Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1To/3/2020 Identifikačné číslo spisu: 9519100279 Dátum vydania rozhodnutia: 15.12.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Patrik Príbelský Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 57ods.

3 Trestného zákona ustanovil obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Špecializovaný trestný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate nasledovne: ,,Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že čiastkové útoky skutku v bodoch 1/ a 2/ obžaloby sa nestali. Výsledky dokazovania súdu neumožňovali stotožniť sa s obžalobou, nakoľko vo veci neboli produkované jednoznačné dôkazy, ktoré by nasvedčovali obžalobným tvrdeniam ohľadne miesta, času ako ani spôsobu spáchania zažalovaného trestného činu. Súd tiež dospel k záveru, že čiastkový útok skutku v bode 3/ sa stal a tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty prečinu volebnej korupcie podľa § 336a ods. 1 písm.

1. a)Trestného zákona, ktoré všetky naplnil obžalovaný konaním opísaným v tomto rozsudku, keď dal R. R. dňa 10. novembra 2018 sumu 20 eur za jeho voličský hlas vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, na čom sa spolu dohodli deň vopred. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo obžalovanému preukázané takéto protiprávne konanie voči ďalším osobám, musel súd pristúpiť ku zmene právnej kvalifikácie, a teda posúdiť konanie obžalovaného miernejšie oproti obžalobe, v ktorej mu bol kladený za vinu aj závažnejší spôsob konania podľa § 138 písmeno
2. j)Trestného zákona, že mal spáchať čin na viacerých osobách. Napriek tomu, že obžalovaný sa obvineniu zo spáchania všetkých čiastkových útokov zažalovaného skutku bránil, súd nemal po vykonaní dokazovania žiadne pochybnosti o jeho vine vo vzťahu k bodu 3/ obžaloby a jeho obrane neuveril, nakoľko ju považoval za čisto účelovú. Avšak, vzhľadom na vážne nedostatky, spočívajúce v absencii dôkazov a v nemožnosti osvojiť si výpovedné verzie svedkov D. T. a F. X. staršieho vo vzťahu ku bodom 1/ a 2/ obžaloby, súd obrane obžalovaného v tejto časti uveril a považoval tvrdenia svedkov za vymyslené, respektíve naučené a nie za skutočne zažité udalosti". ,,Pokiaľ išlo o čiastkové útoky skutku v bodoch 1/ a 2/ obžaloby, vykonané dôkazy neumožňovali súdu prijať nepochybný záver a jednoznačne ustáliť, že by sa obžalovaný vôbec fyzicky nachádzal na mieste činu v čase, ktorý uvádzala obžaloba a osobne sa tak mal možnosť stretnúť so svedkami D. T. a F. X. starším a dopustiť sa tým konania, ktoré mu bolo kladené za vinu. V tejto súvislosti vzal súd do úvahy celý rad tomu nasvedčujúcich dôkazov a okrem vykonaných dôkazov nezistil v konaní žiadnu ďalšiu zákonnú možnosť ani dôkazný prostriedok, na základe ktorých by bolo reálne možné vysvetliť závažné rozpory v tvrdeniach svedkov D. T. a F. X. a výsledkami dokazovania". ,,Podľa kamerového záznamu zo dňa 10. novembra 2018 bol obžalovaný jednoznačne v budove obecného úradu, kde sa podľa obžaloby mali stať oba čiastkové útoky v bodoch 1/ a 2/, len v skorých ranných hodinách, a to najdlhšie do 07.17:12 hodiny, kedy v sprievode svedkyne E. X. z budovy odišiel a už sa tam v ten deň nevrátil. V konaní nebolo preukázané, že by sa obžalovaný mohol bez spozorovania zo strany stále prítomných členov volebnej komisie dostať do budovy obecného úradu iným, teda nie hlavným vchodom a zotrvať tam až do času, kedy podľa kamerového záznamu prišli voliť svedkovia F. X. starší (ten v čase od 08.24:45 do 08.31:18 hodiny mínus 10 minút) a D. T. (v čase od 12.57:47 do 13.04:51 hodiny mínus 10 minút)". ,,Tieto skutočnosti tiež vyplynuli jednoznačne nielen z obrannej verzie obžalovaného, ale tiež z výpovedí svedkov E. X., F. X. mladšieho, Mgr. E. P., I. K., J. N. aj L. P., ktorí všetci zhodne potvrdili, že obžalovaný prišiel na obecný úrad len ráno otvoriť volebnú miestnosť a po tom, čo sám využil svoje právo voliť, odišiel domov v spoločnosti svedkyne E. X. na obecnom služobnom aute. Nikto z týchto svedkov viac obžalovaného v deň volieb nevidel v budove obecného úradu a ani na inom mieste s tým, že svedkyňa Mgr. E. P. potvrdila, že jej manžel sa po príchode z úradu zdržiaval len doma". ,,Súčasne vzal súd do úvahy, že svedkovia D. T. ako aj F. X. starší boli vo veci vypočutí opakovane a vo svojich výpovediach neboli konzistentní, často sa odchyľovali od svojich pôvodných vyjadrení v podstatných okolnostiach a takto vzniknuté rozpory nedokázali rozumným spôsobom súdu vysvetliť. Ani jeden z nich nevypovedal pred súdom hodnoverne k času ich príchodu do budovy obecného úradu v deň volieb a ani k spôsobu, ako a kde presne v budove a v koho prítomnosti sa mali s obžalovaným stretnúť na účely prevzatia úplatku za svoje voličské hlasy. Súd neuveril verzii, podľa ktorej D. T. spochybnil autentickosť obrazového záznamu z kamerového systému obce, keď tvrdil, že je celkom jednoduché tento postrihať, pretočiť, alebo inak podľa potreby upraviť. Takéto konanie, ktorým by niekto úmyselne zasiahol do nahrávky a upravil tak záznam o príchode ako aj odchode vo veci sledovaných svedkov a obžalovaného, nebolo podporené žiadnym iným dôkazom a nebol zistený ani konkrétny subjekt, ktorý by mal motív ako aj reálnu možnosť vyhotoviť upravenú verziu záznamu z tohto volebného dňa". ,,Okrem už uvedeného, súd prihliadol aj na v konaní preukázaný fakt, že vypočúvaní svedkovia D. T., F. X. starší ako aj I. A. mali v úmysle poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní ako aj súdu zhodnú výpovednú verziu, ktorá by usvedčovala obžalovaného zo spáchania trestného činu volebnej korupcie a táto pôvodne dohodnutá verzia sa im rozplynula v momente, keď neprišlo vo veci k potvrdeniu, že sa obžalovaný nachádzal v budove obecného úradu podľa ich tvrdenia a podľa tvrdenia svedka I. A., ktorý to však vedel len z počutia a osvojil si tvrdenia T. a X. staršieho. Naviac, výpovednú verziu v tejto súvislosti nevysvetliteľne menila aj svedkyňa L. X. a napokon podľa názoru súdu tiež nedokázala jednoznačne popísať priebeh deja po vstupe do budovy obecného úradu a ani rozumne vysvetliť rozpory vo vlastnej výpovedi. Súdu neprináleží hodnotiť, do akej miery, v akom význame (a či vôbec) mohla byť táto rozporuplnosť vo výpovediach uvedených svedkov ovplyvnená ich príslušnosťou k rómskemu etniku, avšak v konaní pred súdom bolo možné pozorovať určité, zrejme významné nedostatky pri vyjadrovaní, opisovaní pamäťovej stopy ako aj pri rozoznávaní toho, čo vlastne tvorí podstatu odstraňovaného rozporu. Súčasne však súd považoval za nemenej významné prihliadnuť na skutočnosť, že svedok I. A. mohol byť motivovaný vypovedať proti obžalovanému aj z dôvodu, že bol preukázateľne súperom obžalovaného pri kandidovaní na funkciu starostu obce I.. Nepotvrdili sa ani iné, svedkami uvádzané skutočnosti, nasvedčujúce úmyslu obžalovaného ovplyvniť výsledky volieb zažalovaným spôsobom, nakoľko podľa správy z Okresného riaditeľstva Policajného zboru Revúca neboli oznamované ani nahlasované žiadne nezrovnalosti v priebehu volebného dňa, žiadna policajná hliadka nebola nútená riešiť podozrenie z kupovania voličských hlasov. Navyše, výpovede ostatných, vo veci vypočutých svedkov, nekorešpondovali s výpoveďami svedkov T., X. staršieho a A.. Vo výsledku tak nepristúpili k obžalobným tvrdeniam, založeným len na rozporuplných tvrdeniach týchto troch svedkov, už žiadne ďalšie dôkazy. Súd preto ustálil a rozhodol, že výpovede svedkov D. T., F. X. staršieho a I. A. nepostačujú na preukázanie viny obžalovaného zo spáchania zažalovaného skutku, najmä pre ich mizivú až žiadnu hodnovernosť a v dôsledku absencie akýchkoľvek ďalších dôkazov, ktoré by zmysluplne a presvedčivo preukazovali opodstatnenosť podania obžaloby aj pre čiastkové útoky v bodoch 1/ a 2/ obžaloby, obžalovaného spod obžaloby oslobodil majúc za to, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný". ,,Pokiaľ však išlo o čiastkový útok skutku v bode 3/ obžaloby, účelovosť popierania zavinenia obžalovaným vyvodil súd zo skutočnosti, že tento trestný čin sa vzhľadom na miesto, čas, ako aj spôsob spáchania stal tak, ako bol zažalovaný, pričom nespochybniteľne o týchto podstatných okolnostiach vypovedal svedok R. R. a nasvedčovali tomu aj listinné dôkazy. Okrem výpovede svedka R. R., ktorý si v tejto veci preukázateľne ako jediný zabezpečil do svojho mobilného telefónu fotografiu volebného lístka so zakrúžkovaným menom obžalovaného ako kandidáta na starostu, čím splnil vopred vyslovenú požiadavku obžalovaného na predloženie dôkazu, na podklade ktorého mu ako svojmu voličovi poskytne finančnú odmenu vo výške 20 eur, považoval súd za významnú aj zmenu postoja tohto svedka k prejednávanej trestnej veci. Bolo tomu tak preto, že svedok sám požiadal o svoje opätovné vypočutie vo veci a poskytol polícii jednak fotografiu volebného lístka a jednak popísal podrobne okolnosti, za akých sa s obžalovaným dohodol na finančnej odmene za odovzdanie svojho voličského hlasu a hodnoverne tiež opísal, že si peniaze prevzal v presne nezistenom čase, avšak v poobedných hodinách dňa 10. novembra 2018 u obžalovaného doma". ,,V tejto súvislosti vzal súd do úvahy, že hoci manželka obžalovaného, svedkyňa Mgr. E. P. vypovedala, že obžalovaný sa vrátil v ranných hodinách z obecného úradu domov a tam spolu zotrvali po zvyšok dňa a nikam už neodišiel a ani nikto ku nim domov neprišiel, tak svedkyňa zároveň doplnila, že popoludní v čase niekedy o 15.00 až 15.30 hodiny išla sama voliť a vzala so sebou aj deti. Táto svedecká výpoveď teda žiadnym spôsobom nenarušila a ani nespochybnila tvrdenia svedka R., že si prevzal 20 eur za svoj hlas od obžalovaného práve v tomto čase, v popoludňajších hodinách. Svedok R. R. nemal tendenciu zavádzať vo svojich výpovediach ani ohľadne času a ani ohľadne miesta ako ani ohľadne spôsobu, akým obžalovaný konal, bol presvedčivý a pevný vo výpovediach. Súčasne považoval súd za podstatné prihliadnuť aj na skutočnosť, že tento svedok bol sám za tzv. zrkadlové konanie uznaný za vinného a prijal uložený trest v konaní vedenom na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. PK-2T/40/2019, nakoľko sa v celom rozsahu priznal k prijímaniu úplatku". ,,Vo veci podľa názoru súdu neboli produkované dôkazy, ktoré by nasvedčovali úmyslu svedka R. R. priťažovať obžalovanému alebo účelovo mu privodzovať trestné stíhanie bez toho, aby sa jeho tvrdenia zakladali na reálnych skutočnostiach. Svedok dokonca sám podal vysvetlenie, že obžalovaný splnil len časť ich pôvodnej dohody, teda ,zaplatil len tých 20 eur´, avšak už mu nezabezpečil prácu, a to primalo svedka k podaniu žiadosti na Národnú kriminálnu agentúru o jeho opätovné vypočutie, a tam následne predložil aj fotografiu volebného lístka a vysvetlil zmenu postoja k obvineniu obžalovaného z volebnej korupcie, o ktorej podávali výpovede aj iní svedkovia, respektíve voliči z obce I.. Nebolo povinnosťou ani úlohou súdu zisťovať a objasňovať, za akých konkrétnych podmienok, kým a najmä v akom rozsahu prišlo, alebo mohlo prísť k narušeniu priebehu či výsledkov volieb o orgánov samosprávy, a to v nadväznosti na vyjadrenia viacerých vzájomne sa obviňujúcich svedkov. Práve naopak, súd sústredil dokazovanie len na dôsledné objasnenie konania obžalovaného a toto bolo po vyhodnotení vykonaného dokazovania spoľahlivo preukázané len vo vzťahu ku bodu 3/ obžaloby, a teda voči svedkovi R. R. ako protiprávne". ,,Hoci sa vo veci javilo ako celkom ľahko pozorovateľné, že viacerí obyvatelia obce I. nemusia ich ústavou garantované volebné právo chápať len ako príležitosť slobodne a vážne prejaviť svoju vôľu pri voľbe zástupcov do samosprávnych orgánov obce, ale že môžu mať aj tendencie obchodovať so svojimi hlasmi, tak k jednoznačnosti takéhoto záveru neboli predložené ani vykonané dôkazy, ktorých povaha by umožňovala súdu opustiť rovinu domnienok a poňať ich do súboru nespochybniteľných, zákonným spôsobom získaných dôkazov. Avšak, aj táto vo veci prítomná okolnosť umožnila súdu konštatovať, že svedok R. R. nemal žiadny vymyslený, osobitný motív na to, aby obžalovanému bezdôvodne poškodil a aby bolo podanie obžaloby na obžalovaného postavené len na tvrdení jedného svedka oproti obrannému tvrdeniu obžalovaného. V tomto kontexte súd hodnotil aj výpovede svedkov k ostatným okolnostiam, nakoľko nejednoznačne bola vo veci prezentovaná aj osoba samotného obžalovaného, najmä jeho vzťah k užívaniu návykových látok (alkoholu), jeho výkon vo funkcii starostu ako aj ambície zvyšných kandidátov na tento post, napríklad svedka I. A.. Okrem už vyššie zdôvodnených dôkazov, ktoré súd považoval za usvedčujúce a preukazujúce vinu obžalovaného, výpovede iných svedkov netvorili podklad pre toto rozhodnutie súdu, pretože k samotnému priebehu skutkového deja sa svedkovia F. X. mladší, Y. O., L. R., R. R., J. N., I. K., E. X., J. L., D. P. a ani ďalší vyjadriť nevedeli a vyjadriť nemohli, keďže pri skutku neboli a nemali o ňom ani sprostredkované informácie". ,,Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti v bode II. tohto rozsudku, vrátane právnej kvalifikácie, pretože v konaní bolo nepochybne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a že tento svojim konaním dňa 10. novembra 2018 priamo poskytol úplatok svedkovi R. R. ako osobe, ktorá má právo voliť, aby ho tento volil za starostu v obci I., a tak naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu volebnej korupcie podľa § 336a ods. 1 písm.
3. a)Trestného zákona". ,,Súd konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písm.
4. a)Trestného zákona ako úmysel priamy, keď obžalovaný chcel svojim konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom (záujem na riadnom výkone volebného práva občanov a na nerušených prípravách volieb do orgánov miestnej samosprávy). Súd vzal do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok vykonal a nemal pochybnosti o zachovaní jeho rozpoznávacích schopnostiach v čase skutku. Obžalovaný sa teda podľa názoru súdu už v čase, kedy vykonával funkciu starostu a znova kandidoval aj na ďalšie volebné obdobie, snažil poistiť si víťazstvo vo voľbách, a to aj vzhľadom na súperov - protikandidátov a poznatky o miestnych obyvateľoch". ,,V danom prípade išlo o prečin, ktorého závažnosť bola daná spôsobom vykonania činu a tiež mierou zavinenia obžalovaného. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 ods. 1 až ods. 4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy. Súd prihliadol na osobné pomery páchateľa a zistenie, že tento ešte nebol súdne trestaný a že do spáchania skutku bol priestupkovo riešený len za menej závažné porušenia na úseku cestnej premávky, a tak z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného prihliadol na to, že v čase pred spáchaním skutkov viedol riadny života (písm. j/) a z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného žiadnu nezistil. S poukazom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd s použitím ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trestnú sadzbu nijako neupravoval, avšak druh a výmeru trestu ukladal aj s prihliadnutím na takto zistený výsledok". ,,Trestný zákon podľa § 336a ods. 1 umožňuje súdu uložiť trest odňatia slobody vo výmere až na dva roky. Vzhľadom na skutočnosť, že u obžalovaného boli splnené podmienky predpokladané v § 49 ods. 1 písm.
5. a)Trestného zákona, kedy pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa najmä s ohľadom na jeho doterajší život nie je nevyhnutný priamy výkon trestu, rozhodol súd, že mu výkon trestu odňatia slobody, uloženého mu vo výmere 6 mesiacov (teda v spodnej polovici trestnej sadzby), podmienečne odloží na skúšobnú dobu 18 mesiacov (kde súd pri určovaní dĺžky skúšobnej doby zohľadnil okolnosti prípadu a závažnosť konania). Súd tak rozhodol po nadobudnutí presvedčenia, že takto uložený trest bude plniť účel z hľadiska nielen individuálnej, ale tiež z hľadiska generálnej prevencie". ,,Keďže súd považoval za nevyhnutné, aby nielen obžalovaný, ale aj zvyšok spoločnosti porozumeli dôležitosti ochrany tohto druhu zákonom chráneného záujmu a teda pochopili význam volebného práva občanov, tak z hľadiska potreby naplnenia ako individuálnej, tak aj generálnej prevencie uložil obžalovanému aj peňažný trest podľa § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, a to vo výmere dvetisíc eur. Výmera takto uloženého trestu predstavovala dvojnásobok mesačného príjmu obžalovaného a podľa názoru súdu bude zodpovedať citeľnej ujme na právach obžalovaného, ktorý si protiprávnym konaním sám chcel zabezpečiť aj na ďalšie volebné obdobie. Zároveň rešpektujúc zákonné podmienky rozhodol o výmere náhradného trestu na šesť mesiacov pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, teda v rovnakej výmere, v akej uložil aj samostatný podmienečný trest odňatia slobody". Proti označenému rozsudku Špecializovaného trestného súdu podali zhodne odvolanie tak prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len ,,prokurátor"), čo do rozsahu v časti v bode I. výrokovej časti rozsudku Špecializovaného trestného súdu (vyjmúc konanie, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku), a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č. l. 371 spisu, súdny zväzok) v zmysle jeho písomného odôvodnenia (č. l. 404 a nasl., detto), ako aj obžalovaný J. P. v zvyšnej časti, t. j. bodu II. výrokovej časti dotknutého rozsudku (obdobne priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní), ktorým bol menovaný uznaný za vinného; písomné dôvody podaného odvolania spolu s dodatočným ,,rozšírením" rozsahu odvolaním napádaných skutočností aj o konanie, ktoré predchádzalo vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku doručil obžalovaný Špecializovanému trestnému súdu 19. júna 2020 (č. l. 378 a nasl. v znení jeho doplnení - viď č. l. 404 a nasl., detto). Prokurátorka v písomných dôvodoch podaného odvolania uviedla v zásade nasledovné: ,,Som toho názoru, že prvostupňový súd sa nevysporiadal dôsledne s vykonanými dôkazmi. Súd v oslobodzujúcom rozsudku spochybňuje výpoveď svedkov D. T., F. X. st. a I. A.. Na takýto postup však nebol dôvod, pretože títo svedkovia aj po odstupe času vypovedali v podstate zhodne ako v prípravnom konaní. Som toho názoru, že prípadné rozpory vo svojich výpovediach vysvetlili. Svedok I. A. vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní a usvedčoval obžalovaného. Je pravdou, že tento svedok sa o udalostiach dozvedel sprostredkovane, ale na jednej strane prvostupňový súd spochybnil jeho výpoveď vo vzťahu ku skutkom v bode 1/ a 3/ obžaloby, na druhej strane vo vzťahu ku skutku v bode 3/ uveril jeho tvrdeniam. Súd oslobodil obžalovaného aj s poukazom na kamerový záznam z budovy obecného úradu, ktorý potvrdzoval, že obžalovaný v čase, keď malo dôjsť ku skutkom v bodoch 1/ a 2/ obžaloby nebol v budove obecného úradu ako aj vzhľadom k tomu, že členovia volebnej komisie ako svedkovia potvrdili, že tam nebol. Tu však treba uviesť, že uvedení svedkovia boli väčšinou zamestnanci obecného úradu a známi obžalovaného ako starostu obce, teda ich výpovede mohli byť motivované v jeho prospech. Napriek tomu, že svedkovia D. T. a F. X. st. boli konfrontovaní s údajmi z kamerového záznamu, zotrvali na svojich výpovediach. Aj z výpovede svedka R. R. je zrejmé, akým spôsobom sa obžalovaný snažil získať voličské hlasy vo voľbách na starostu obce I. a táto výpoveď len posilňuje tvrdenia svedkov D. T. a F. X. st.". ,,S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je výrok napadnutého rozsudku o oslobodení obžalovaného J. P. chybný, pretože nezodpovedá zistenému skutkovému stavu, a preto navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku v bode I. podľa § 321 ods. 1 písm.
