4, veta tretia Trestného poriadku rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6Ntc/8/2021, zo 16. septembra 2021 z r u š u j e . II.
1 písm. f) zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov o d m i e t a uznanie a vykonanie rozsudku Krajinského súdu Korneuburg, sp. zn. 601Hv/12/20w, z 30. októbra 2020 vo vzťahu k osobe odsúdeného S. P., nar. XX. U. XXXX v W., trvalý pobyt O. XXX/XX, E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Korneuburg (ďalej len „odsúdený“), ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu prevádzačstva
1, ods. 3 bod 1 a 2, ods. 4 prvý prípad Zákona o cudzineckej polícii na skutkovom základe, že E. P., S. P. a Q. B. sú vinní z toho, že vo vedomej a dobrovoľnej súčinnosti ako spolupáchatelia a ako členovia kriminálneho zoskupenia profesijným spôsobom (§ 70 Trestného zákonníka) umožnili minimálne trom cudzincom protizákonný vstup na územie alebo prechod cez územie členského štátu Európskej únie, a to s tým úmyslom, že odplatami za takýto čin seba alebo tretiu osobu neoprávnene obohatia, a to takým spôsobom, že za úhradu prevádzačského poplatku vo výške cca 400 eur až 700 eur za jednu prevádzanú osobu previezli prevádzané osoby vo svojich motorových vozidlách zo Srbskej republiky cez Maďarsko a Slovenskú republiku do Rakúskej republiky, a to spoločne v kolóne vozidiel, ktorá pozostávala z dvoch prevádzačských vozidiel a jedného napred idúceho vozidla, pričom počas každého nižšie uvedeného prevádzania boli v kufri motorového vozidla prepravované minimálne dve osoby počas obdobia niekoľkých hodín, a to I. E. P., S. P. a Q. B. v Dobermannsdorf a na iných miestach A. dňa 30. januára 2020 spolu 14 afganských utečencov a tiež B. dňa 19. februára 2020 spolu 11 afganských utečencov, II. S. P. a Q. B. vo Viedni a na iných miestach počas minimálne troch jázd v už viac nezistiteľné dni na jeseň/v zime 2019 cca 35 utečencov, a za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov. Odôvodnenie Krajský súd v Trnave rozsudkom, sp. zn. 6Ntc/8/2021, zo 16. septembra 2021 rozhodol, že
1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len ,,zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí") sa uznáva vo výroku o vine a vo výroku o treste odňatia slobody a vykoná sa rozsudok Krajinského súdu Korneuburg, sp. zn. 601Hv/12/20w, z 30. októbra 2020 vo vzťahu k odsúdenému S. P., ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu prevádzačstva
1, ods. 3 bod 1 a 2, ods. 4 prvý prípad Zákona o cudzineckej polícii na vyššie uvedenom skutkovom základe. Krajský súd v Trnave zároveň rozhodol
2 Trestného poriadku, s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, že odsúdený S. P. bude pokračovať vo výkone trestu odňatia slobody bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave podal v zákonnej lehote odvolanie odsúdený S. P., ktorý uviedol, že nakoľko sa medzičasom zmenila situácia, žiada stiahnuť svoju žiadosť o preradenie na Slovensko. Ďalej uviedol, že: ,,
1 Trestného poriadku, s obmedzením
5 zákona č. 549/2011 Z. z., zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odsúdený podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného je dôvodné, avšak z iných dôvodov, než ktoré uvádzal.
1 písm. a) zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí rozhodnutie možno v Slovenskej republiky uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj
právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, a ak odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že Krajský súd v Trnave pri svojom rozhodovaní vychádzal z neúčinného znenia § 4 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, nakoľko zákonom č. 396/2019 Z. z., účinným od 1. januára 2020 došlo v uvedenom ustanovení k vypusteniu slov: „alebo má na jej území preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody na území Slovenskej republiky". Táto zmena súvisela s vypustením definície pojmu „obvyklý pobyt" v § 3 písm.
všetkého aj s viacerými maloletými deťmi. V tejto súvislosti najvyšší súd
informácii, ktoré máme, by mal mať tri dcéry, z ktorých jedna je už vydatá. Zistili sme, že S. P. sa v roku 2016 prisťahoval aj s manželkou do podnájmu na adresu E., O. č. p. XXX/XX. Na tejto adrese pobudli cca 2 roky, dom čiastočne zrekonštruovali, ale pre nezhody s vlastníkom H. P., nar. X. X. XXXX sa z tejto adresy opäť odsťahovali na adresu, ktorá nám nie je známa. S. P. sa s manželkou Q. rozviedol, a opäť s ňou uzatvoril manželstvo.
nepodložených informácii, vykonával živnosť v podobe kopáčských prác v Českej republike. Odsúdený v období do
4 Trestného poriadku pribratá ako prekladateľka z jazyka nemeckého do jazyka slovenského Ing. W. P., za účelom vyhotovenia prekladu. Uvedený preklad bol dovolaciemu súdu doručený
článku 5 ods. 1 Rámcového rozhodnutia Rady je potrebné zaslať rozsudok spolu s osvedčením vykonávajúcemu štátu. Kópiu zákazu pobytu zasielať nebudeme. Spolkové ministerstvo spravodlivosti [Bundesministerium für Justiz] využíva túto príležitosť, aby Vás ubezpečilo o svojej najhlbšej úcte". Na podklade uvedených skutočností najvyšší súd zistil, že odsúdený S. P. je síce občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území, avšak jeho obvyklým pobytom je v zmysle zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí s najväčšou pravdepodobnosťou mesto Z. v Českej republike, keďže pred výkonom trestu odňatia slobody, o ktorého uznaní v tomto konaní ide, sa tam fyzicky zdržiaval - žil v jednej domácnosti so svojou manželkou a deťmi, privyrábajúc si na živobytie kopáčskymi prácami. Zároveň najvyšší súd skúmal, či za týchto okolností nie je splnená podmienka uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia uvedená v § 4 ods.1 písm. b) zákona č. 549/2011 Z. z., teda že odsúdený síce nemá na území Slovenskej republiky, ale po výkone trestnej sankcie má byť vyhostený na územie Slovenskej republiky na základe rozhodnutia vydaného v súdnom alebo správnom konaní. Z prípisu Spolkového ministerstva spravodlivosti Rakúskej republiky vo Viedni síce vyplýva, že mu bol v správnom konaní uložený zákaz pobytu na území Rakúskej republiky na dobu 8 rokov. Z uvedeného oznámenia však jednoznačne nevyplýva, či sa jedná o vyhostenie. Zároveň príslušný orgán štátu pôvodu napriek žiadosti nezaslal kópiu tohto rozhodnutia o zákaze pobytu. Napriek úsiliu najvyššieho súdu nebolo preto možné bezpečne verifikovať či a s akým obsahom a v akej forme bolo odsúdenému v štáte pôvodu uložené vyhostenie, čo by oprávňovalo prípadné konštatovanie existencie dôvodu uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia
1, nemohol postupovať inak, než zrušiť napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave a odmietnuť uznanie a výkon rozsudku Krajinského súdu Korneuburg, sp. zn. 601Hv/12/20w, z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.