnuteľností v prvej etape projektu, poskytnutie a použitie ktorého sa spravovalo najmä zákonom č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej fondov Európskej únie a zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Súd poukázal na to, že uzavretiu zmluvy predchádzalo zverejnenie Výzvy na predkladanie žiadosti o NFP žalobcom dňa 12. októbra 2009, ktorá obsahovala podmienky poskytnutia pomoci, žalovaný bol od začiatku s týmito podmienkami oboznámený, v súlade s nimi pripravil svoju žiadosť a podaním žiadosti vyslovil so stanovenými podmienkami súhlas. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v rámci povinnosti chrániť finančné záujmy EÚ žalobca zistil, že cena nehnuteľností stanovená v znaleckom posudku Ing. Dušana Posypanku nie je objektívna, čo oznámil žalovanému listom zo dňa 2. októbra 2010 a súčasne mu oznámil i pozastavenie preplácania zo žiadosti o platbu na obstaranie nehnuteľností do doby ukončenia preverovania, z ktorého dôvodu musel žalovaný dať vypracovať nový znalecký posudok, pričom Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity určil cenu nehnuteľností oproti prvému znaleckému posudku o približne 300 000,- Eur nižšiu a následne došlo zo strany žalobcu dňa 5. septembra 2011 k zrušeniu pozastavenia platieb. Pozastavenie platieb súd prvej inštancie považoval vzhľadom na uvedené za dôvodné. 1.3. Súd prvej inštancie k tvrdeniu žalovaného, že tento nemohol vykonávať rekonštrukciu nehnuteľností, ktoré nevlastnil, uviedol, že dňa 21. októbra 2010 žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti a vklad do katastra bol povolený Správou katastra Gelnica dňa 25. októbra 2010, ergo žalovanému nič nebránilo realizovať ďalšie aktivity projektu spadajúce do jeho etapy a mohol začať verejné obstarávanie na výber dodávateľa stavebnej časti. Dobu preverovania znaleckého posudku preto súd prvej inštancie nepovažoval za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť ani podľa podmienok Zmluvy o NFP, všeobecných podmienok a ani podľa § 374 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že začiatok revitalizácie priemyselného parku sa niekoľkokrát posúval z dôvodu neukončeného verejného obstarávania (naposledy sa dodatkom č. 5 posunul termín zo dňa 6. marca 2012 na september 2012), avšak žalovaný kompletnú dokumentáciu z ukončeného výberového konania doručil žalobcovi až vo februári 2013. Vzhľadom na vyjadrenia odborne spôsobilej osoby, že čas potrebný na realizáciu stavby bol minimálne 18 mesiacov a ostávalo len 5 mesiacov, žalobca vyhodnotil túto situáciu ako porušenie povinnosti prijímateľa ukončiť realizáciu projektu v zmluvne viazanom termíne do septembra 2013 a od zmluvy odstúpil. Súd prvej inštancie takéto konanie žalobcu nepovažoval za zneužitie jeho postavenia na úkor žalovaného, ale posúdil ho ako riadny výkon kontrolných činností, vďaka ktorému nedošlo k neoprávnenému vyplateniu takmer 300 000,- eur z verejných zdrojov. Pozastavenie financovania podľa názoru súdu prvej inštancie nemalo žiadny priamy ani nepriamy vplyv na vykonávanie ďalších aktivít projektu podľa dojednaného časového harmonogramu. 1.4. Okresný súd považoval za nedôvodné a účelové tvrdenie žalovaného, že konanie žalobcu je v rozpore s poctivým obchodným stykom, pretože iným obciam posunul termín realizácie. Zdôraznil, že žalovaný bol dlhodobo nečinný, nepripravoval výberové konanie, hoci ho žalobca upozorňoval na krátenie času a výberové konanie žalovanému trvali asi 2,5 roka. 1.5. K tvrdeniu žalovaného, že odstúpenie od zmluvy je neplatné, pretože bolo vykonané neoprávneným subjektom a nespĺňa zákonné podmienky, súd prvej inštancie uviedol, že v žalobcom predloženom splnomocnení o delegovaní právomocí v čl. XIV. je upravené odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí NFP, splnomocnenie bolo doplnené dodatkami 1 až 4. Splnomocnenie bolo udelené Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií a obchodu (ďalej len ,,SARIO“), ktorá rozhodnutím ministra hospodárstva SR č. 50/2011 zo dňa 14. septembra 2011 ukončila činnosť a s účinnosťou od 1. novembra 2011 došlo k presunu jej činnosti na Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru (ďalej len ,,SIEA“), čo bolo žalovanému oznámené listom MH SR zo dňa 22. decembra 2011, ktorý prevzal dňa 28. decembra 2011. Odstúpenie od zmluvy, ktoré teda vykonal oprávnený subjekt, podľa súdu prvej inštancie obsahuje dôvody odstúpenia a jeho prílohou bola aj žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov a Správa o zistenej nezrovnalosti zo dňa 23. apríla 2013. 1.6. Z dôvodov vyššie uvedených súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu čo do uplatnenej istiny vyhovel a žalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka vo výške 9,5% ročne, ktorá zodpovedá zákonnej sadzbe, z priznanej istiny od 2. júla 2013 do zaplatenia. Poukázal na to, že žalobca žiadal žalovaného o vrátenie finančných prostriedkov listom zo dňa 15. apríla 2013. Zároveň úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. d/, písm. e/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len ,, C. s. p.“) a v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to z dôvodu, že napadnutý rozsudok považoval za nezrozumiteľný, nezodpovedajúci zistenému skutkovému stavu a neznalosťou veci, čo sa následne prejavilo v nesprávnom právnom posúdení podstatných otázok veci. 2.1. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie vyvodil svoj záver o platnosti odstúpenia od Zmluvy o NFP (z dôvodu, že ho vykonal oprávnený subjekt), zo splnomocnenia zo dňa 24. januára 2006 udeleného žalobcom sprostredkovateľskému orgánu SARIO, v spojení rozhodnutím ministra hospodárstva SR č. 50/2011 o presune činnosti zo SARIO na SIEA, podľa žalovaného tieto dôkazy výslovne svedčia o opaku. Tvrdil, že z článku II. Dohody o zrušení záväzku medzi žalobcom a agentúrou SARIO zo dňa 14. novembra 2011 vyplýva, že na základe tejto dohody sa zrušil právny vzťah založený splnomocnením zo dňa 24. januára 2006 a toto splnomocnenie zaniklo ku dňu 30. decembra 2011, pričom na tejto skutočnosti nič nemení ani rozhodnutie ministra hospodárstva SR č. 50/2011, ktoré je len rozhodnutím organizačnej povahy o presune činností a po právnej stránke nenahrádza splnomocnenie riadiaceho orgánu pre sprostredkovateľský orgán. 2.2. K omeškaniu s vyhotovením diela, ktorého dôvodom bolo pozastavenie financovania projektu žalobcom po dobu viac ako rok a kontrole znaleckého posudku žalovaný uviedol, že pozastaviť financovanie projektu bol žalobca oprávnený z dôvodov uvedených v čl. 8 bode 5 Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len ,,VZP“), pričom v liste z 2. septembra 2010 žiaden dôvod neuviedol. Tvrdil, že ak by žalobca v rozpore so Zmluvou o NFP nepozastavil financovanie projektu na viac ako rok, k žiadnemu omeškaniu oproti dátumu uvedenému v zmluve by nedošlo a žalovaný by nemusel hľadať alternatívy, ako vykonať dielo riadne a včas, čo však súd prvej inštancie nezohľadnil. Žalovaný zastáva názor, že pozastavenie financovania projektu bolo vo vzťahu k nemu okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť za údajné omeškanie. Poukázal na čl. 8 bod 2 VZP, podľa ktorého sa doba realizácie projektu predlžuje o dobu trvania okolnosti vylučujúcej zodpovednosť a odcitoval definíciu okolností vylučujúcich zodpovednosť uvedenú v bode 4 článku 1 VZP, vytýkajúc súdu prvej inštancie, že sa aplikáciou tohto ustanovenia na konkrétny skutkový stav nezaoberal, zastávajúc názor, že pozastavenie financovania z dôvodu zdĺhavého preverovania znaleckých posudkov žalobcom nepochybne všetky predpoklady pre posúdenie tejto skutočnosti ako okolnosti vylučujúcej zodpovednosť splnilo. Žalovaný ďalej poukázal na to, že prekážku pozastavenia financovania z dôvodu kontroly posudkov projektu nebol schopný vlastnou činnosťou ani pri vynaložení všetkej možnej starostlivosti odvrátiť ani prekonať a tiež nemohol predvídať, že žalovaný v rozpore so Zmluvou o NFP pozastaví financovanie projektu na viac ako rok. Keďže súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neodpovedal na tieto zásadné otázky, žalovaný mal za to, že predmetný rozsudok je arbitrárny. Žalovaný ďalej uviedol, že subjekt, ktorý navrhol (právnická osoby, ktorej 100% vlastníkom je žalovaný), spĺňa podmienky (v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 107/98 Teckal, podľa ktorého subjekt môže zadať zákazku priamo osobe vtedy, ak vykonáva nad touto osobou kontrolu, obdobnú kontrole, ktorú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami a súčasne táto osoba vykonáva podstatnú časť svojich činností pre subjekt, ktorý ju vlastní a kontroluje) a nie je zrejmé, prečo žalobca bezdôvodne odmietol akceptovať tohto zhotoviteľa a z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež nie je zrejmé, prečo tieto okolnosti súd prvej inštancie nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci. 2.3. Žalovaný záverom tvrdil, že z vyššie uvedených dôvodov je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR (III. ÚS 311/07, III. ÚS 243/07, I. ÚS 117/07) a ustanovenie § 220 ods. 2 CSP uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa zákonné parametre a súd prvej inštancie odmietol vykonať aj žalovaným navrhované dokazovanie. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátil súdu na ďalšie konanie, a aby mu priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. K žalovaným tvrdenej neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o NFP žalobca uviedol, že v konaní predložil splnomocnenie sprostredkovateľského orgánu pod Riadiacim orgánom na plnenie úloh riadiaceho orgánu zo dňa 28. februára 2008, uzavreté podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES s reg. č. 39/2008-3100-4100 v znení dodatkov č. 1 až 7 a dodatku č. 8 udelené Ministerstvom hospodárstva SR ako riadiaceho orgánu pre Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (OP KaHR) pre Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru (SIEA) ako sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom pre tento operačný program, poukázal na čl. III. splnomocnenia, na dodatok č. 8 k splnomocneniu zo dňa 29. decembra 2011 a tiež na doplnený článok III. splnomocnenia, pričom poukázal na to, že v konaní žalovaný namietal uvedené skutočnosti, avšak po predložení vyššie uvedených dokladov do súdneho spisu už oprávnenosť SIEA ukončiť Zmluvu o poskytnutí NFP žalovaný nerozporoval, hoci tak urobiť mohol a mal, pretože skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 3.1. V súvislosti s omeškaním s vyhotovením diela žalobca za nepravdivé označil tvrdenie žalovaného, že svojvoľne pozastavil financovanie projektu. Uviedol, že projekt prijímateľa mal dve hlavné aktivity, ktoré boli samostatne definované a prijímateľovi nič nebránilo už v priebehu realizácie prvej aktivity pripraviť verejné obstarávanie, uzatvárať zmluvu s dodávateľom a po ostatných stránkach pripravovať realizáciu druhej hlavnej aktivity (finančné toky na druhú aktivitu neboli pozastavené, prijímateľ mohol čerpať NFP systémom predfinancovania bez vkladu vlastných prostriedkov, čo sa nestalo). 3.2. K okolnostiam vylučujúcim zodpovednosť žalobca opakovane uviedol, že pozastavenie poskytovania NFP nemalo žiadny vplyv na vykonávanie ďalších aktivít projektu v zmysle dojednaného časového harmonogramu, pretože pozastavenie sa týkalo len výdavkov na obstaranie nehnuteľností, ako to bolo uvedené aj v liste žalovanému zo dňa 2. septembra 2010, teda žalovanému nič nebránilo pokračovať v realizácii stavebnej časti revitalizácie priemyselného parku. 3.3. K priebehu verejného obstarávania žalobca uviedol, že Zmluva o poskytnutí NFP v čl. 3 VZP jednoznačne upravovala spôsob obstarávania dodávateľa projektu, tzv. vnútorné obstarávanie Zmluva o poskytnutí NFP nepripúšťala, pretože tento postup obstarávania nebol nijakým spôsobom upravený ani v zákone č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. 3.4. Žalobca odmietol tvrdenia žalovaného o jeho údajnom postupe v rozpore s poctivým obchodným stykom. Uviedol, že predmet sporu bol vymedzený v žalobe a je neprípustné, aby súd rozhodoval o žalobe na základe skutočností, ktoré so žalobou nesúvisia, zdôrazňujúc, že projekty financované z prostriedkov štrukturálnych fondov sú individuálnymi projektmi, ktoré boli schvaľované na základe individuálneho vyhodnotenia konkrétnych vlastností daného projektu uvedených v žiadosti o poskytnutie NFP, preto ich nemožno porovnávať. 3.5. V závere svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobca zastal názor, že žalovaným namietané neodôvodnenie rozsudku okresného súdu sa nezakladá na pravde, pretože súd prvej inštancie v rozsudku jasne opísal skutkový stav, z ktorého pri posudzovaní veci vychádzal a jeho právne posúdenie a záver sú v súlade s ustanoveniami C. s. p. Taktiež za správne považoval aj nevykonanie žalovaným navrhovaných dôkazov, pretože z dostatočného množstva predložených dôkazov a výpovedí strán sporu bol skutkový stav jasne identifikovaný. 4. Krajský súd v Košiciach (ďalej len ,,odvolací súd“ alebo ,,krajský súd“) rozsudkom zo dňa 30. decembra 2019, č. k. 3Cob/50/2018-372, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 4.1. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odvolací dôvod žalovaného podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p. nie je daný, nakoľko žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol konkrétne, nedostatkom ktorej procesnej podmienky konanie podľa neho trpí a odvolací súd nedostatok procesných podmienok v konaní nezistil. 4.2. Krajský súd, čo do odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP v podobe žalovaným tvrdeného nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie uviedol, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne zodpovedal otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, týkajúce sa platnosti odstúpenia od zmluvy žalobcom, omeškania žalovaného s vyhotovením diela, okolností vylučujúcich zodpovednosť žalovaného a tiež verejného obstarávania. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, z ktorých dôkazov a tvrdení strán sporu vychádzal, ako tieto hodnotil a aké úvahy ho viedli k záverom vyjadreným vo výroku rozsudku, z ktorého dôvodu odvolaním napadnutý rozsudok spĺňa požiadavky vyžadované zákonom pre jeho zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť. Napadnuté rozhodnutie nemožno podľa odvolacieho súdu považovať za svojvoľné ani za zjavne neodôvodnené, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Výlučne skutočnosť, že žalovaný nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia, a preto ani tento žalovaným uplatnený odvolací dôvod nie je podľa záveru krajského súdu naplnený. 4.3. K žalovaným namietanému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p. odvolací súd uzavrel, že nakoľko žalovaný neuviedol konkrétne akého procesného pochybenia sa súd prvej inštancie dopustil, ktoré malo alebo by mohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci a odvolací súd takéto pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil, tento odvolací dôvod taktiež nie je naplnený. 4.4. Ohľadom odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p., v zmysle ktorého súd prvej inštancie podľa odvolateľa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný na pojednávaní konanom dňa 21. apríla 2015 navrhol vypočuť starostu obce G. neuviedol však, na aké okolnosti. Rovnako až na poslednom pojednávaní navrhol vypočuť zástupcov agentúry SARIO a SIEA p. Q. alebo p. A. na údajnú nemožnosť predĺženia doby projektu po nesúhlase žalobcu s ich výsluchom (v pozícii generálnych riaditeľov SARIO, resp. SIEA z titulu svojej pozície ku konkrétnym okolnostiam veci nemajú informácie), žalovaný žiadal, aby žalobca označil osoby, ktoré za SARIO, resp. SIEA sú s vecou oboznámené a žiadal výsluch osôb s projektom spojených k posudzovaniu splnenia OVZ. V odvolaní žalovaný netrval na vypočutí G., ani na predložení zoznamu všetkých projektov hnedých priemyselných parkov s uvedením dôvodov, pre ktoré lehoty konkrétnych projektov boli predlžené, ani na výsluchu osôb k nemožnosti predĺženia doby projektu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal výsluch IY.o rokovaniach so žalobcom o predlžení doby realizácie projektu a odmietol vykonať výsluch osôb zodpovedných za realizáciu projektu na strane žalobcu k otázkam kritérií posudzovania OVZ a len všeobecne uviedol, že súd prvej inštancie odmietol vykonať všetky ním navrhnuté dôkazy. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nadbytočnosti žalovaným v odvolaní uvádzaných dôkazov, ktoré nevykonal, pretože otázky, na ktoré mali byť svedkovia vypočutí, sú otázkami právnymi, ktorých posúdenie patrí len súdu a vzhľadom na uvedené ani tento žalovaným uplatnený odvolací dôvod neuznal odvolací súd za naplnený. 4.5. K žalovaným namietanému odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. g/ C. s. p. krajský súd uviedol, že žalovaný v odvolaní poukazoval len na skutočnosti, ktoré boli už predmetom posúdenia súdu prvej inštancie a neuviedol žiadne konkrétne nové okolnosti, ktoré by neuviedol už v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto (pre nedostatok konkrétnych dôvodov zo strany žalovaného) nie je ani tento odvolací dôvod naplnený. 4.6. Odvolací súd zastal názor, že ani podľa § 365 ods.1 písm. f/ a h/ C. s. p. odvolacie dôvody neboli naplnené, nakoľko súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 C. s. p., na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie a na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov. 5. Celé odvolanie žalovaného bolo podľa záveru krajského súdu založené na tvrdení, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil v konaní zistené skutkové okolnosti, a to aj z dôvodu, že nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie, dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré následne nesprávne právne posúdil. 5.1. Žalovaný predovšetkým namietal neplatnosť odstúpenia od Zmluvy o NFP žalobcom, ktorý podľa žalovaného bol neoprávnenou osobou vykonať tento právny úkon. Odvolací súd poukázal na to, že túto námietku vzniesol žalovaný prvýkrát na pojednávaní v roku 2016 a následne žalobca v roku 2016 doložil súdu doklady preukazujúce prechod činností zo SARIO na SIEA rozhodnutím ministra hospodárstva č. 50/2011, ale aj Splnomocnenie o delegovaní právomocí z riadiaceho orgánu na sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom k Operačnému programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast z 28. februára 2008 dané Ministerstvom hospodárstva SR pre Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru vrátane jeho ôsmich dodatkov. Tieto listiny súd prvej inštancie doručil podaním zo dňa 14. septembra 2016 právnemu zástupcovi žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný písomným podaním a ani na najbližšom meritórnom (a poslednom pojednávaní) vo veci nezaujal k týmto listinným dôkazom stanovisko (oprávnenosť SIEA ukončiť zmluvu o poskytnutý NFP v konaní pred súdom prvej inštancie nerozporoval a nepoprel), s odkazom na ust. § 151 ods. 1 C. s. p., považuje sa tvrdenie žalobcu za nesporné, a teda ani námietky žalovaného k tejto otázke nemôžu byť relevantné a odvolací súd na ne nemohol prihliadať s odkazom na ustanovenie § 366 C. s. p. Odvolací súd následne uviedol, že keďže otázka oprávnenia SIEA konať za žalobcu už na poslednom pojednávaní vo veci nebola sporná, potom súdom prvej inštancie neuvedenie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia všetkých listín týkajúcich sa splnomocnenia žalobcu pre SIEA nachádzajúcich sa v spise a aj doručených žalovanému nezaložilo dôvodnosť námietky žalovaného o nepreukázaní oprávnenosti SIEA konať v mene žalobcu. Odvolací súd zastal názor, že nespochybniteľne je preukázaná oprávnenosť SIEA konať za žalobcu v rozsahu vymedzenom v označenom splnomocnení v konkrétnom operačnom programe, vrátane odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí NFP uzavretej so žalovaným. 5.2. Čo do žalovaným tvrdenej námietky, že sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal omeškaním žalovaného s vyhotovením diela z dôvodu pozastavenia financovia žalobcom, pozastavením financovania projektu ako okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť žalovaného a konaním žalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom v súvislosti s tým, že nepredĺžil žalovanému dobu vykonania diela, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie citovanom v bodoch 38. až 40 odôvodnenia rozhodnutia, ktorého dôvody považuje za správne a dostatočné. 5.3. Odvolací súd nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že kontrola znaleckých posudkov na nehnuteľnosti žalobcom po dobu vyše jedného roka je okolnosťou vylučujúcou jeho zodpovednosť, v dôsledku čoho mal žalobca pristúpiť k zmene Zmluvy o poskytnutí NFP a predĺžiť mu čas na vyhotovenie diela, pretože nezodpovedá skutočnostiam zisteným v konaní ani podmienkam Zmluvy o poskytnutí NFP. Krajský súd predovšetkým poukázal na to, že nielen z prílohy č. 2 k zmluve, tabuľky č. 6 vyplýva, že projekt mal dve hlavné aktivity - obstaranie nehnuteľného majetku a revitalizácia priemyselného parku a dve podporné aktivity, ale táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 23. septembra 2014, kde uviedol, že „... ide o revitalizáciu priemyselnej zóny v obci Švedlár, ktorá pozostávala z dvoch relatívne samostatných častí - prvou bola kúpa nehnuteľností v obci Švedlár a druhá revitalizácie - rekonštrukcia hnedej priemyselnej zóny ...“. Samostatnosti dvoch aktivít svedčí podľa odvolacieho súdu aj definícia aktivity uvedená v bode 1 úvodných ustanovení Zmluvy o poskytnutí NFP, keďže každá z nich je vymedzená časom, vecne a finančne. 5.4. Krajský súd sa vzhľadom na uvedené stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, a síce že prebiehajúca kontrola znaleckých posudkov predložených žalovaným v súvislosti s kúpou nehnuteľností - prvou hlavnou aktivitou, nemala vplyv na možnosť žalovaného realizovať druhú hlavnú aktivitu (revitalizáciu priemyselného parku podmienenú vykonaním verejného obstarávania na dodávateľa). Z výsledkov vykonaného dokazovania je podľa odvolacieho súdu nesporné, že aj po ukončení kontroly znaleckých posudkov žalovaný nerealizoval verejné obstarávanie napriek opakovaným upozorneniam zo strany žalobcu a verejné obstarávanie ukončil až dňa 15. februára 2013, teda 2 roky a 4 mesiace od začatia prác na projekte (resp. jeden rok a 5 mesiacov od ukončenia pozastavenia poskytovania NFP na prvú hlavnú aktivitu), čo žalovaný ani v odvolaní nespochybnil. 5.5. Rovnako ani tvrdenie žalovaného o postupe žalobcu v rozpore z poctivým obchodným stykom preto, že mu tento nepredĺžil dobu vyhotovenia diela, nie je podľa rozhodnutia odvolacieho súdu dôvodné, keďže žalobca postupoval s prihliadnutím na žalovaným ne/vykonané úkony a v súlade so Zmluvou, z ktorej čl. 6 bodu 6.10 vyplýva, že na uzavretie dodatku k Zmluve nie je právny nárok a poskytovateľ nie je povinný žiadosti prijímateľa na zmenu zmluvy o poskytnutí NFP vyhovieť (bod 6.4.). 6. Z dôvodov vyššie uvedených preto odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 7. Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) odôvodnené podľa § 420 písm. f/ C. s. p. a § 421 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C. s. p.“), podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 8. V dovolaní, ktorého prípustnosť vyvodzuje dovolateľ podľa ust. § 420 písm. f/ C. s. p. žalovaný namieta zmätočnosť a arbitrárnosť rozhodnutia krajského súdu, keďže tento sa podľa dovolateľa absolútne nevysporiadal: - s otázkou neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o NFP, vykonaného neoprávneným subjektom bez splnomocnenia, ktoré oprávnenie súd prvej inštancie odvodil z ním vykonaných a vyhodnotených dôkazov, z ktorých uvedené nevyplývalo a naproti tomu odvolací súd z úplne iných dôkazov (ktoré však v rozhodnutí súdu prvej inštancie vyhodnotené neboli), pričom tak urobil v rozpore so zákonom a ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít bez nariadenia pojednávania; - s existenciou okolností vylučujúcich zodpovednosť za omeškane žalovaného, ktoré v zmysle Zmluvy o NFP mali automaticky predĺžiť dobu realizácie projektu (na základe zmluvy, od ktorej žalobca napriek tomu odstúpil), a to napriek tomu, že vykonaným dokazovaním v priebehu konania bolo súdom oboch stupňov preukázané, že tieto okolnosti boli dané a zároveň boli pravidelne a nesporne žalobcom pri iných prijímateľoch NFP akceptované ako okolnosti predlžujúce dobu realizácie projektu. 