6. c)Trestného poriadku, proti ktorému som podala odvolanie, ako aj v bode II. vo výroku o treste zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie v zmysle mnou podaného odvolania". Obžalovaný J. P. v podanom odvolaní dôvodil v podstate tak, že: ,,Dôvodom podania proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, je skutočnosť, že súd neoboznámil v celom rozsahu všetky listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise. Konkrétne nebol oboznámený listinný dôkaz ,Záznam o výrobe a vyskladnení ovocných destilátov´ na č. l. 220 spisu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dňa 9. novembra 2018 pod poradovým číslom 139 je evidované pálenie ovocného destilátu pre osobu D. P. ako i skutočnosť, že v uvedený deň ďalšie osoby ovocný destilát nepálili. Uvedený dôkaz považuje obžalovaný za podstatný, nakoľko potvrdzuje pravdivosť výpovedí svedkov, ktorí dosvedčili, že dňa 9. novembra 2018 sa obžalovaný nachádzal v miestnej pálenici". ,,Z vykonaného dokazovania ... vyplynulo, že obžalovaný ... vinu jednoznačne popiera a v danom prípade sa cíti byť nevinný. V deň volieb, teda v deň 10. novembra 2018 ráno v čase približne o 06.30 hod. prišiel otvoriť volebnú miestnosť, počkal na príchod volebnej komisie, sám odvolil a následne odišiel z obecného úradu domov, kde zostal celý deň a už vôbec sa v ten deň na obecný úrad nevrátil. Jeho výpoveď bola potvrdená všetkými členmi volebnej komisie ... ako i záznamom z kamier obecného úradu ako i výpoveďou manželky obžalovaného, teda podľa názoru obhajoby bolo jednoznačne preukázané, že v deň volieb okrem ranných hodín sa obžalovaný J. P. na obecnom úrade v I. už nenachádzal. S týmito dôkazmi sa v podstate stotožnil i súd tým, že v bodoch 1/ a 2/ obžaloby oslobodil obžalovaného s tým, že skutky sa nestali ... sám skonštatoval ... že výsledky dokazovania súdu neumožňovali stotožniť sa s obžalobou, nakoľko vo veci neboli produkované jednoznačné dôkazy, ktoré by nasvedčovali obžalobným tvrdeniam ohľadne miesta, času ako i spôsobu spáchania žalovaného trestného činu. V skutkoch 1/ a 2/ obžaloby svedkovia F. X. st. a D. T. vypovedali, že úplatok od starostu dostali bezprostredne po odvolení v priestoroch obecného úradu, kde sa mal starosta P. nachádzať v čase, keď boli voliť". ,,Súd uznal vinu obžalovaného v bode 3/ obžaloby, aj to len na základe jediného dôkazu, a tým bola výpoveď svedka R. R.. Svedok R. R. bol vypočutý dňa 17. januára 2019 v prípravnom konaní, kedy uviedol, že v deň volieb bol na Obecnom úrade v I. voliť v čase medzi 08.00 hod. a 09.00 hod., pričom keď bol na obecnom úrade voliť, starostu J. P. tam nevidel. Uviedol, že bol voliť a spolu s ním išli F. X. a L. X.. Po vstupe do budovy obecného úradu išli hneď do volebnej miestnosti, odvolil sám, a potom všetci traja aj spolu vyšli z budovy obecného úradu. Nevidel, že by niekto z X. odišiel v budove úradu aj niekam inam. K otázke odfotenia hlasovacieho lístka uviedol, že si ho odfotil preto, aby preukázal bratovi, koho volil. K otázke ohľadne poskytovania úplatkov počas komunálnych volieb v obci I. uviedol, že o tom nevie nič konkrétne. Podstatná skutočnosť je však to, že táto výpoveď svedka bola vykonaná už po vznesení obvinenia J. P. ... ako svedok bol R. R. vypočutý i pred vznesením obvinenia J. P. dňa 14. novembra 2018 pričom i v tejto výpovedi uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že niektorý z kandidátov na starostu obce I. si mal kupovať hlasy, nikto ho pred voľbami neoslovil a nedal mu žiadnu ponuku za to, aby niekoho volil. Odfotenie hlasovacieho lístka potvrdil z tých istých dôvodov, ako je uvedené vyššie a na otázku povereného príslušníka PZ, či v súvislosti s voľbou starostu dostal od niekoho finančné prostriedky alebo nejakú inú odmenu odpovedal, že nie". ,,Obvinenie za skutok, za ktorý bol v konečnom dôsledku J. P. aj uznaný vinným, bolo J. P. vznesené po výpovedi R. R. v pozícii svedka, ktorú vykonal 27. februára 2019. O túto výpoveď požiadal sám napriek tomu, že v predchádzajúcom trestnom konaní bol vypočutý už dvakrát. Vo výpovedi o dňa 27. februára 2019 svedok R. R. vypovedal, že v piatok pred voľbami niekedy poobede okolo 14.00 hod. až 14.30. hod., presne si nepamätá, bol doma u P., pričom doma okrem neho nikto nebol a tu sa mali dohodnúť, že pokiaľ ho R. bude voliť, tak ho zamestná a dá mu 20 Eur po tom, ako si odfotí volebný lístok a ukáže mu ho. Ďalej R. vypovedal, že v deň volieb bol voliť spolu s X.. Po tom, ako odvolil, odfotil si volebný lístok, vložil lístky do hlasovacej urny, vyšiel von z miestnosti, kde vyšiel hore na poschodie, kde bol na chodbe J. P.. Ukázal mu fotku v mobile a P. mu dal 20 Eur. V tejto výpovedi zároveň R. uviedol, že sa mal pochváliť X., že dostal 20 Eur od starostu, čo však X. vo svojich výpovediach nepotvrdili. Skutočnosť, že sa mal pochváliť X., že dostal 20 Eur od P. potvrdil i na doplňujúcu otázku povereného príslušníka PZ. Dňa 29. apríla 2019 bola vykonaná povereným príslušníkom PZ konfrontácia medzi obvineným J. P. a svedkom R. R.. V tejto konfrontácii R. R. uviedol, že deň pred voľbami v dopoludňajších hodinách išiel k J. P. domov a tu sa mali dohodnúť, že ak ho bude voliť, dá mu J. P. sumu 20 Eur za to, že ho volil a ukáže mu fotografiu hlasovacieho lístka. Ďalej svedok R. vypovedal, že v deň volieb sa stretol s J. P.. Bolo to doobeda okolo 08.00 hod. až 09.00 hod., keď vyšiel z volebnej miestnosti, tak za ním vyšla aj manželka p. X.. Po vyjdení z volebnej miestnosti videl, ako p. X. schádza o schodoch z poschodia obecného úradu. Ako on zišiel zo schodov, tak všetci traja spolu, t. j. R., X. a jeho manželka vyšli spolu z budovy obecného úradu. V tom čase videl na poschodí J. P., avšak osobne sa nestretli. V uvedený deň sa ešte stretol s J. P. asi o dve alebo tri hodiny u neho doma v I. (teda v dopoludňajších hodinách), kde mu J. P. mal dať 20 Eur. K rozporom oproti predchádzajúcej výpovedi uviedol R., že si to už presne nepamätá, nakoľko deň predtým, t. j. deň pred voľbami bol v práci. Prišiel domov z piatku do soboty niekedy okolo 21.00 hod. dosť unavený a mal aj dosť vypité, to bolo ten večer pred voľbami. Na doplňujúcu otázku odpovedal, že 20 Eur mal dostať od P. pri jeho dome v I., priznal, že mal dosť vypité a nepamätá si to presne. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. januára 2020 bol vypočutý svedok R. R., ktorý oproti výpovediam v prípravnom konaní vypovedal značne odlišne. Uviedol, že deň pred voľbami v dopoludňajších hodinách bol u obžalovaného, kde sa mali dohodnúť, že pokiaľ mu dá hlas, tak obžalovaný mu dá 20 Eur a zabezpečí mu robotu. Na druhý deň bol voliť medzi 08.00 hod. - 09.00 hod., ale obžalovaného v deň volieb v budove obecného zastupiteľstva ani v obci nestretol ani nevidel. Na druhý deň po voľbách išiel za obžalovaným domov, ukázal mu fotku hlasovacieho lístka a obžalovaný mu mal dať 20 Eur. Po prečítaní zápisnice z výsluchu svedka R. R. za účelom odstránenia rozporov medzi jeho výpoveďou pred súdom a v prípravnom konaní svedok R. rozpory nevedel vysvetliť, odôvodnil to tým, že poverený príslušník PZ písal veci, ktoré on určite nikdy nepovedal. Táto zápisnica bola samozrejme vyhotovená v prítomnosti advokáta - obhajcu obžalovaného, teda jeho tvrdenie je nepravdivé a veci, ktoré sú zaprotokolované skutočne vypovedal. Nemožno súhlasiť ani s vyhodnotením výpovede svedkyne E. P.. Súd vyhodnotil jej výpoveď v tom smere, že v deň volieb popoludní v čase niekedy o 15.00 hod. až 15.30 hod. išla sama voliť a vzala so sebou aj deti. Táto svedecká výpoveď podľa odôvodnenia súdu teda žiadnym spôsobom nenarušila ani nespochybnila tvrdenie svedka R., že si prevzal 20 Eur za svoj hlas od obžalovaného práve v tomto čase v popoludňajších hodinách. Toto odôvodnenie súdu nekorešponduje s výpoveďou R. na hlavnom pojednávaní, kde tento opakovanie jednoznačne uviedol (napriek predchádzajúcim výpovediam), že po voľbe odišiel z obecného úradu a na druhý deň išiel za obžalovaným k nemu domov, kde mu tento mal dať 20 Eur. Tak odpovedal i na otázku prokurátorky, kde uviedol, že obžalovaného v budove obecného úradu ale ani v obci v deň volieb nevidel, ani nestretol a na druhý deň po voľbách, keď mu obžalovaný dával tých 20 Eur bol triezvy. Špecializovaný trestný súd na jednej strane oslobodil obžalovaného spod obžaloby ... v bodoch 1/ a 2/ obžaloby, a to okrem iného pre rozpornosť výpovedí niektorých svedkov, na druhej strane napriek podstatným rozporom vo výpovediach svedka R. R. uznal obžalovaného vinným zo spáchania skutku v bode 3/ obžaloby. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti výpoveď svedka R. je plná rozporov a rozdielnych verzií, ako malo k odovzdaniu úplatku dôjsť. Podľa výpovedí v prípravnom konaní malo dôjsť k odovzdaniu úplatku v deň volieb na obecnom úrade, následne svedok zmenil výpoveď a malo dôjsť k odovzdaniu úplatku až na druhý deň po voľbách v mieste bydliska obžalovaného. Súd sa vôbec nezaoberal výpoveďou svedka R. R., ktorý sa mal deň pred voľbami v dopoludňajších hodinách stretnúť s obžalovaným, ako to R. tvrdil. Napriek tomu, že boli produkované súdu jednoznačné dôkazy, že k takémuto stretnutiu nemohlo dôjsť, nakoľko obžalovaný sa deň pred voľbami nachádzal v miestnej pálenici spolu so svedkami L. R., R. R., J. L. a D. P., ich výpovede súd vyhodnotil ako výpovede svedkov, ktoré netvorili podklad pre rozhodnutie súdu, pretože sa nevedeli vyjadriť k samotnému priebehu skutkového deja. S týmto odôvodnením nemožno súhlasiť aj preto, že súd neoboznámil v rámci listinných dôkazov ,Záznam o výrobe a vyskladnení ovocných destilátov´ na č. l. 220 spisu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dňa 9. novembra 2019 pod poradovým číslom 139 je evidované pálenie ovocného destilátu pre osobu D. P. ako i skutočnosť, že v uvedený deň ďalšie osoby ovocný destilát nepálili. Uvedený dôkaz považuje obžalovaný za podstatný, nakoľko potvrdzuje pravdivosť výpovedí svedkov, ktorí dosvedčili, že dňa 9. novembra 2018 sa obžalovaný nachádzal v miestnej pálenici, teda sa nemohol stretnúť s R. R. tak, ako to tento popisuje. Podľa názoru obhajoby je nutné v prípadoch, ak sa jedná o jedinú usvedčujúcu výpoveď zo strany svedka, v tomto prípade R. R. túto výpoveď posúdiť dôsledne do detailov ako i posúdiť všetky skutočnosti, ktoré svedok vypovedá. Výpoveď svedka R. R. bola v priebehu trestného konania menená a v konečnom dôsledku pokiaľ bola nejakým spôsobom spochybňovaná uviedol, že si nepamätá, nakoľko mal vypité". ,,Ako súd uvádza, prihliadol aj na skutočnosť, že svedok R. R. bol sám za tzv. zrkadlové konanie uznaný za vinného a prijal trest uložený v konaní vedenom na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. PK-2T/40/2019, nakoľko sa v celom rozsahu priznal k podplácaniu. Tu je potrebné podotknúť, že síce trest prijal, avšak tento trest mu bol uložený trestným rozkazom a jednalo sa o uloženie súhrnného trestu odňatia slobody na 18 mesiacov, pričom výkon trestu sa mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Zároveň mu bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/8/2019, z 12. apríla 2019 (jeden rok so skúšobnou dobou jeden rok). Súhlasil by R. R. s trestom aj v prípade, ak by mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody? Podotýkam, že v danom prípade neprebehlo dokazovanie pred súdom a obžalovaný ... napriek tomu, že skutok popiera v celom rozsahu, nebol v konaní pred súdom v inej veci obvineného R. vypočutý, ani súd v tomto konaní neskúmal rozpory, čo sa týka toho, či sa vôbec skutok stal. Taktiež Špecializovaný trestný súd nemohol poukazovať na tzv. zrkadlové konanie obžalovaného ... s inou trestnou vecou obvineného R. R., keď aj v skutkovej vete bodu 3/ výrokovej časti rozsudku sa kladie v tejto trestnej veci obžalovanému ... za vinu, že dňa 10. novembra 2019 mal obžalovaný ... dať R. úplatok vo výške 20 Eur, pričom sám svedok uviedol v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní v tejto trestnej veci, že to bolo nasledujúceho dňa, t. j. 11. novembra 2019, teda nemožno tu hovoriť ani o tzv. zrkadlovosti týchto dvoch trestných vecí ..., keď svedok R. jednoznačne prijal trest s úmyslom poškodiť obžalovanému ..., kedy na to mal mať aj podľa jeho tvrdení dôvod, že mu nebola poskytnutá práca starostom obce. Z uvedeného dôvodu nie je zachovaná ani jednota skutku, keď takýmto spôsobom by mohol byť obžalovaný ... opätovne v inej veci trestne stíhaný, nakoľko by mal podľa tvrdení svedka R. poskytnúť mu úplatok dva krát, a to podľa jednej jeho verzie dňa 10. novembra 2018 a podľa druhej verzie dňa 11. novembra 2018. Takýmto spôsobom by podľa názoru Špecializovaného trestného súdu bol obžalovaný ... v nami posudzovanom prípade uznaný za vinného z poskytnutia úplatku svedkovi R. dňa 10. novembra 2018. Avšak orgány činné v trestnom konaní by mohli podľa tvrdení svedka R. voči obžalovanému ... viesť ďalšie trestné konanie, že poskytol úplatok svedkovi R. aj dňa 11. novembra 2018. Sám svedok R. výrazne svojimi vyjadreniami spochybnil, že by k takému alebo onakému protiprávnemu konaniu zo strany obžalovaného vôbec došlo. Samotná výpoveď R. R. v časti stretnutia sa s P. dňa 9. novembra 2018 do obedu bola jednoznačne vyvrátená výpoveďami svedkov L. R., R. R., D. P. a J. L., ktorí potvrdili, že dňa 9. novembra 2018 od rána od 09.00 hod. do 14.30 hod. boli v pálenici spolu s J. P., ktorý sa po celý čas z pálenice nevzdialil, teda sa nemohol s R. stretnúť tak, ako tento vypovedal". ,,Obžalovaný ... musí v tomto smere vytknúť konštatovanie Špecializovaného trestného súdu ..., že súd nemal po vykonaní dokazovania žiadne pochybnosti o jeho vine vo vzťahu k bodu 3/ obžaloby, keď tých pochybností, najmä vo výpovediach svedka R. bolo viac než dosť, pričom ani jedna z jeho štyroch výpovedí učinená v priereze celého trestného konania sa nezhodovala, stále boli dopĺňané, resp. výrazne menené tvrdenia tohto svedka, a to hlavne v podstatných okolnostiach času, miesta a spôsobu spáchania skutku kladeného za vinu obžalovanému. Obžalovaný tak nemôže byť uznaný za vinného len na podklade výpovede jedného svedka nepodporenej žiadnym iným hodnoverným dôkazom, o to viac, ak sa jednalo o výpoveď takéhoto svedka v štyroch rôznych verziách. Taktiež Špecializovaný trestný súd, akoby opomenúc rôzne verzie svedka R. vo vzťahu k miestu, spôsobu a času spáchania skutku v bode 3/ obžaloby na str. 18 odôvodnenia rozsudku z 25. februára 2020 uviedol, citujem: ,Pokiaľ však išlo o čiastkový útok skutku v bode 3/ obžaloby, účelovosť popierania zavinenia obžalovaným vyvodil súd zo skutočnosti, že tento trestný čin sa vzhľadom na miesto, čas ako aj spôsob spáchania stal tak, ako bol zažalovaný, pričom nespochybniteľne o týchto podstatných okolnostiach vypovedal svedok R. R. a nasvedčovali tomu aj listinné dôkazy´. O ,nepochybnosti spáchania skutku v bode 3/ obžaloby obžalovaným ... tvrdil Špecializovaný trestný súd aj na str. 20 odôvodnenia rozsudku ... Špecializovaný trestný súd sa pritom vôbec v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal s tým, akým spôsobom svedok R. kontaktoval príslušníkov PZ v NAKA, aby bola opätovne vykonaná jeho výpoveď, ktorá sa uskutočnila dňa 27. februára 2019. Tento pritom o svoju výpoveď požiadal prostredníctvom svedka I. A., áno, prostredníctvom toho svedka, protikandidáta vo voľbách v roku 2018 obžalovaného ..., kde práve výpoveď tohto svedka Špecializovaný trestný súd výrazne spochybnil v odôvodnení rozsudku ..., pričom sa práve jednalo o asi jediného svedka v tejto veci s výraznými kontaktmi na polícii v NAKA, ktoré nepoprel ani tento svedok sám v rámci svojej výpovede, kde práve na tohto svedka sa mali obracať aj ďalší podľa tohto súdu nedôveryhodní svedkovia D. T. a F. X. st. Špecializovaný trestný súd pritom správne v odôvodnení svojho rozsudku ... uviedol: ,Okrem už uvedeného, súd prihliadol aj na v konaní preukázaný fakt, že vypočúvaní svedkovia D. T., F. X. starší ako aj I. A. mali v úmysle poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní ako aj súdu zhodnú výpovednú verziu, ktorá by usvedčovala obžalovaného zo spáchania trestného činu volebnej korupcie a táto pôvodne dohodnutá verzia sa im rozplynula v momente, keď neprišlo vo veci k potvrdeniu, že sa obžalovaný nachádzal v budove obecného úradu podľa ich tvrdenia a podľa tvrdenia svedka I. A., ktorá to však vedel len z počutia a osvojil si tvrdenia T. a X. staršieho´. Súdu ostávalo v tomto kontexte len dodať, že ak by už nebolo čo vymyslieť zo strany uvedených osôb, R. ,zázračne´ sám vyrukoval s novou výpoveďou, kde o svoj výsluch požiadal prostredníctvom svedka I. A. a kde prvýkrát, až pred ukončením vyšetrovania obvinil obžalovaného ...". ,,S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä na zásadné rozpory vo všetkých výpovediach svedka R. R. v súhrne ako i jednotlivo, ktoré vôbec, a to ani v podstatných častiach spolu nekorešpondovali, kedy sa jednalo o jedinú výpoveď tohto svedka ako o jediný usvedčujúci dôkaz bez iných ďalších hodnoverných dôkazov svedčiacich voči obžalovanému vo vzťahu ku skutku v bode 3/ obžaloby súd musel mať zásadné pochybnosti o uznaní viny obžalovaného a tohto práve s poukazom na tieto vážne pochybnosti v zmysle zásady in dubio pro reo mal oslobodiť spod obžaloby pri skutku v bode 3/ obžaloby obdobne, ako tak učinil pri skutkoch v bode 1/ a 2/ obžaloby. Navyše, ak Špecializovaný trestný súd zobral okrem iného nekriticky ako základ pre uznanie viny u obžalovaného aj trestný rozkaz, ktorým bol odsúdený svedok R. R. v inom trestnom konaní z dôvodu tzv. zrkadlovosti konaní, jednoznačne tým porušil princíp prezumpcie neviny u obžalovaného a poprel tak zásadu presumptio boni viri". Ďalej obžalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť relevantných orgánov ochrany práva, z ktorej plynúce závery sa podľa jeho názoru vzťahujú aj pre trestnú vec menovaného. Na základe vyššie uvedených skutočností obžalovaný P. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol na podklade ním podaného odvolania tak,

§ 321ods.

1 písm. a) až písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zruší rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T/36/2019, z 25. februára 2020 vo vzťahu ku skutku v bode 3/ obžaloby a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodne tak,

§ 285písm.

a) Trestného poriadku obžalovaného J. P. oslobodí spod obžaloby. Obžalovaný obdobne tak využil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu prokurátorky, argumentujúc v podstate nasledovne: ,,Nemožno súhlasiť s názorom prokuratúry, ktorá nesúhlasí so spochybnením výpovedí svedkov D. T., F. X. st. a I. A.. Tieto výpovede boli jednoznačne vyvrátené dôkazmi preukazujúcimi skutočnosť, že uvedení svedkovia nemohli v deň volieb prísť do osobného kontaktu s obžalovaným ... Toto potvrdili všetci členovia volebnej komisie a nemožno súhlasiť s názorom prokuratúry, že to boli väčšinou zamestnanci obecného úradu a známi obžalovaného ako starostu obce. Vo volebnej komisii boli napríklad i F. X. ml., syn svedka F. X. st., ktorý tiež potvrdil, že P. v deň volieb okrem času, kedy odvolil sa na obecnom úrade nenachádzal. Potvrdil to i svedok J. N., ktorý nie je ani zamestnancom obecného úradu ani známym starostu. Jednoznačný dôkaz neprítomnosti starostu P. na obecnom úrade v deň volieb po tom ako odvolil, je záznam z kamerového systému obce, ktorý prokuratúra ako keby nebrala do úvahy". ,,Odvolanie prokuratúry proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T/36/2019, z

1. februára 2020 považuje obžalovaný J. P. za neodôvodnené a dôkazne absolútne nepodložené a ako také ho navrhuje odvolacím súdom v celom rozsahu zamietnuť v zmysle § 319 Trestného poriadku". + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len ,,najvyšší súd" alebo ,,odvolací súd") ako súd odvolací preskúmal na podklade podaných odvolaní v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, pričom vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného J. P. v zmysle ním označeného rozsahu odvolaním napádaných skutočnosti i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku vo vzťahu k výroku pod bodom 3/ odsudzujúcej časti rozsudku. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Odvolací súd následne po vykonaní takto vymedzeného prieskumu zistil, že odvolanie prokurátorky je nedôvodné. Odvolanie obžalovaného J. P. naproti tomu odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné. Pri prijatí vyššie vyjadrených záverov sa najvyšší súd spravoval nasledovnými úvahami. + + + Najvyšší súd najskôr vo všeobecnosti konštatuje, že Špecializovaný trestný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku, najmä zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Trestného poriadku, práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Trestného poriadku, voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku), ako aj zásady rovnosti strán (kontradiktórnosti) tak, ako je táto obsiahnutá v § 2 ods. 14 Trestného poriadku. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Odvolací súd zároveň na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie prečítaním aktuálnej správy o povesti na obžalovaného z č. l. 423, aktuálneho odpisu z registra trestov z č. l. 431, pracovnej zmluvy z č. l. 428-430 a záznamu o výrobe a vyskladnení ovocných destilátov z č. l. 220 -
2. Pokiaľ ide o skutkové zistenia Špecializovaného trestného súdu, najvyšší súd nemá po preskúmaní predloženého spisu v spojení s rozsudkom Špecializovaného trestného súdu žiadne pochybnosti o správnosti záverov prijatých Špecializovaným trestným súdom ústiace čo do oslobodzujúcej časti dotknutého rozsudku tak, ako je opísané v skutkovej vete jeho výrokovej časti (konkrétne v bodoch 1/ a 2/ obžaloby). Špecializovaný trestný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne presvedčivo vysvetlil na základe akých dôkazov dospel k záveru o oslobodení obžalovaného spod obžaloby vo vyššie naznačenom rozsahu, pričom neopomenul uviesť ich vlastné vyhodnotenie v spojení s detailným opisom ďalších rozhodných úvah, ktorými sa spravoval pri vyslovení predmetného záveru. Špecializovaný trestný súd vyvodil v tejto časti z dôkazov v zásade správne a obsahu predloženého spisu aj vecne zodpovedajúce zistenia. Najvyšší súd preto uzatvára, že hodnotenie dôkazov zo strany Špecializovaného trestného súdu v príslušnej časti ani náznakom neodporuje základným princípom logického myslenia a takisto netrpí ani inými zjavnými vadami, pri ktorých by odvolací súd zásadne ,,spozornel". Čo sa týka argumentácie prokurátorky tak, ako je formulovaná v ňou podanom odvolaní, najvyšší súd uvádza, že ak prokurátorka najskôr vo všeobecnosti konštatuje, že Špecializovaný trestný súd sa s vykonanými dôkazmi vysporiadal nedôsledne, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, z akého reálneho dôvodu má prokurátorka pochybnosti o dôslednosti postupu Špecializovaného trestného súdu pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní (§ 2 ods. 19 Trestného poriadku). Je tomu tak z dôvodu, že predmetné dôkazné prostriedky - svedecké výpovede - označované prokurátorkou v podanom odvolaní netrpia ,,len" podstatnými, ale priam diametrálnymi rozpormi vo výpovediach tam menovaných svedkov (T., X. st., A.). Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje nielen na obsah jednotlivých zápisníc o hlavnom pojednávaní pred Špecializovaným trestným súdom, avšak najmä na ,,pôvodne" uvádzané verzie o priebehu skutkov opísaných v bodoch 1/ a 2/ skutkovej vety obžaloby. Pre úplnosť a čo najpresnejšiu identifikáciu dotknutých rozporov najvyšší súd nižšie poukazuje na niektoré zistenia, ktoré majú objektívny podklad v obsahu predloženého spisu. Svedok T. (osobnú súvislosť menovaného treba vidieť vo vzťahu ku skutku opísanému v bode 1/ podanej obžaloby) v prípravnom konaní v rámci výsluchu konaného
3. januára 2019 (č. l. 71 a nasl., vyšetrovací spis) uviedol, že ,,viem o tom, že J. P. mal svojich ľudí, ktorí podplácali obyvateľov našej obce, aby si podchytil voličov a získal od nich hlasy. Toto som videl, aj počul, ale neuvediem konkrétne mená, nakoľko sa obávam o život a zdravie jednak svoj ako aj mojich blízkych ... ja som bol deň pred voľbami na obecnom úrade za ... P., ktoré som požiadal o finančnú pôžičku, nakoľko som nemal peniaze a v tom čase som bol nezamestnaný. On mal v tom čase dosť vypité, pričom mi na to povedal, že pokiaľ ho budem voliť, tak mi dá 20 Eur, ktoré mu nebudem musieť vracať. Ja som mu povedal, že ho budem voliť, aby mi dal tých 20 Eur, na čo mi on povedal, že on mi ich dá v deň volieb po tom, ak sa mu preukážem, že som ho volil, teda, že si odfotím hlasovací lístok so zakrúžkovaním jeho mena ... nasledujúci deň som prišiel na obecný úrad si odvoliť, čo bolo niekedy ráno ... po vyjdení z hlasovacej miestnosti sa na schodoch vedúcich na poschodie nachádzal J. P. ... ukázal som mu fotku hlasovacieho lístku v mobile ... mi povedal, aby som ju vymazal z mobilu, čo som aj urobil pred ním a on mi potom dal 20 Eur. Ešte uvádzam, že ja som si spravil dve fotky hlasovacieho lístka, pričom pred starostom (pozn.: obžalovaným) som vymazal iba jednu ... ja som si vtedy ráno na schodoch všimol, že je starosta opitý a počul som, že ho potom z tohto dôvodu museli aj odviezť, a to jedna členka volebnej komisie". Na strane druhej sa odvolaciemu súdu ako pozoruhodnou javí skutočnosť, že po prehratí záznamu vyhotoveného kamerovým systémom nainštalovaným na budove Obecného úradu I. (v čase konania volieb, t. j. od 07.00 hod. do 22.00 hod. z
4. novembra 2018 - dátum a čas konania volieb) menovanému svedkovi tento po zistení, že sa na ňom v rozhodnom čase vôbec nenachádza v prítomnosti starostu - obžalovaného P. - napriek tomu zotrval na obsahu ním uvádzanej svedeckej výpovede. Navyše dodal, že nikto ho so starostom nevidel. V tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť, že menovaný najskôr uviedol, že obžalovaný P., cit.: ,,mal mať v dedine svojich ľudí", ktorí mali zabezpečiť jeho ,,pohodlné" zvolenie za starostu tým spôsobom, že v jeho mene budú takpovediac ,,kupovať hlasy". Táto skutočnosť však nezostala v ďalšom priebehu konania výraznejšie povšimnutá. K tomu odvolací súd poznamenáva, že ako pomerne zvláštne by chápal také údajné konanie obžalovaného, ktorý by napriek tomu, ak by aj skutočne ,,mal ľudí" na zabezpečenie voličských hlasov v predmetných voľbách (teda konal by prostredníctvom tretích osôb), oslovil s akoukoľvek korupčnou ponukou priamo svedka T. a neurobil by tak napríklad prostredníctvom ,,svojich ľudí" tak, ako uvádza sám svedok T.. Najvyššiemu súdu sa preto ako krajne rozporuplný javí samotný priebeh údajného odovzdania ,,odmeny" za vopred dohodnuté konanie (odovzdanie hlasu obžalovanému vo voľbách na starostu obce I.), ku ktorému malo dôjsť na schodoch obecného úradu. Na tom nič nemení (vskutku paradoxná) skutočnosť, že svedok T. napriek objektívne verifikovanej skutočnosti, že v dotknutom čase sa na príslušnom mieste nenachádzal nikto (a tobôž nie menovaný v spoločnosti obžalovaného P.), zotrval na svojom naratíve ohľadom priebehu odovzdania ,,odmeny" oproti preukázaniu fotografickou snímkou ,,správne vyplneného" volebného lístku, t. j. volebného lístku, na ktorom je zakrúžkované meno obžalovaného ako kandidáta na starostu obce I.. Tu si je potrebné uvedomiť, že verziu prezentovanú svedkom T. spochybňujú už len niektoré z ním uvádzaných podporných tvrdení, ktoré boli v zmysle vykonaného dokazovania, ak nie vyvrátené, tak čo do ,,uveriteľnosti" a ich pravdivostnej hodnoty ako celku oslabené tak, že ich dôkazná kvalita je priam zanedbateľná. Príkladmo možno uviesť menovaného svedka, podľa ktorého bol obžalovaný v deň volieb taký opitý, že nevedel poriadne stáť na nohách, a preto ho musela z budovy Obecného úradu odviezť nejaká ,,žena z obecného úradu". Naproti tomu, ale treba poukázať na tvrdenie obžalovaného, ktorý vo vzťahu k naznačenému uviedol, že v deň volieb bol okolo 06.30 hod. otvoriť volebnú miestnosť, pričom na obecný úrad sa dostavil obecným autom - keďže volebná komisia potrebovala k dispozícii obecné auto, aby mohla po ukončení volieb odviezť volebné lístky do I. T., zaviezla ho na obecnom aute domov p. X. (č. l. 318 a nasl., súdny zväzok). Obžalovaný napokon ani sám nepoprel, že v deň volieb konzumoval alkohol, nakoľko sám uviedol, že ,,triezvy som zostal asi až do 10 alebo 11 hodiny, kedy som si doma vypil domácu pálenku". K tomu možno dodať, že najvyššiemu súdu sa toto ,,priznanie" obžalovaného javí ako znak skutočnej úprimnosti, nakoľko okolnosť, že alkoholické nápoje pil (pričom dokonca sám pripustil, že niekedy funkciu starostu vykonával pod vplyvom alkoholu) v časovom rozmedzí mimo údajného spáchania skutku pod bodom 1/ obžaloby, je pre otázku jeho viny, resp. neviny bez väčšieho významu. Inými slovami povedané, obžalovanému nebránilo nič v tom, aby periodicitu jeho užívania alkoholických nápojov úplne zapieral, resp. túto zľahčoval. Túto skutočnosť potvrdila aj manželka obžalovaného, ktorá uviedla, že obžalovaný bol ráno v deň volieb triezvy a po návrate z volebnej miestnosti v priebehu dňa pil ,,domáce, ktoré sme mali doma", resp. že doma spoločne zotrvali až do večera, pričom v doobedňajších hodinách išla s ich deťmi na ihrisko, ktoré sa nachádza priamo oproti ich domu, na ktorý mala zachovaný výhľad a nevšimla si, že by k nim domov niekto prišiel, resp. že by z ich spoločného obydlia obžalovaný niekam odchádzal (č. l. 337 a nasl., súdny zväzok). Takisto ani svedkovia N., K., X. (č. l. 353 a nasl., súdny zväzok), si nevšimli, že by obžalovaný javil po príchode na obecný úrad (pozn.: kedy bol ráno v deň volieb odomknúť volebnú miestnosť) známky požitia alkoholu. Naopak potvrdili, že prišiel sám na obecnom osobnom motorovom vozidle, ktoré šoféroval, pričom následne po otvorení volebnej miestnosti ho domov zaviezla svedkyňa X., nakoľko volebná komisia predmetné osobné motorové vozidlo potrebovala pre finalizovanie volieb. Na tom nič nemení ani konštatovanie svedka F. X. ml. (mimochodom, syna F. X. st., ktorý mal v zmysle bodu 2/ skutkovej vety výrokovej časti podanej obžaloby od obžalovaného prijať sumu 20 Eur za to, že ho ,,zakrúžkoval" a ktorého výpoveď Špecializovaný trestný súd - a ako vyplynie z ďalšieho textu tohto rozsudku, je tomu tak v zhode s odvolacím súdom - vyhodnotil ako nevierohodnú, v čom odvolací súd vidí minimálne náznak ,,synovskej snahy" napomôcť výpovednej verzii svedka X. st.), podľa ktorého (a žiadneho iného člena volebnej komisie, resp. manželky obžalovaného) mal mať obžalovaný ,,vyťaté" tak, že ho svedkyňa X. mala z budovy obecného úradu doslova ,,vyhodiť", resp. ,,odpratať". Pozoruhodné je, že vo svojej výpovedi v prípravnom konaní menovaný svedok konštatoval, že svedkyňa X. bola obžalovaného von len ,,odprevadiť" (č. l. 179 a nasl., vyšetrovací spis). V rozpore s obsahom svojej skoršej výpovede, v zmysle ktorej bol svedok D. T. voliť spoločne s manželkou a obdobne tak bol voliť aj jeho otec, svedok X. st. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že si ich účasť nepamätá (č. l. 333 a nasl. súdneho spisu). Obdobne tak nebolo žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie svedka T. spočívajúce v tom, že policajnej hliadke prítomnej pri konaní volieb v obci I. nahlásil, že ,,predal" svoj voličský hlas. V tomto smere treba poukázať na obsah výsledku žiadosti o poskytnutie súčinnosti adresovanej Špecializovaným trestným súdom Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Revúcej, z ktorého vyplynulo, že príslušný útvar Policajného zboru vykonal kontrolu obsahu jednotlivých záznamov zo služieb celkovo 12 (dvanástich) hliadok vykonávajúcich kontrolu priebehu volieb v deň ich konania v obci I., pričom bolo zistené, že žiadnej hliadke počas výkonu služby neboli fyzickou osobou oznámené akékoľvek relevantné informácie, ktoré by mohli nasvedčovať prípadnej protiprávnej aktivite spočívajúcej v ovplyvňovaní priebehu, resp. výsledkov volieb (viď č. l. 342 spisu, súdny zväzok). Preto ani odvolací súd neuveril svedeckej výpovedi menovaného, ktorý mimo iné konštatoval, že pred obecným úradom sa mala nachádzať osoba, ktorá na pokyn obžalovaného zabezpečovala ,,u Cigáňov voličské hlasy, týchto tam bolo viac, pili alkohol, ale policajná hliadka mi oznámila, že sa im tú osobu zaistiť nepodarilo, lebo ju nevedeli identifikovať" (č. l. 321, detto). Osobu poverenú starostom na hlavnom pojednávaní už svedok T. vôbec nechcel označiť ani menovať z dôvodu, že sú ,,v príbuzenskom pomere a ja nechcem mať v rodine problémy. Poznám aj iné osoby, ktoré mali starostovi zabezpečiť výhru, avšak jedná sa o ďalšiu osobu v príbuzenskom pomere k mojej manželke, a preto sa k tomu nechcem vyjadrovať" (č. l. 322, detto). Napokon aj svedok T. na hlavnom pojednávaní v konečnom dôsledku skonštatoval, že cit.: ,,on osobne" nevidel, že by obžalovaného zamestnanci obce v deň volieb v dôsledku opitosti nakladali do auta, pričom k jeho ,,absencii" na kamerovom zázname uviedol pomerne svojrázne vysvetlenie, a síce: ,, ... so záznamom z týchto priemyselných kamier sa dá robiť všeličo, teda vystrihnúť, vymazať, pretočiť, prípadne záznam inak upraviť, pretože mám s tým skúsenosti, keďže som sa kamerovými systémami istý čas pracoval ... to dokáže aj malé decko ..." a pod. (č. l. 322 a nasl., detto). Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že túto svoju údajnú pracovnú skúsenosť svedok T. v rámci svojho výsluchu v prípravnom konaní vôbec neuvádzal napriek tomu, že bol s absenciou záznamu svojej osoby na dotknutom kamerovom zázname priamo konfrontovaný vyšetrovateľom a tento mu bol aj prehratý. Zároveň odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že je z rozumného hľadiska zjavne vylúčené, aby bližšie nijako nestotožnené osoby dodatočne a priam konšpiratívnym spôsobom upravovali kamerový záznam umiestnený na budove obecného úradu obce I., ktorá má podľa údajov evidovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky (pozn.: stav v roku 2016) 607 (šesť sto sedem) obyvateľov práve takým spôsobom, aby ,,zamenili" chronologické dáta obsiahnuté na kamerovom zázname presne tak, aby tieto korešpondovali akokoľvek v prospech obžalovaného - napríklad tak, že by ,,premazali" časť záznamu z ranných hodín, kedy sa obžalovaný preukázateľne zdržiaval na obecnom úrade (hoci aj len na krátku dobu) tak, že by z neho fyzicky vymazali stretnutie obžalovaného so svedkom T., ktorý je na kamerovom zázname prítomný v čase od 12:57 hod. až 13.04 hod. v spoločnosti troch žien. Zostáva konštatovať, že odvolací súd si ani pri najvyššej možnej miere rozvinutej imaginácie nevie predstaviť, akým spôsobom by následne došlo k ,,umelému vloženiu" záznamu osoby svedka T. v naposledy uvedenom čase bez toho, aby predmetný kamerový záznam hoci aj pri skutočne pozornom opätovnom prehratí vykazoval známky jeho dodatočnej úpravy vo vyššie naznačenom smere. Najvyššiemu súdu sa preto javí vysvetlenie svedka T. ohľadom prípadnej manipulácie s dotknutým obrazovým záznamom z kamery umiestnenej na obecnom úrade obce I. ako úplne účelové, pričom k hodnovernosti výpovede menovaného rozhodne neprispela ani jeho snaha o vlastnú prezentáciu svojich údajných vedomostí o fungovaní kamerových systémov, ktorú odvolací súd považuje ako skôr improvizovanú obranu proti spochybneniu ním pôvodne uvádzaných skutočností. Práve naopak, po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu ako aj so zvukovým záznamom hlavného pojednávania tvoriacom neoddeliteľnú súčasť spisového materiálu odvolaciemu súdu nezostáva nič iné len