N a j v y š š í s ú d 3 Tost 2/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej veci obvineného C. D. a spol. pre pokus zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí
- mája 2012 v Bratislave sťaţnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorú podal proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo
- decembra 2011, sp. zn. BB - 3T 19/2011, a rozhodol t a k t o : Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku napadnuté uznesenie sa z r u š u j e a Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sa u k l a d á, aby vo veci z n o v u k o n a l a r o z h o d o l . O d ô v o d n e n i e Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica uznesením zo
- decembra 2011, sp. zn. BB - 3T 19/2011, podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku obţalobu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z
- augusta 2011, sp. zn. VII/1 Gv 28/09-56, ktorú podal na Špecializovaný trestný súd v Pezinku na obvinených C. D. a R. S. pre pokus zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona a iné, na skutkovom základe uvedenom v napadnutom uznesení odmietol a vec vrátil prokurátorovi, nakoľko v konaní zistil závaţné procesné chyby. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťaţnosť prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a domáhal sa ňou, aby sťaţnostný súd postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie a špecializovanému trestnému súdu uloţil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. 2 3 Tost 2/2012 Na základe podanej sťaţnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, ţe podaná sťaţnosť je dôvodná. Dôvody, pre ktoré špecializovaný trestný súd odmietol obţalobu a vec vrátil prokurátorovi moţno v stručnosti zhrnúť do dvoch okruhov. Súd vytýka orgánom prípravného konania, ţe väčšina úkonov bola vykonaná po vznesení obvinenia C. D. (
- august 2009), ale pred vznesením obvinenia R. S. (
- december 2010) a ţe orgány činné v trestnom konaní ignorovali návrhy obvineného D. na doplnenie dokazovania, smerujúceho najmä ku grafologickému skúmaniu listinných dokladov, ktoré sú súčasťou spisu. Na základe výsledkov takéhoto skúmania dokladov by bolo moţné vyriešiť otázku, kto vystavoval doklady a bolo by moţné stanoviť diel zodpovednosti jednotlivých osôb za v obţalobe popísané konanie. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu sťaţnostný súd zistil, ţe svedkovia, ktorí boli vypočutí po začatí trestného stíhania vo veci, boli po vznesení obvinenia C. D. (
- augusta 2009) opätovne vypočutí v súlade so zákonom. V prevaţnej miere sa jednalo o zamestnancov chránenej dielne (napr, svedkovia: M., Š., Ţ., P., H., P., T., M., Z., U., M. a iní ďalší, ktorí sa v podstate k ţalovanému skutku vyjadriť nevedeli, popisovali len pracovné podmienky v chránenej dielni a zväčša sa sťaţovali, ţe im neboli vyplatené mzdy, a preto rozviazali pracovný pomer. Je pravda, ţe títo svedkovia opätovne po vznesení obvinenia R. S. (
- decembra 2010) uţ vypočutí neboli, avšak obsah a charakter výpovedí týchto svedkov to ani nevyţadoval. Výpovede svedkov boli vykonané v súlade so zákonom, a preto sú v konaní pouţiteľné ako dôkazy a súd ich pri svojom rozhodovaní bude môcť hodnotiť v kontexte s inými v konaní vykonanými dôkazmi. Napokon treba v tejto súvislosti prisvedčiť sťaţnostnej námietke prokurátora, ţe ani samotný obvinený R. S., resp. jeho obhajca, sa nedoţadovali opätovného vykonania úkonov, vykonanie ďalších úkonov pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania nepoţadovali, len ţiadali, aby bolo trestné stíhanie zastavené. V štádiu po vznesení obvinenia R. S. boli vypočutí obvinení, svedkovia a o týchto úkonoch bol riadne informovaný aj obhajca obvineného. Nemoţno sa na základe uvedeného stotoţniť s konštatovaním špecializovaného trestného súdu, ţe takýmto postupom orgánov činných v prípravnom konaní bolo porušené právo obvineného na obhajobu. Napokon samotný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia 3 3 Tost 2/2012 konštatoval, ţe nie tieto skutočnosti boli hlavným dôvodom odmietnutia obţaloby a súd ho uviedol iba na dokreslenie situácie. Cituje v tejto súvislosti aj stanovisko trestnoprávneho kolégia č. Tpj 63/2009, z ktorého vyplýva, ţe obţaloba v trestnej veci môţe byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania vo veci, avšak ak je napr. výpoveď svedka vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena oprieť obţalobu, je nevyhnutné takéhoto svedka vypočuť aţ po vznesení obvinenia, prípadne jeho výsluch kontradiktórne zopakovať. Uvedené stanovisko trestnoprávneho kolégia sa však nemôţe vzťahovať na posudzovaný prípad, pretoţe ako je uvedené uţ vyššie, výsluchy svedkov – zamestnancov chránenej dielne, ktorých sa námietka špecializovaného trestného súdu týka, rozhodne nie sú nosnými dôkazmi pri posudzovaní trestnej zodpovednosti obvineného D. a ešte menej obvineného S.. Sťaţnostný súd nemôţe súhlasiť ani s tvrdením špecializovaného trestného súdu, ţe orgány činné v prípravnom konaní ignorovali viackrát opakované návrhy obvineného C. D. na doplnenie dokazovania, najmä na vykonanie grafologického skúmania listinných dôkazov, pretoţe takéto tvrdenie nemá oporu v predloţenom spisovom materiály. V tejto súvislosti najvyšší súd len v krátkosti dáva do pozornosti súdu napr. č.l. 465, 512, 623, 628 spisu, z ktorých jasne vyplýva, ţe návrhy obvineného na doplnenie dokazovania odignorované neboli a súd sa s nimi vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal. K otázke grafologického skúmania dokladov, ktoré by viedlo k stanoveniu zodpovednosti jednotlivých osôb (súd mal zrejme na mysli aj svedkov, na rozporné výpovede ktorých poukazoval) za v obţalobe popísané konanie je treba len súhlasiť so stanoviskom súdu, keď sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vyjadril, ţe si je vedomý toho, ţe do obţalovacej zásady prokurátorovi nemá právo zasahovať a nemôţe sa doţadovať zúţenia či rozšírenia okruhu obţalovaných osôb. V posudzovanej veci predmetom tohto konania nie je falšovanie príjmových pokladničných dokladov, ale predloţenie takýchto dokladov na preukázanie oprávnenosti výdavkov ţiadosti o platbu v rámci poskytnutia nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne. Obţaloba C. D. kladie za vinu, ţe ţalovanej trestnej činnosti sa dopustil tým, ţe predloţil falšované doklady, nie ţe ich vyhotovil a tieţ obvinený S. sa ţalovanej trestnej 4 3 Tost 2/2012 činnosti mal podľa obţaloby dopustiť tým, ţe vyuţitím svojich kontaktov zabezpečil a odovzdal C. D. falošné doklady, aby nimi dokladoval oprávnenosť výdavkov v ţiadosti o poskytnutie príspevku, teda tieţ nie to, ţe falošné doklady sám vyhotovil. Napokon súd sa v dôvodoch uznesenia, pokiaľ ide o rozsah konania, ktoré je obvineným kladené obţalobou za vinu, opiera o skutkové zistenia vyplývajúce z obţaloby, s ktorými sa predbeţne stotoţňuje. Nič nebráni orgánom činným v prípravnom konaní, aby v budúcnosti, v inom konaní, či uţ na základe výsledkov dokazovania v tomto konaní, napr. na základe výpovedí obvinených, prípadne na základe inak získaných poznatkov, rozšírili obvinenie aj na iné osoby za sfalšovanie dokladov, ktoré boli predloţené Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, za účelom poskytnutia nenávratného finančného príspevku. V tomto štádiu a vo vzťahu k obvineným C. D. a R. S. však vec je objasnená na takej úrovni, ţe súdu umoţňuje rozhodnutie na hlavnom pojednávaní. Na základe uvedeného moţno konštatovať, ţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky postupu súdu podľa § 244 ods. 1písm. h/ Trestného poriadku, pretoţe neboli zistené závaţné procesné chyby, najmä nebolo zistené porušenie ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby, preto najvyšší súd na neverejnom zasadnutí zrušil napadnuté uznesenie a špecializovanému trestnému súdu uloţil, aby vo veci znovu konal a rozhodol podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
- mája 2012 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová