1 písm. c) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Z. D. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) zo 17. júna 2020, sp. zn. 1T/12/2018 bol obvinený Z. D. uznaný za vinného z prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie
1 písm. c) Trestného zákona (ďalej len. „Tr. zák.“), na tom skutkovom základe ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku. Za to bol obvinenému Z. D.
1 Tr. zák. za použitia § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený peňažný trest vo výmere 1.000,- (tisíc) eur.
3 Tr. zák. mu okresný súd ustanovil pre prípad marenia výkonu uloženého trestu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
1 Trestného poriadku (ďalej len. „Tr. por.“) súd poškodeného Urbársku spoločnosť - pozemkové spoločenstvo Gaboltov, so sídlom Gaboltov 45, IČO: 37 786 589 s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal poškodený v zákonnej lehote odvolanie, obvinený odvolanie nepodal. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) o odvolaní poškodeného rozhodol na verejnom zasadnutí rozsudkom zo 16. septembra 2020, sp. zn. 6To/38/2020 takým spôsobom, že
1 písm. f), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obvinenému Z. D. uložil
1 Tr. por. povinnosť nahradiť škodu vo výške 7.700,- (sedemtisícsedemsto) eur poškodenému Urbárska spoločnosť - pozemkové spoločenstvo Gaboltov, so sídlom Gaboltov č. 45, IČO: 37786589, zastúpenému splnomocnencom poškodeného JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom. Dňa 19. augusta 2021 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložené dovolanie obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 16. septembra 2020, sp. zn. 6To/38/2020, spísané prostredníctvom jeho obhajcu Mgr. Ondrejom Barnom (doručené prvostupňovému súdu 23. júna 2021). Ako dovolacie dôvody pritom obvinený označil dôvody uvedené pod písm.
1 písm. i) Tr. por. obvinený videl v tom, že krajský súd ho zaviazal k náhrade škody, pričom nie je zrejmé v akom rozsahu táto bola spôsobená a výška škody ani nie je súčasťou popisu skutku a ďalej hodnotí skutkový stav. S poukazom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby najvyšší súd
1 Tr. por. vyslovil porušenie zákona, v zmysle § 386 ods. 2 Tr. por. rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie, a v zmysle § 388 Tr. por. prikázal odvolaciemu súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Po postupe v zmysle ustanovenia § 376 Tr. por. sa k dovolaniu obvineného vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov podaním z 15. júla 2021, v ktorom vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm.
1 písm. i) Tr. por., prokurátor uviedol, že nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo, že išlo o iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. V danom prípade obvinený v podstate v podanom dovolaní namieta správnosť hodnotenia vykonaných dôkazov súdmi obidvoch stupňov a zároveň sám tieto hodnotí zo svojho uhla pohľadu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby najvyšší súd dovolanie obvineného
c) Tr. por. odmietol. Vyjadrenie prokurátora bolo obvinenému doručené dňa
por. predbežne preskúmal dovolanie i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 2 písm.
por. Úvodom rozhodnutia o dovolaní je nutné vo všeobecnosti zdôrazniť, že dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, keď nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších. Tie sú ako dovolacie dôvody výslovne uvedené v § 371 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi ustanovenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Pokiaľ ide o otázku viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por., k tomu je dôležité poznamenať - tak ako to napokon najvyšší súd už stabilne zdôrazňuje v rámci svojej rozhodovacej činnosti - že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Teda zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Tr. por. (viď k tomu bližšie R 120/2012). A napokon ešte pred vysporiadaním sa uplatnenými námietkami obvineného sa žiada úvodom vo všeobecnosti tiež uviesť, že dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, resp. skutkovými závermi, ktoré vo veci urobili súd prvého a druhého stupňa, a teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i) časť vety za bodkočiarkou Tr. por. Dovolací súd skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať (to neplatí len pre posúdenie dôvodnosti dovolania ministra spravodlivosti podaného
3 Tr. por.). Pokiaľ ide o samotnú dovolaciu argumentáciu obvineného, nosný pilier námietok, ktoré boli obvineným podradené pod dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. tvorili námietky týkajúce sa nevykonania ním navrhnutého dôkazu. Zásadné porušenie práva na obhajobu vidí obvinený v tom, že nebol v odvolacom konaní zastúpený obhajcom. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. považuje najvyšší súd za nevyhnutné zdôrazniť, čo v rámci svojej rozhodovacej činnosti notoricky opakuje, a to, že pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu je nevyhnutné, ako aj napokon zo samotnej dikcie Trestného poriadku vyplýva, aby zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné. Inými slovami povedané, nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu, resp. porušenie práva obvineného na obhajobu s akoukoľvek intenzitou, zakladá dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. Takéto porušenie musí teda kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť do možnosti obvineného uplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby. Pri samotnom posudzovaní, či v konkrétnom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Zásadné porušenie práva na obhajobu, podmieňujúce naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por., však nemožno odvíjať od iného hodnotenia dôkazov obvineným v porovnaní s tým, ako to vo veci vykonali príslušné súdy, ktorých skutkové zistenia a závery sú pre dovolací súd záväzné (nepreskúmateľné). Porušenie práva na obhajobu nemôže byť odôvodnené tým, že súdy, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., vyhodnotili dôkazy odlišným spôsobom, ako je predstava obvineného. Ako je zrejmé zo zápisnice o hlavnom pojednávaní pred vynesením rozsudku obvinený nenavrhoval vykonanie konkrétneho dôkazu, pred verejným zasadnutím bol odvolacím súdom vyzvaný, aby si zvolil obhajcu (č. l. 494), čo neurobil, (nešlo v danom prípade ani o nutnú obhajobu) a v rámci verejného zasadnutia nemal návrhy na doplnenie dokazovania. Vo všeobecnej rovine právna úprava dovolania výslovne vylučuje možnosť uplatňovania námietok voči skutkovým zisteniam súdov, čo znamená, že v dovolacom konaní nie je možné preskúmavať a hodnotiť správnosť či úplnosť zisteného skutkového stavu, preverovať dostatočnosť vykonaného dokazovania, ako ani posudzovať správnosť, resp. celkovo spôsob hodnotenia jednotlivých dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili (a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu). Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t. j. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Revízia skutkových zistení a záverov urobených súdmi nižšieho stupňa už v dovolacom konaní neprichádza do úvahy (uvedené neplatí len pre dovolanie ministra spravodlivosti podané
3 Tr. por.). Námietky obvineného smerujúce voči konečným skutkovým zisteniam a záverom (namietajúce ich správnosť či úplnosť) sú z pohľadu dovolacieho konania irelevantné, keďže pre dovolací súd je záväzný skutok tak, ako bol tento ustálený zo strany dotknutých súdov nižšieho stupňa - ten nemôže nijako meniť ani dopĺňať. Vo všeobecnosti vo vzťahu k samotnému dovolaciemu dôvodu
1 písm.
2 Tr. zák. Ako už bolo vyššie uvedené, obvinený odôvodnil naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. tým, že bol krajským súdom zaviazaný k náhrade škody, aj keď v skutkovej vete nie je výslovne uvedené, že ju spôsobil.
1 Tr. por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. V skutkovej vete prvostupňového rozsudku je uvedené, že suma 6.500 eur a 1.200 eur boli vyplatené obvineným bez adekvátneho dokladu (celkom 7.700 eur). Pri danom trestnom čine je aj kvalifikačný moment odvíjajúci sa od výšky spôsobenej škody, avšak nakoľko obvinený nespôsobil značnú škodu popr. škodu veľkého rozsahu, bol uznaný za vinného, čo ani nenamietal, len
ods. 1 § 259 Tr. zák. Najvyšší súd dodáva, že konaním obvineného, popísaným v skutkovej vete, boli naplnené všetky zákonom vyžadované znaky skutkovej podstaty prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie
1 písm. c) Tr. zák. S poukazom na uvedené najvyšší súd uzatvára, že v predmetnej veci nebol naplnený ani dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. Z vyššie prezentovaných záverov je potom zrejmé, že v rozsahu námietok vymedzených v dovolaní obvineného nie je naplnený žiadny z dovolacích dôvodov
1 Tr. por., a preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.