Najvyšší súd 2Sžp/21/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a § 214 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. apríla 2012 podľa § 156 ods. 1 a 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podanej ţaloby posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietku ţalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie o správnom delikte bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch opatrenia na zabránenie šírenia a premnoţenia škodcov z chránených území s

1. stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťaţby, zabezpečí v ochranných pásmach územie s
2. stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny. Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto opatrení. Z pripojeného administratívneho spisu a z dôkazov v ňom zhromaţdených vyplýva a medzi účastníkmi konania je nesporné, ţe Krajský úrad ţivotného prostredia v Banskej Bystrici nevydal súhlas na vykonanie náhodnej ťaţby v chránených oblastiach s
3. stupňom ochrany prírody. 5 2Sžp/21/2011 Z uvedeného dôvodu i podľa názoru Najvyššieho súdu SR preto povinnosť na vykonanie ochranných opatrení v ochranných pásmach územia s
4. stupňom ochrany v zmysle ust. § 28 ods. 3 zák. o lesoch, prešla skutočne na ţalobcu. Odvolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe v danom prípade neobstojí námietka ţalobcu, ţe zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch príslušné opatrenia na zabránenie šírenia a premnoţenia škodcov z chránených území s
5. stupňom ochrany z hľadiska zodpovednosti ţalobcu nekonkretizuje, pretoţe zodpovednosť ţalobcu je v danom prípade objektívneho charakteru a nastupuje priamo zo zákona vo vzťahu k ţalobcovi v zmysle ust. § 28 ods. 3 zákona o lesoch v prípade, keď nebola orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny povolená výnimka na vykonanie náhodnej ťaţby (v danom prípade Krajským úradom ţivotného prostredia v Banskej Bystrici). Pokiaľ sa ţalobca v konaní pred správnym orgánom bránil okrem iného i tým, ţe vyvíjal maximálne úsilie a napriek tomu systém financovania a s ním spojené legislatívne pozadie mu neumoţňovali v reálnom čase zabezpečiť efektívne a účinné opatrenia, tak sú to určité dôvody, ktoré však bolo moţné zohľadniť z hľadiska správneho uváţenia v rozhodovacej činnosti správneho orgánu pri výške uloţenej sankcie, avšak nemôţu byť z hľadiska zákonnej úpravy (§ 28 ods. 3, § 64 písm. c/

§ 65ods.

1 zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch) dôvodom pre absolútne zbavenie sa zodpovednosti ţalobcu za príslušný správny delikt, ale nanajvýš môţu byť podnetom ţalobcu pre príslušný ústredný orgán štátnej správy za účelom skvalitnenia príslušných činností na úseku lesného hospodárstva ako i ochrany ţivotného prostredia de lege ferenda. Ţalobca si i podľa názoru odvolacieho súdu túto svoju objektívnu zodpovednosť v danom prípade uvedomoval a tieto skutočnosti vyplývajú z príslušných zápisníc z ústneho pojednávania zo dňa 23.6.2010 pred Obvodným lesným úradom v Revúcej a zo dňa 7.6.2010 pred Obvodným lesným úradom v Brezne. Taktieţ neobstojí ani obrana ţalobcu, ţe rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Odvolací súd totiţ podrobil prieskumu príslušné 6 2Sžp/21/2011 rozhodnutia správnych orgánov pričom zistil, ţe rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančnom postupe spĺňajú náleţitosti ust. § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a z výrokových častí tieţ vyplýva konkretizácia príslušných správnych deliktov. Taktieţ i výška pokuty vzhľadom na zistený skutkový stav a jeho okolnosti bola podľa názoru Najvyššieho súdu SR uloţená v súlade s ust. § 65 ods. 1 zákona o lesoch na spodnej hranici jej výšky. Odvolací súd sa taktieţ stotoţňuje s argumentáciou krajského súdu, keď dôvodil, ţe ţalobné dôvody nekorešpondujú s dôvodmi uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiam správnych orgánov prvého stupňa. Napriek tomu táto argumentácia nemohla a ani vzhľadom na zistený skutkový stav veci nemala zákonný dopad na príslušné rozhodnutia správnych orgánov z hľadiska ich zákonnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p.

ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za pouţitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 18. apríla 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth