1, ods. 2 písm. a) [s poukazom na § 138 písm. i)], ods. 4 Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Q. T. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo 4. apríla 2018, sp. zn. 5T/17/2013 boli obvinení Q. T.P. a S. B. spolu s obvineným K. N. uznaní za vinných zo zločinu neodvedenia dane a poistného
1, ods. 2 písm. a) [s poukazom na § 138 písm. i)], ods. 4 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.") na tom skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti prvostupňového rozsudku. Za to bol obvinenému T.
4 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h) a § 42 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere stopäť mesiacov nepodmienečne.
2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený obvinenému skorším rozsudkom Okresného súdu Trebišov z 26. februára 2015, sp. zn. 5T/119/2013, ktorým bol odsúdený
2, § 37 písm. h, m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne a
2 písm. a) Tr. zák. bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti tomuto rozsudku okresného súdu obvinený podal odvolanie, ktoré Krajský súd v Košiciach preskúmal a následne, uznesením z 23. apríla 2019, sp. zn. 6To/3/2019,
Dňa 9. augusta 2021 bolo okresnému súdu zaslané dovolanie obvineného podané prostredníctvom jeho obhajkyne JUDr. Viery Ferčákovej. V podanom dovolaní obvinený uplatnil dovolací dôvod
1 písm. h), i) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.") a uviedol, že skutkový stav ustálený v priebehu konania nezodpovedá skutočnosti. Prvostupňový a odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami relevantnými a významnými pre rozhodnutie a toto je tak založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Nebol proti nemu produkovaný žiaden nepochybný dôkaz, bol spoluobvinenými oklamaný, pričom jeho advokát zvolil nesprávnu taktiku obhajoby, čím bolo porušené aj jeho právo na obhajobu [dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. si však neuplatňoval]. Uložený trest považuje za neprimerane prísny vzhľadom na dĺžku konania, mal mu byť uložený trest pod spodnú hranicu trestnej sadzby, a to trest podmienečný. Žiadal, aby dovolací súd vyslovil v napadnutom uznesení porušenie zákona v jeho neprospech, zrušil rozhodnutie krajského súdu a okresnému súdu prikázal, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu sa dňa 6. októbra 2021 vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Košice tak, že ho navrhol
por. [§ 382 písm. c) Tr. por.]. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm.
nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Tr. por.,
ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Vychádzajúc z týchto úvah je zrejmé, že obvinený v podanom dovolaní vznáša námietky ohľadom skutkových zistení, hodnotenia dôkazov a preto s ohľadom na znenie § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. časť za bodkočiarkou sa nimi dovolací súd zaoberať ani nemohol, nakoľko právna kvalifikácia zodpovedala zistenému skutkovému stavu. Napokon samotný obvinený v dôvodoch svojho odvolania celú trestnú činnosť priznal a oľutoval, čo spravil. K námietkam obvineného ohľadom uloženého trestu treba uviesť, že dôvod
1 písm. h) Tr. por. nie je naplnený tým, že obvinenému nebol uložený trest za použitia § 39 Tr. zák., v dôsledku čoho uložený trest má byť neprimeraný, lebo pokiaľ súd nevyužil moderačné oprávnenie
uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák. nezakladá žiadny dovolací dôvod. (Tpj 46/2010). Obvinený by si mal zároveň uvedomiť, že mu bol ukladaný súhrnný trest a teda uložený trest v tomto konaní zahrňuje aj skôr uložený 30 mesačný trest odňatia slobody. Dovolací súd nezistil ani porušenie práva obvineného na obhajobu. Skutočnosť, že po vyhlásení rozsudku obvinený namietal nesprávnu taktiku obhajoby, nakoľko očakával miernejší trest, nenapĺňa dovolací dôvod pod písm. c) § 371 ods. 1 Tr. por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. i), h), c) Tr. por., preto najvyšší súd na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného Q. T.
c) Tr. por. jednomyseľne odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.