8.1. Uvedené zásadné vady podľa dovolateľa znamenajú nesprávny procesný postup odvolacieho súdu (ako aj súdu prvej inštancie) a znemožnenie uplatňovania práva na spravodlivý proces a efektívnej a zákonnej obrany žalovaného v konaní a zároveň vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke doplnenia a zopakovania dokazovania a teda modifikácie skutkového stavu a hodnotenia dôkazov odvolacím súdom oproti súdu prvej inštancie, bez pojednávania, v rozpore so znením zákona a ustálenou praxou najvyšších súdnych autorít, ktorá skutočnosť podľa dovolateľa je súčasne aj dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. 9. Žalovaný na základe všetkých vyššie uvedených skutočností navrhol dovolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu zo dňa 30. decembra 2019, sp. zn. 3Cob/50/2018, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a súčasne priznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%, alternatívne, aby zrušil rozsudok krajského súdu zo dňa 30. decembra 2019, sp. zn. 3Cob/50/2018, ako aj rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15. februára 2018, sp. zn.15 Cb/66/2013, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9.1. Zároveň vzhľadom na závažnosť svojich tvrdení o porušení procesných práv, zákona a ustálenej praxe dovolacieho súdu, ktoré otvára cestu exekúcii a následným rozsiahlym ekonomickým škodám požiadal žalovaný, aby v zmysle ust. § 444 C. s. p. dovolací súd odložil vykonateľnosť, resp. právoplatnosť rozsudkov súdov oboch inštancií. 10. Žalobca vo vyjadrení k podanému dovolaniu žalovaného uviedol, že sa v plnej miere pridržiava všetkých vyjadrení a dôkazov ním predložených pred súdom prvej inštancie, ako aj v rámci podaného odvolania, zdôrazňujúc skutočnosť, že žalobca, v zastúpení sprostredkovateľským orgánom (SIEA) ako poskytovateľ nenávratného finančného príspevku od Zmluvy o poskytnutí NFP, uzatvorenej dňa 12. júla 2010 so žalovaným, ako prijímateľom NFP odstúpil, z dôvodu porušenia záväzkov žalovaného, vyplývajúcich z časovej realizácie aktivít projektu a nesplnenia podmienok a povinností, ktoré žalovanému vyplývali zo Zmluvy o poskytnutí NFP. Ako smerodajné uviedol, že podmienka poskytnutia príspevku, spočívajúca v maximálnej dobe realizácie projektu (36 mesiacov od začatia prác na projekte), bola stanovená už vo výzve na predkladanie žiadostí o NFP (kód KaHR-12VS-0901), v rámci ktorej bol žalobca s podmienkami oboznámený a pozastavenie preplácania žiadostí žalovaného o platbu nemožno považovať za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť žalovaného za omeškanie s realizáciou projektu, nakoľko toto sa týkalo výlučne prvej aktivity projektu - nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a nijako nebránilo žalovanému realizovať druhú aktivitu Projektu, najmä vykonať verejné obstarávanie. Žalobca súhlasí s postupom súdov oboch inštancií, postup krajského súdu a jeho rozhodnutie považuje za právne bezvadné a primerane argumentačne zdôvodnené a navrhol dovolaciemu súdu, aby dovolanie žalovaného ako neprípustné odmietol v zmysle ust. § 447 písm. f/ C. s. p., alternatívne aby dovolanie žalovaného ako nedôvodné zamietol v zmysle ust. § 448 C. s. p. a priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov dovolacieho konania. 11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“ alebo ,,najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas žalovaný, zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného treba odmietnuť. 12. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). 13. Podľa ustanovenia § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 14. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f/ C. s .p. 15. Podľa ust. § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.